3Cob/83/2018 (Náhrada škody)

Ak sa žalobca svojou žalobou domáhal náhrady škody spôsobenej protisúťažným konaním žalovaného, bol povinný preukázať, že sa žalovaný dopustil protisúťažného konania. Súd je pri rozhodovaní o takejto žalobe viazaný právoplatným rozhodnutím súťažného orgánu, ktorým bolo rozhodnuté, že konkrétny subjekt porušil normy súťažného práva. Uvedená skutočnosť vyplýva priamo z ustanovenia § 193 C.s.p.. Viazanosť rozhodnutiami Protimonopolného úradu SR sa vzťahuje na dva aspekty, a to skutočnosť, že bol spáchaný súťažný delikt spadajúci do širšej kategórie správneho deliktu a kto ho spáchal. Odvolací súd ďalej poukazuje na ust. § 194 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán podľa § 193 C.s.p., môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť. Civilný sporový poriadok stanovuje, že prejudiciálne otázky môže súd v civilnom konaní posúdiť sám, bez ohľadu na to, či vec patrí alebo nepatrí do jeho právomoci, a bez ohľadu na otázku príslušnosti. Súd teda môže takto posudzovať aj také otázky, ktoré patria do právomoci iného orgánu verejnej moci. Zákon v ust. § 193 C.s.p. však taxatívnym spôsobom vymedzuje prípady, ktoré ako prejudiciálne v tomto režime riešiť nemôže. Súd je v civilnom konaní o. i. viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov a kto ho spáchal. Okruhom otázok v zmysle ust. § 193 C.s.p. je teda súd viazaný v tom zmysle, že si o nich nemôže urobiť ani prejudiciálny záver. (Civilný sporový poriadok komentár, Š., A., U., J., U., W.K. a kol. 2016). Ak teda žalobca v konaní nepreukázal, existenciu protisúťažného konania žalovaného (o ktorom mal rozhodovať Protimonopolný úrad SR) ako základný predpoklad existencie jeho zodpovednosti za škodu, ktorú si žalobca v konaní uplatňoval, správne súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol.