K porušeniu prevenčnej povinnosti a škode na zdraví spôsobenej pri futbalovom zápase

Dovolací súd sa stotožňuje s názorom odvolacieho súdu, že nie každé porušenie pravidiel hry je bez ďalšieho porušením prevenčnej povinnosti v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka a že toto porušenie musí mať určitú vyššiu intenzitu, teda musí podstatným spôsobom vybočovať z bežného spôsobu hry. Tento záver je premietnutím zásady vo všeobecnej rovine formulovanej citovanou judikatúrou tak, že každý je povinný zachovávať (len) taký stupeň ostražitosti, ktorý je od neho možné vzhľadom ku konkrétnej situácii rozumne požadovať. V tejto súvislosti nie je bez významu odvolacím súdom zdôraznená okolnosť, že rozhodca neposúdil konanie žalovaného pri strete účastníkov ako použitie neprimeranej sily, brutality, úmyselné, násilné alebo so zámerom zraniť spoluhráča. Takýto výklad zodpovedá aj judikatúre súdov Nemecka a Rakúska, ktorých právne poriadky sú nášmu (českému, pozn. autora) najbližšie (porovnaj Králík, M. Civilněprávní odpovědnost sportovců za sportovní úrazy ve světle evropské a světové judikatury 20. a 21. století, Soudní rozhledy 8/2006, s. 285). Odvolací súd správne podotkol, že pri opačnom výklade (neprimeraných požiadavkách na opatrnosť hráčov) by futbal prestal byť atraktívnou hrou, pretože hráči by v obave zo súdnych sporov prestali súperiť, a tým by tento šport úplne stratil zmysel.

Pri posúdení intenzity porušenia pravidiel nemôže byť rozhodujúcim hľadiskom závažnosť následkov, ktoré nič nevypovedajú o tom, akú povahu (závažnosť, neobvyklosť, mieru zavinenia) malo porušenie pravidiel a za akých okolností k nemu došlo. Rovnako tak nemôže byť závažnosť následkov bez ďalšieho dokladom o brutalite zákroku (k vážnemu zraneniu môže dôjsť aj v dôsledku hry, ktorá je úplne v súlade s pravidlami). Excesom taktiež nie je každé porušenie pravidiel, ale také konanie, ktoré zjavne vybočuje z bežného spôsobu hry, či ako to formuloval odvolací súd, „nemá s hrou nič spoločné“.