Douiyeb proti Holandsku („Preklep“ v rozhodnutí o vzatí do väzby)

K prejednávanému prípadu Súd poznamenal, že podľa holandského práva môže byž nariadené vzatie do väzby, ak je osoba podozrivá zo spáchania Trestného činu, pre ktorý zákon predpokladá trest odňatia slobody v trvaní štyri roky alebo dlhšie. Nakoľko trestné činy uvedené v článku 250 ter a 250 trestného zákona mohli viesť k odňatiu slobody v tejto dĺžke – pokiaľ ide o druhé z týchto ustanovení, potom podľa odseku 1, vety prvej, vzatej samostatne, alebo podľa odseku 1, vety druhej, v spojení s priťažujúcimi okolnosťami definovanými v odseku 2 – Súd sa domnieval, že ako článok 250, tak článok 250 ter Trestného zákona, poskytovali dostatočný právny podklad pre nariadenie o zadržaní. Nikto nespochybňoval, že trestné stíhanie vedené proti sťažovateľovi sa týkalo trestného činu kupliarstva, uvedeného v článku 250 ter Trestného zákona, ani, že príkaz na zatknutie uvádzal, že trestným ustanovením, z porušenia ktorého bol sťažovateľ podozrivý, bol článok 250 ter Trestného zákona. Zo zápisnice o prvom výsluchu, ktorý 26. 2. 1995 uskutočnila polícia, vyplývalo, že sťažovateľ bol pri tejto príležitosti informovaný o predmete otázok, ktoré mu mali byť položené a že prehlásil, že rozumie tomu z čoho je podozrivý. Súd ďalej poznamenal, že k tomuto výsluchu došlo krátko pred vydaním nariadenia o zadržaní. Za týchto okolností Súd nenašiel žiadny základ pre tvrdenie sťažovateľa, podľa ktorého si uvedomil povahu podozrenia až po tom, ako bol 27. 2. 1996 predvedený pred vyšetrujúceho sudcu.