K neplatnosti právneho úkonu

Zo žiadneho z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku nemožno vyvodiť, že by súd v každom prípade musel vypočuť účastníka konania. Výsluch účastníka je iba jedným z dôkazných prostriedkov (§ 125 Občianskeho súdneho poriadku) a tento súd hodnotí ako každý iný dôkaz. Pri nedostatku výpovede účastníka, súd zváži, či to nie je na ujmu riadneho zistenia skutkového stavu veci. Nevykonanie dôkazu výsluchom účastníka konania môže mať za následok neúplné zistenie skutkového stavu veci, ale nie je postupom, ktorým by súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f) OSP (porovnaj aj R 37/93 Zbierky rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky).Súdy preto nepochybili, ak majúc za to, že skutkový stav zistený z vykonaných dôkazov stačí na rozhodnutie vo veci samej, žalovaného 4/, ktorý bol v celom konaní pasívny, v konaní nevypočuli. Tvrdenie, že rozsudok odvolacieho súdu je zmätočný, lebo bolo rozhodnuté o určení právneho vzťahu, na ktorom žalobca nemá naliehavý právny záujem nie je vadou konania podľa § 237 písm.f/ Občianskeho súdneho poriadku. Naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení, ako základný predpoklad úspešnosti určovacej žaloby síce upravuje procesné právo (§80 písm.c/ Občianskeho súdneho poriadku), jeho existencia však súvisí s hmotným právom. Za odňatie možnosti konať pred súdom nemožno preto považovať taký rozsudok súdu, ktorý určí, že tu právo(právny vzťah je), hoci naliehavý právny záujem nebol preukázaný.