K podmienkam nároku na nemocenské

Ustanovenie § 54 je v zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom znení (ďalej len „Zákon o sociálnom poistení“) súčasťou ustanovení spoločne označených rubrikou „Spoločné ustanovenia o nemocenských dávkach“, kam bolo toto ustanovenie zákonodarcom vložené s cieľom vymedziť najmä rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu, a striktne rozlišuje medzi pojmami „trvanie nemocenského poistenia“, t. j. ako časový úsek od vzniku nemocenského poistenia s vylúčením jeho prerušenia (viď najmä § 26) a „vznik nemocenského poistenia“ (viď najmä § 20 Zákona o sociálnom poistení pre prejednávanú vec). Najvyšší súd na tomto mieste musí upozorniť, že zákonodarca ako základné kritérium pre vymedzenie rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu na určenie sumy nemocenského (ďalej na účely rozsudku len „DVZ“) zvolil kombináciu vzniku a minimálneho 90 dňového trvania nemocenského poistenia, a to - nepretržité trvanie nemocenského poistenia (t. j. s vylúčením jeho prerušenia) od počiatku predchádzajúceho roku, pričom jeho vznik je prezumovaný skôr (odsek 1) alebo - prerušované trvanie nemocenského poistenia (t. j. s existenciou jeho prerušenia), o t. j. vznik nemocenského poistenia sa predpokladá nie od počiatku ale počas predchádzajúceho roku, avšak musí trvať do udalosti viac ako 90 dní (odsek 2 písm. a/), o je vylúčený vznik nemocenského poistenia v roku predchádzajúcom udalosti ale pripúšťa sa vznik v roku súčasnom s udalosťou, avšak rovnako musí nemocenské poistenie trvať do udalosti viac ako 90 dní (odsek 2 písm. b/). Odsek 3 je nutné chápať ako výnimku z predchádzajúcich dvoch pravidiel na vymedzenie trvania nemocenského poistenia menej ako 90 dní od jeho vzniku. Z textu dôvodovej správy k § 54 ods. 3 tohto zákona pre Najvyšší súd nepochybne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu malo byť potlačenie neodôvodneného čerpania prostriedkov nemocenského poistenia, hoci prijatá právna úprava túto myšlienku „expressis verbis“ až tak jednoznačne v konečnom dôsledku neakceptovala. Avšak ani táto úprava nesmie byť v rozpore so cieľom čl. 7 ods. 4 ústavy, t. j. v rozpore s medzinárodnoprávnymi predpismi, ktoré v oblasti ochrany ľudských práv a základných slobôd priznávajú jednotlivcom ich väčší rozsah ako vnútroštátne právo.