OBSAH ZBORNÍKA:
NAJNOVŠÍ VÝVOJ V OBLASTI EURÓPSKEHO MIGRAČNÉHO PRÁVA (Ľubica Saktorová)
SPOLOČNÉ VYŠETROVACIE TÍMY - EFEKTÍVNY NÁSTROJ MEDZINÁRODNEJ SPOLUPRÁCE NA ÚSEKU BOJA PROTI NELEGÁLNEJ MIGRÁCII (Adrián Vaško)
ROZHODCOVSKÁ DOLOŽKA VO SVETLE JUDIKATÚRY SÚDOV SLOVENSKEJ REPUBLIKY (Miloš Levrinc)
NAJNOVŠÍ VÝVOJ V OBLASTI EURÓPSKEHO MIGRAČNÉHO PRÁVA
▼
RECENT DEVELOPMENTS IN EUROPEAN MIGRATION LAW
Ľubica SaktorováJUDr. Ľubica Saktorová PhD., LL.M., M.A., prodekanka pre medzinárodné vzťahy a rozvoj PrF UMB, odborná asistentka na Katedre medzinárodného práva, európskeho práva a právnej komunikácie Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela.
Abstrakt
Cieľom príspevku je prezentovať prehľad najnovšieho vývoja v oblasti európskeho migračného práva, ktorý sa od vypuknutia migračnej krízy v roku 2015 stal jedným z ústredných bodov záujmu európskych zákonodarcov. Úvod bude predstavovať základný prehľad vývoja európskeho migračného práva. Pokiaľ ide o súčasné otázky migrácie, ktoré poukázali na potrebu reformy existujúcich pravidiel, determinujeme sedem legislatívnych návrhov, ktoré sú v súčasnosti predmetom rokovaní Rady Európskej únie.
Kľúčové slová
Migračná politika, azylové právo, európska legislatíva, reformy, legislatívne návrhy.
Abstract
The aim ofthe paper is to present an overview ofthe recent developments in thefield of european migration law, which had become a point ofinterest of european legislators since the 2015, the presumed peak ofthe so -called european migration crisis. The introduction will provide the basic overview of the evolution of the european migration law. With reference to the current migration problems that highlighted the need to reform the existing rules, we will determine seven legislative proposals that are being discussed by the Council of the European union at the present.
Key words
Migration policy, asylum law, European legislation, reforms, legislative proposals.
Introduction
European migration law today includes legislation related to the asylum law, the immigration: legal migration or irregular migration law, free movement of people, all addressed within the Treaty on the European union (TEU) and the Treaty on the functioning of the EU (TFEU), the Charter of fundamental rights of the European union, the European convention on human rights, Geneva convention and protocol relating to the status of refugees. Referring to the secondary law of the EU related to migration issues, there exist several clusters of legal rules evolved through the time.
At the beginning of the European integration process, migration policy was strictly a matter of national competence. After the creation of a Single European Market in 1986, these competences gradually shifted to the European level as well. Cooperation on asylum began as a so-called side measure which compensated states for their loss of control tools following the abolition of border controls within the Schengen area. The Schengen Implementing Convention of 1990 contained a first set of rules on the responsibility for processing applications for asylum.Articles 28, 38 Convention Implementing the Schengen Agreement (OJ 2000 L 293/19) covering the Benelux countries, Germany and France at the beginning. Similarly, all Member States, including those who did not initially join the Schengen area, agreed upon the Dublin Convention of 1990 concerning asylum jurisdiction. The Dublin I. entered into force in September 1997.Convention Determining the State Responsible for Examining Applications for Asylum Lodged in one of the Member States of the European Communities (Dublin Convention) of 15 June 1990 (OJ 1997 C 254/1), at the time comprising the 12 EEC Member States. European migration policy was being increasingly formalised. While the original Schengen and Dublin Conventions moved towards the demarcation of asylum jurisdiction without a substantive harmonisation of rules on asylum procedure, reception conditions or recognition criteria, the Treaty of Maastricht declared the whole field of asylum policy an area of common interest that was to be realised through intergovernmental decision making (Justice and Home affairs third pillar).HAILBRONNEN, K. THYM, D. EU Immigration and Asylum Law: A Commentary / München: C.H. Beck, 2016. - p. 1023-1053. - ISBN 978-3-406-66653-7. Thus, the EU institutions started coordinating divergent national practices.HAILBRONNEN, K. EU Immigration and Asylum Law: A Commentary / München: C.H. Beck, 2010. - p. 355. Although fully developed supranationalisation was achieved only by the Treaty of Lisbon, The Treaty of Amsterdam was a significant next step, since it first created a supranational competence within the framework of today's TFEU, Article 63 EC Treaty as amendedby the Treaty of Amsterdam (OJ 1997 C 340/173). In 1999, the European Council in Tampere brought forward the idea of a Common European Asylum System (CEAS), which later found its way into the EU Treaties as a legally binding objective. For the essential policy structure, see the Commission Communication, COM (2000) 755; the Commission Communication, COM (2003) 152. Many decisions made at the time have shaped the contours of Europe's asylum policy ever since. During the first phase of legislative rules we can talk about the former Asylum Reception Conditions Directive 2003/9/EC, the former Asylum Qualification Directive 2004/83/EC, the former Asylum Procedure Directive 2005/85/EC and the former Dublin II Regulation (EC) No 343/2003 together with the former Eurodac Regulation (EC) No 2725/2000 are the cause of many achievements and problems of EU asylum policy to this date. The common asylum policy had always been meant to be a gradual process. For more information about the development of the common asylum system in the EU see DE ZWAAN, JAAP W., GOUDAPPEL, FLORA A. N. J. Freedom, Security and Justice in the European Union (T.M.C. Asser Press, 2006), p. 91; TEITGEN COLLY, C. The European union and asylum: the illusion of protection, Common market law review, 2006, vol. 43 (6), p. 1503-1566; SIDORENKO, O.F. The Common European Asylum System (T.M.C. Asser Press, 2007). The Commission proposed to replace existing minimum standards by a common set of rules in a second phase of legislative harmonisation that should reduce disparities among Member States both in terms of legislative design and administrative practice on the basis of the more robust Treaty base established by the Treaty of Lisbon, which entered into force in December 2009.Cf. the Commission Green Paper, COM (2007) 301; and the policy plan on asylum in accordance with the Commission Communication, COM (2008) 360. This included : Asylum Qualification Directive 2011/95/EU, the new Asylum Procedure Directive 2013/32/EU, the new Asylum Reception Conditions Directive 2013/33/EU, the Dublin III Regulation (EU) No 604/2013 and the Eurodac Regulation (EU) No 603/2013.
To resume: despite establishing various mechanisms to co-ordinate the migration in the European Union during the past decades, it was only in 1999 that the EU officially started to work towards a common migration policy for Europe. Commission Communication, COM (2008) 359 final. [online] 2008. [cit.2018-11-15] 2008. Available at https://www.eumonitor.eu/9353000/1/j4nvke1fm2yd1u0_j9vvik7m1c3gyxp/vkcweek1amw9/v=s7z/f=/com(200 8)359_en.pdf.
Migration to Europe from the northern and eastern Mediterranean, African and Middle Eastern countries is not a new phenomenon. What is different the past couple of years is the immense number of refugees trying to enter the European Union. Previously, the migration discourse has focused on the process of the asylum applications, this time the situation in Europe tend to be considered a migration crisis. BERHIDSKY, L. The EU's Migration crisis is far from over. Bloomberg. [online] 2016. [cit.2018-11-15] Available at: https://www.bloomberg.com/opinion/articles/2016-09-06/the-eu-s-migration-crisis-is-far-from-over In the past, the asylum applications have peaked in 1992 (672.000 applications in the EU), mostly from the former Yugoslavia, as well as in 2001 (424.000 applications in the EU), after which the number of applications decreased to around 200.000. While between 2010 and 2012 cca 1.4 million non-EU nationals immigrated into the EU every year, and around 700.000 emigrated yearly. Since 2012 onwards the attention has been focused on asylum seekers who have been trying to get into the EU in unprecedented numbers: the number of asylum seeker in 2013 was 431.000, and rose to 627.000 in 2014, only to more than double to 1.3 million in 2015.EUROSTAT Database. Demography and migration; Asylum and managed migration. [online] Datasets (pop) and (migr). [cit.2018-12-12] Available at: http://ec.europa.eu/eurostat/data/database . 2016. However, the problem is, the asylum claims do not represent the real situation, as many immigrants do not register themselves. SEILONEN, J. Fortress Europe - a brief history of the European migration and asylum policy: A historical institutionalist analysis of the migration and asylum policy, and the impacts of the current migration crisis [online] Lokakuu 2016 [cit.2018-11-15] Available at: https://helda.helsinki.fi/bitstream/handle/10138/169924/Fortress%20Europe%20%20a%20brief%20history%20o f%20the%20European%20migration%20and%20asylum%20policy.pdf?sequence=2 Germany, with the highest number of new asylums claims in 2015 -over 476.000 - announced that more than a million people had been counted in their "EASY" - system for counting and distributing people before they make asylum claims. On the other hand, during the peak of the crisis FRONTEX recorded 1.800.000 illegal entries trough the EUborders. FRONTEX. Risk Analysis for 2016. [online] 2016. [cit.2018-10-12] Available at: https://frontex.europa.eu/assets/Publications/Risk_Analysis/Annula_Risk_Analysis_2016.pdf
The current migration crisis highlighted the urgency to reform the existing EU asylum rules. Under the current system, asylum seekers are not treated equally, and the proportion of positive asylum decisions across the EU also varies greatly. As a result of this situation, the European Commission presented several legislative proposals in order to reform the Common European Asylum System (CEAS). The aim of these proposals is firstly to make the CEAS more efficient and resistant to a pressure of migratory flows. Secondly, the focus of the reform i s to eliminate pull factors, secondary movements as well as enhancement of the formal and material support to the most affected member states.COUNCIL OF THE EUROPEAN UNION. Asylum reform file n. 9520/18. Brussels: 30th May 2018. Available at: http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-9520-2018-INIT/en/pdf The legislative proposals relate to:
(1) The reform of the current Dublin Regulation (Dublin III) to form a system capable of allocating asylum applications proportionally among member states and to guarantee the convenient processing of application respecting the principle of solidarity and the fair sharing. Moreover, the aim is to discourage misuse and prevent secondary movements of applicants across the EUThe reform of the Dublin III. Regulation. PE 571.360. [online] 2016. [cit.2018-10-12] Available at: http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2016/571360/IPOL_STU(2016)571360_EN.pdf. Migrants arriving in EU today are not allowed to choose the State where they want to lodge their asylum requests and where they wish to go and live in a future. The founding principle of the Dublin III Regulation is that each asylum request must be examined by the Member State of the first arrival of the individual in the EU area, e.i. where the person was initially identified by local authorities. Such Member State is generally responsible for the examination of the asylum application, while the criteria for establishing responsibility vary from family considerations, to recent possession of visa or residence permit in a Member State, to whether the applicant has entered EU irregularly, or regularly. In practice, this evidently means that an only handful number of EU Member States is responsible for processing most asylum claims. Nevertheless, the individual preferences of the target country are not primarily considered. The migratory crisis has highlighted the limitations of the current system, which creates a disproportionate and extensive burden for the frontline states.Ibid.
(2) The reform of the Asylum Reception Conditions Directive: the proposal for a new Directive of the Council and the European Parliament is aiming to determine and to enhance the criteria for the reception of whose applicants, who need the international protection. Proposal for a DIRECTIVE OF THE EUROPEAN PARLIAMENT AND OF THE COUNCIL laying down standards for the reception of applicants for international protection (recast). [online] Brussels COM (2016) 465 final. [cit.2018-12-12] Available at: https://ec.europa.eu/home-affairs/sites/homeaffairs/files/what-we- do/policies/european-agenda-migration/proposal-implementation- package/docs/20160713/proposal_on_standards_for_the_reception_of_applicants_for_international_protection_ en.pdf. The essential objective of this legislative proposal is to provide standard reception conditions to all asylum seekers that will ensure the benefits of decent and equal living across the EU. Proposal seeks to provide the applicants with e.g. the right to work no later than nine months after lodging the application, right to access to education for minors as well as the obligation to appoint a guardian for unattended minors. In the second round the legislative proposal is aimed to diminish the secondary movements of all asylum applicants by setting up certain geographical limitations. Respecting the safety and the security objectives, the directive will be restricting the access to reception conditions to the Member State that is responsible for their asylum procedure. Nevertheless, it will limit the provision of travel documents except on serious humanitarian grounds as well as allow states concerned to restrain the applicant's presence to a specific geographical location.RECEPTION CONDITIONS FOR ASYLUM APPLICANTS: Council agrees mandate for negotiations. Press release 711/17. [online] 2017. [cit.2018-11-12] Available at: https://www.consilium.europa.eu/en/press/press- releases/2017/11/29/reception-conditions-for-asylum-applicants-council-agrees-mandate-for-negotiations/pdf
(3) The qualification regulation: the legislative proposal for a Regulation of the Council and the European Parliament on standards for the qualification of third-country nationals or stateless persons as beneficiaries of international protection.Proposal for a REGULATION OF THE EUROPEAN PARLIAMENT AND OF THE COUNCIL on standards for the qualification of third-country nationals or stateless persons as beneficiaries of international protection, for a uniform status for refugees or for persons eligible for subsidiary protection and for the content of the protection granted and amending Council Directive 2003/109/EC of 25 November 2003 concerning the status of third country nationals who are long-term residents. [online] Brussels COM (2016) 466 final. [cit.2018-12-12] Available at: https://ec.europa.eu/home-affairs/sites/homeaffairs/files/what-we-do/policies/european-agenda- migration/proposal-implementation-package/docs/20160713/proposal_on_beneficiaries_of_international_protection_-_subsidiary_protection_eligibility_-_protection_granted_en.pdf The replacement of the qualification directive with a regulation intends to harmonise protection standards and rights for asylum seekers. The objective is to unify the rules of asylum applications across the EU: the status of refugees (clearly set the criteria for the identification of persons genuinely in need of international protection), identification of the persons eligible for subsidiary protection or the content of the protection granted and amending Council Directive 2003/109/EC.COUNCIL DIRECTIVE 2003/109/EC of 25 November 2003 concerning the status of third-country nationals who are long-term residents The legislative proposal aims to ensure that all asylum applicants are granted common rights.
(4) The Asylum Procedure Regulation: the proposal for a Regulation of the Council and the European Parliament to establish a unified procedure for the international protection in the EU by replacing the asylum procedure directive with a regulation.Proposal for a REGULATION OF THE EUROPEAN PARLIAMENT AND OF THE COUNCIL establishing a common procedure for international protection in the Union and repealing Directive 2013/32/EU. [online] Brussels COM(2016) 467 final [cit.2018-12-12] Available at: https://ec.europa.eu/home- affairs/sites/homeaffairs/files/what-we-do/policies/european-agenda-migration/proposal-implementation-package/docs/20160713/proposal_for_a_common_procedure_for_international_protection_in_the_union_en.pdf Such act would harmonise different procedures of Members States and replace them with a unified and simple one. The essential purpose is to reduce disparities in recognition rates among them in order to protect vulnerable individuals, safeguard applicants' rights, prevent abuse or incentives to asylum shopping, make the procedure simply more effective and more economy. The asylum procedures directiveDIRECTIVE 2013/32/EU of the European Parliament and of the Council of 26 June 2013 on common procedures for granting and withdrawing international protection currently defines the procedures that EU Member States needs to follow to grant and to withdraw international protection. The new legislative proposal aims to replace this directive with a regulation to establish a common procedure for international protection. COMMON EUROPEAN ASYLUM SYSTEM REFORM: Council ready to start negotiations on qualification and protection standards. Press release 489/17. [online] 2017. [cit.2018-10-14] Available at: https://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2017/07/19/qualification-protection-standards/pdf
(5) The Eurodac (European Dactyloscopy) Regulation: is the legislative proposal for a Regulation of the Council and the European Parliament to update the Eurodac regulation in order to improve the EU fingerprint database for asylum seekers.Proposal for a REGULATION OF THE EUROPEAN PARLIAMENT AND OF THE COUNCIL on the establishment of 'Eurodac' for the comparison of fingerprints for the effective application of [Regulation (EU) No 604/2013 establishing the criteria and mechanisms for determining the Member State responsible for examining an application for international protection lodged in one of the Member States by a third-country national or a stateless person] , for identifying an illegally staying third-country national or stateless person and on requests for the comparison with Eurodac data by Member States' law enforcement authorities and Europol for law enforcement purposes (recast) [online] Brussels COM(2016) 272 final. [cit.2018-11-15] Available at: https://ec.europa.eu/home-affairs/sites/homeaffairs/files/what-we-do/policies/european-agenda- migration/proposal-implementation-package/docs/20160504/eurodac_proposal_en.pdfThe Eurodac database currently contains the fingerprints of all asylum seekers and irregular migrants who have been registered in one of the EU Member States or in one of the associated countries. The database helps to deliver the implementation of the Dublin regulation and contribute to verification of the asylum claims across the EU Member States. Furthermore, it improves the control system of criminal records of asylum applicants and of the responsibility of Member State for examining an asylum application. The target of the proposed reform is to upgrade the system by collecting additional biometric data such as facial images, to simplify access for the authorities of law enforcement and to expand its scope by including data on third country nationals who stay in the EU irregularly.
(6) The European Union Asylum Agency (EUAA) Regulation: the legislative proposal for a Regulation of the European Parliament and of the Council on the European Union Agency for Asylum and repealing Regulation (EU) No 439/2010/ to establish a fully-fledged EU asylum agency.Amended proposal for a REGULATION OF THE EUROPEAN PARLIAMENT AND OF THE COUNCIL on the European Union Agency for Asylum and repealing Regulation (EU) No 439/2010. [online] Brussels COM (2018) 633 final. 2018. [cit.2018-10-27] Available at: https://eur-lex.europa.eu/legal- content/EN/TXT/PDF/?uri=CELEX:52018PC0633&from=EN This proposal aims to turn the existing European Asylum Support Office (EASO) into a fully developed European Union asylum agency responsible for providing the operational and technical assistance to the EU Member States in managing the orderly migration flows. The agency will also ensure convergence in the evaluation of applications for international protection. In addition, the EUAA will be able to set up asylum support teams composed of a minimum 500 experts from Member States and the others ensured by the Agency.Ibid.
(7) The Resettlement Framework Regulation: Proposal for a Regulation of the European Parliament and of the Council establishing a Union Resettlement Framework and amending Regulation (EU) No 516/2014 of the European Parliament and the Council/ to create a permanent EU resettlement framework. The Commission proposed to set up a permanent EU resettlement scheme that would replace currently existing ad-hoc resettlement frameworks. The new rules intend to diminish the risks of uncontrolled and irregular arrivals and pursuit the safe and legal pathways to European Union. Moreover, it will aim to provide harmonised rules for the resettlement as well as humanitarian admission and to support third countries hosting those, who need the international protection. The Council plans to adopt a two-year EU resettlement and humanitarian admission plan that will include the limitation of the admitted persons, the contributions of Member States to this number and the overall geographical priorities.Proposal for a REGULATION OF THE EUROPEAN PARLIAMENT AND OF THE COUNCIL establishing a Union Resettlement Framework and amending Regulation (EU) No 516/2014 of the European Parliament and the Council. [online] Brussels COM (2016) 468 final. 2016. [cit.2018-12-17] Available at: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/PDF/?uri=CELEX:52016PC0468&from=EN
In the end of the 2017, the Council agreed on a mandate to start negotiations with the European Parliament on the legislative draft proposals. In September 2018, the Commission updated the single proposal regarding the EU asylum agency. Since then, all of the legislative proposals are under persistent consideration of either Council or the Parliament. In both cases the primary sources and press releases of these institutions claims, the negotiations are at the advanced stage.
BIBLIOGRAPHY
AMENDED PROPOSAL FOR A REGULATION OF THE EUROPEAN PARLIAMENT AND OF THE COUNCIL on the European Union Agency for Asylum and repealing Regulation (EU) No 439/2010. [online] Brussels COM (2018) 633 final. 2018. [cit.2018-10-27] Available at: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/PDF/?uri=CELEX:52018PC0633&from=EN
BERHIDSKY, L. The EU's migration crisis is far from over. Bloomberg. [online] 2016. [cit.2018-11-15] Available at: https://www.bloomberg.com/opinion/articles/2016-09-06/the-eu-s-migration-crisis-is-far-from-over. Cf. the Commission Green Paper, COM (2007).
COMMISSION COMMUNICATION, COM (2008) 359 final. [online] 2008. [cit.2018-11- 15] 2008. Available at https ://www. eumonitor. eu/93 5 3 000/1 /j 4nvke 1 fm2y d 1 u0_j 9vvik7m 1 c3 gyxp/vkcweek 1 amw9/v=s7z/f=/com(2008)359 en.pdf.
Convention Determining the State Responsible for Examining Applications for Asylum Lodged in one of the Member States of the European Communities (Dublin Convention) of 15 June 1990 (OJ 1997 C 254/1).
COMMON EUROPEAN ASYLUM SYSTEM REFORM: Council ready to start negotiations on qualification and protection standards. Press release 489/17. [online] 2017. [cit.2018-10- 14] Available at: https://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2017/07/19/qualification-protecti on-standards/pdf
Convention Implementing the Schengen Agreement (OJ 2000 L 293/19). COUNCIL DIRECTIVE 2003/109/EC of 25 November 2003 concerning the status of third-country nationals who are long-term residents.
COUNCIL OF THE EUROPEAN UNION. Asylum reform file n. 9520/18. [online] Brussels: 30th May 2018. [cit.2018-12-12] Available at: http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-9520-2018-INIT/en/pdf
DIRECTIVE 2013/32/EU of the European Parliament and of the Council of 26 June 2013 on common procedures for granting and withdrawing international protection. DE ZWAAN, JAAP W., GOUDAPPEL, FLORA A. N. J. Freedom, Security and Justice in the European Union (T.M.C. Asser Press, 2006), 308 p., ISBN: 978-90-6704-225-3. EC Treaty as amended by the Treaty of Amsterdam (OJ 1997 C 340/173). EUROSTAT Database. Demography and migration; Asylum and managed migration. [online] Datasets (pop) and (migr). [cit.2018-12-12] Available at: http://ec.europa.eu/eurostat/data/database. 2016. Last accessed 3th December 2018. FRONTEX. Risk Analysis for 2016. [online] 2016 [cit.2018-10-12] Available at: https://frontex.europa.eu/assets/Publications/Risk_Analysis/Annula_Risk_Analysis_2016.pdf HAILBRONNEN, K. THYM, D. EU Immigration and Asylum Law: A Commentary / München: C.H. Beck, 2016. - p. 1023-1053. - ISBN 978-3-406-66653-7. HAILBRONNEN, K. EU Immigration and Asylum Law: A Commentary / München: C.H. Beck, 2010.-p. 355.
PROPOSAL FOR A DIRECTIVE OF THE EUROPEAN PARLIAMENT AND OF THE COUNCIL laying down standards for the reception of applicants for international protection (recast). [online] Brussels COM (2016) 465 final. [cit.2018-12-12] Available at: https://ec.europa.eu/home-affairs/sites/homeaffairs/files/what-we-do/policies/european-agenda-migration/proposal-implementation-package/docs/20160713/proposal_on_standards_for_the_reception_of_applicants_for_interna ti onal_protecti on_en. pdf.
PROPOSAL FOR A REGULATION OF THE EUROPEAN PARLIAMENT AND OF THE COUNCIL establishing a common procedure for international protection in the Union and repealing Directive 2013/32/EU. [online] Brussels COM (2016) 467 final. [cit.2018-12-17] Available at: https://ec.europa.eu/home-affairs/sites/homeaffairs/files/what-we-do/policies/european-agenda-migration/proposal-implementation-package/docs/20160713/proposal for a common procedúre for international protection in the_uni on_en .pdf.
PROPOSAL FOR A REGULATION OF THE EUROPEAN PARLIAMENT AND OF THE COUNCIL on the establishment of 'Eurodac' for the comparison of fingerprints for the effective application of [Regulation (EU) No 604/2013 establishing the criteria and mechanisms for determining the Member State responsible for examining an application for international protection lodged in one of the Member States by a third-country national or a stateless person] , for identifying an illegally staying third-country national or stateless person and on requests for the comparison with Eurodac data by Member States' law enforcement authorities and Europol for law enforcement purposes (recast) [online] Brussels COM(2016) 272 final. [cit.2018-11-15] Available at: https://ec.europa.eu/home-affairs/sites/homeaffairs/files/what-we-do/policies/european-agenda-migration/proposal-implementation-package/docs/20160504/eurodac_proposal_en.pdf
PROPOSAL FOR A REGULATION OF THE EUROPEAN PARLIAMENT AND OF THE COUNCIL on standards for the qualification of third-country nationals or stateless persons as beneficiaries of international protection, for a uniform status for refugees or for persons eligible for subsidiary protection and for the content of the protection granted and amending Council Directive 2003/109/EC of 25th November 2003 concerning the status of third country nationals who are long-term residents. [online] Brussels COM (2016) 466 final. [cit.2018-12-12] Available at: https://ec.europa.eu/home-affairs/sites/homeaffairs/files/what-we-do/policies/european-agenda-migration/proposal-implementation package/docs/20160713/proposal_on_beneficiaries_of_international_protection_-subsidiary protection eligibility_ - _protection granted en.pdf.
RECEPTION CONDITIONS FOR ASYLUM APPLICANTS: Council agrees mandate for negotiations. Press release 711/17. [online] 2017. [cit.2018-11-12] Available at: https://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2017/11/29/reception-conditions-for-asylum-applicants-council-agrees-mandate-for-negotiations/pdf.
SEILONEN, J. Fortress Europe - a brief history of the European migration and asylum policy: A historical institutionalist analysis of the migration and asylum policy, and the impacts of the current migration crisis. [online] Lokakuu 2016 [cit.2018-11-15] Available at: https://helda.helsinki.fi/bitstream/handle/10138/169924/Fortress%20Europe%20%20a%20brief%20history%20of%20the%20European%20migration%20and%20asylum%20policy.pdf?se quence=2.
SIDORENKO, O.F. The Common European Asylum System (T.M.C. Asser Press, 2007) 254 p. ISBN:978-90-6704-236-9.
TEITGEN COLLY, C. The European union and asylum: the illusion of protection, Common market law review, 2006, vol. 43 (6), p. 1503-1566.
THE REFORM OF THE DUBLIN III. REGULATION. PE 571.360. [online] 2016. [cit.2018-
10-12] Available at: http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2016/571360/IPOL STU(2016)571360 EN.pdf
SPOLOČNÉ VYŠETROVACIE TÍMY - EFEKTÍVNY NÁSTROJ MEDZINÁRODNEJ SPOLUPRÁCE NA ÚSEKU BOJA PROTI NELEGÁLNEJ MIGRÁCII
▼
JOINT INVESTIGATION TEAMS - AN EFFECTIVE TOOL FOR INTERNATIONAL COOPERATION IN THE FIGHT AGAINST MIGRATION
Adrián VaškoJUDr. Adrián Vaško, PhD., Akadémia Policajného zboru v Bratislave, katedra kriminálnej polície /Univerzita Mateja Bela, Právnická fakulta, katedra medzinárodného, európskeho práva a právnej komunikácie
Abstrakt
Autor vo svojom príspevku hľadá odpovede na niektoré otázky, ktoré sú spájané s realizáciou medzinárodnej policajnej koordinácie v rámci boja s nelegálnou migráciou. Z prezentovaného poznania vyplýva, že zriaďovanie a fungovanie spoločných vyšetrovacích tímov je efektívnym nástrojom v skúmanej oblasti. Osobitnú pozornosť venuje medzinárodnej právnej úprave spoločných vyšetrovacích tímov, ich zloženiu a podmienok pre ich činnosť.
Kľúčové slová
medzinárodná koordinácia, nelegálna migrácia, organizovaný zločin, spoločný vyšetrovací tím, JIT
Abstract
In his contribution, the author looksfor answers to some ofthe questions that are linked to the implementation of international police co-ordination in the fight against illegal migration. From the presented knowledge, the establishment and functioning ofjoint investigation teams is an effective tool in the area under review. Special attention is paid to the international law ofjoint investigation teams, their composition and the conditions for their activities.
Keywords
international co-ordination, illegal migration, organized crime, Joint Investigation Team, JIT
Úvod
Aktuálne trendy vývoja v oblasti nelegálnej migrácie potvrdzujú, že súčasný stav rozvoja technológií, miera kooperácie a globalizácie jednoznačne nachádzajú svoj odraz vo všetkých sférach života spoločnosti.
Aktuálne trendy vývoja v oblasti nelegálnej migrácie potvrdzujú, že súčasný stav rozvoja technológií, miera kooperácie a globalizácie jednoznačne nachádzajú svoj odraz vo všetkých sférach života spoločnosti.
Zvýšená pohyblivosť organizovaných zločineckých skupín bez rešpektovania hraníc jednotlivých krajín a využitie všetkých predností globalizácie ekonomiky vrátane celosvetového liberálneho bankového systému bráni účinne bojovať a eliminovať aktivity kriminálnych skupín. Prijímanie samostatných opatrení zo strany jednotlivých krajín sa javí ako neefektívne a čoraz naliehavejšie vyvstáva potreba koordinovať aktivity na úrovni politickej, policajnej a súdnej. Hrozbe, ktorú predstavuje medzinárodný organizovaný zločin, organizovanú nelegálnu migráciu nevynímajúc, je možné čeliť „vynaliezavosťou" zodpovedných autorít vrátane národných vlád, ktorá je vlastná samotnému organizovanému zločinu. Medzinárodná koordinácia v boji proti organizovanému zločinu musí byť rovnako pružná, vynaliezavá, prispôsobivá a „rafinovaná" ako činnosť kriminálnych skupín. Kriminálne skupiny stále prosperujú, pretože úsilie, ktoré je vynakladané na ich elimináciu len z národnej úrovne neumožňuje efektívne zabrániť ich aktivitám. Pokiaľ prijatými opatreniami na národnej úrovni sa podarí zneškodniť aktivity organizovanej skupiny, tak len na jej území, a nie na viacerých územiach a vo viacerých krajinách, na ktorých operuje a pácha trestnú činnosť. Medzinárodné kriminálne skupiny sú nesmierne adaptabilné a riadené sú vo väčšine prípadov z teritórií a z krajín, v ktorých je zo strany vlády benevolencia k ich pôsobeniu a nie sú prijímané adekvátne účinné opatrenia. Ešte zložitejším sa stáva tento fakt vtedy, keď v týchto krajinách organizované skupiny pomocou korupcie prenikli aj do výkonnej moci. Potom nie je záujem zo strany vlád iných krajín o vzájomnú výmenu informácií, nakoľko tu existuje reálne nebezpečenstvo odovzdávania týchto informácií aj kriminálnym skupinám. Nie nezanedbateľným faktom, ktorý do istej miery obmedzuje a bráni širšej medzinárodnej spolupráci je aj rozdielnosť právnych systémov jednotlivých krajín, ktoré sú postavené na rôznych princípoch a to nielen čo sa týka trestnoprávnych kódexov, ale aj odlišnosti iných oblastí práva, napríklad obchodného, občianskeho práva a pod.
Organizovaný zločin predstavuje v súčasnom globalizovanom prostredí celý rad hrozieb, ktoré je možné vo všeobecnosti charakterizovať ako:
1. Hrozba pre nezávislosť a suverenitu jednotlivých krajín.
2. Hrozba pre spoločenskú štruktúru.
3. Hrozba pre stabilitu a riadenie štátu.
4. Hrozba pre demokraciu.
5. Hrozba pre národnú ekonomiku.
6. Hrozba pre finančné inštitúcie.
7. Hrozba pre jednotlivca.VAŠKO A., Význam medzinárodnej policajnej koordinácie pri identifikácii aktivít kriminálnych skupín, In: Organizovaný zločin v stredoeurópskom regióne - trendy a výzvy, Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave, 2017. s. 29-30,
Organizovaná nelegálna migrácia predstavuje aktuálnu výzvu, ktorú v spoločnosti je nutné identifikovať a správne účelovo interpretovať. Podľa nášho názoru detailné poznanie tejto výzvy umožňuje prijímať účinné opatrenia, ktorými je jeho prejavy eliminovať.
Analýzou poznania z bezpečnostnej a policajnej praxe sme dospeli k záveru, že členovia kriminálnych skupín sa v ostatnom období vo zvýšenej miere zapájajú do nelegálnych aktivít prekračujúcich hranice štátov. Zväčšovaním teritória svojho pôsobenia rozširujú kriminálne trhové príležitosti a vytvárajú si významný prostriedok k svojej ochrane a pre dosahovanie kriminálneho zisku. Niet sporu vtom, že realizáciu identifikácie (odhalenie) teritória, v ktorom vyvíjajú aktivity kriminálne skupiny ovplyvňuje celý rad faktorov (legislatívne, organizačné, technické, ekonomické). Dominantné postavenie medzi nimi majú podmienky (súhrn okolností), za ktorých je realizovaná medzinárodná koordinácia pri získavaní informácií o členoch kriminálnych skupín a ich aktivitách.
Predovšetkým z týchto dôvodov je potrebné na túto situáciu adekvátne reagovať, čo v praxi predovšetkým znamená vytvárať predpoklady pre rozvoj jednotlivých foriem medzinárodnej koordinácie a zabezpečovanie j ej funkčnosti {účelovej realizácie).
Potreba využívania spoločných vyšetrovacích tímov na úseku nelegálnej migrácie
Zmeny spôsobov páchania, štruktúry páchateľov ako aj obetí si vyžadujú od kompetentných orgánov na úseku kriminálno-policajného poznania inovatívne prístupy a zvýšenú mieru kooperácie podporené využívaním nových (osobitných) nástrojov. Jedným z takých nástrojov sú aj spoločné vyšetrovacie tímy {ďalej len „JIT"). Možnosti využitia a ich prínos v rámci boja s medzinárodnou organizovanou trestnou činnosťou, vrátane nelegálnej migrácie nie sú dostatočnej miere bezpečnostnou a policajnou praxou využívané. Tento stav je spôsobený okrem iného aj nedostatočnou znalosťou pracovníkov kompetentných orgánov efektívne nástroja JIT, jeho možností vytvárania, účelu ako aj vnútorných mechanizmov a v neposlednom rad aj otázok spojených s možnosťami využívaný výsledkov práce JIT.
Európska rada vo svojich dokumentochŠtokholmský program - otvorená a bezpečná Európa, ktorá slúži občanom a chráni ich (2010/c 115/01), či. 4.3.1 nabáda príslušné orgány členských štátov, aby vo vhodných prípadoch čo najviac využívali vyšetrovací nástroj JIT. Europol a Eurojust by sa mali systematicky zapájať do kľúčových cezhraničných operácií a malo by sa im oznamovať vytváranie JIT. Mala by sa aktualizovať vzorová dohoda o zriadení JIT. Europol a Eurojust by mali ďalej zintenzívniť vzájomnú spoluprácu. Eurojust by mal zabezpečiť nadviazanie na svoju prácu na justičnej úrovni. Europol a Eurojust by mali rozšíriť svoju činnosť na tretie krajiny, najmä prostredníctvom užších väzieb s regiónmi a krajinami, ktoré susedia s Úniou. Europol by mal užšie spolupracovať s policajnými misiami v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky a prispievať k presadzovaniu noriem a osvedčených postupov európskej spolupráce v oblasti presadzovania práva v krajinách mimo Európskej únie. Mala by sa zintenzívniť spolupráca s Interpolom, aby sa vytvorili synergie a zabránilo zdvoj ovaniu aktivít.
Hlavným cieľom spolupráce v rámci Európskej únie pri presadzovaní práva je boj proti typicky cezhraničným formám trestnej činnosti. Je potrebné sa zamerať nielen na boj proti terorizmu a organizovanej trestnej činnosti, ale aj na rozšírenú cezhraničnú trestnú činnosť, ktorá má významný vplyv na bežný život občanov Únie. Europol by sa mal stať centrom výmeny informácií medzi orgánmi presadzovania práva členských štátov, poskytovateľom služieb a platformou v oblasti služieb presadzovania práva.
Predpoklady vytvárania JIT
Spoločný vyšetrovací tím - „JIT"- je možné charakterizovať ako osobitný nástroj pre cezhraničnú právnu pomoc, ktorý umožňuje priamu výmenu informácií a dôkazov v rámci tímu bez potreby zapojenia „tradičných" kanálov pre žiadosti o právnu pomoc. Z poznania, ktoré sme získali v priebehu aktívnej účasti vo formách medzinárodného vzdelávania vyplýva, že JIT predstavuje jeden z najdôležitejších operatívnych nástrojov, ktoré majú špecialisti v oblasti presadzovania práva v justičnej oblasti k dispozícii. Túto skutočnosť je možné aj potvrdiť reakciou medzinárodného spoločenstva, ktoré prijalo celý rad medzinárodných právnych dokumentov, ktoré vytvárajú legislatívne a organizačno-taktické predpoklady pre túto formu medzinárodnej koordinácie na úseku kriminálno-policajného poznania aktivít kriminálnych skupín. Bez ohľadu na úplnosť možnosť vytvárania JIT je upravená najmä týmito právnymi dokumentami:
Dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi EÚ zo dňa 29. mája 2000 (či. 13),
Rámcové rozhodnutie Rady EÚ o spoločných vyšetrovacích tímoch zo dňa 13. júna 2002 (2002/465/SVV)
- Druhý dodatkový protokol k dohovoru Rady Európy o vzájomnej pomoci v trestných veciach z 20. apríla 1959 (článok 20),
Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu z 15. novembra 2000 (článok 19),
Dohovor o vzájomnej pomoci a spolupráci medzi colnými správami (dohovor Neapol II) z 18. decembra 1997 (článok 24),
- Dohovor o policajnej spolupráci v juhovýchodnej Európe (PCC SEE) z 5. mája 2006 (článok 27),
- Dohoda medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými o vzájomnej právnej pomoci zo dňa 25. júna 2003 (článok 5 a jeho vnútroštátne vykonávanie).
JIT, ako vyplýva už z jeho zavedeného názvu, je vyšetrovací tím, zriadený na základe dohody v súlade s vyššie uvedenými dokumentami. Môže byť zriadený medzi dvomi štátmi, resp. viacerými na konkrétny účel a časovo obmedzené trvanie. Je účelovo vytváraný, ak vyšetrovanie trestných činov jedným členským štátom je ťažké a náročné a má väzby na iné členské štáty, resp. niekoľko členských štátov vyšetruje trestné činy, ktorých okolnosti vyžadujú koordinovaný a zosúladený postup zúčastnených členských štátov.Dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi EÚ zo dňa 29. mája 2000 (či. 13),
Z poznania činnosti príslušníkov bezpečnostných zložiek v zahraničí si dovoľujeme uviesť, že JIT sa zriaďujú najmä pri vyšetrovaní závažnejších foriem trestnej činnosti, avšak ich využitie je účelné aj pri vyšetrovaní menej závažnej cezhraničnej trestnej činnosti. Táto skutočnosť má pragmatický dôvod. Je tomu tak preto, lebo JIT môžu uľahčiť spoluprácu v konkrétnom prípade a môžu tiež pripraviť základy pre budúce JIT budovaním atmosféry vzájomnej dôvery a poskytovaním skúseností v rámci cezhraničnej spolupráce. Z pohľadu realizácie kriminálno-policajného poznania, špecifickým prínosom, výhodou je, že všetci členovia JIT majú bezprostredný prístup k dôkazom získaných v rámci jeho činnosti.Príručka pre spoločné vyšetrovacie tímy zo dňa 4. novembra 2011 (15790/1/11)
Žiadosti o zriadenie JIT môže podať ktorýkoľvek členský štát. Iniciovať zriadenie JIT môžu aj Europol a Eurojust.
Právny poriadok Slovenskej republiky prevzal príslušné ustanovenia medzinárodných predpisov zákonom č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v ustanoveniach § 10 odsek 9:
„Policajtom sa na účely tohto zákona rozumie v rozsahu poverenia úkonov vyšetrovania aj zástupca príslušného orgánu iného štátu, orgánu Európskej únie alebo orgánu vytvoreného spoločne členskými štátmi Európskej únie, ktorý je zaradený do spoločného vyšetrovacieho tímu vytvoreného na základe dohody."Zákon NR SR č. 301/2005 z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov
Spoločný vyšetrovací tím sa môže zriadiť najmä, ak vyšetrovanie trestného činu vyžaduje vykonať zložité úkony aj v inom štáte alebo vyšetrovanie trestného činu uskutočňuje niekoľko štátov, pričom okolnosti prípadu vyžadujú ich koordinovaný a spoločný postup. Vedúci spoločného vyšetrovacieho tímu je prokurátor; ostatné podmienky činnosti spoločného vyšetrovacieho tímu upraví dohoda o jeho vytvorení. Tieto skutočnosti nijako neznižujú a neobmedzujú pozíciu a rolu iných orgánov, napríklad tých, ktorí sú oprávnení realizovať spravodajskú činnosť, resp. operatívno-pátraciu činnosť. Orgánom oprávneným uzavrieť dohodu o vytvorení spoločného vyšetrovacieho tímu je Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej len "generálna prokuratúra") po predchádzajúcom prerokovaní s ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "minister spravodlivosti")."
V podmienkach Slovenskej republiky je oprávnená uzatvárať dohody o zriadení JIT Generálna prokuratúra SR.
Zloženie JIT
JIT musí mať vedúceho tímu alebo viacerých vedúcich, pričom nieje určené či to má byť sudca, prokurátor, policajt, colník alebo príslušník orgánu presadzovania práva. Členské krajiny EU to má upravené rôznym spôsobom a to v závislosti od vnútroštátnych právnych predpisov. Vo všeobecnosti je prax je však taká, že členské krajiny uprednostňujú mať viacero vedúcich tímu. Na práci JIT sa zúčastňujú členovia tímu, dočasne vyslaní členovia tímu a môžu sa zúčastňovať aj ďalší účastníci bez ohľadu na to, či sú z EÚ. (tzv. tretie strany, napr. Europol, Eurojust, OLAF, ale aj napr. pracovníci FBI). Príslušníci Europolu a Eurojustu sa nemôžu zúčastňovať na výkone akýchkoľvek donucovacích opatrení a zúčastňujú na práci JIT v „podpornej funkcii", napríklad poskytovanie analytickej podpory, poskytovanie zariadení na uskutočňovanie zasadnutí, vrátane prekladov a podobne. Dočasne vyslaní členovia tímu sú subjekty z iných členských štátov, než je členský štát, v ktorom tím pôsobí. Vedúci tímu im môže v súlade s právnym poriadkom členského štátu, v ktorom tím pôsobí, umožniť, aby boli prítomní pri výkone operačných činností, ako napr. prehliadky priestorov, a dokonca môžu byť poverení úlohou vykonať určité vyšetrovacie opatrenia, ak to schvália príslušné orgány členského štátu pôsobenia a vysielajúceho členského štátu. Vedúci tímu má právo udeľovať výnimky z tohto všeobecného pravidla. Schvaľovanie prítomnosti alebo vykonania vyšetrovacích opatrení by sa malo upraviť vo formálnej dohode. Dočasne vyslaní členovia tímu máju tiež možnosť požiadať príslušné orgány v štáte, ktorých vyslal do JIT, aby vykonali nevyhnutné a potrebné vyšetrovacie úkony.STIERANKA J. a kol., Operatívne procesy a operácie - vybrané problémy, Akadémia PZ v Bratislave, 2012, s.223,
Dohoda o vytvorení JIT obsahuje najmä prejav vôle zúčastnených strán o tom že:
• dôkazy vykonané ktorýmkoľvek členom spoločného vyšetrovacieho tímu na území štátu, kde tento pôsobí, pokiaľ boli vykonané v súlade s právnym poriadkom tohto štátu alebo s právnym poriadkom Slovenskej republiky, sú platné v trestnom konaní vedenom v Slovenskej republike,
• príslušníci orgánov cudzieho štátu vyslaní do spoločného vyšetrovacieho tímu sa môžu v rámci neho na území Slovenskej republiky pod velením určeného zástupcu orgánu Slovenskej republiky činného v trestnom konaní zúčastniť pri úkonoch ako sú
Pri vykonávaní týchto úkonov na území Slovenskej republiky sú príslušníci orgánov cudzieho štátu viazaní právnym poriadkom Slovenskej republiky a pokynmi vedúceho spoločného vyšetrovacieho tímu.
• Príslušníci orgánov cudzieho štátu pôsobiaci v spoločnom vyšetrovacom tíme môžu byť prítomní pri výsluchoch
pričom doplňujúce otázky môžu klásť len so súhlasom zúčastneného orgánu Slovenskej republiky činného v trestnom konaní, ktorý výsluch vykonáva a takúto otázku položí, len pokiaľ je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky.STIERANKA J. - RAPČAN J. - MARKO M., Operatívne procesy a operácie - vybrané problémy, Akadémia PZ v Bratislave, 2012, s.227-228,
Záver
Na základe vyššie uvedených informácií sa domnievame, že JIT tvoria dôležitý nástroj v systéme medzinárodnej koordinácie na úseku kriminálno-policajného poznania aktivít kriminálnych skupín v oblasti nelegálnej migrácie. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že v podmienkach Slovenskej republiky tento nástroj nie je v dostatočnej miere využívaný. Je to spôsobené najmä nedostatočnou mierou informovanosti príslušníkov bezpečnostných zložiek, resp. pracovníkov prokuratúry o vzťahoch medzi subjektmi, ktoré zabezpečujú medzinárodnú koordináciu. Medzinárodná koordinácia je pri potieraní medzinárodnej organizovanej kriminality na úseku nelegálnej migrácie nevyhnutným predpokladom na dosahovanie potrebných výsledkov. JIT môžu v tomto smere, nielen podľa nášho názoru, zohrať pozitívnu úlohu.
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV
Dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi EÚ zo dňa 29. mája 2000 (či. 13).
LEHR, K., Joint Investigation Team/ Gemeinsame Ermittlungsgruppe, MEPA 2016,
LEHR, K., Kurzes Exkurz JIT + EUROPOL + EURO JUST, MEPA 2016,
LISON, M., Operatívno-pátracia činnosť (všeobecná časť), Akadémia PZ v Bratislave, 2012, ISBN 978-80-8054-541-3
LISOŇ, M., Teória policajného operatívneho poznania, Akadémia PZ v Bratislave, 2012, ISBN 978-80-8054-540-6
Príručka pre spoločné vyšetrovacie tímy zo dňa 4. novembra 2011 (15790/1/11).
Problémy a nebezpečenstvá, ktoré predstavuje organizovaný medzinárodný zločin v rôznych oblastiach sveta, In.: Základný dokument konferencie, Svetová ministerská konferencia o organizovanom transnacionálnom zločine, Neapol, 21.-23. 11. 1994, s. 8.
STIERANKA, J. a kol., Operatívne procesy a operácie - vybrané problémy, Akadémia PZ v Bratislave, 2012, s.223, ISBN 978-80-8054-533-8
STIERANKA, J.-RAPČAN, J.-MARKO, M., Operatívne procesy a operácie - vybrané problémy, Akadémia PZ v Bratislave, 2012, ISBN 978-80-8054-533-8 Štokholmský program - otvorená a bezpečná Európa, ktorá slúži občanom a chráni ich (2010/c 115/01), či. 4.3.1.
VAŠKO, A., Význam medzinárodnej policajnej koordinácie pri identifikácii aktivít kriminálnych skupín, In: Organizovaný zločin v stredoeurópskom regióne - trendy a výzvy,
Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave, 2017. ISBN 978-80-8054-720-2, s.
Zákon NR SR č. 301/2005 z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov
ROZHODCOVSKÁ DOLOŽKA VO SVETLE JUDIKATÚRY SÚDOV SLOVENSKEJ REPUBLIKY
▼
ARBITRATION CLAUSE IN THE LIGHT OF JUDICATURE OF THE COURTS OF THE SLOVAK REPUBLIC
Miloš LevrincAutor príspevku pôsobí od r. 2002 na Právnickej fakulte UMB v Banskej Bystrici, v r. 2008 úspešne ukončil doktorandské štúdium vykonaním dizertačnej skúšky a obhajobou dizertačnej práce na tému- Zmluvy v medzinárodnom obchode. V súčasnosti pôsobí ako odborný asistent na Katedra medzinárodného, európskeho práva a právnej komunikácie.
Abstrakt
Zmluvnú autonómiu podriadiť riešenie sporu (sporov) rozhodcovskému súdu limituje množstvo faktorov. V konečnom dôsledku sa takýto konsenzus strán musí prejaviť v uzavretí perfektnej rozhodcovskej zmluvy (doložky), ktorá zásadne ovplyvňuje právny osud a uplatnenie samotného nároku. Rozhodovacia prax súdov Slovenskej republiky významnou mierou ovplyvňuje výklad zákonných podmienok stanovených pre rozhodcovskú zmluvu (doložku) v tom ktorom ďalšom prípade.
Kľúčové slová
právomoc rozhodcovského súdu, rozhodcovská zmluva, rozhodcovská doložka
Abstract
The contractual autonomy to subject a dispute to an arbitration court limits a number offactors. Ultimately, such a consensus ofparties must be reflected in the conclusion of a perfect arbitration agreement (clause), which fundamentally affects the legal fate and the exercise of the claim itself. The decision-making practice of the courts ofthe Slovak Republic significantly affects the interpretation ofthe legal conditions established for the arbitration agreement (clause) in the other case.
Keywords
jurisdiction of the arbitral tribunal, arbitration agreement, arbitration clause
Úvod
Cieľom príspevku je poukázať vybrané rozhodnutia súdov dotýkajúce sa aplikácie vnútroštátnych pravidiel rozhodcovského konania upravujúcich podmienky právomoci rozhodcovských súdov podľa Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov; najmä čo sa týka platného dojednania rozhodcovskej zmluvy (resp. rozhodcovskej doložky) ako základnej podmienky pre akékoľvek rozhodcovské konanie, ako aj jej uplatniteľnosti v prípade postúpenia práv alebo povinností alebo inej zmeny v osobe veriteľa alebo dlžníka vo vzťahu, na ktorý sa vzťahuje rozhodcovská zmluva (rozhodcovská doložka). Článok sa nedotýka spotrebiteľského rozhodcovského konania, v ktorom sú podmienky rozhodcovského konania upravené, dá sa povedať, prísnejšie.Zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Právomoc akéhokoľvek rozhodcovského súdu je založená na konsenze, dohode kontrahujúcich strán, ktoré sa stávajú účastníkmi rozhodcovského konania, samozrejme v rozsahu akom to príslušná právna úprava pripúšťa. Takáto dohoda o predložení sporu na rozhodnutie konkrétnemu rozhodcovskému súdu, či už stálemu alebo ad hoc, vyžaduje uzavretie tzv. rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky ku zmluve, ktorá zakladá konkrétny posudzovaný hmotnoprávny vzťah medzi zmluvnými stranami. Obsahové ako aj formálne podmienky rozhodcovskej zmluvy, či rozhodcovskej doložky stanovuje Zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.
Jadro
Pokiaľ chceme poukazovať všeobecne na právomoc akéhokoľvek rozhodcovského súdu, jej základom je existencia rozhodcovskej zmluvy, ktorou sa strany podriadili právomoci rozhodcovského súdu, nakoľko rozhodcovské konanie je možné začať iba na návrh niektorej zo zmluvných strán.Levrinc, M. Princíp autonómie vôle v procesných vzťahoch s medzinárodným prvkom. Zborník z II. ročníka medzinárodnej vedeckej konferencie BANSKOBYSTRICKÉ DNI PRÁVA, sekcia súkromného a medzinárodného práva, 23. -24. november 2016, zámok Vígľaš, Banská Bystrica: Belianum, 2017, s. 257 Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.Viď. § 3 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní Rozhodcovská zmluva sa môže uzavrieť buď ako osobitná zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi stranami vzniknú v určitom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní, alebo ako rozhodcovská doložka k zmluve, ktorá bola medzi stranami uzavretá a zakladá medzi nimi konkrétny právny vzťah. Rozhodcovská zmluva musí mať podľa Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii strán alebo ak bola uzavretá elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a osoby, ktorá právny úkon urobila. Odkaz v zmluve alebo v písomnej komunikácii strán na akýkoľvek dokument obsahujúci rozhodcovskú doložku sa považuje za písomnú rozhodcovskú zmluvu, ak sa takýmto odkazom má podľa vôle strán stať rozhodcovská doložka súčasťou zmluvy.Viď. § 4 ods. 1 až 4 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní
Zákonodarca vust. § 4 ods. 3 nanovo novelou prijatou zákonom č. 336/2014 Z.z. upravil uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy v písomnej forme, kde ako bolo uvedené „Písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii strán alebo ak bola uzatvorená elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a osoby, ktorá právny úkon urobila. Odkaz v zmluve alebo v písomnej komunikácii strán na akýkoľvek dokument obsahujúci rozhodcovskú doložku sa považuje za písomnú rozhodcovskú zmluvu, ak sa takýmto odkazom má podľa vôle strán stať rozhodcovská doložka súčasťou zmluvy. Písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj pri písomnom pristúpení k zmluve podľa osobitného zákona, ktoré obsahuje platnú rozhodcovskú doložku. To platí aj v prípade nadobudnutia členstva v záujmovom združení alebo v inej právnickej osobe, ktorej vnútorné predpisy obsahujú rozhodcovskú doložku."Levrinc, M. Základné pojmy rozhodcovského konania vo svetle posledných zmien zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Notitiae Novae Facultatis Iuridicae Universitatis Matthiae Belii Neosolii, Banská Bystrica: Belianum, 2016- 2017, s. 238 Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3. Rozhodcovská zmluva sa považuje za písomne uzavretú v rozsahu predmetu podanej žaloby aj vtedy, ak je jej existencia tvrdená v žalobe a žalovaný v žalobnej odpovedi doručenej rozhodcovskému súdu jej existenciu nenamietne.Viď. § 4 ods. 6,7 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní
Novela prijatá zákonom č. 336/2014 Z.z. upravila záväznosť rozhodcovskej zmluvy pre právnych nástupcov, pričom „rozhodcovská zmluva sa vzťahuje aj na právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia. To platí aj v prípadoch postúpenia práv alebo povinností alebo inej zmeny v osobe veriteľa alebo dlžníka vo vzťahu, na ktorý sa vzťahuje rozhodcovská zmluva." Uvedené sa týka jednak generálnej ako aj singulárnej sukcesie. „Ak tento zákon odkazuje na dohodu zmluvných strán, za súčasť tejto dohody sa považujú aj rozhodcovské pravidlá, na ktoré sa v nej odkazuje."Viď. § 3 ods. 3 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní Takéto rozhodcovské pravidlá sa stávajú plnohodnotnou súčasťou rozhodcovskej zmluvy.
Existenciu platnej rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky) sú súdy povinné zisťovať aj v exekučného konaní a to bez ohľadu na skutočnosť či pred tým bol, resp. nebol uplatnený nárok dotknutého účastníka na zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu neexistencie rozhodcovskej zmluvy pre daný spor, resp. z dôvodu, že spor nieje v medziach rozhodcovskej doložky.Viď. postup v zmysle § 40 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní Najvyšší súd Slovenskej republiky judikoval a zaujal stanovisko, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia" nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia za neprípustný. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. októbra 2011 sp. zn. 3 Cdo 146/2011, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3 z roku 2012 pod por.č. 46 (dostupné na internetových stránkach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nssr.gov.sk) Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, je základom právomoci rozhodcovského súdu. V prípade ak platná rozhodcovská zmluva (resp. rozhodcovská) doložka absentuje, rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci konať a ani vydať rozhodcovský rozsudok. Najvyšší súd Slovenskej republiky svojim rozhodnutím takto podčiarkol význam rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky), ktorej platnú existenciu sú súdy povinné skúmať dokonca až v exekučnom (vykonávacom) konaní.
Vychádzajúc z doslovnej zákonnej úpravy rozhodcovská doložka predstavuje osobitný spôsob dojednania právomoci rozhodcovského súdu vo forme tzv. doložky k zmluve. Z uvedeného je zrejmé, že sa musí dojednať ku konkrétnej zmluve, konkrétnemu zmluvnému vzťahu založenému dohodou medzi zmluvnými stranami. Pokiaľ napr. jedna zo zmluvných strán odkazuje len na faktúry, ktoré druhá zmluvná strana nezaplatila, nemožno to považovať za presné a určité označenie relevantného zmluvného právneho vzťahu (zmluvy) , ku ktorému by bolo možné dohodnúť rozhodcovskú doložku.Viď. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 64Cr/8/2015-61 zo dňa 29. apríla 2016, rovnako Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 43CoR/1/2016 z 24.11.2016 Nie je ani vylúčená možnosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu aj dodatočne potom, ako bola uzatvorená ústna zmluva, pričom podľa ust. § 4 ods.1 Zákona o rozhodcovskom konaní má mať rozhodcovská zmluva formu osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky v inej zmluve, t.j. odlišnej od rozhodcovskej zmluvy. Súčasne nakoľko v súlade s ust. § 4 ods.2 cit. zák. platí, že rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, preto k ústne uzatvorenej hlavnej zmluve, predmetom ktorej je splnenie konkrétneho obchodného záväzku, nieje možné uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu vo forme rozhodcovskej doložky k nej, ak nie je zachovaná písomná forma. Rozhodcovskú zmluvu v písomnej forme k zmluve uzatvorenej ústne je preto možné uzatvoriť výlučne vo forme osobitnej rozhodcovskej zmluvy.Viď. Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 43CoR/1/2016 z 24.11.2016
V zmysle ust. § 273 Obchodného zákonníka obsah zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. Naproti tomu podľa ust. § 4 ods. 4 Zákona o rozhodcovskom konaní odkaz v zmluve alebo v písomnej komunikácii strán na akýkoľvek dokument obsahujúci rozhodcovskú doložku sa považuje za písomnú rozhodcovskú zmluvu, ak sa takýmto odkazom má podľa vôle strán stať rozhodcovská doložka súčasťou zmluvy. Možnosť založenia právomoci rozhodcovského súdu odkazom na všeobecné obchodné podmienky obsahujúce rozhodcovskú doložku našla rovnako svoj výklad v aplikačnej praxi súdov. Poukazujúc na vyššie citované zákonné ustanovenia základnými predpokladmi rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky v zmysle citovaných ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní /§ 3 ods. 1, § 4 ods. 1-3 ZRK/ sú, že táto predstavuje dohodu zmluvných strán o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní, pričom táto dohoda, bez ohľadu na formu, teda bez ohľadu na to, či ide o osobitnú rozhodcovskú zmluvu alebo rozhodcovskú doložku k zmluve, musí mať písomnú formu, v opačnom prípade nedostatok písomnej formy citovaný zákon sankcionuje neplatnosťou. Zákon výslovne ustanovuje, že písomná forma rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky je zachovaná, ak je táto obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť len vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Na základe uvedeného je nesporné, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v bode 18. VOP právneho predchodcu odporcu nespĺňa základné zákonné požiadavky predpokladané zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Predovšetkým nespĺňa požiadavky na dvojstrannú dohodu zmluvných strán, pri ktorej zákon predpokladá jej obsiahnutie v písomnom dokumente podpísanom zmluvnými stranami, alebo vo vzájomne vymenené listy, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Ani jeden z týchto dvoch možných zákonných spôsobov uzatvorenia predmetná rozhodcovská doložka nespĺňa. Predmetná rozhodcovská doložka je obsiahnutá vo VOP právneho predchodcu odporcu, teda nespĺňa požiadavku písomnej formy v zmysle ust. § 4 ods. 2 ZRK. Všeobecné obchodné podmienky „klient" vymedzený vo VOP len všeobecným spôsobom nepodpisuje /čomu bolo aj v tomto konkrétnom prípade, keďže navrhovateľ VOP nepodpísal/, „klient" nemôže a ani navrhovateľ nemohol akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť ich obsahové znenie, nie sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. V žiadnom prípade nepostačuje vyhlásenie navrhovateľa v rámci zmluvy o kontokorentnom úvere (či. III. bod 5.), že sa „klient" oboznámil so VOP, že s nimi súhlasí a zaväzuje sa ich dodržiavať.Rozsudok Okresného súdu Bratislava V. sp. zn. 14C/94/2012 zo dňa 02.12.2014 Obdobne súd prvého stupňa v inej právnej veci poukázal na skutočnosť, že rozhodcovská zmluva uzavretá formou rozhodcovskej doložky v obchodných podmienkach pre úver verzia 2/2006 nespĺňa formálne náležitosti rozhodcovskej zmluvy podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len zákon o ZoRK), a to písomnú formu zmluvy. V uvedenom prípade nejde o akúkoľvek písomnú formu, ale písomnú formu výslovne uvedenú v tomto ustanovení. Podľa citovaného ustanovenia písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Rozhodcovská zmluva je obsiahnutá v dokumente, ktorý nie je podpísaný zmluvnými stranami, preto ide o nikým nepodpísaný dokument vytvorený odporcom v 2. rade. Nejedná sa o dokument vo forme vzájomne vymenených listov a preto súd prvého stupňa považoval rozhodcovskú zmluvu dohodnutú účastníkmi konania vo forme rozhodcovskej doložky v článku 5 bod 5.38 Obchodných podmienok pre úver za neplatnú pre nedodržanie predpísanej formálnej náležitosti podľa § 4 ods. 2 ZoRK.Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/292/2013 zo dňa 28.01.2015, ktorý potvrdil Rozsudok Okresného súdu Bratislava III. č.k. 26Cb/95/2012- 34 zo dňa 29.04.2013
V inom posudzovanom prípade žalovaný odvodzoval právomoc rozhodcovského súdu zo Všeobecných obchodných podmienok spoločnosti A (ďalej len „VOP"), pričom tieto VOP nie sú podpísané. Žalobca ako konateľ spoločnosti B vypovedal, že o nich nemal žiadnu vedomosť. Popieral, že by mu boli doručené. Rovnako svedok XY, v čase vzniku záväzku spoločník spoločnosti B, uviedol, že nemá o nich žiadnu vedomosť. Súd vychádzal z ust. § 4 zákona o rozhodcovskom konaní, pričom táto úprava rozhodcovskej zmluvy je striktná a bez možnosti extenzívneho výkladu. Táto formálna podmienka písomnej rozhodcovskej zmluvy v tomto prípade dodržaná nebola. Žalovaný nepreukázal, že tieto VOP boli dohodnuté v čase uzavretia záväzku, nedoložil spoločnosťou B podpísané VOP, pričom samotná zmluva, ktorej súčasťou mali byť tieto VOP bola dohodnutá ústnou formou, čo nebolo sporné. Je neobvyklé, aby k hlavnej zmluve, ktorá bola uzavretá ústne, boli písomné všeobecné obchodné podmienky. Z § 273 Obchodného zákonníka vyplýva, že časť zmluvy možno určiť odkazom na všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú stranám zmluvy známe, alebo boli priložené k návrhu zmluvy. Avšak žalovaný nepreukázal, že na ústnu kúpnu zmluvu sa vzťahovali písomné všeobecné obchodné podmienky, že by boli kupujúcemu známe a platné v čase uzavretia zmluvy, keď žalobcovi spolu so svedkom známe nie sú. Súd poukazuje podľa či. 2 ods. 2 C.s.p. na ustálenú súdnu prax najvyšších súdnych autorít a to na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo/245/2010Viď. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2CdO/245/2010 zo dňa 30.11.2011. Vyššie uvedený názor Najvyššieho súdu je výsledkom reštriktívneho výkladu § 4 ustanovenia zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rozhodcovskom konaní"), podľa ktorého musí mať rozhodcovská doložka obligatórne písomnú formu. Písomná forma je podľa druhej vety § 4 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní zachovaná len, „ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli"., podľa ktorého rozhodcovská doložka je najčastejším spôsobom uzavierania rozhodcovskej zmluvy. Štandardná rozhodcovská doložka sa použije priamo v konkrétnej zmluve, ako jej článok alebo ustanovenie. V prípade, ak sa rozhodcovská zmluva uzavrela osobitnou zmluvou musí sa v nej uviesť odkaz na konkrétnu zmluvu. Základná podmienka pre konštatovanie existencie rozhodcovskej zmluvy vo forme rozhodcovskej doložky k zmluve je písomná forma. Písomná forma je zachovaná, ak je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami. Žalovaný nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že VOP sú podpísané, ďalej nepredložil žiadnu komunikáciu, vzájomne vymenené listy, ak by rozhodcovská zmluva bola dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných komunikačných zariadení, ktoré by umožnili zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy medzi spoločnosťou A B. Tieto VOP nie sú podpísané ani samotnou spoločnosťou A. Súd sa nezaoberal námietkou skúmania prejavu vôle podľa § 266 Obchodného zákonníka, keď by to bolo nadbytočné, vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej zmluvy pre nedodržanie obligatórnej písomnej formy podľa ust. § 4 zák. 244/2002 Z. z. Žalovaný až na pojednávaní uviedol skutkové tvrdenia o tom, že spoločnosť A doručila spoločnosti B s tovarom, faktúrou a dodacím listom aj VOP. Súd však konštatuje, že aj v prípade, že by tieto VOP boli doručené spoločnosti B samotné doručenie by nebolo dodržaním písomnej formy rozhodcovskej zmluvy podľa § 4 zák. 244/2002 Z. z.Rozsudok Okresného súdu Bratislava V. č. k. 58Cr/12/2017 - 159 zo dňa 25.09.2018
Osobitnú pozornosť si zaslúži ust. § 3 ods. 2 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v zmysle ktorého sa rozhodcovská zmluva vzťahuje aj na právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia. To platí aj v prípadoch postúpenia práv alebo povinností alebo inej zmeny v osobe veriteľa alebo dlžníka vo vzťahu, na ktorý sa vzťahuje rozhodcovská zmluva. V posudzovanom prípade počas trvania obchodnoprávneho vzťahu došlo ku škodovej udalosti, kedy spoločnosti A vznikla škoda protiprávnym konaním zamestnancov spoločnosti B, ktorá mala podľa zmluvy so spoločnosťou A zabezpečovať bezpečnosť a ochranu jej majetku pred poškodením. Zároveň spoločnosť A mala uzavretú pre takýto škodový prípad poistnú zmluvu s poisťovňou P. Podľa poistnej zmluvy bolo povinnosťou spoločnosti poskytnúť poistné plnenie poškodenému spoločnosti A v lehote 14 dní. Spoločnosť P si svoju povinnosť z poistnej zmluvy splnila a spoločnosti A poskytla poistné plnenie. V súlade s § 813 ods. 1 Obč. zák. tým prešlo právo uplatňovať si nároky zo zodpovednosti za škodu z predmetnej zmluvy z objednávateľa spoločnosti A na poistiteľa spoločnosť P a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol. Teda priamo zo zákona nastal prechod práv, t.j. zákonnou cesiou zo spoločnosti A na spoločnosť P, ktorá sa stala jej právnym nástupcom, včítane nástupníctva z uzavretej rozhodcovskej doložky ako zmluvnej strany, nakoľko takéto právne nástupníctvo zmluvné strany rozhodcovskou doložkou nevylúčili. V danom prípade Viď. bližšie Rozsudok Okresného súdu Bratislava V. 21Cr/15/2016 zo dňa 26.01.2017súd poukázal i na ustálenú judikatúru, napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, č.k. 25Cdo/3985/2011, publikované v komentári Občiansky zákonník pre prax (autor JUDr. Jaroslav Krajci) kde sa uvádza: „Ustanovenie § 813 ods. 1 Obč. zák. zakotvuje tzv. právo regresu poistiteľa, ktorého podstatou je prechod práva poisteného (poškodeného) na náhradu škody voči škodcovi na poisťovateľa. Predpokladom je, že poisťovateľ poskytol poistné plnenie a že poistený mal v tej dobe právo na náhradu škody proti tomu, kto ju spôsobil; k tejto zákonnej cesii sa nevyžaduje žiadny právny úkon, dochádza k nej okamihom poskytnutia poistného plnenia a poistiteľ tým vstupuje do postavenia poškodeného voči škodcovi. Potom, čo poškodený uplatnil u poisťovateľa nárok na poistné plnenie za odcudzenie, zničenie alebo poškodenie poisteného majetku, a poistiteľ plnenie poskytol, nemôže už nikto z účastníkov prechod práva na náhradu škody voči zodpovednej osobe ovplyvniť." Súd svoje rozhodnutie odôvodnil aj s ohľadom na ustálenú judikatúru a prax, napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, č.k. 3M Obdo/1/2006, kde sa uvádza: „Cesiou na základe zmluvy o postúpení pohľadávky podľa § 524 až 530 Obč. zák. dochádza k zmene veriteľa. Do právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom nastúpi namiesto pôvodného veriteľa nový veriteľ. Avšak zmena osoby veriteľa sa nedotýka právneho vzťahu, ktorý tak zostáva nezmenený. Zmení sa len osoba veriteľa, pričom pohľadávka sama zostane nezmenená. Z cedenia postúpením prechádza na cesionára pohľadávka v stave, v akom s ňou cedant v okamžiku účinnosti zmluvy o postúpení disponoval."
V súdnej praxi nie je neobvyklou ani situácia, kde sa jedna zo strán zmluvného záväzku snaží uplatniť svoj nárok priamo voči štatutárovi (napr. konateľovi) druhej zmluvnej strany (obchodnej spoločnosti) s odkazom na cit. ustanovenie § 3 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a to napriek tomu, že rozhodcovská doložka bola, resp. mala byť dojednaná len pre spor z právneho (zmluvného) vzťahu medzi obchodnými spoločnosťami. V takomto prípade sa nemôžem stotožniť s použitím ust. § 3 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, kde podľa môjho názoru od štatutárnych orgánov obchodných spoločností (fyzických osôb) nemožno uplatňovať nároky na náhrady škody na rozhodcovskom súde len na základe rozhodcovskej doložky, ktorá bola dojednaná výlučne pre spory zo zmluvného vzťahu založeného výlučne medzi obchodnými spoločnosťami. Nemôžem sa stotožniť s výkladom, že v takomto prípade nastáva iná zmena v osobe dlžníka podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. V prípade zákonného regresu alebo cesie prechádza právo uplatňovať pôvodné nároky na nadobúdateľa priamo zo zákona. V prípade nároku na náhradu škody úprava takéhoto zákonného regresu, či cesie vo vzťahu ku štatutárovi zmluvnej strany (obchodnej spoločnosti), viazanej rozhodcovskou doložkou, absentuje.
Záver
Ako vyplýva z doteraz uvedeného rozboru, zmluvná autonómia podriadiť riešenie sporu rozhodcovskému súdu je založená na striktnom dodržiavaní príslušných zákonných ustanovení umožňujúcich dojednať právomoc rozhodcovského súdu. Je potrebné si zároveň uvedomiť, že platným podriadením sporu právomoci rozhodcovskému „neštátnemu" súdu, účastníci zároveň vynímajú spor z pod právomoci všeobecných „štátnych" súdov a strácajú tým určitú „procesnú ochranu a zaobchádzanie", ktorá je poskytovaná v rámci tzv. „štátneho súdnictva. Vychádzajúc z doterajšej judikatúry súdov možno zovšeobecniť, že zásada zmluvnej voľnosti nebola nikdy vykladaná ako oprávnenie subjektov súkromného práva uzatvoriť zmluvu s neurčitým obsahom. Dojednanie rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky) musí v prvom rade vyhovovať všeobecným podmienkam zrozumiteľnosti, určitosti, vážnosti akéhokoľvek právneho úkonu. Pritom sa však vždy prihliada aj k dobrej viere adresáta prejavu. Zásada zmluvnej voľnosti tak nebola nikdy vykladaná ako oprávnenie subjektov súkromného práva uzatvoriť zmluvu s neurčitým obsahom, preto posudzovanie určitosti rozhodcovskej zmluvy súdom nie je nikdy príliš formalistické. Právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, a nie nástrojom, ktorý by mohol byť v dôsledku jeho aplikácie bez ohľadu na zmysel a účel toho ktorého záujmu chráneného príslušnou normou zneužívaný na dosiahnutie výhod len jednej zmluvnej stranyViď. napr. Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 43CoR/1/2016 z 24.11.2016.
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV
Monografie a učebnice:
LEVRINC, M. Princíp autonómie vôle v procesných vzťahoch s medzinárodným prvkom. Zborník z II. ročníka medzinárodnej vedeckej konferencie BANSKOBYSTRICKÉ DNI PRÁVA, sekcia súkromného a medzinárodného práva, 23. -24. november 2016, zámok Vígľaš, Banská Bystrica: Belianum, 2017, s. 253-260
LEVRINC, M. Základné pojmy rozhodcovského konania vo svetle posledných zmien zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Notitiae Novae Facultatis Iuridicae Universitatis Matthiae Belii Neosolii, Ročník XXI., Banská Bystrica: Belianum, 2016-2017, s. 229-239
Právne predpisy
Zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní
Zákon č. 336/2014 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
Zákon č. 125/2016 Z.z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Rozhodnutia súdov
Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2CdO/245/2010 zo dňa 30.11.2011
Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. októbra 2011 sp. zn. 3 Cdo 146/2011
Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, č.k. 3M Obdo/1/2006
Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 43CoR/1/2016 z 24.11.2016
Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/292/2013 zo dňa 28.01.2015
Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 64Cr/8/2015-61 zo dňa 29. apríla 2016
Rozsudok Okresného súdu Bratislava V. č. k. 58Cr/12/2017 - 159 zo dňa 25.09.2018
Rozsudok Okresného súdu Bratislava V. 21Cr/15/2016 zo dňa 26.01.2017
Rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 14C/94/2012 zo dňa 02.12.2014
Rozsudok Okresného súdu Bratislava III. č.k. 26Cb/95/2012- 34 zo dňa 29.04.2013
Autor: Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies