K nečinnosti stavebného úradu

I. Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá spĺňa formálne zákonom ustanovené znaky účastníka konania, a orgán verejnej správy právne relevantným spôsobom počas správneho konania nespochybní jej účastníctvo, ba s ňou ako s účastníkom konania po celý čas riadne koná, nie je povinná pri podaní návrhu podľa štvrtej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku preukazovať dopad tvrdenej nečinnosti orgánu verejnej správy na jej práva, právom chránené záujmy a povinnosti. Toto dôkazné bremeno zaťažuje žalovaný správny orgán, ktorý je povinný vo vyjadrení k žalobe tvrdiť a následne aj dokázať, že dopad jeho prípadnej nečinnosti na subjektívne právne postavenie žalobcu je nereálny. V opačnom prípade súd konajúci v správnom súdnictve nerešpektuje svoju viazanosť zákonom (čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), a tým aj narúša ústavne determinovanú kvalitu základného práva na súdnu ochranu, lebo žalobcom uplatnenému právu neposkytuje ochranu v medziach zákonov, ktoré čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vykonávajú.

II. V posudzovanom prípade ústavný súd dospel k záveru, že krajský súd v konaní o sťažovateľovej žalobe proti nečinnosti stavebného úradu nielenže neodôvodnene rozdelil dôkazné bremeno týkajúce sa dopadu namietanej nečinnosti na subjektívnu sféru sťažovateľa spôsobom nerešpektujúcim vôľu zákonodarcu vyjadrenú vo vzájomnej súvislosti § 14 Správneho poriadku a § 59 ods. 1 písm. b) stavebného poriadku, ale dôvodiac absenciou „priameho dopadu“ napádaného postupu stavebného úradu na sťažovateľa zjavne nesprávne aplikoval relevantný právny predpis.