K orgánu oprávnenému rozhodnúť o organizačnej zmene a znížení počtu zamestnancov v prípade zamestnávateľa verejnej vysokej školy. Subsidiárna pôsobnosť Občianskeho zákonníka vo vzťahu k Zákonníku práce vs. započítanie pohľadávky z pracovnoprávnych vzťahov

I. Rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene a znížení počtu zamestnancov, ako hmotnoprávny predpoklad právneho úkonu výpovede podľa § 63 ods. 1 písmeno b) Zákonníka práce danej žalobkyni prijaté nebolo, nakoľko ho neprijal orgán na to oprávnený podľa zákona o vysokých školách a podľa vnútorných predpisov žalovaného (Univerzity). Zo žiadneho, i žalovaným uvádzaného predpisu, platného v čase rozhodnutia o organizačnej zmene, nevyplýva, že dekan a vedenie fakulty sú oprávnení rozhodnúť o organizačnej zmene a zrušení pracovného miesta bez následného schválenia akademickým senátom. Naopak i následné úkony dekana fakulty v súvislosti so schválením predmetnej organizačnej zmeny nasvedčujú tomu, že návrh dekana a vedenia fakulty o znížení počtu zamestnancov na fakulte zrušením jedného pracovného miesta na dekanáte fakulty, finančnom oddelení, referáte pokladne podlieha schváleniu Akademického senátu, nakoľko sám dekan tento návrh na jeho schválenie Akademickému senátu predložil.

II. Subsidiárna pôsobnosť Občianskeho zákonníka vo vzťahu k všeobecnej 1. časti Zákonníka práce je zakotvená v citovanom ustanovení § 1 ods. 4 Zákonníka práce a znamená, že to čo Zákonník práce neupravil špeciálne v prvej všeobecnej časti t. j. v § 1 až § 40 sa spravuje všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka t.j. ustanoveniami § 1 až § 122 Občianskeho zákonníka. Inštitút započítania (kompenzácie) jednostranným právnym úkonom je obsiahnutý v prvej hlave 8. časti Občianskeho zákonníka, v úprave záväzkového práva, na ktoré ustanovenia sa subsidiárna pôsobnosť Občianskeho zákonníka nevzťahuje. Práva a povinností z pracovnoprávnych vzťahov zanikajú spôsobmi uvedenými v § 32 a nasl. Zákonníka práce a to dohodou o sporných nárokoch, uspokojením nároku, uplynutím doby, na ktorú boli obmedzené, smrťou zamestnanca, prípadne neuplatnením práva v stanovenej lehote - preklúziou. Výpočet spôsobov zániku práv a povinností je v Zákonníku práce uvedený taxatívne, čo znamená, že iným, v Zákonníku práce neuvedeným spôsobom, práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov nezanikajú. Z uvedeného je teda zrejmé, že pohľadávky z pracovnoprávnych vzťahov predstavujú také pohľadávky, ktoré nemožno započítať a ani proti nim nie je možné namietať započítanie jednostranným úkonom. Zákonník práce nepozná inštitút započítania (kompenzácie) tak ako je upravený v § 580 Občianskeho zákonníka a teda zamestnávateľ svoje pohľadávky voči zamestnancovi musí uplatniť samostatnou žalobou a nie započítacou námietkou.