Zásada primeranosti a zdržanlivosti pri realizácii úkonov zaistenia vecí

Táto práca vznikla s podporou Agentúry na podporu výskumu a vývoja a je výstupom projektu č. APVV-17-0217 Služobné zákroky príslušníkov Policajného zboru a aplikácia zásady primeranosti z trestnoprávneho a administratívnoprávneho hľadiska.

The principle of appropriateness and restraint with respect to execution of assets‘ ensuring actions

Mgr. Sebastián Janko, PhD.

Akadémia Policajného zboru v Bratislave

Katedra trestného práva

E-mail: sebastian.janko@akademiapz.sk

Kľúčové slová:

trestné konanie, zásada primeranosti a zdržanlivosti, zaisťovacie úkony, prostriedky zaistenia vecí, odňatie veci, osobná prehliadka, domová prehliadka

Key words:

criminal proceeding, the principle of appropriateness and restraint, ensuring actions, the means of ensuring assets, seizure of property, personal search, home search

Abstrakt:

Autor v predkladanej práci nadväzuje na vedecký článok uverejnený v čísle 2/2020, ktorý pojednával o aplikácií zásady primeranosti a zdržanlivosti v kontexte úkonov zaistenia osôb. V tomto príspevku sa zameriava na problematiku vybraných úkonov zaistenia vecí. V úvode článku venuje pozornosť vymedzeniu pojmu vec dôležitá pre trestné konanie a porovnáva rozdielne režimy zaisťovania vecí – zaisťovania na účely dokazovania a zaisťovania nástrojov a výnosov trestnej činnosti. Následne, v kontexte zásady primeranosti a zdržanlivosti, analyzuje vybrané zaisťovacie úkony. Pozornosť je venovaná úkonom, na realizácií ktorých sa výraznejšou mierou podieľa policajt.

Abstract/Summary:

In the presented paper the author follows up on scientific article published in issue 2/2020, which discussed the principle of appropriateness and restraint with respect to execution of persons‘ ensuring actions. This contribution is focused on the topic of selected means of ensuring assets. The introduction is dedicated to outlining the definition of criminal asset and compares two different regimes of asset confiscation – confiscation for the purposes of evidence and seizure of proceeds of crime. Subsequently, selected means of ensuring assets are analysed with respect to the principle of appropriateness and restraint. Attention is paid to actions which involve police officer’s participation.

Úvod

Predkladaný príspevok obsahovo nadväzuje na autorom publikovaný článok týkajúci sa aplikácie zásady primeranosti a zdržanlivosti v súvislosti s realizáciou úkonov zaistenia osôb.JANKO, S. Zásada primeranosti a zdržanlivosti pri úkonoch zaistenia osôb. In: Magister Officiorum 2/2020, s. 56 – 71. V uvedenom výstupe sú analyzované i všeobecné otázky týkajúce sa obsahového vymedzenia predmetnej zásady. Z toho dôvodu ich nebudeme opakovane rozoberať v tomto príspevku.

Aj v kontexte súčasnej (už viac než rok trvajúcej) spoločenskej situácie s viacerými medializovanými trestnými konaniami je zrejmé, že problematika zaisťovacích úkonov je mimoriadne dôležitá. Od dodržiavania zákonných požiadaviek na realizáciu týchto úkonov nezriedka v rozhodujúcej miere závisí samotný výsledok trestného konania zhmotnený v meritórnom rozhodnutí. Aktuálnosť problematiky na odbornej úrovni dokumentujú viaceré legislatívne zmeny zrealizované v priebehu roku 2021. Okrem novelizácie ustanovení upravujúcich inštitút (kolúznej) väzby možno za významné nóvum považovať aj konceptuálnu zmenu problematiky zaisťovania vecí, kde došlo k zakotveniu dvoch odlišných režimov – zaisťovania vecí na účely dokazovania a zaisťovania nástrojov a výnosov trestnej činnosti. Prvá časť príspevku bude, popri vymedzení pojmu vec dôležitá pre trestné konanie, venovaná práve tejto problematike.

Všeobecné východiská úpravy zaisťovania vecí

Zmeny v koncepcii zaistenia vecí pre účely trestného konania súvisia s prijatím zákona č. 312/2020 Z. z. o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o zaistení majetku). Predmetný zákon upravuje koncepciu zaisťovania majetku bez ohľadu na právny titul resp. režim, na základe ktorého bolo o zaistení majetku rozhodnuté. Okrem trestného poriadku (ďalej aj TP) pripadá do úvahy rozhodnutie o zaistení majetku v súvislosti:

- so správou daní (t. j. podľa daňového poriadku),

- konaním o preukazovaní pôvodu majetku v zmysle zákona č. 101/2010 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku v znení zákona č. 125/2016 Z. z.

- výkonom medzinárodných sankcií v zmysle zákona č. 289/2016 Z. z. o vykonávaní medzinárodných sankcií a o doplnení zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.

Právna úprava v zákone o zaistení majetku má pritom charakter lex generalis, prednostne sa uplatnia ustanovenia trestného poriadku. Uvedený vzťah je obzvlášť dôležitý najmä z toho dôvodu, že aj zákon o zaistení majetku pozná inštitúty, ktoré sa svojou povahou a intenzitou približujú zaisťovacím úkonom realizovaným v rámci trestného konania. Konkrétne ide o:

- osobnú prehliadku – podľa § 7 ods. 1 prvej vety zákona o zaistení majetku je príslušný oprávnený na účely výkonu rozhodnutia o zaistení majetku nariadiť osobnú prehliadku dotknutej osoby, ak je dôvodné podozrenie, že dotknutá osoba má pri sebe hnuteľnú vec, ktorá má byť zaistená

- prehliadka bytu, alebo iných priestorov slúžiacich na bývanie alebo priestorov k nim prináležiacich a iných priestorov a pozemkov – podľa § 7 ods. 1 tretej vety je takúto prehliadku oprávnený nariadiť súd na žiadosť orgánu oprávneného rozhodnúť o zaistení majetku.

- obhliadka nehnuteľnosti a jej príslušenstva – podľa § 9 ods. 2.

Zákon o zaisťovaní majetku pritom v § 1 ods. 1 písm. a) vymedzuje svoju vecnú pôsobnosť aj na výkon rozhodnutí o zaistení majetku vydaných v trestnom konaní, zároveň však v ods. 3 priznáva prednostné postavenie lex specialis trestnému poriadku. V rámci trestného konania teda nebude možné realizovať vyššie uvádzané postupy, ale bude potrebné aplikovať príslušné inštitúty trestného poriadkuDôvodová správa k zákonu o zaisťovaní majetku počíta s „výrazne obmedzenou“ mierou uplatňovania tohto zákona pri identifikácii a zaisťovaní majetku v rámci trestného konania. Nijako však nešpecifikuje, ktoré ustanovenia § 3 – 9 považuje vo vzťahu k trestnému konaniu za aplikovateľné. – osobnú prehliadku, domovú prehliadku, alebo prehliadku iných priestorov a pozemkov. Uvedený záver možno podporiť aj dikciou trestného poriadku, ktorý v súvislosti s týmito úkonmi uvádza, že ich možno vykonať, ak existuje dôvodné podozrenie, že vec dôležitá pre trestné konanie sa nachádza v obydlí, inom verejne neprístupnom priestore, alebo pozemku, alebo existuje dôvodné podozrenie, že takú vec má pri sebe osoba. Vecou dôležitou pre trestné konanie sa v zmysle novoprijatej legálnej definície (§ 89) rozumie vec, ktorá:

a) môže slúžiť na účely dokazovania,

b) bola použitá na spáchanie trestného činu alebo bola určená na spáchanie trestného činu (nástroj trestnej činnosti), alebo

c) je výnosom z trestnej činnosti.

Vzhľadom k uvedenému možno konštatovať, že zákon o zaisťovaní majetku do trestnoprávnej roviny preniká len v súvislosti so správou zaistených vecí. Správu zaistených vecí od augusta 2021 zabezpečuje Úrad pre správu zaisteného majetku. Tomuto režimu správy budú podliehať len nástroje a výnosy z trestnej činnosti, u vecí zaistených na účely dokazovania sa uplatní režim § 94 TP, v zmysle ktorého úschovu zabezpečujú OČTK, resp. súd.

V nadväznosti na definíciu pojmu vec dôležitá pre trestné konanie sú teda zreteľné 2 základné roviny zaisťovania vecí a síce zaisťovanie vecí na účely dokazovania a zaisťovania nástrojov a výnosov z trestnej činnosti.

Týmto rovinám zodpovedajú rôzne zaisťovacie úkony, pričom ich charakter jednoznačne ilustruje rozdiel v podstate zaisťovacích režimov. Pri zaisťovaní veci na účely dokazovania je zrejmé, že OČTK resp. súd musia mať vec v dispozícii (napr. z dôvodu, aby mohla byť podrobená znaleckému skúmaniu). Pri zaisťovaní nástrojov a výnosov z trestnej činnosti tento dôkazný význam odpadá a do popredia vystupuje potreba zabrániť dispozičným úkonom s takouto vecou, inými slovami povedané, potreba „zmraziť“ ju. Ten, kto nástrojom, alebo výnosom z trestnej činnosti disponuje je tak obmedzený v práve nakladať s ním, avšak vec neprechádza do faktickej moci OČTK. Možno teda konštatovať, že zaistením veci v tomto režime dochádza k menej intenzívnemu zásahu do práv.

Z hľadiska zmieňovaných režimov možno úkony zaistenia vecí v rámci novej koncepcie členiť nasledovne:

- úkony uplatniteľné výlučne v súvislosti so zaisťovaním veci na účely dokazovania – patrí sem vydanie veci, odňatie veci, vydanie a uchovanie počítačových údajov a prevzatie zaistenej veci

- úkony uplatniteľné výlučne v súvislosti so zaisťovaním nástrojov a výnosov trestnej činnosti (a taktiež pre účely zabezpečenia poškodeným riadne a včas uplatneného nároku na náhradu škody) – patria sem už dlhšiu dobu existujúce inštitúty zaistenia peňažných prostriedkov a zaistenia zaknihovaných cenných papierov, ako aj novokoncipované inštitúty umožňujúce zaisťovanie ďalších majetkových hodnôt – hnuteľných vecí, nehnuteľných vecí, majetkovej účasti v právnickej osobe, virtuálnej meny a inej majetkovej hodnoty

- úkony uplatniteľné v oboch režimoch – osobná prehliadka, domová prehliadka, prehliadka iných priestorov a pozemkov.Od prostriedkov OPČ pre účely tejto štúdie zámerne abstrahujeme, nakoľko sú v zmysle príslušných zákonných zamerané na zisťovanie skutočností dôležitých pre trestné konanie, nepôjde teda o inštitúty zaistenia vecí sensu stricto.

Uvedený koncept hodnotíme pozitívne, nakoľko zvýrazňuje aspekty legality a legitimity zásady primeranosti a zdržanlivosti – pri použití každého úkonu zaistenia vecí musí byť zrejmé v akom režime (t. j. z akých dôvodov) je realizovaný. Uvedené platí najmä vo vzťahu k prehliadkam, nakoľko tieto je možné vykonávať za účelom zaistenia prameňov dôkazov, nástrojov i výnosov trestnej činnosti. Vymedzenie účelu vykonania prehliadky (resp. režimu zaistenia predmetných vecí, pokiaľ budú nájdené) by tak malo byť obsahovou súčasťou odôvodnenia príkazu. Nie je pritom vylúčené, aby v rámci jednej prehliadky boli hľadané niektoré veci použiteľné ako pramene dôkazov a zároveň iné ako nástroje a výnosy trestnej činnosti. S vecami zaistenými v režime dôkaznom sa následne naloží v zmysle TP, so zaistenými nástrojmi a výnosmi zas v zmysle zákona o zaisťovaní majetku.

Na druhej strane, príliš rigidné oddeľovanie jednotlivých režimov by mohlo značným spôsobom skomplikovať dosiahnutie účelu trestného konania. Z toho dôvodu zákonodarca zakotvil možnosť zmeny účelu zaistenia. O zmene účelu zaistenia rozhoduje príslušný orgán uznesením. Výnimku predstavuje zmena účelu z dokazovania na zaistenie nástrojov alebo výnosov, pokiaľ sú splnené podmienky na uloženie trestu prepadnutia majetku, trestu prepadnutia veci, ochranného opatrenia zhabania veci alebo ochranného opatrenia zhabania časti majetku.

V nasledujúcej časti štúdie budeme (s ohľadom na zameranie vedecko-výskumného projektu, ktorého výstupom je predmetná štúdia) venovať pozornosť vybraným inštitútom zaistenia vecí, ktoré sú obvykle realizované príslušníkmi PZ.

Vydanie veci

Ide o opatrenie procesného donútenia, spočívajúce v dočasnej, alebo trvalej zmene dispozície so zaisťovanou vecou. Právnu úpravu obsahuje TP v ustanovení §89a. V rámci novelizácie vykonanej zákonom o zaisťovaní majetku došlo k explicitnému vymedzeniu účelu zaisťovania veci týmto spôsobom – inštitút vydania veci sa uplatňuje v súvislosti s vecami použiteľnými ako dôkaz. Predmetné ustanovenie definuje všeobecnú edičnú povinnosť (výnimku predstavujú jedine osoby vyňaté z pôsobnosti TP- viď. §8). Dôsledkom všeobecného charakteru tejto povinnosti je aj to, že nezáleží na právnom vzťahu povinnej osoby voči danej veci, teda je irelevantné, či ju drží z titulu vlastníckeho práva, iného právneho vzťahu (napr. výpožička), alebo aj protiprávne. Okrem osobných exempcií z edičnej povinnosti zákon pripúšťa aj vecné- edičná povinnosť nezahŕňa veci, ktorých obsah sa týka okolností podliehajúcim zákazu výsluchu. Obsahom edičnej povinnosti je vec dôležitú pre trestné konanie predložiť, alebo vydať. Výzva na predloženie smeruje spravidla k výkonu obhliadky, bez potreby následného zaistenia tejto veci, ak je potrebné vec zaistiť, uplatní sa výzva na vydanie. Výzvu na vydanie veci môže realizovať predseda senátu, v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt. Samotná výzva nie je rozhodnutím, môže mať aj ústnu podobu, prípadne byť súčasťou iného úkonu, najčastejšie domovej prehliadky, pričom vtedy je potrebné o výzve urobiť záznam v zápisnici o tomto inom úkone. Z hľadiska obsahových náležitostí musí byť zrejmé voči komu výzva smeruje, akej veci sa týka, či sa žiada predloženie, alebo vydanie a poučenie o následkoch nevyhovenia výzve, ktorými sú možnosť následného odňatia veci, alebo uloženie poriadkovej pokuty. Špecifický postup sa vyžaduje v súvislosti s výzvou smerujúcou k podozrivej osobe, alebo obvinenému. V súvislosti so zákazom sebaobviňovania je orgán realizujúci výzvu povinný obvineného upozorniť na jeho právo nepodieľať sa na usvedčovaní vlastnej osoby a teda vec nevydať.Rozsudok NS SR zo dňa 29.5.2013 sp. zn. 3 Tdo 11/2013. V dôsledku toho je zúžený aj okruh prípustných sankcií za nevyhovenie výzve- obvinenému nebude možné uložiť poriadkovú pokutu, jediným dôsledkom nevyhovenia výzve bude pristúpenie k jej odňatiu. O dobrovoľnom vydaní veci je potrebné spísať zápisnicu, pričom pozitívne hodnotíme skutočnosť, že vyššie spomínané poučenie už spravidla býva inkorporované v predtlačenom formáte tejto zápisnice. V súvislosti s týmto inštitútom v zásade nemožno hovoriť o priamom donútení.

Odňatie veci

Aplikácia tohto inštitútu nastáva v prípade, že osoba vyzvaná na vydanie veci tejto výzve nevyhovela. V súvislosti s § 90 ods. 1 možno považovať za zákonnú podmienku realizácie odňatia aj predchádzajúce poučenie o tejto možnosti (v rámci výzvy na vydanie veci). Na rozdiel od výzvy na vydanie veci v tomto prípade dochádza k priamemu zásahu do práv držiteľa dôkazne upotrebiteľnej veci. Väčšia intenzita zásahu do ľudských práv a slobôd sa odráža aj vo formálnej požiadavke realizovať odňatie veci na základe príkazu. Ten je oprávnený vydať predseda senátu, v PK prokurátor, prípadne s jeho predchádzajúcim súhlasom aj policajt, ak však nie je možné zabezpečiť predchádzajúci súhlas nijakým spôsobom a zároveň vec neznesie odklad, môže policajt vydať príkaz aj bez predchádzajúceho súhlasu. Zákon nestanovuje požiadavku písomnej formy; v prípade, že je príkaz resp. súhlas vydaný ústne, je potrebné jeho obsah zachytiť formou zápisnice. Príkaz musí predovšetkým jednoznačne identifikovať vec, ktorá má byť odňatá a osobu, ktorej sa má odňať. K samotnému výkonu zákon z dôvodu verifikácie korektnosti realizácie odňatia vyžaduje pribratie nezaujatej osoby.

Uchovanie a vydanie počítačových údajov

Zavedenie tohto inštitútu v rámci rekodifikácie trestného práva súvisí s rozvojom počítačovej kriminality v ostatnom období a osobitou povahou počítačových údajov ako veci dôležitej pre trestné konanie.ZÁHORA, J. Uchovanie a vydanie počítačových údajov. In: Justičná revue, 1/2006, s. 1. Úprava v TP (§ 91) koncepčne vychádza z Dohovoru o počítačovej kriminalite z roku 2001, ktorý Slovenská republika ratifikovala v roku 2007. Tento dohovor vymedzuje aj pojem počítačových údajov (čl. 1 ods. 1 písm. b) a prevádzkových údajov (čl. 1 ods. 1 písm. d). Obdobne ako v súvislosti s ustanoveniami týkajúcimi sa vydania a odňatia veci, aj pri tomto inštitúte došlo v rámci novelizácie vykonanej zákonom o zaisťovaní majetku len k precizácii účelu zaistenia – príkaz na uchovanie a vydanie počítačových údajov možno vydať, len pokiaľ je predmetné údaje potrebné zaistiť ako dôkaz.

Príkaz vydáva sudca pre PK (v postupe pred začatím TS, resp. v PK), alebo predseda senátu; musí byť odôvodnený konkrétnymi skutkovými okolnosťami. Obsahom príkazu môže byť širší okruh povinností, než tie, ktoré vyplývajú už zo samotného názvu inštitútu t. j. vydanie alebo uchovanie údajov v celistvosti, konkrétne sa môže jednať aj o povinnosť:

- umožniť vyhotovenie kópií údajov,

- znemožniť prístup k údajom,

- odstrániť údaje z počítačového systému.

Povinnosť uchovávať údaje v celistvosti, alebo znemožniť k nim prístup je zákonom z časového hľadiska obmedzená na max. 90 dní, ak má trvať ďalej, je nutné vydať nový príkaz. V odôvodnení tohto príkazu v zmysle § 90 ods. 1 TP je podľa nášho názoru potrebné, aby prokurátor resp. súd osobitne ozrejmil skutočnosti, pre ktoré bola doterajšia doba zaistenia nepostačujúca. Pokiaľ pominie dôvod, pre ktorý bolo nariadené toto zabezpečovacie opatrenie, je prokurátor resp. súd povinný vydať príkaz na zrušenie uchovávania týchto údajov a to bez ohľadu na prípadné zostávajúce lehoty. Všetky uvedené príkazy sa môžu týkať len údajov, ktoré už boli vytvorené. Príkaz sa doručuje osobe disponujúcej predmetnými údajmi, pričom sa jej môže uložiť, aby povinnosti uložené príkazom zachovávala v tajnosti.

Za zmienku nepochybne stojí aj vzťah analyzovaného inštitútu a vydania resp. odňatia veci. Nakoľko je manipulácia s informáciami v digitálnej forme podstatne jednoduchšia a menej obmedzujúca, OČTK by mali uplatňovať primárne inštitút vydania a uchovania počítačových údajov t. j. vyhotoviť kópie, prikázať vydanie údajov pred odňatím veci- hmotného nosiča týchto informácií.Nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 68/2010. Negatívne možno hodnotiť skutočnosť, že nie je zjednotené časové hľadisko použiteľnosti uvedených zaisťovacích úkonov – kým vydanie počítačových údajov možno prikázať už v postupe pred začatím TS, vydanie resp. odňatie veci až v PK. Hoci by bolo zrejme väčším praktickým problémom keby tomu bolo naopak (obzvlášť v súvislosti s vyššie citovaným nálezom- v postupe pred začatím TS by potom bolo nutné odňať vec a nie uplatniť §90), obdobná povaha týchto inštitútov podľa nášho názoru opodstatňuje aj jednotné podmienky ich aplikácie.

Prevzatie zaistenej veci

Tento inštitút predstavuje prostriedok tzv. sprocesnenia zaistenej veci, teda poňatia veci, ktorá bola zaistená podľa osobitného zákona do režimu TP, čím sa zabezpečí jej dôkazná upotrebiteľnosť pre účely TK. Na uplatnenie tohto inštitútu je nevyhnutné, aby bola vec zaistená plne v súlade s osobitným zákonom, ktorým je najčastejšie zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore (ďalej aj ZPZ). Od 1.1.2021 je možné prevzatie zaistenej veci realizovať aj v súdnej etape trestného konania. Napriek odstráneniu tohto nedostatku je možné inštitút prevzatia veci stále hodnotiť ako problematický. Rozhodovacia prax súdov je totiž pomerne nejednotná najmä v otázke, či bol zákonný postup ak policajt zaistil vec podľa ZPZ (najmä na základe § 21 – 23) s jej následným prevzatím, alebo mal namiesto toho postupovať podľa ustanovení TP, najmä realizáciou prehliadky (osobnej, domovej, iných priestorov). Podrobnejšie bude tejto problematike venovaná pozornosť v súvislosti so zmienenými trestnoprocesnými inštitútmi, na tomto mieste sa obmedzíme na konštatovanie východiskového postoja – pokiaľ o podozrení zo spáchania, alebo aktuálneho páchania trestného činu existujú relevantné poznatky, ktorými polícia disponuje v dostatočnom časovom predstihu, vzniká povinnosť OČTK postupovať podľa ustanovení TP. Ak však poznatky o trestnej činnosti nie sú polícii dostatočne vopred známe, môže byť dôkazom v trestnom konaní aj výsledok zákonného postupu pri služobnom zákroku (§ 9 ods. 3 ZPZ).R 47/2013-I

Osobná prehliadka

Osobná prehliadka je opatrenie procesného donútenia spojená so zásahom do práva na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromie, ktorej účelom je zaistenie veci dôležitej pre trestné konanie, alebo zbrane, prípadne veci, ktorá je spôsobilá ohroziť život, alebo zdravie. Vzhľadom k uvedenému možno rozlišovať 2 režimy osobnej prehliadky a to zaisťovací (§ 99 ods. 3 TP) a bezpečnostný (§ 99 ods. 4 TP). Príkaz na osobnú prehliadku vydáva predseda senátu, v postupe pred začatím TS a v PK prokurátor, alebo s jeho predchádzajúcim súhlasom policajt. Z uvedeného platia viaceré výnimky –

- policajt môže vykonať prehliadku bez predchádzajúceho súhlasu ak ho nebolo možné skôr získať a vec neznesie odklad, alebo ide o osobu pristihnutú pri trestnom čine, alebo o osobu, na ktorú bol vydaný príkaz na zatknutie. Je však povinný bezodkladne upovedomiť prokurátora, resp. predsedu senátu.

- príkaz, ani súhlas sa nevyžaduje na osobnú prehliadku podľa § 99 ods. 4 t. j. prehliadku v bezpečnostnom režime. Z toho vyplýva že výnimka uvádzaná pod bodom 1.) sa týka osobnej prehliadky podľa § 99 ods. 3.

Osobnú prehliadku môže vykonať len osoba rovnakého pohlavia. Už bolo naznačené, že v aplikačnej praxi je pomerne problematický vzťah inštitútov zaistenia vecí podľa TP a ZPZ. V prípade osobnej prehliadky sa v rámci ZPZ bude jednať o zaistenie vecí podľa § 21 a oprávnenie odňať zbraň, resp. s ním spojená tzv. bezpečnostná prehliadka. Vyskytli sa nie úplne zriedkavé prípady, kedy policajt v rámci bezpečnostnej prehliadky „náhodou“ našiel u prehliadanej osoby predmety, o ktorých nadobudne podozrenie, že súvisia so spáchaním TČ a preto ich zaistí podľa § 21 ZPZ s následným uplatnením § 92 TP. Ustanovenie § 21 ZPZ je pritom potrebné aplikovať v prípadoch, keď policajt zaisťuje vec, o ktorej nemohol mať vopred dôvodné podozrenie, že sa nachádza u danej osoby a môže súvisieť s TČ; v opačnom prípade je povinný postupovať podľa ustanovení TP.R 47/2013-II Zmyslom a účelom bezpečnostnej prehliadky podľa § 22 ZPZ je presvedčiť sa, či osoba, voči ktorej je vykonávaný služobný zákrok nemá pri sebe zbraň a ak áno, odňať ju. Stotožňujeme sa preto s názorom,ŠAMKO, P. Nezákonný spôsob získavania dôkazov. Dostupné online na: http://www.pravnelisty.sk/rozhodnutia/a42-nezakonny-sposob-ziskavania-dokazov že zaistenie veci v rámci bezpečnostnej prehliadky a jej následné použitie v trestnom konaní je neprípustné. Na podporu uvedeného stanoviska možno poukázať aj na judikatúru NS SR podľa ktorej: „Ustanovenie § 99 ods. 4 Trestného poriadku... V tomto prípade je možné osobnú prehliadku vykonať len vtedy, ak existuje dôvodné podozrenie, že osoba má pri sebe zbraň, alebo inú vec, ktorou by mohla ohroziť život alebo zdravie... Prostredníctvom tohto ustanovenia nie je možné u zadržanej osoby zaistiť dôkaz, ktorý môže byť použitý v jej neprospech.“Uznesenie NS SR sp. zn. 3 Tdo 18/2015. Citovaný rozsudok pojednáva o aplikácií §99 ods. 4 TP, avšak pokiaľ nie je prípustné zaistenie dôkazu v rámci „bezpečnostnej“ osobnej prehliadky, čo je špecifický inštitút trestného konania, je podľa nás uvedené možno a fortiori vztiahnuť na prehliadku vykonávanú podľa ZPZ. V praxi často býva sporná aj proporcionalita výkonu prehliadky, keď príslušníci PZ nezriedka napr. otvárajú peňaženky podľa § 99 ods. 4 dôvodiac, že v nej môže byť ukrytá žiletka.ALYASRY, N. Použitie veci získanej z tzv. bezpečnostnej prehliadky na účely dokazovania v trestnom konaní. In: Justičná revue, 4/2010, s. 519. Scenár, v ktorom zadržiavaná resp. zatýkaná osoba nepozorovane vytiahne peňaženku, z nej ukrytú žiletku a tou následne ublíži na zdraví sebe, alebo policajtovi nevyznieva veľmi pravdepodobne a budí skôr dojem zastierania skutočného účelu prehliadky. Špecifickým prejavom zásady zdržanlivosti – najmä zachovania subsidiarity zásahov do základných práv – v súvislosti s osobnou prehliadkou ,ale taktiež aj domovou prehliadkou a prehliadkou iných priestorov a pozemkov je existencia inštitútu predchádzajúcej výzvy. Orgán vykonávajúci niektorý z uvedených úkonov je povinný ešte pred samotnou realizáciou vyzvať dotknutú osobu, aby dobrovoľne umožnila naplnenie účelu úkonu napr. vydaním veci vymedzenej v príkaze. Až po nevyhovení tejto výzvy je možné pristúpiť k nútenému výkonu, vrátane prekonávania prípadného odporu, alebo prekážok. V prípade, že bolo výzve vyhovené, od výkonu prehliadky sa upustí.R 17/2015 K citovanému judikátu sa žiada dodať, že záver o povinnosti upustiť od výkonu prehliadky je opodstatnený len vtedy, ak boli vydané všetky veci vymedzené v príkaze (napr. hľadaným predmetom bola zbraň s konkrétnym výrobným číslom, ktorá aj bola vydaná). Pokiaľ by osoba, u ktorej má byť vykonaná prehliadka síce vydala určité veci, avšak ak by pretrvávalo podozrenie, že u seba prechováva ešte ďalšie veci dôležité pre trestné konanie špecifikované v príkaze, je potrebné prehliadku vykonať (pokiaľ by mali byť v rámci osobnej prehliadky hľadané drogy a osoba vydá určité množstvo drog, je potrebné sa prehliadkou presvedčiť, či neprechováva ešte ďalšie drogy). Zákon v odôvodnených prípadoch pripúšťa upustenie od predchádzajúcej výzvy. Takýto postup je potrebné náležite odôvodniť konkrétnymi okolnosťami napr. výsledkami predchádzajúcej operatívno-pátracej činnosti, či údajmi z kriminalistických informačných systémov týkajúcich sa skúseností s dotyčnou osobou. Ďalším prvkom zabezpečujúcim verifikáciu zákonnosti postupu orgánov vykonávajúcich osobnú, alebo domovú prehliadku je požiadavka pribrať k výkonu nezúčastnenú osobu. Od toho možno upustiť, ak sa vzhľadom k okolnostiam možno obávať o jej život, alebo zdravie. Vykonávajúci orgán je taktiež povinný preukázať svoje oprávnenie, čo sa realizuje zväčša predložením príkazu na prehliadku prípadne služobného odznaku pri postupe podľa §102 ods. 4.ŠIMOVČEK, I. a kol. Trestné právo procesné. 3. vyd. Plzeň: Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, 2019, s. 343.

Domová prehliadka

Domovú prehliadku možno označiť za komplexný zaisťovací úkon. Môže totiž smerovať k zaisteniu osoby podozrivej zo spáchania trestného činu a taktiež veci dôležitej pre trestné konanie. Z použitia všeobecného pojmu „vec dôležitá pre trestné konanie“ je zrejmé, že môže ísť o vec dôležitú pre účely dokazovania, ale aj nástroj, resp. výnos trestnej činnosti. Podstatným pojmom súvisiacim s inštitútom domovej prehliadky je obydlie. Obydlím sa rozumie priestor slúžiaci na bývanie a priestory k nemu patriace, ak sú ako súčasť obydlia uzavreté. Bude sa teda jednať najmä o byty, rodinné domy, ale aj internáty, hotelové izby, chaty; pritom nie je rozhodujúce ani to, či ide o legálne, alebo nelegálne stavby.ČENTÉŠ, J. Trestný poriadok: veľký komentár. Dostupné online: https://www.epi.sk/eurokodex-komentar/Eurokodex-komentar-zakona-c-301-2005-Z-z.htm. Pri posudzovaní toho, či sa jedná o obydlie treba pritom vždy vychádzať zo skutočného účelu daného priestoru, prejavujúcom sa najmä v jeho zariadení, významné je z tohto hľadiska najmä miesto na spanie – preto môže byť za obydlie v určitých prípadoch považovaný aj do značnej miery atypický priestor napr. garáž. Výkon domovej prehliadky významne zasahuje do ústavou garantovaných práv a preto sa môže realizovať len na základe rozhodnutia súdu, ktorým je príkaz na domovú prehliadku. V PK a postupe pred začatím trestného stíhania ho vydáva sudca pre PK na návrh prokurátora, inak predseda senátu. Nezanedbateľnou, zo zásady zdržanlivosti vyplývajúcou podmienkou vydania príkazu na domovú prehliadku je skutočnosť, že cieľ nebol dosiahnuteľný inak, najmä aplikáciou § 89a a § 90 TP.Pozri uznesenie NS SR sp. zn. 2 Tdo 29/2014. Pokiaľ Z dôvodu záujmu na utajení domovej prehliadky sa príkaz vlastníkovi, alebo užívateľovi obydlia doručuje až pri samotnom výkone, prípadne až do 24 hod. po odpadnutí prekážky. Príkaz musí byť písomný a náležite odôvodnený procesne zistenými skutočnosťami.Nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 172/2010. Podľa § 100 ods. 1 TP „V príkaze sa uvedie opis veci alebo opis osoby, ktorá sa má zaistiť pri domovej prehliadke, ak je známa.“ Z textu uvedeného ustanovenia jednoznačne nevyplýva, či sa slová „ak je známa“ vzťahujú len na osobu, alebo aj na vec. Osobne sa nazdávame, že z hľadiska účelu domovej prehliadky nie je namieste vzťahovať túto požiadavku len na osoby.Pozri aj uznesenie NS SR sp. zn. 2 Tdo 22/2012. Na druhej strane je však zrejme potrebné aspoň druhové vymedzenie a zároveň musí byť zrejmé s akým TČ má vec súvisieť (napr. za dostatočné podľa nášho názoru možno považovať, ak príkaz smeruje k zaisteniu tupého predmetu, ktorým mohla byť spôsobená smrť X.Y.). Trestný poriadok poskytuje v súvislosti s výkonom domovej prehliadky viaceré záruky zásady zdržanlivosti. Predchádzajúcej výzve v zmysle a pribratiu nezúčastnenej osoby sme sa už venovali, odkazujeme na predchádzajúcu stať. Okrem nich TP (§105 ods. 1) priznáva v prípade domovej prehliadky, prehliadky iných priestorov a prehliadky pozemkov osobe, u ktorej sa úkon vykonáva, alebo niektorému dospelému členovi jej domácnosti právo účasti pri prehliadke. Zo zákonného znenia vyplýva, že právo účasti priznáva zrejme len jednej osobe; podľa nášho názoru by bolo vhodnejšie pripustiť účasť aj viacerých dospelých tzv. domácich osôb a to v prípadoch, keď by to bolo primerané vzhľadom k počtu nasadených príslušníkov polície (uvedený názor možno primerane vztiahnuť aj na nezúčastnenú osobu).

Značne zložitou a z hľadiska zásady zdržanlivosti nezanedbateľnou stránkou domovej prehliadky je problematika kriminalisticko-taktického postupu jej výkonu. Za mimoriadne dôležité považujeme štádium prípravy prehliadky, nakoľko dôslednosť, alebo naopak pochybenie v tomto štádiu s vysokou pravdepodobnosťou budú mať dopady na úspech samotného výkonu. V rámci prípravného štádia je z taktického hľadiska podstatné najmä zhromažďovanie údajov o cieľovom objekte (lokalizácia, súvzťažnosť s okolím, prípadné zabezpečenie objektu, potenciálne prekážky, činnosť vykonávaná v objekte) a taktiež o osobách, ktoré sa v objekte môžu nachádzať (počet, možnosť kladenia odporu, prítomnosť detí atď.). Na základe získaných informácií je potom možné zvoliť vhodné technické prostriedky (napr. prostriedky detekcie ak je pravdepodobnosť tajných skrýš), zodpovedajúcu skladbu a počet účastníkov prehliadky (vrátane príslušných špecialistov), určiť vhodný čas, spôsob vstupu do objektu i metodiku samotného prehľadávania. Správne vyhodnotenie uvedených faktorov potom bude znamenať jednak zachovanie zásad dôslednosti, prekvapivosti a systematickosti domovej a zároveň zníženie rizika vzniku škôd na zdraví, či majetku a minimalizovanie času zásahu do základných práv a slobôd.

Ďalším významným právne-aplikačným problémom súvisiacim s domovou prehliadkou (resp. aj s prehliadkou iných priestorov a pozemkov) je otázka prípustnosti zaistenia a dôkazného uplatnenia tzv. derivátov domovej prehliadky, čo sú veci, ktoré nie sú vymedzené ako predmety zaistenia v príkaze na domovú prehliadku. V teórii ale aj praxi sa možno stretnúť s nasledujúcimi stanoviskami:

a) deriváty nie je možné zaistiť, je potrebné zaistiť priestor a vyžiadať nový príkaz,Napr. ŠÁMAL, P. a kol. Trestní právo procesní. 4.vydanie. Praha: C. H. Beck, 2013, s. 313, obdobne aj uznesenie KS Žilina sp. zn. 1 Tos 10/2012.

b) zaistenie derivátov je za splnenia podmienok prípustné.ŠAMKO, P. Domová prehliadka a možnosti zaistenia vecí, ktoré neboli vymedzené v príkaze na domovú prehliadku. Dostupné online na: http://www.pravnelisty.sk/clanky/a239-domova-prehliadka-a-moznosti-zaistenia-veci-ktore-neboli-vymedzene-v-prikaze-na-domovu-prehliadku Obdobne aj ČENTÉŠ, J., KOLCUNOVÁ, M. Zaisťovanie vecí v rámci domovej prehliadky. In: Justičná revue, 1/2014, s. 1401. Týmito podmienkami sa rozumie náhodnosť nájdenia derivátu a jeho zjavná súvislosť s trestnou činnosťou.

Prikláňame sa skôr k druhému z prezentovaných názorov, nakoľko súhlasíme so stanoviskom P. Šamka, že vydávať príkaz domovú prehliadku s cieľom zaistiť už nájdené veci je nelogické- príkaz sa vydáva vtedy, ak existuje dôvodné podozrenie, že sa v obydlí nachádza vec dôležitá pre TK. Nie je možné hovoriť o podozrení, keď sa už vec našla. Je však potrebné, aby súd obzvlášť dôkladne skúmal, či k nájdeniu derivátu skutočne došlo náhodne napr. pokiaľ by bol nájdený v krátkom časovom intervale po začatí domovej prehliadky, navyše v rozpore so zaužívanými taktickými postupmi, t. j. najmä nesystematickým výkonom (zvyčajne sa postupuje od východiskového bodu po obvode miestnosti, potom smerom do stredu), je možné náhodnosť spochybniť. Uvedený náhľad potvrdzuje aj pomerne aktuálna judikatúraUznesenie ÚS SR zo dňa 28.4.2020, sp. zn. II. ÚS 175/2020. týkajúca sa situácie, kedy boli v rámci domovej prehliadky zameranej na nájdenie osoby podozrivej z trestného činu podvodu zaistené taktiež omamné látky a zbraň. Pri domovej prehliadke bol použitý služobný pes určený na vyhľadávanie omamných a psychotropných látok. Táto skutočnosť diskvalifikovala omamné látky ako dôkaz, nakoľko použitie služobného psa vylúčilo prvok náhodnosti. V súvislosti so zbraňou však išlo o zákonne získaný dôkaz, na základe ktorého bola podozrivá osoba neskôr aj odsúdená.

Prehliadka iných priestorov a pozemkov

Za iné priestory je potrebné považovať všetky priestory, ktoré nie sú obydlím, typicky sa bude jednať o kancelárie, sklady, ale aj autá. Pokiaľ sú pochybnosti o tom, či je určitý priestor obydlím, alebo nie, je namieste postupovať v súlade so zásadou in dubio pro reo, teda vyžiadať príkaz na domovú prehliadku. Aby bolo nutné realizovať prehliadku na základe príkazu, musí sa jednať o verejne neprístupné priestory. Prehliadka iných priestorov a pozemkov je vo svojej podstate takmer totožná s domovou prehliadkou, rozdiel spočíva v miere závažnosti zásahu do základných práv, nakoľko iné priestory budú síce požívať ústavnú ochranu (v súvislosti s ochranou vlastníckeho práva, práva na podnikanie, práva na súkromie), avšak nie osobitne podľa čl. 21 ako je tomu v prípade obydlia. V dôsledku toho je prípustné, aby príkaz na prehliadku iných priestorov vydal v rámci postupu pred začatím TS a v PK prokurátor. Výnimočne je za zákonom stanovených podmienok možné Ďalším rozdielom v porovnaní s domovou prehliadkou je možnosť pripustenia zamestnanca k výkonu tejto prehliadky, čo vyplýva z povahy prehliadaných priestorov.

Obdobne ako v prípade osobnej prehliadky a tzv. bezpečnostnej prehliadky podľa § 22 ZPZ aj v prípade prehliadky iných priestorov dochádza v praxi ku kolíziám s režimom zaisťovania vecí podľa ZPZ, konkrétne zaistení veci nasledujúcom po prehliadke motorového vozidla v zmysle § 23 ods. 2 písm. b) ZPZ, obzvlášť v súvislosti s omamnými a psychotropnými látkami. Na základe tohto ustanovenia je policajt „...oprávnený vykonať prehliadku dopravného prostriedku, vecí, batožiny a nákladu, ktoré sa v ňom prepravujú, alebo elektronickú kontrolu vozidla... pri pátraní po hľadanej alebo nezvestnej osobe, zbraniach, strelive, výbušninách, omamných latkách, psychotropných látkach, jedoch, prekurzoroch, jadrových alebo iných rádioaktívnych materiáloch, vysokorizikových chemických látkach a vysoko rizikových biologických agensoch a toxínoch a veciach pochádzajúcich z trestnej činnosti alebo súvisiacich s trestnou činnosťou“. S aplikáciou tohto ustanovenia sú však spojené určité limity,Pozri aj ŠAMKO, P. Použiteľnosť dôkazov získaných pri prehliadke dopravného prostriedku vykonanej podľa zákona o policajnom zbore v trestnom konaní. In: Justičná revue, 2/2008, s. 242 a nasl. Uvedené akceptuje aj PZ, v tomto zmysle bolo 18.10.2012 vydané usmernenie Prezídia Policajného zboru PZP-UKP-OVK-1102-004/2012. ktoré je potrebné mať na pamäti – prehliadku podľa citovaného ustanovenia možno vykonať len za špecifických podmienok a to pri pátraní, pričom policajt vykonávajúci prehliadku musí byť výslovne poverený pátraním po niektorom z uvedených objektov (napr. v rámci policajnej akcie zameranej na pátranie po omamných látkach). Policajt vykonávajúci oprávnenie podľa § 23 ZPZ pritom nesmie mať už pred začatím prehliadky konkrétne podozrenie podložené napr. operatívnymi informáciami, v takom prípade je povinný postupovať podľa príslušných ustanovení TP. Ani samotný výkon prehliadky nesmie dosahovať intenzitu zásahu, ani trvanie, ktoré predpokladá TP pri prehliadke iných priestorov, nakoľko v režime TP je podstatne vyššia garancia zákonnosti (požiadavka odôvodneného písomného príkazu), policajt nie je oprávnený napr. otvárať a prehliadať batožinu a odkladacie priestory, prípadne vykonávať úkony spojené s narušením integrity vozidla rozmontovávaním jeho súčastí. Ohľadne metodiky prípravy a výkonu prehliadky iných priestorov platí primerane to, čo sme uviedli v súvislosti s domovou prehliadkou.

Vstup do obydlia, iných priestorov a na pozemok

Tento pomerne špecifický inštitút je upravený v § 103 TP. Predmetné ustanovenie zakotvuje oprávnenie vybraných subjektov zasiahnuť do domovej slobody (resp. vlastníckeho práva pokiaľ sa jedná o pozemky nepožívajúce status obydlia) tým, že do týchto priestorov vstúpia bez súhlasu užívateľa a to v dvoch režimoch:

a) bezpečnostnom – policajt môže vstúpiť do priestoru ak vec neznesie odklad a vstup je nevyhnutný z dôvodu ochrany života a zdravia, majetku, verejného poriadku a na určitých územiach aj prírody

b) zaisťovacom – do priestoru možno vstúpiť aj za účelom realizácie predvedenia, zatknutia, dodania osoby do výkonu TOS. Vstup v tomto režime môže realizovať policajt (v zmysle príslušných ustanovení TP), ale aj iný príslušník Policajného zboru, Vojenskej polície, alebo colného orgánu.

V každom prípade je potrebné dbať predovšetkým na zachovanie legitimity daného úkonu, teda môže ním byť sledovaný len jeden z vyššie vymedzených cieľov a nie napríklad nahrádzaný inštitút domovej prehliadky, nakoľko na vstup do priestoru podľa § 103 nie je potrebný súhlas súdu, ani prokurátora. Na druhej strane, počas realizácie vstupu do obydlia je policajt oprávnený vykonať neodkladné úkony, prípadne bezpečnostnú osobnú prehliadku v prípade vstupu v zaisťovacom režime.

Záver

Cieľom predkladanej štúdie bola analýza vplyvu zásady primeranosti a zdržanlivosti na problematiku zaisťovania vecí v trestnom konaní a to aj s ohľadom na legislatívne zmeny, ktoré sa uskutočnili v súvislosti s prijatím zákona o zaisťovaní majetku. Novoprijatú úpravu hodnotíme pozitívne; za najvýznamnejší prínos, posilňujúci predovšetkým aspekty legality a legitimity ako imanentných súčastí zásady primeranosti a zdržanlivosti, považujeme definovanie dvoch režimov zaisťovania vecí v závislosti od účelu zaistenia a s tým spojené rozčlenenie úkonov zaistenia vecí.

Právna úprava jednotlivých inštitútov, ktorými je možné zaistiť veci na účely dokazovania (t. j. vrátane prehliadok) však vykazuje určité nedostatky. Najproblematickejším aspektom je interakcia vybraných inštitútov, či v rámci samotného TP (odňatie veci – hmotného nosiča údajov a príkaz na vydanie počítačových údajov), alebo medzi inštitútmi TP a osobitných predpisov, najmä ZPZ. Odstránenie tohto „procesného dualizmu“ pravdepodobne nemožno očakávať. Ostáva teda len spoliehať sa na zjednocujúcu rozhodovaciu prax súdnych autorít, ktorá je však v určitých otázkach stále pomerne výrazne nejednotná.Porovnaj napr. už citované rozhodnutia NS SR 3 Tdo 11/2013 a 3 Tdo 18/2015. V zásade ale možno konštatovať, že zásada zdržanlivosti sa pri realizácií úkonov zaistenia vecí prejavuje pomerne výrazným spôsobom.

Zoznam prameňov:

• ALYASRY, N. Použitie veci získanej z tzv. bezpečnostnej prehliadky na účely dokazovania v trestnom konaní. In: Justičná revue, 4/2010, s. 515-521. ISSN 1335-6461.
• ČENTÉŠ, J. Trestný poriadok: veľký komentár. [online] Dostupné na: https://www.epi.sk/eurokodex-komentar/Eurokodex-komentar-zakona-c-301-2005-Z-z.htm
• ČENTÉŠ, J., KOLCUNOVÁ, M. Zaisťovanie vecí v rámci domovej prehliadky. In: Justičná revue, 1/2014, s. 1393-1401. ISSN 1335-6461.
• Nález ÚS SR zo dňa 25.8.2010 sp. zn. III. ÚS 68/2010.
• Nález ÚS SR zo dňa 7.12.2010 sp. zn. III. ÚS 172/2010.
• R 47/2013
• R 17/2015
• Rozsudok NS SR zo dňa 29.5.2013 sp. zn. 3 Tdo 11/2013.
• ŠÁMAL, P. a kol. Trestní právo procesní. 4.vydanie. Praha: C. H. Beck, 2013, 1056 s. ISBN 978-80-7400-496-4.
• ŠAMKO, P. Domová prehliadka a možnosti zaistenia vecí, ktoré neboli vymedzené v príkaze na domovú prehliadku. [online] Dostupné na: http://www.pravnelisty.sk/clanky/a239-domova-prehliadka-a-moznosti-zaistenia-veci-ktore-neboli-vymedzene-v-prikaze-na-domovu-prehliadku
• ŠAMKO, P. Nezákonný spôsob získavania dôkazov. Dostupné online na: http://www.pravnelisty.sk/rozhodnutia/a42-nezakonny-sposob-ziskavania-dokazov
• ŠAMKO, P. Použiteľnosť dôkazov získaných pri prehliadke dopravného prostriedku vykonanej podľa zákona o policajnom zbore v trestnom konaní. In: Justičná revue, 2/2008, s. 242-246. ISSN 1335-6461.
• ŠIMOVČEK, I. a kol. Trestné právo procesné. 3. vyd. Plzeň: Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, 2019, 418 s. ISBN 978-80-7380-768-9.
• Usmernenie Prezídia Policajného zboru PZP-UKP-OVK-1102-004/2012.
• Uznesenie KS Žilina sp. zn. 1 Tos 10/2012.
• Uznesenie NS SR sp. zn. 2 Tdo 22/2012.
• Uznesenie NS SR sp. zn. 2 Tdo 29/2014.
• Uznesenie NS SR sp. zn. 3 Tdo 18/2015.
• Uznesenie ÚS SR zo dňa 28.4.2020, sp. zn. II. ÚS 175/2020.
• ZÁHORA, J. Uchovanie a vydanie počítačových údajov. In: Justičná revue, 1/2006, s. 1-8. ISSN 1335-6461.

Pozn. redakcie: § 7 zákona o zaistení majetku

Autor: Mgr. Sebastián Janko, PhD.