K neoprávnenému zásahu do práva fyzickej osoby na ochranu pred diskrimináciou

I. Pri neoprávnenom zásahu do práva fyzickej osoby na ochranu pred diskrimináciou vzniká bezprostredná väzba medzi oprávnenou osobou a pôvodcom porušenia. Ide o osobné právo, resp. povinnosť, ktorého základným atribútom je, že je obmedzené len na oprávnený a povinný subjekt a nie je možné ho zmluvne prevádzať (per analogiam § 579 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Bolo by v rozpore s účelom antidiskriminačného zákona, keby sankciu vyplývajúcu z porušenia ochrany pred diskrimináciou bolo možné uložiť tomu, kto sa v skutočnosti nedopustil porušenia zásady rovnakého zaobchádzania.

II. Domáhať sa práv na súde z dôvodu nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania môže každý, avšak iba proti tomu, kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania. To znamená, že v konaní o ochrane práv z dôvodu nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania môže byť žalovaným a teda pasívne vecne legitimovaným v spore iba ten, kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania. Otázku, kto je v tom – ktorom prípade subjektom ochrany a kto je subjektom zásahu, musí súd v konaní o ochrane pred diskrimináciou riešiť vždy medzi prvými. Pokiaľ súd nemá vyriešenú otázku, koho právo bolo porušené nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, a kto sa dopustil tohto porušenia, nie je (ešte) opodstatnené riešenie otázky nedovolenosti takéhoto zásahu, prípadne jeho intenzity a dôsledkov, existencie príčinnej súvislosti medzi nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania a tým vyvolanou ujmou, adekvátnosti požadovanej formy nápravy spôsobenej ujmy, splnenia podmienok pre priznanie primeraného zadosťučinenia, primeranosti výšky priznávaného zadosťučinenia a pod. Je totiž logické, že spornosť v týchto otázkach, môže byť v konaní o ochrane pred diskrimináciou riešená len medzi subjektmi, ktorých sa táto spornosť týka – medzi subjektom ochrany a subjektom porušenia. Z tohto hľadiska je preto predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu pred diskrimináciou nielen zistenie, že žalobca je fyzickou osobou, ktorej práva, právom chránené záujmy alebo slobody boli dotknuté, ale rovnako zistenie, že žalovaný (fyzická alebo právnická osoba) sa dopustil toho konania, ktoré žalobca v konaní považoval za zásah do jeho chránených práv a z ktorého vyvodzoval svoje právo na ochranu pred diskrimináciou. Obe zisťovania sú súčasťou skúmania, kto je v konaní vecne legitimovaný.