K právu týkajúceho sa verejného prenosu diel

Článok 3 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti a článok 11 bis Bernského dohovoru o ochrane literárnych a umeleckých diel z 9. septembra 1886 v znení vyplývajúcom z Parížskeho aktu z 24. júla 1971 zmenenom a doplnenom 28. septembra 1979 sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave, akou je právna úprava v spore vo veci samej, podľa ktorej požiadavke získať súhlas autora na základe výlučného práva týkajúceho sa verejného prenosu nepodlieha súbežný, úplný a nezmenený prenos rozhlasového alebo televízneho vysielania tuzemskej vysielajúcej organizácie prostredníctvom káblov v tuzemsku, pokiaľ tento prenos predstavuje iba technický spôsob prenosu a bol zohľadnený autorom diela pri udeľovaní súhlasu s pôvodným prenosom, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

Článok 5 smernice 2001/29, a najmä odsek 3 písm. o) tohto článku, sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, akou je právna úprava uvedená v spore vo veci samej, podľa ktorej požiadavke získať súhlas autora na základe výlučného práva týkajúceho sa verejného prenosu nepodlieha rozhlasové alebo televízne vysielanie prostredníctvom spoločného anténového zariadenia, ak na toto anténové zariadenie nie je napojených viac ako 500 predplatiteľov, a že sa preto takáto právna úprava musí uplatňovať v súlade s článkom 3 ods. 1 tejto smernice, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.