K nepriznaniu bezplatnej právnej pomoci z dôvodu zjavnej bezúspešnosti sporu
Podľa odvolacieho súdu odporca svojím postupom v podstate preskúmal správnosť a zákonnosť postupu okresného a krajského súdu ako aj prvostupňového a druhostupňového rozsudku. Záver o bezúspešnosti sporu tak nebol výsledkom zbežného posúdenia veci, ale právneho posúdenia na vec sa vzťahujúcich ustanovení zákona vo vzťahu k správnosti postupu súdov. Pokiaľ odporca po vlastnom právnom posúdení veci konštatoval, že nie je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu, s týmto záverom sa odvolací súd, tak ako predtým súd krajský, nemohol stotožniť. Pri formulovaní svojho záveru vychádzal odvolací súd z toho, že pre nenaplnenie požiadavky § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z. z. nestačí, že zrejmú bezúspešnosť sporu nemožno vylúčiť, ale je nevyhnutné, aby bezúspešnosť sporu žiadateľa bola tak jednoznačná, že je zrejmá už na základe zbežného posúdenia veci, t. j. „bije do očí“. V opačnom prípade ide len o možnú bezúspešnosť sporu, ktorá sama o sebe nevylučuje žiadateľa z nároku na poskytnutie právnej pomoci.