K počítaniu jednoročnej lehoty pri okamžitom skončení pracovného pomeru
Z uvedeného vyplýva, že ak spočíva dôvod k okamžitému zrušeniu pracovného pomeru v dlhodobom porušovaní rovnakých povinností vyplývajúcich z právnych predpisov vzťahujúcich sa k zamestnancom vykonávanej práci (v trvajúcom porušovaní rovnakej povinnosti zamestnancom) – ako to bolo v posudzovanom prípade – je potrebné vychádzať z toho, že jednoročná lehota neskončí skôr, než po uplynutí jedného roku odo dňa nasledujúceho po poslednom takomto porušení povinnosti (neospravedlnená absencia). Opačný názor, ktorý odvíja začiatok plynutia tejto jednoročnej lehoty od okamihu, kedy zamestnanec ešte len začal porušovať svoju povinnosť „konať osobne práce podľa pracovnej zmluvy v rozvrhnutej týždennej pracovnej dobe“, by v svojich dôsledkoch vlastne znamenal, že implicitne vylučuje, aby ďalšie neospravedlnené absencie po uplynutí jedného roku nasledujúce boli posúdené ako protiprávne porušenie základných povinností zamestnanca vyplývajúcich z právnych predpisov vzťahujúcich sa k ním vykonávanej práci.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies