K právu na súkromie u verejných činiteľov

Podľa právneho názoru ústavného súdu za súčasť základného práva na súkromie a ani za prejav osobnej povahy (v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka) nemožno u verejného činiteľa – zamestnanca mestskej polície považovať výkon jeho zákonom upravenej služobnej právomoci na verejnosti. Zatiaľ čo do súkromia osôb, a teda aj do predmetu ochrany osobnosti patria zásadne otázky týkajúce sa ich intímnej sféry (písomnosti osobnej povahy, zvukové záznamy prejavov osobnej povahy), v prípade výkonu ústavnej alebo zákonnej právomoci verejných činiteľov na verejnosti ide o diametrálne odlišné otázky verejnej, a nie súkromnej sféry, ktoré nemožno v žiadnom prípade považovať za súčasť ich základného práva na súkromie. Ústavný súd sa rozsahom pojmu súkromie verejného činiteľa už zaoberal v prípade poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, pričom uviedol: „Pojem súkromie sa týka iných stránok života človeka, ako je vzdanie sa alebo nevzdanie sa funkcie poslanca. Uznesenie štátneho orgánu, ktorým tento berie na vedomie vzdanie sa tejto funkcie, nemožno považovať za porušenie nedotknuteľnosti súkromia navrhovateľa“ (I. ÚS 8/97).
Spisová značka: II. ÚS 44/00
Forma rozhodnutia: Nález
Súd: Ústavný súd SR
Dátum rozhodnutia: 5. 1. 2001
Oblasti práva:
Správne právo / Správne právo
Občianske právo / Občianske právo / Ochrana práv občana
Územná pôsobnosť: Slovensko
Zdroj: EPI Vybrané rozhodnutia ÚS SR
Právny inštitút: ochrana osobnosti



S-EPI, s.r.o. © 2010-2025, všetky práva vyhradené

cookies24x24  Súhlas s použitím cookies

Táto webová stránka používa rôzne cookies pre poskytovanie online služieb, na účely prihlásenia, poskytovania obsahu prostredníctvom tretích strán, analýzu návštevnosti a iné. V súlade s platnou legislatívou, prosíme, o potvrdenie súhlasu alebo nastavenie Vašich preferencií.

Pamätajte, že súbory cookies sú užitočné pre rôzne užívateľské nastavenia a ich odmietnutím sa môže znížiť Váš užívateľský komfort.

Viac informácií o cookies.