K náhrade vzniknutej ujmy podľa § 251 ods. 2 CMP
Predpokladom na uloženie povinnosti navrhovateľovi nahradiť ujmu o. i. aj štátu v zmysle § 251 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z. z. je výlučne okolnosť, že navrhovateľ podá zjavne bezdôvodný návrh na začatie konania o spôsobilosti na právne úkony, a to bez ohľadu na skutočnosť, či tento navrhovateľ bol alebo nebol od súdnych poplatkov oslobodený. Nemožno totiž opomenúť, že citované ustanovenie nedopadá len na situácie, ak ujma v dôsledku bezdôvodne podaného návrhu vznikla štátu a v tomto prípade sa jedná len o majetkovú ujmu spočívajúcu vo vynaložených trovách, ale v prvom rade dopadá na situácie, ak je ujma spôsobená osobe, o ktorej spôsobilosti sa konalo, prípadne jej zástupcovi. V prípade ujmy spôsobenej osobe, o ktorej spôsobilosti sa konalo, pritom často nejde len o ujmu, ktorá spočíva v znížení majetku tejto osoby (t. j. o ujmu majetkovú pozostávajúcu najmä z vynaložených trov konania tejto osoby), ale často aj o ujmu nemajetkovú. Práve z tohto dôvodu je v citovanom zákonnom ustanovení účelovo použitý pojem „ujma“, ktorý je pojmom širším ako pojem „škoda“, či „trovy konania“. Náhrada vzniknutej ujmy podľa tohto ustanovenia je potom nezávislá od majetkových, sociálnych, rodinných, či iných pomerov navrhovateľa a zároveň aj od toho, či tomuto bolo priznané (alebo z iných dôvodov mu prináleží) oslobodenie od súdnych poplatkov.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies