K odňatiu a prikázaniu veci v trestnom práve z dôvodu údajnej zaujatosti všetkých sudcov. Inštitút odňatia a prikázania veci v trestnom konaní
I. Za dôležitý dôvod predpokladaný ustanovením § 23 ods. 1 Tr. por. nemožno v žiadnom prípade považovať ničím nepodložené tvrdenia obžalovaného o existencii osobných, prípadne priateľských vzťahov a prepojení medzi sudcami a advokátom poškodenej bez toho, aby tie boli akokoľvek špecifikované vo vzťahu ku konkrétnym sudcom. Ani po preštudovaní spisového materiálu najvyšší súd nezistil prítomnosť takých skutočností, ktoré by boli spôsobilé vzbudiť podozrenie z nestranného, neobjektívneho alebo nezákonného rozhodovania sudcov uvedených súdov. Nad rámec veci ešte najvyšší súd opakovane uvádza, že i keď obžalovaný spolu so žiadosťou o odňatie a prikázanie veci spojil i námietku zaujatosti voči všetkým sudcom, bolo jeho podanie posúdené výlučne ako návrh na odňatie a prikázanie veci, pretože v tomto inštitúte je už zahrnuté a ním konzumované i prípadné rozhodovanie o (ne)zaujatosti všetkých sudcov. Pri rozhodovaní o návrhu obžalovaného bolo totiž potrebné inherentne posúdiť i existenciu dôvodov prípadnej zaujatosti všetkých sudcov dotknutých súdov. Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že v danom prípade sú okolnosti uvádzané obžalovaným založené výhradne na jeho subjektívnych, ničím nepodložených domnienkach a „pocitoch" a nie sú splnené zákonné podmienky v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por. na odňatie veci Krajskému súdu v Trnave a jej prikázanie Krajskému súdu v Bratislave.
II. Inštitút odňatia a prikázania veci podľa § 23 Tr. por. znamená prelomenie ústavnej zásady, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1, prvá veta Ústavy Slovenskej republiky). Možno ho aplikovať iba vtedy, ak existujú dôležité dôvody. Dôležité dôvody nie sú v zákone taxatívne uvedené, ale treba nimi rozumieť také okolnosti, ktoré v konkrétnom prípade umožnia celkove lepšie uplatniť základné zásady trestného konania a splnenie jeho účelu iným súdom toho istého druhu a stupňa, než súdom miestne príslušným. Takýmito dôvodmi sú predovšetkým okolnosti, ktoré zabezpečujú náležité zistenie skutkového stavu veci v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, výchovné pôsobenie konania a čo najrýchlejšie, avšak zákonné a spravodlivé prejednanie a rozhodnutie veci.