K exekučnému konaniu ako ďalšej fáze pokračovania civilného procesu

Civilný proces sa vnútorne stratifikuje na konanie základné, tzv. nachádzacie konanie a konanie vykonávajúce - exekučné konanie. V základnom konaní súd poskytuje ochranu tvrdenému, porušenému alebo ohrozenému subjektívnemu právu. V konaní exekučnom sa poskytuje ochrana už judikovanému nároku. Základné konanie prebieha od momentu podania žaloby na súd do momentu právoplatného skončenia veci. Vykonávacie konanie je ďalšou fázou, pokračovaním civilného konania, pričom však táto fáza nie je obligatórna, ale vyslovene fakultatívna, pretože na základe právoplatného a vykonávateľného rozhodnutia mohol povinný subjekt plniť dobrovoľne. To, či civilný proces dospeje do fázy vykonávacej, je výslovne na dispozičnej úvahe oprávneného. Exekučné konanie sa spravuje niektorými procesnými princípmi. Jedným z vedúcich princípov ovládajúcich exekučné konanie je princíp ochrany a obrany povinného a tretích osôb pri uskutočňovaní exekúcie. Kým ochrana povinného vyplýva z príslušných ustanovení Exekučného poriadku a prejavuje sa v automatickom rešpektovaní týchto pravidiel zo strany subjektov exekučného konania, obrana povinného spočíva v jeho aktívnom vôľovom správaní. K procesným prostriedkom obrany povinného patria námietky, v ktorých povinný môže uvádzať skutočnosti, ktoré odôvodňujú zánik vymáhaného nároku, okolnosti brániace vymáhateľnosti nároku, okolnosti svedčiace o tom, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule a iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Dôvodmi neprípustnosti exekúcie, ktoré povinný môže namietať v námietkach sú skutočnosti, ktoré vedú k zastaveniu exekúcie.