K nepremlčateľnosti práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
Možno mať za to, že ak je zástancami premlčania tohto nároku urobený odkaz na istú podobnosť s reparačnou funkciou peňazí (aj keď však, ako už bolo vyložené v prípade nároku podľa § 13 odst. 2 o.zn. ide o satisfakčnú úlohu peňazí) pri majetkových nárokoch, potom to samo osebe neposkytuje zákonný podklad pre nimi dovodzovanú možnosť premlčania práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Je potrebné prihliadnuť k tomu, že platné znenie ustanovenia § 13 o.z. podáva samostatnú a svojbytnú úpravu zvláštnych prostriedkov občianskoprávnej ochrany osobnosti fyzickej osoby a medzi nimi tiež práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pretože potom ide o subjektívne osobné práva vzniknuté postihnutej fyzickej osobe neoprávneným zásahom do jej osobnosti, sú ako práva nemajetkové nepremlčateľné. Ostatne zreteľná snaha zákonodarcu odlíšiť aj právo na satisfakciu podľa ust. § 13 odst. 2 o.z. od majetkových práv je patrné ako zo samotnej dikcie tohto ustanovenia (pričom prípadný akcent napadnutého rozhodnutia na skutočnosť, že je toto zadosťučinenie realizované za pomoci peňazí, je zavádzajúce), tak i zo zaradenia § 16 o.z. vzťahujúceho sa k predpokladom náhrady škody v súvislosti so zásahom do práva na ochranu osobnosti.
Prípadným faktickým oddelením inštitútu náhrady nemajetkovej ujmy podľa ust. § 13 odst. 2 o.z. zo skupiny subjektívnych nemajetkových osobnostných, a tým aj nepremlčateľných práv, by došlo k citeľnému obmedzeniu možnosti uplatnenia práva na ochranu osobnosti fyzických osôb. Preto sa aj javí nevhodným eventuálne vychádzať z úvahy, že zmyslom toho, prečo by mal nárok podľa ustanovenia § 13 odst. 2 o.z. podliehať premlčaniu, je čeliť tomu, aby dlžníci neboli v súvislosti so svojimi povinnosťami vystavení po časovo neurčitú dobu donucujúcemu zákroku (t. j. vynútiteľnosti) zo strany súdov. Nemožno pritom ďalej prehliadať ani „previazanosť“ úpravy obsiahnutej v prvom a druhom odstavci tohto ustanovenia, kedy sú pre použitie konkrétneho prostriedku ochrany osobnosti vždy rozhodné okolnosti prípadu, teda najmä charakter a mieru zásahu osobnostnej sféry fyzickej osoby.