K pojmu „rodinný príslušník“ na účely dávok v nezamestnanosti

Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o sociálnom poistení“) ako právny predpis Slovenskej republiky, uplatniteľný na dávku v nezamestnanosti, neupravuje definíciu rodinného príslušníka ani definíciu domácnosti na účely tejto dávky. Nemožno preto aplikovať pododsek 3 článku 1 písm. i) Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. Vzhľadom na uvedené nie je zrejmé, z čoho Sociálna poisťovňa vyvodila záver, že za rodinného príslušníka možno považovať len osobu, ktorá žije s poistencom v spoločnej domácnosti, a ktorá je na ňom závislá. Najvyšší súd SR v tejto súvislosti poznamenáva, že Zákon o sociálnom poistení v ustanovení § 104 v spojení s § 6 upravuje, že nárok na dávku v nezamestnanosti má len poistenec, resp. že v prípade jeho smrti ustanovuje, že tento nárok prechádza postupne na manžela (manželku), deti a rodičov (§ 118 ods. 2). Zároveň na účely preukázania zachovania bydliska žalobcu na území Slovenska by vyslovene nebolo spravodlivé od žalobcu žiadať „formálne podklady preukazujúce zvýšenie kvalifikácie“. Dôležitou devízou zamestnanca je nielen dosiahnutý stupeň vzdelania, ale tiež skúsenosti v pracovnom odbore. Skutočnosť, že žalobca pracoval sedem rokov v jednom stabilnom zamestnaní sa Najvyššiemu súdu SR, z hľadiska jeho návratu na Slovensko s úmyslom kúpiť si nehnuteľnosti, nejaví byť v neprospech žalobcu.