Inštitút peňažného príspevku na osobnú asistenciu a jeho odňatie

V prípade peňažného príspevku na osobnú asistenciu, ktorý je predmetom prieskumu v prejednávanej veci, jeho účelom sú podporné činnosti smerujúce k sociálnemu začleneniu, k nezávislosti a možnosti sa rozhodovať ako aj ovplyvňovať vykonávanie rôznych aktivít. Je ďalej nepochybné, že pre vyhodnotenie skutkových okolností pre rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu (t. j. aj v prejednávanej veci pre odňatie peňažného príspevku na osobnú asistenciu) je v zmysle § 55 ods. 6 zák. č. 447/2008 Z. z. komplexný posudok, ktorý má svoje unikátne a jedinečné dôkazné postavenie. Avšak jeho vypracovanie v zmysle § 15 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z. z., odôvodnenie z neho vyplývajúcich záverov (najmä písm. h/ citovaného zákona) nemôže byť samoúčelné, ale musí sa riadiť nielen ustanovenia zák. č. 447/2008 Z. z. ale v súlade s ustanovením § 53 ods. 1 cit. zákona aj ustanoveniami Správneho poriadku.

Legitímnym očakávaním riadnej aplikácie ustanovenia § 3 ods. 7 Správneho konania na konanie o odňatí peňažného príspevku na osobnú asistenciu je riadne odôvodnenie komplexného posudku, prečo žalobcovi nie je odporučený peňažný príspevok na osobnú asistenciu. Napriek hore uvedenému spektru aktivít a aj hore citovanému priamemu odporúčaniu na osobnú asistenciu, v odôvodnení komplexného posudku sa vôbec nenachádza argumentácia, ktorá by zrozumiteľným spôsobom mohla presvedčiť, že argumenty špecializovaných lekárov sú chybné alebo irelevantné pre zachovanie osobnej asistencie. Tiež neuniklo pozornosti Najvyššieho súdu, že zmena z osobnej asistencie (§ 20 až § 22) na opatrovanie (§ 39 až 40) so sebou prináša dôraz na zotrvanie opatrovanej osoby v prirodzenom domácom prostredí, čo vyvoláva pochybnosti o možnosti širšieho začlenenia žalobcu do sociálneho prostredia (viď hore spomenutý účel zákona – bod č. 33).