7To/11/2017

K postaveniu oprávneného na výživné v konaní o trestnom čine zanedbania povinnej výživy

V konaní o trestnom čine zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zákona nezaplatené výživné nie je dlhom zo škody spôsobenej trestným činom alebo nesplnením povinnosti vyplývajúcej zo zákona o rodine, ktorej zavinené porušenie samo o sebe nie je trestným činom. Z toho vyplýva, že osoba, vo vzťahu ku ktorej bolo treba výživné plniť nemá v trestnom konaní postavenie poškodeného (primerane rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Tz105/92 zo dňa 27.10.1992 publikovaný pod R 55/1993). Pre spresnenie treba dodať, že v trestnom konaní o trestnom čine zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zák., má osoba, ktorej zákonom chránené právo na výživné alebo zaopatrovanie iného bolo porušené, (prípadne jej zákonný zástupca), len procesné postavenie a práva poškodeného uvedené v § 46 ods. 1 Tr. por., nie však podľa § 46 ods. 3 Tr. poriadku (právo na uplatnenie náhrady škody), pretože dlžné výživné nemožno považovať za majetkovú škodu spôsobenú trestným činom. Z uvedeného vyplýva, že zákonný zástupca poškodenej osoby nie je osobou oprávnenou podať odvolanie proti výroku, ktorým bola obžalovaná oslobodená a nebol by oprávnenou osobou ani vtedy, ak by namietal absenciu výroku o náhrade škody, lebo v prejednávanej veci nebolo možné za dlžné výživné uplatniť nárok na náhradu škody.