K podmienkam pre schválenie zmieru a k posudzovaniu platnosti zmieru
Oproti doterajšej právnej úprave sa upúšťa od pomenovania ,,súdny zmier“, inštitút sa nazýva v novej úprave len jednoducho ,,zmier“. Oproti pôvodnej právnej úprave už nie je predpokladom schválenia zmieru skutočnosť, že to povaha veci pripúšťa. Uzavretie zmieru podľa Civilného sporového poriadku je teda prípustné bez ohľadu na povahu sporu. Jediným predpokladom pre schválenie zmieru je súlad so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Úlohou súdu je vykonať dokazovanie len v takom rozsahu, aby mal preukázané, že navrhnutý zmier nie je v rozpore s kogentnými ustanoveniami právnych predpisov, alebo ich neobchádza. Civilný sporový poriadok ako redundantný prvok odstránil žalobu o neplatnosť zmieru a ponechal schvaľovanie zmieru s kritériom súladu s hmotným právom. Zmyslom zmieru je však vylúčiť pochybnosti o jeho platnosti, pretože absolútna neplatnosť pôsobí zo zákona a bez špecifických časových obmedzení. Napriek skutočnosti, že nová právna úprava neobsahuje normovanie lehoty obdobnej v ustanovení § 99 ods. 3 O.s.p. (trojročná lehota na uplatnenie žaloby o neplatnosť zmieru), možno uzavrieť, že akékoľvek napádanie zmieru treba posudzovať ústavnokonformne, so zohľadnením právnej istoty subjektov právnych vzťahov a princípu legitímnych očakávaní, najmä vo vzťahu k tretím subjektom konajúcim v dobrej viere v platnosť súdom schváleného hmotnoprávneho úkonu, zmieru.