K preskúmaniu rozhodnutia súdov

Krajský súd vo svojom rozhodnutí neuviedol žiadnu argumentáciu, na základe ktorej by bolo možné zistiť intenzitu porušenia základného práva na informácie, ktorá by odôvodňovala konštatovanie porušenia práva bez priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a nepriznania trov konania za dostatočné. Ústavný súd preto zdôrazňuje, že v rozhodnutí krajského súdu ostal opomenutý najpodstatnejší aspekt celého prípadu, t. j. porušenie základného práva na informácie, jeho intenzita a dôvody na vyslovenie záveru o dostatočnosti zadosťučinenia konštatovaním porušenia práva bez priznania finančného zadosťučinenia a náhrady trov konania.

V čl. 46 ods. 1 ústavy sa zaručuje základné právo na súdnu a inú právnu ochranu. Aj zákonná úprava platenia a náhrady trov konania obsiahnutá najmä v Občianskom súdnom poriadku (ďalej aj „OSP“) určuje, či je základné právo na súdnu ochranu naplnené reálnym obsahom. Pritom treba dbať na to, aby nikto len z dôvodu, že uplatní svoje základné právo na súdnu ochranu, neutrpel materiálnu ujmu v dôsledku inštitútu platenia trov konania za predpokladu, že taký účastník konania bol úspešný, a to bez zreteľa na jeho postavenie v konaní.

Ústavný súd zdôrazňuje, že rozhodnutiami všeobecných súdov o trovách konania možno zasiahnuť do základných práv a slobôd. Rozhodnutím o trovách konania možno predovšetkým porušiť právo na súdnu ochranu.

V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že všeobecný súd musí vykladať a používať ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že všeobecné súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov