K podmienkam prechodu vlastníctva na obce

Zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o majetku obcí“) k reálnemu prechodu vlastníckeho práva vyžaduje splnenie viacerých, zákonom presne stanovených podmienok. Ich splnením sa vytvára osobitné právne postavenie určitého druhu majetku, ktorý podlieha režimu prechodu vlastníckeho práva zo štátu na obec. Odhliadnuc od právneho režimu hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy je zrejmé, že § 2 ods. 1 Zákona o majetku obcí pre prechod majetku do vlastníctva obcí vyžaduje, aby išlo o: a/ majetok štátu, b/ ku ktorému patrilo ku dňu účinnosti zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon č. 369/1990 Zb.“) právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú.

Pokiaľ odporcovia namietajú, že nestačí, aby národnému výboru k určitému majetku právo hospodárenia len „patrilo“, ale aj to, aby bolo reálne „vykonávané“, dovolací súd konštatuje, že takáto podmienka z textu § 2 ods. 1 Zákona o majetku obcí nevyplýva. Toto ustanovenie neuvádza odkaz na Zákon č. 369/1990 Zb. za účelom bližšieho vymedzenia obsahových znakov („vlastností“) práva hospodárenia k majetku štátu; účelom predmetného odkazu bolo stanoviť časové hľadisko, ktoré je významné pre prechod majetku štátu na obec. Zvolené legislatívne riešenie malo za cieľ (ako zásadu) vyjadriť, že ak 24. novembra 1990 (deň účinnosti Zákona č. 369/1990 Zb.) patrilo národnému výboru k určitému majetku právo hospodárenia, prešiel tento majetok 1. mája 1991 (deň účinnosti Zákona o majetku obcí) do vlastníctva obce.