Dlhodobé tolerovanie neplnenia pracovných povinností zamestnanca nemôže byť zamestnávateľovi na ujmu

S odvolacím súdom je možné súhlasiť v tom, že konanie žalobcu bolo „neprípustné a neospravedlniteľné“. Prisvedčiť však nie je možné názoru, že za situácie, keď toto „neprípustné a neospravedlniteľné“ konanie nebolo ojedinelé a trvalo naopak „mnoho mesiacov predtým“, bolo možné dôvodiť, že by ďalšie zamestnávanie žalobcu „ešte aspoň po dobu výpovednej doby mohlo byť pre žalovaného oproti predchádzajúcemu obdobiu nejakým spôsobom zvlášť problematické“. Z uvedeného totiž vyplýva implicitne (nesprávny) záver, že ak sa zamestnanec dopúšťa porušovania svojich povinností vzťahujúcich sa k nemu vykonávanej práci v miere označenej odvolacím súdom, je intenzita tohto konania zmierňovaná, ak sa ho dopúšťa napriek ústnym a písomným výstrahám opakovane a dlhodobo. Vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu povinností žalobcom došlo, mal však odvolací súd prihliadať predovšetkým na to, že žalobca svojím konaním spočívajúcim v opakovanom nerešpektovaní pokynu zamestnávateľa, ktorý sa týkal výkonu práce žalobcu podľa pracovnej zmluvy a ktorý bol vydaný v súlade s právnymi predpismi, úmyselne porušoval povinnosť zamestnanca konať prácu podľa pracovnej zmluvy, podľa pokynov zamestnávateľa, ktorá preňho vyplýva z pracovného pomeru a ktorá patrí medzi základné atribúty závislej práce vykonávanej v pracovnoprávnom vzťahu. Za okolnosť znižujúcu intenzitu porušenia pracovnej povinnosti žalobcu nie je možné pokladať (a vykladať v neprospech zamestnávateľa) ani odvolacím súdom akcentovanú skutočnosť, že sa žalovaný snažil opakovane pôsobiť na žalobcu, aby svoj prístup k plneniu pracovných povinností zmenil.