K preskúmaniu rozhodnutia iných orgánov

Vychádzajúc z prezentovaných ústavnoprávnych imperatívov regulujúcich interpretačnú prax súdov a ostatných orgánov verejnej moci aplikujúcich právo musí ústavný súd konštatovať, že požiadavka ústavne konformného výkladu dotknutých ustanovení Trestného poriadku v postupe ministerstva dodržaná nebola. Sťažovateľom prezentované tvrdenie o existencii vady spočívajúcej v nezákonnom zložení súdu v jeho trestnej veci, potenciálne prezentujúcej porušenie ústavou garantovaného základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 ústavy) predstavujúceho jeden zo základných pilierov spravodlivého procesu, ministerstvo totižto apriori bez preskúmania opodstatnenosti tvrdení sťažovateľa odmietlo a súdnu ochranu označenej ťažiskovej záruke regulárneho procesu tak sťažovateľovi odoprelo. Vzhľadom na uvedené kvalifikuje ústavný súd ministerstvom prezentovanú interpretáciu dotknutých ustanovení Trestného poriadku ako ústavne neudržateľnú. Ústavný súd považuje napokon za potrebné poukázať aj na irelevantnosť právnej argumentácie ministerstva odvolávajúcej sa v kontexte okolností prípadu sťažovateľa na súvisiacu rozhodovaciu činnosť ústavného súdu, v ktorej ústavný súd zdôraznil dispozičnú právomoc ministra spravodlivosti v súvislosti s podnetom adresovaným mu na základe ustanovení § 369 ods. 1 Trestného poriadku.
Ministerstvo podnetu sťažovateľa totižto nevyhovelo bez toho, aby vyriešilo primárnu otázku reflektujúcu na komplementárnu časť zmienenej judikatúry ústavného súdu, ktorá vylučuje spomínanú „voľnú“ úvahu ministra spravodlivosti o podaní, resp. nepodaní dovolania práve v prípade zistenia, že sú splnené zákonné podmienky na podanie dovolania.