K analogickému uplatneniu kritérií pre rozhodovanie o osobnej starostlivosti pri rozhodovaní o styku
I. Všeobecné súdy musia u každého z rodičov (resp. iných rodinných príslušníkov a prípadne ďalších osôb, ktoré usilujú o zverenie dieťaťa do starostlivosti) posúdiť prinajmenšom štyri kritéria: (1) existenciu pokrvného puta medzi dieťaťom a o jeho zverenie do starostlivosti usilujúcou osobou; (2) mieru zachovania identity dieťaťa a jeho rodinných väzieb v prípade jeho zverenia do starostlivosti daného rodiča; (3) schopnosť daného rodiča zabezpečiť jeho vývoj a fyzické, vzdelávacie, emocionálne, materiálne a iné potreby; a (4) želanie dieťaťa.
II. Kritériá pre rozhodovanie o zverení dieťaťa do starostlivosti sa analogicky uplatnia aj v prípade rozhodovania o styku. V tomto ohľade všeobecne platí, že konanie pred súdmi ma prebehnúť, a prijaté opatrenia majú byť realizované vždy v najlepšom záujme dieťaťa (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa).
III. Skutočnosť, že rozsah styku krajskému súdu pripomína striedavú starostlivosť, nie je všeobecne relevantným argumentom pre obmedzenie takého styku. Relevantným argumentom je len najlepší záujem dieťaťa.