K opätovnému odloženiu výkonu trestu odňatia slobody
I. § 49 ods. 2 Tr. zák. limituje aplikáciu § 49 ods. 1 Tr. zák. v tom smere, že za splnenia tam uvedených kumulatívnych podmienok (i/ obvinený spáchal úmyselný trestný čin a ii/ stalo sa tak v dobe jeho podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody), vylučuje, aby súd opätovne výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil, hoci by na to aj dôvody uvedené v § 49 ods. 1 Tr. zák. existovali. Zjednodušene povedané, zákon zakazuje uložiť obvinenému „podmienku na podmienku“.
II. Pokiaľ sa v zmysle § 50 ods. 3 Tr. zák. do novourčenej skúšobnej doby podmienečne odsúdeného započítava aj doba, počas ktorej tento na základe skôr vydaného a neskôr zrušeného rozhodnutia viedol riadny život, potom rovnako je nutné postupovať aj v opačnej situácii, t. j. ak v takto súdom skôr určenej skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia obvinený riadny život nevedie a spácha úmyselný trestný čin. V takom prípade je pri rozhodovaní o prípadnom odložení výkonu trestu odňatia slobody vychádzať z prezumpcie, že k trestnému činu došlo v takto novourčenej skúšobnej dobe, a preto je uloženie podmienečného trestu odňatia slobody v zmysle § 49 ods. 2 Tr. zák. vylúčené.