K preskúmaniu rozhodnutia súdov

Po dôslednom oboznámení sa s obsahom posudzovaného uznesenia najvyššieho súdu ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd sa žiadnym spôsobom nevyrovnal so svojou „rozchádzajúcou“ sa rozhodovacou činnosťou pri výklade a aplikácii príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a nevysporiadal sa ani s argumentmi, ktoré uviedla v konaní sťažovateľka. Súčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia, resp. minimálnych garancií procesnej povahy je taktiež právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. V súlade s ustanoveniami § 157 ods. 2 OSP Občianskeho súdneho poriadku je teda povinnosťou všeobecného súdu uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia. Podľa názoru ústavného súdu sa teda najvyšší súd ustanoveniami § 157 ods. 2 OSP dôsledne neriadil.

Právny výklad aplikovaný najvyšším súdom okrem už uvedeného je podľa názoru ústavného súdu aj po vecnej stránke ústavne neakceptovateľný a formalisticky opomínajúci logický výklad vzťahujúcich sa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v ich vzájomnej súvislosti. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti uprednostňuje materiálne (a nie formálne) poňatie právneho štátu a výklad právnych noriem z hľadiska ich zmyslu a účelu, čo sa v plnej miere vzťahuje aj na výklad a aplikáciu ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.