K aktívnej legitimácii pri vymáhaní úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv

Ako už Najvyšší súd uviedol v rozhodnutí z 15. októbra 2009 sp. zn. 3 Cdo 180/2008, je správca aj po právnej úprave zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vykonanej zákonom č. 268/2007 Z. z., účinnej od 1. júla 2007, oprávnený pri výkone správy majetku vlastníkov bytov a nebytových priestorov v mene vlastníkov, na účet vlastníkov vymáhať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Najvyšší súd sa s týmito závermi, na ktorých spočíva uvedené rozhodnutie, stotožňuje aj v preskúmavanej veci. Uvedený záver, že správca je oprávnený pri výkone správy majetku vlastníkov bytov a nebytových priestorov v mene vlastníkov vymáhať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, však nevylučuje, že aj samotní vlastníci bytov a nebytových priestorov nemôžu sami tieto úhrady vymáhať. Opačný záver by viedol k príliš formalistickému postupu súdu a odopretiu práva na súdnu ochranu.

Ak súd prvého stupňa za dôvod pre odmietnutie podania navrhovateľov považoval absenciu ich podpisov v návrhu na začatie konania a porušenie zásady jediného zástupcu navrhovateľov v konaní, jeho postup pri doručovaní uznesenia z 24. júla 2013, ktorým ich vyzval na odstránenie týchto vád návrhu, nebol správny, nakoľko za danej situácie bolo jeho povinnosťou doručiť uvedené uznesenie priamo navrhovateľom, aby vytýkané vady odstránili a nie advokátskej kancelárii, ktorej osobitné plnomocenstvo neudelili, ale jej ho udelil správca, ktorého súd za zástupcu navrhovateľov nepovažoval s odkazom na § 25 a § 26 O.s.p. Naviac okolnosť, či došlo k porušeniu zásady jediného zástupcu navrhovateľov v konaní, nemôže mať za následok postup súdu v zmysle § 43 O.s.p. s následkom odmietnutia podania.