K povinnosti povinnej osoby nakladať s pozemkom so starostlivosťou riadneho hospodára vs. neplatnosť právneho úkonu priamo zo zákona
Zákonodarca jednoznačne v ustanovení § 5 ods. 3 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v platnom znení (ďalej len „zákon o pôde“) momentom účinnosti tohto zákona povinnej osobe uložil povinnosť nakladať s pozemkom so starostlivosťou riadneho hospodára a súčasne mu uložil zákaz previesť tento pozemok na inú osobu pod následkom neplatnosti takéhoto právneho úkonu. Predmetná neplatnosť v danom prípade nastáva automaticky zo zákona bez toho, aby bolo potrebné neplatnosť príslušného právneho úkonu nejakým spôsobom osobitne vysloviť v inom súdnom konaní. Vzhľadom k zmyslu zákona o pôde, ktorým je odčiniť aspoň niektoré majetkové krivdy, je potrebné reštitučné nároky považovať za primárne, a to i za cenu zásahu do už uskutočnených majetkovoprávnych posunov. Akýkoľvek iný výklad by urobil blokačné ustanovenie § 5 ods. 3 zákona o pôde bezcenným.