K ponukovej povinnosti zamestnávateľa voči zamestnancovi

Pokiaľ je totiž zamestnancovi daná výpoveď a zamestnávateľ má ponukovú povinnosť, táto povinnosť sa považuje za splnenú nielen vtedy, keď zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce [§ 63 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce], ale aj vtedy (a to je preskúmavaný prípad), keď zamestnávateľ má pre zamestnanca vhodnú prácu a túto prácu mu aj ponúknu, ale zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu [§ 63 ods. 2 písm. b) Zákonníka práce]. Za situácie, keď zamestnávateľ ponúkne zamestnancovi vhodnú prácu a ten ju odmietne, je tým splnená jeho ponuková povinnosť a nemá už ďalšie ponukové povinnosti. V danej veci bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že žalovaná ponúkla predtým ako dala žalobkyni výpoveď, prácu, ktorá zodpovedala jej dosiahnutému vzdelaniu so zradením do 8. platovej triedy. Žalobkyňa však túto prácu odmietla ústne po tom, čo jej bola ponúknutá, čo bolo preukázané jej vyjadrením, svedeckou výpoveďou a následne aj jej listom adresovaným žalovanej, po doručení ktorého žalovaná dala žalobkyni výpoveď. Ponukou inej vhodnej práce je totiž aj ponuka práce, ktorá zodpovedá podľa katalógu pracovných činností zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme ich dosiahnutému vzdelaniu za súčasného zaradenia do príslušnej platovej triedy.