K odôvodňovaniu tvrdenej ujmy na právach ostatných účastníkov správneho konania v rozsudku vs. žalobná legitimácia v správnom súdnictve
Pokiaľ krajský súd v odôvodnení rozsudku vyhodnocoval tvrdenú ujmu na právach ostatných účastníkov správneho konania, nemalo to oporu v zákone, nakoľko ochrany práv sa žalobca môže domáhať iba vo svojom mene, čo výslovne vyplýva z § 247 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. (v súčasnosti § 178 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z., § 254 zákona č. 162/2015 Z. z.). Okrem toho krajský súd absolútne neodôvodnil, v čom by mala spočívať ujma na právach žalobkyne v súvislosti s postupom pri uverejňovaní rozhodnutia o stavebnej uzávere formou verejnej vyhlášky, keďže táto sa evidentne o obsahu prvostupňového rozhodnutia dozvedela a vďaka tomu mohla podať v zákonom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom rozhodoval žalovaný napadnutým rozhodnutím. Treba opätovne zdôrazniť, že v rámci súdneho prieskumu správny súd neprihliada na vady konania, ktoré nie sú žalobcovi na ujmu, alebo ktoré dokonca zavinil sám žalobca. Súd neprihliadne ani na také porušenie zákona pri dokazovaní, ktoré sa týkalo skutočností, ktoré nemali pre rozhodnutie vo veci význam; na zákonnosť rozhodnutia nemá napríklad vplyv. Je vážnym pochybením, ak v prejednávanej veci krajský súd odignoroval ostatné žalobné dôvody. Týmto svojím postupom krajský súd spôsobil pochybnosť o zákonnosti a vecnej správnosti svojho rozhodnutia a zaťažil svoje rozhodnutie vadou, ktorá mala za následok porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces.