K nemožnosti súdneho prieskumu rozhodnutia o pozastavení výkonu funkcie súdneho exekútora v správnom súdnictve. Účinky rozhodnutia ministra.

Rozhodnutie o pozastavení výkonu funkcie súdneho exekútora je ako rozhodnutie predbežnej povahy v zmysle § 248 písm. a) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok a priori vylúčené zo súdneho prieskumu. Toto rozhodnutie je svojou podstatou rozhodnutím sankčnej povahy, ktoré môže byť vydané pri splnení zákonom ustanovených podmienok a nesporne sa dotýka aj základných práv a slobôd. Avšak ochrana pred nezákonným rozhodnutím a postupom poskytovaná súdmi v správnom súdnictve nie je v tomto prípade jediným a výlučným účinným nástrojom ochrany pred negatívnymi dopadmi prípadne nezákonného rozhodnutia správneho orgánu o pozastavení výkonu súdneho exekútora. Hoci zastavením konania tu existovala možnosť porušenia základných práv sťažovateľky, ktorá v konečnom dôsledku viedla k prijatiu jej sťažnosti na ďalšie konanie, namietanému zásahu chýba nezvratiteľnosť a taká jeho intenzita, ktorá by nevyhnutne vyžadovala aktívny zásah ústavného súdu do rozhodovacej činnosti správneho súdu. Sťažovateľka doteraz ani raz nevyužila možnosť danú ustanovením § 222 ods. 3 zákona č 233/1995 Z. z.. Z citovaného zákonného ustanovenia aj pri vylúčení rozkladu (§ 222 ods. 6 zákona č. 233/1995 Z. z.) jasne vyplýva existencia osobitnej a účinnej obrany proti rozhodnutiu o pozastavení výkonu funkcie. Teda, aj keď toto rozhodnutie obmedzuje exekútora v realizácii jeho povolania, je potrebné vnímať ho v kontexte záujmu zachovať nielen zákonnosť výkonu rozhodnutí súdnymi exekútormi, ale aj dôveryhodnosti súdnych exekútorov ako súčasti systému ochrany a vykonateľnosti práv a právom chránených záujmov. Navyše, toto rozhodnutie nie je osebe rozhodnutím definitívnej povahy – jeho účinky možno zvrátiť aj inak, než cestou žaloby v správnom súdnictve; jeho trvanie je tiež zo zákona limitované momentom vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa v disciplinárnej veci dotknutého súdneho exekútora.