Dĺžka väzby

I. Z článku 17 ods. 1, ods. 2, ods. 5 Ústavy SR o práve na osobnú slobodu vyplýva, že konkrétne (materiálne) dôvody vedúce k rozhodnutiu súdu o vzatí obvineného do väzby alebo o jeho ponechaní vo väzbe a predĺžení lehoty trvania väzby musia byť vždy určené jasne a zrozumiteľne, aby umožnili takej osobe poznať, ak treba, tak aj po odbornej porade, aké dôsledky môže konkrétny trestnoprocesný postup spôsobiť. Preto ustanovenia prvého dielu, štvrtej hlavy Trestného poriadku nedovoľujú, aby bol obvinený ponechaný vo väzbe svojvoľne, neprimerane dlho, bez preskúmavania jej dôvodov.
I. Z článku 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vyplýva, že podanie obžaloby nevytvára právne dovolené základy väzby, a preto jej podanie nemôže samo o sebe spôsobiť predĺženie lehoty trvania väzby alebo nahrádzať platné rozhodnutie o väzbe.
III. Trestný poriadok účinný od 1. januára 2006 (zákon č. 301/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov) rozdelil celkovú dobu trvania väzby taxatívne stanovenú v ustanovení § 76 ods. 6 tak, že jedna polovica pripadá na prípravné konanie a jedna polovica na konanie pred súdom (§ 76 ods. 7 Trestného poriadku).
Podľa § 76 ods. 5 Trestného poriadku súdu plynie lehota väzby podľa § 76 ods. 7 od podania obžaloby alebo návrhu na dohodu o vine a treste bez ohľadu na to, dokedy bola táto lehota predĺžená v prípravnom konaní. Povinnosťou súdu pri preskúmavaní obžaloby (§ 242 Trestného poriadku) alebo pri predbežnom prejednaní obžaloby (§ 244 ods. 5 Trestného poriadku) je včas rozhodnúť o ďalšom trvaní väzby a tak v kladnom prípade zaistiť jej kontinuitu.