K ochrane osobnosti trénera v súvislosti s uverejnením informácií o neúspešných výsledkoch jeho mužstva v médiách

Súčasťou obrany sťažovateľky bolo aj poukázanie na to, že denník ŠPORT informuje športovú verejnosť o športových výsledkoch a športovcoch. Výrazové prostriedky použité športovými novinármi sú spravidla tvrdšie a úderné, lebo predstavujú priamu reakciu na športový zážitok, preto pri komentovaní športu sa dá očakávať expresívnosť, pretože ide o emočné prostredie, ktoré je vnímané športovou verejnosťou emočne. Tento dôležitý aspekt bol podľa názoru ústavného súdu v okolnostiach prípadu nezohľadnený. V náleze sp. zn. I. ÚS 453/03 Ústavný súd ČR tiež zdôraznil, že pre zváženie legitímnosti zverejnenej informácie je dôležité rovnako skúmať motív toho, kto informáciu zverejňuje. Legitimitu zverejnenej informácie nemožno vyvodiť zo skutočnosti, že motívom bolo poškodiť osobu informáciou, ktorej sám šíriteľ neveril, pokiaľ ju poskytol bezohľadne bez toho, aby sa staral, či je pravdivá, alebo nie.

V okolnostiach posudzovanej veci podľa názoru ústavného súdu zjavne nemožno formulovať záver, že motívom sťažovateľky bolo poškodiť žalobcu informáciami, ktorým sťažovateľka sama neverila. V tejto súvislosti vystupuje do popredia v článku obsiahnutá a už citovaná výzva, ktorá v spojení s rečníckymi otázkami autora smerovala k tomu, aby čitatelia reagovali na prehru hádzanárov, ktorá bola prekvapivá najmä z hľadiska ich výsledkov dosiahnutých v relevantnom čase. Názor uvádzaný krajským súdom, že „článok navádzal čitateľov, avšak majú sa vyjadriť k tvrdeniam, ktoré sú nepravdivé a žalovaná v konaní žiadnym dôkazom nepreukázala dôvodnosť a pravdivosť tvrdením, že žalobca sa dopustil podvodu alebo zapredania vlastných farieb atď.", je skreslením významu výzvy do tej miery, že odporuje jej doslovnému zneniu, ako aj otázkam položeným autorom v predmetnom článku.