K obnove konania

I. K spôsobu uplatňovania námietok sťažovateľkou v žalobe pred krajským súdom a neskôr pred najvyšším súdom je potrebné len stručne uviesť, že presahovali rozsah pôvodného konania o obnove konania, kde sťažovateľka uplatňovala ako dôvod obnovy konania nové skutočnosti, resp. dôkazy v zmysle § 62 ods. 1 písm. a) Správneho poriadku. Až neskôr, v konaní o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania a v jeho odvolacom štádiu, sťažovateľka poukazovala aj na ďalšie dôvody obnovy konania v zmysle § 62 ods. 1 písm. c) a e) Správneho poriadku, čo neskôr zrekapitulovala aj v žalobe podanej na krajským súde. Ak však colný úrad povolil obnovu konania podľa § 62 ods. 1 písm. a) Správneho poriadku bez toho, aby posudzoval dôvody obnovy konania v zmysle iných zákonných ustanovení, ani colné riaditeľstvo a ani ministerstvo financií nemohli preskúmavať zákonnosť jeho rozhodnutia z hľadiska naplnenia, resp. nenaplnenia dôvodov pre obnovu konania v zmysle § 62 ods. 1 písm. c) a e) Správneho poriadku. Za týchto okolností preto aj správne súdy mohli posudzovať zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia len vo vzťahu ku konštatovanému nenaplneniu dôvodov na obnovu konania podľa § 62 ods. 1 písm. a) Správneho poriadku.

II. Na rozdiel od obnovy konania, ktorou sa sleduje náprava skutkových omylov a pochybení, pri preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania ide o posúdenie súladu rozhodnutia so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Rovnako ako obnovu konania, aj preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania môže svojím podnetom iniciovať účastník konania pri uplatnení dispozičnej zásady alebo správny orgán ako prejav zásady oficiality (§ 65 ods. 1 Správneho poriadku). Správny poriadok v rámci negatívnej enumerácie upravuje rozhodnutia, ktoré nemožno zrušiť mimo odvolacieho konania – ide o rozhodnutia, ktorými bol udelený súhlas na občianskoprávny alebo pracovnoprávny úkon, alebo ktorými sa rozhodlo vo veci osobného stavu – ak účastník nadobudol práva dobromyseľne (§ 67 Správneho poriadku). Všetky iné rozhodnutia vydané v správnom (v prípade sťažovateľky v colnom) konaní, teda aj rozhodnutie o povolení obnovy konania možno zmeniť alebo zrušiť, ak správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia zistí, že boli vydané v rozpore so zákonom. Musí však dbať o to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli dotknuté čo najmenej (§ 65 ods. 2 Správneho poriadku), a rešpektovať aj základné pravidlá konania (§ 3 Správneho poriadku).

In concreto teda možno uzavrieť, že príslušný správny orgán môže v rámci preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania zrušiť aj rozhodnutie o povolení obnovy konania ak zistí, že bolo vydané v rozpore so zákonom, čo je dané aj vtedy, ak dôvody na povolenie obnovy konania neboli naplnené. Samozrejme, správny orgán je povinný svoje zrušujúce rozhodnutie náležite odôvodniť, a dbať tak o jeho preskúmateľnosť. Ak túto povinnosť splní a jeho právny záver o nenaplnení dôvodov na povolenie obnovy konania má rozumný základ, nie je svojvoľný či nelogický, nemožno uvažovať o porušení práv účastníka konania. Skutočnosť, že tak môže postupovať aj na podnet prvostupňového správneho orgánu, sama osebe neznamená, že ide o inkvizičný proces (ako tvrdí sťažovateľka), ale je prejavom verejno-právneho charakteru správneho (colného) konania, a je typická aj pre iné druhy verejnoprávnych konaní (napr. daňové konanie). Ak za týchto okolností krajský súd žalobu sťažovateľky o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministerstva financií zamietol a najvyšší súd tento rozsudok potvrdil ústavne akceptovateľným spôsobom (body 21 a 22 odôvodnenia tohto nálezu), nemožno uvažovať o porušení označených práv sťažovateľky.