K prejavu vôle zamestnanca zotrvať v zamestnaní vs. starobný dôchodok
Pokiaľ zamestnanec podal žiadosť o starobný dôchodok, v ktorej by aj uviedol, že jeho zamestnanie skončilo, a zamestnávateľa aj požiadal, aby podpisom a pečiatkou na tlačive žiadosti o starobný dôchodok potvrdil správnosť v nej uvedených údajov, nemožno z toho ešte vyvodiť, že zamestnanec v rozhodujúcom čase netrval na ďalšom zamestnávaní (§ 61 ods. 1 Zákonníka práce). Aj takýto prejav vôle zamestnanca treba vykladať v súlade s ustanovením § 240 ods. 3 Zákonníka práce a s prihliadnutím na všetky okolnosti, za ktorých k nemu došlo. So zreteľom na individuálne okolnosti prípadu treba vziať do úvahy, či vôľa zamestnanca prejavená v jeho právnom úkone bola vážna a či chcel alebo nechcel zotrvávať na ďalšom zamestnávaní. Skutočnosť, že by aj zákon v uvedenom období neumožňoval súbežne poberať starobný dôchodok popri zamestnaní, v ktorom bol pracovný pomer uzatvorený na dobu neurčitú, je pre posúdenie tzv. konkludentného skončenia pracovného pomeru medzi účastníkmi konania právne irelevantná. V tejto súvislosti je totiž potrebné rozlišovať medzi právnymi úkonmi, ktoré robila navrhovateľka bezpochyby so zámerom vyvolať právne účinky v pracovnoprávnom vzťahu a žiadosťou o starobný dôchodok, ktorá bola podaná so zámerom vyvolať právne účinky vo sfére dôchodkového zabezpečenia.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies