K predpokladom na pozbavenie osobnej slobody

Prípady pozbavenia slobody v zásade vyžadujú, aby bola periodicky kontrolovaná ospravedlniteľnosť ich ďalšieho trvania. Teda, aby bolo pozbavenie osobnej slobody oprávnené, rozhodnutie musí byť vydané zákonom stanoveným postupom a musí byť efektívne a účelné, pričom všetky podmienky musia byť splnené súčasne. Pri absencii niektorej z nich nemožno hovoriť o oprávnenom pozbavení osobnej slobody navrhovateľa.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na Článok 15 tzv. návratovej smernice (2008/115/ES), ktorý ustanovuje, kedy je možné zaistiť cudzinca, voči ktorému prebieha konanie o návrate a to bez ohľadu na to, či bolo vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení, uložený trest vyhostenia, či sa tak stalo za účelom readmisie, prípadne na účely výkonu prevozu podľa osobitného zákona. Uvedený článok sa vzťahuje na zaistenie cudzinca bez ohľadu na účel zaistenia. V článku 15 smernice sú uvedené dva dôvody zaistenia - existencia rizika úteku alebo vyhýbanie sa, či bránenie procesu prípravy návratu alebo odsunu.

Treba pripomenúť, že toto ustanovenie je v zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora povinný dodržiavať aj odporca (Prezídium PZ,...) a aj keď vo svojom rozhodnutí síce zmienil ustanovenie citovaného článku, spochybnil pre daný prípad aplikáciu iných dostatočných prísnych donucovacích opatrení, s čím podľa názoru odvolacieho súdu už aj s poukazom na ustálenú judikatúru Európskeho súdneho dvora nemožno súhlasiť. Vylúčenie možného využitia alternatív k zaisteniu odkazom odporcu na ničím bližšie nezdôvodnené riziko úteku a už v konaní spochybnené vyhýbanie sa procesu výkonu vyhostenia, odvolací súd nepovažoval za dostatočne presvedčivé a to aj v súvislosti s argumentáciou navrhovateľa, že v minulosti sa nikdy neskrýval, pričom vždy pokiaľ bol na slobode bol jeho pobyt známy a okrem toho v súčasnosti prebieha konanie o určení otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov k maloletému, na ktorom má záujem.