K náhrade za nevyčerpanú dovolenku vyplatenej pri skončení pracovného pomeru
1. Článok 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času, ako aj právo na účinný prostriedok nápravy zakotvené v článku 47 Charty základných práv Európskej únie sa majú vykladať v tom zmysle, že v prípade sporu medzi pracovníkom a jeho zamestnávateľom týkajúceho sa toho, či má pracovník právo na platenú dovolenku za kalendárny rok podľa daného článku 7, tento článok a uvedené právo bránia tomu, že pracovník musí najprv vyčerpať dovolenku, než zistí, či má nárok na poskytnutie náhrady mzdy za túto dovolenku.
2. Článok 7 smernice 2003/88 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnym ustanoveniam alebo praxi, podľa ktorých pracovník nemôže preniesť ani prípadne kumulovať až do momentu skončenia pracovného pomeru práva na platenú dovolenku za kalendárny rok, ktoré nevykonal v rámci viacerých po sebe nasledujúcich referenčných období z dôvodu odmietnutia zamestnávateľa poskytnúť náhradu mzdy za túto dovolenku.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies