Základné práva a povinnosti v čase pandémie, správne delikty a trestná činnosť

Problematiku upravuje viacero zákonov. Prvým zákonom, ktorý pôsobí v relatívne štandardných situáciách ako všeobecný zákon, je zákon č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o civilnej ochrane“). Interpretácia tohto zákona pre obce je možná len v kontexte zákona o obecnom zriadení a ďalších zákonov a ústavných zákonov. Ďalším zákonom, ktorý je potrebné brať do úvahy, je zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení neskorších právnych predpisov. Tento zákon dopĺňa krízovú legislatívu v oblasti práv a povinností, ako aj v organizácii správy na úseku verejného zdravia. V konečnom dôsledku je tu dvojica zákonov, a to ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu počas vojny, výnimočného stavu a núdzového stavu a zákon č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu.

I. Základná terminológia

Základnú odbornú terminológiu, ktorá sa používa v ďalšom texte, je dôležité vysvetliť si hneď na úvod:

1. Slovenská republika v súčasnosti je v tzv. mimoriadnej situácii. Mimoriadna situácia je ohrozenie života a zdravia v dôsledku mimoriadnej udalosti. Mimoriadna udalosť je okrem iného (teda napr. živelnej pohromy a podobne) ohrozenie verejného zdravia II. stupňa. Odpoveď na otázku ohľadne tohto stupňa ohrozenia verejného zdravia dáva osobitný zákon o ochrane verejného zdravia, tak ako je uvedené vyššie. V tomto zákone je ohrozenie verejného zdravia II. stupňa definované ako výskyt prenosného ochorenia, podozrení na prenosné ochorenie alebo podozrení na úmrtie na prenosné ochorenie nad predpokladanú úroveň.

2. Druhým stupňom kritickej situácie je núdzový stav. V tomto prípade už ideme z režimu zákona o civilnej ochrane do režimu ústavného zákona o bezpečnosti štátu tak, ako je uvedený vyššie. Núdzový stav môže vláda vyhlásiť len za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, a to aj v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie, životného prostredia alebo k ohrozeniu značných majetkových hodnôt v dôsledku živelnej pohromy, katastrofy, priemyselnej, dopravnej alebo inej prevádzkovej havárie; núdzový stav možno vyhlásiť len na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území. Takýto stav v rozsahu pre celé územie Slovenskej republiky zatiaľ nebol vyhlásený. Bol vyhlásený len pre nemocnice a zdravotnícke zariadenia, a to uznesením vlády č. 45/2020 Z. z. s účinnosťou od 16. 3. 2020.

3. Tretím stupňom je výnimočný stav. Výnimočný stav je opätovne upravený v režime ústavného zákona. Vyhlasuje ho prezident, ak hrozia hromadné porušovania zákonov, rabovanie, násilná trestná činnosť a nie je možné situáciu napraviť iným spôsobom. Výnimočný stav sa samozrejme vyhlasuje aj v prípadoch teroristického útoku.

II. Práva a povinnosti obce vo vzťahu k vyhláseniu mimoriadnej udalosti

Obec z hľadiska svojho právneho postavenia je subjekt samosprávy. Pre ten platí zásada subsidiarity, ktorá je de facto ukotvená v § 4 ods. 1 zákona o obecnom zriadení, a to spôsobom, že obec vykonáva svoju pôsobnosť v oblasti samosprávy, ak nevykonáva takúto pôsobnosť štát. Toto pravidlo je zároveň určujúce vo vzťahu k vyhláseniu mimoriadnej udalosti. Mimoriadnu udalosť môže vyhlásiť aj obec na svojom území, ak ide o skutočnosti (napr. živelná pohroma), ktoré sú ohraničené územím obce. Ak je vyhlásená mimoriadna situácia na celom území Slovenskej republiky, povinnosti a obmedzenia majú prednosť pred akýkoľvek iným rozhodnutím či už orgánu miestnej štátnej správy, alebo samosprávy, teda aj obce. Obec má predovšetkým informačnú, koordinačnú a kontrolnú právomoc. V prvom rade informuje o úlohách a povinnostiach, ktoré môžu vzniknúť po mimoriadnej udalosti.

Obec na svojom území:

a. zriaďuje krízový štáb,

b. koordinuje činnosť podnikateľov a právnických osôb pri civilnom núdzovom plánovaní,

c. vykonáva opatrenia na riešenie krízových situácií,

d. uskutočňuje civilné núdzové plánovanie,

e. plní úlohy ustanovené vládou a v rozsahu určenom vládou aj ústredným krízovým štábom, okresným úradom v sídle kraja a okresným úradom pri príprave na riešenie krízových

situácií a pri ich riešení,

f. vyžaduje poskytnutie pomoci od okresného úradu,

g. zhromažďuje osobné údaje o počte osôb a totožnosti osôb v rozsahu meno, priezvisko, pobyt a rodné číslo, ktoré sa v čase krízovej situácie nachádzajú na území obce a odovzdávajú zoznamy týchto osôb krízovému štábu príslušného okresného úradu,

h. pri príprave na krízové situácie a pri ich riešení plní úlohy civilnej ochrany podľa osobitného predpisu.

Obec si zriaďuje krízový štáb. Úlohou krízového štábu je koordinovať a vyhodnocovať opatrenia vyhlásené spolu s niektorým z vyššieho uvedeného stavu (mimoriadny, núdzový, výnimočný). Obec je predovšetkým povinná identifikovať kritické miesta a činnosti na svojom území. V prípade pandémie ide o miesta, na ktorých sa zvyčajne zhromažďujú obyvatelia, ako sú prostriedky hromadnej dopravy a podobne.

Obce by mali mať vypracované plány pre mimoriadnu udalosť. Za plnenie úloh civilnej ochrany zodpovedá starosta obce.

Obec koordinuje plnenie úloh v súčinnosti s právnickými osobami, fyzickými osobami – podnikateľmi a s ostatnými fyzickými osobami. Obec je povinná uhrádzať z vlastných zdrojov výdavky spojené s uskladnením materiálu civilnej ochrany.

Postavenie obce či už za mimoriadnej situácie, alebo núdzového stavu je predovšetkým v koordinačnej podobe, v zabezpečení ochrany obyvateľstva a informovaní. Slovensko je prvýkrát v novodobej histórii konfrontované s týmto stavom, a preto aj zákony nie celkom presne formulujú túto problematiku.

Osobitným nástrojom dodržiavania rozhodnutí Úradu verejného zdravotníctva, krízového štábu a vlády SR je v podmienkach obecného zriadenia obecná polícia. Počas mimoriadnej situácie, pokiaľ nie je vyhlásený celoštátny núdzový stav, nie je možné obmedziť slobodu pohybu a niekomu napríklad zakázať vstup do obce. Obec môže však obísť toto ohraničenie spôsobom uvedeným v § 8 ods. 1 písm. e) zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších právnych predpisov. Podľa tohto zákona môže prikázať každému, aby na nevyhnutný čas nevstupoval na určené miesta alebo sa na nich nezdržiaval, pokiaľ to vyžaduje účinné zabezpečenie plnenia úloh obecnej polície alebo obce.

Obyvateľ obce má právo žiadať pomoc v čase náhlej núdze. Táto nie je definovaná v zákone a je možné ju chápať ako výrazný odklon negatívnym smerom od priemernej situácie obyvateľa. Ide o operatívne riešenie, ktoré môže spočívať v donáške jedla, ak je vzhľadom k verejnému záujmu nežiaduce, aby si obyvateľ vzhľadom na vek sám chodil po jedlo alebo nákup. Náhla núdza je stav, kedy obyvateľ nemá ako inak zabezpečovať svoju existenciu. Vzhľadom na to, že zákon o obecnom zriadení v § 3 ods. 4 nedefinuje tento stav, je možné si pod tento termín priradiť aj situáciu starých ľudí, chorých a podobne v dôsledku pandémie. Teoreticky by sa o takúto pomoc mohli uchádzať všetci obyvatelia v súvislosti s ochrannými pomôckami, tzv. rúškami.

III. Správne delikty aktuálne v prípade pandemických opatrení na úseku civilnej ochrany a verejného zdravotníctva

Obec v tomto prípade nie je správnym orgánom, ale má povinnosť súčinnosti a informovania. Súčinnosť sa má prejaviť najmä pri:

1. zákazoch vydaných v súvislosti s mimoriadnou situáciou a núdzovým stavom,

2. povinnej karanténe osôb, ktoré prišli zo zahraničia,

3. prípadoch nebezpečného správania sa najmä takého, ktoré by mohlo javiť znaky šírenia nákazlivej choroby a všeobecného ohrozenia.

Obec môže zabezpečiť túto súčinnosť predovšetkým už pomocou spomínanej formy obecnej polície, kontroly dodržiavania zákazov a opatrení zamestnancami obecného úradu a povinnosťou nahlásiť protiprávne konanie.

Obec ako páchateľ správneho deliktu

Aj obec môže byť páchateľom správneho deliktu, a to v týchto prípadoch:

1. nevypracúva plán ochrany obyvateľstva a neinformuje obyvateľstvo a verejnosť,

2. nezabezpečuje trvale hlásnu službu a informačnú službu civilnej ochrany, neinformuje okresný úrad a neposkytuje nevyhnutnú a okamžitú pomoc v núdzi, najmä prístrešie, stravu alebo inú materiálnu pomoc obyvateľstvu obce a osobám nachádzajúcim sa na území obce,

3. neplánuje, nevyhlasuje, neriadi a nezabezpečuje evakuáciu a neposkytuje núdzové ubytovanie a núdzové zásobovanie evakuovaným.

Povinnosti podnikateľov a ich možné správne delikty

Fyzické a právnické osoby sa môžu dopustiť správneho deliktu ako podnikatelia, ktorí svojou činnosťou môžu ohroziť život a zdravie alebo majetok, pričom ich činnosť je legálna, teda napríklad prevádzkovateľ skládky, chemickej fabriky a podobne. Povinnosti takýchto osôb upravuje zákon o civilnej ochrane v § 16 ods. 1 a ods. 2. Iné právnické osoby, teda štandardní podnikatelia, musia dodržiavať len niektoré z týchto povinností. Vo vzťahu k obciam je mimoriadne dôležité oprávnenie vyžadovať od podnikateľov poskytnutie vecných prostriedkov, ktoré vlastnia alebo užívajú, a to na výzvu obce. Prevádzkovatelia rozhlasového a televízneho vysielania sú povinní poskytnúť bezplatne nevyhnutný čas pre odvysielanie informácií civilnej ochrany. Vlastník pozemku je povinný strpieť umiestnenie zariadenia civilnej ochrany pre takýto prípad, podnikateľ je povinný poskytnúť aj iné vecné plnenia. Porušenie povinností podľa tohto ustanovenia je správny delikt, za ktorý je možné uložiť pokutu až do výšky 33 000 eur.

Priestupky fyzických osôb na úseku civilnej ochrany

Priestupkov na úseku civilnej ochrany aktuálne pre proces pandémie, ktorých sa môže dopustiť fyzická osoba (a to len fyzická osoba staršia ako 15 rokov života), sa dopustí predovšetkým ten, kto:

1. neuposlúchne opatrenia orgánu štátnej správy, vlády SR, v tomto prípade ide najmä o rozhodnutia, ktoré sa týkajú povinnej karantény;

2. neposkytne osobnú pomoc bez vážneho dôvodu, ak je ju povinný poskytnúť;

3. poškodí zariadenie civilnej ochrany.

V tomto prípade hrozí pokuta až do výšky 1 659 eur.

Povinnosti obce podľa zákona o ochrane zdravia

Podľa zákona o ochrane zdravia je obec povinná:

a) plniť opatrenia na predchádzanie ochoreniam nariadené úradom verejného zdravotníctva alebo regionálnym úradom verejného zdravotníctva,

b) predkladať opatrenia a návrhy na posúdenie úradu verejného zdravotníctva alebo regionálnemu úradu verejného zdravotníctva a do času kladného posúdenia sa zdržať vykonávania posudzovaných opatrení alebo činností,

c) spolupracovať s úradom verejného zdravotníctva a regionálnym úradom verejného zdravotníctva pri plnení ich úloh a poskytovať im údaje a informácie, ktoré majú k dispozícii alebo sú oprávnené ich zisťovať alebo vyžadovať.

Priestupky fyzických osôb na úseku ochrany zdravia

Aj na úseku ochrany zdravia sú pre prípad pandémie priestupky, ktorých sa môže dopustiť fyzická osoba, ak:

1. sa nepodrobí nariadenej izolácii alebo nestrpí nariadený zvýšený zdravotný dozor, lekársky dohľad, alebo sa nepodrobí nariadeným karanténnym opatreniam,

2. sa nepodrobí nariadenému zákazu alebo obmedzeniu výkonu povolania z dôvodu ochorenia na prenosné ochorenie alebo podozrenia na prenosné ochorenie,

3. nesplní nariadené opatrenie pri ohrozeniach verejného zdravia, ktorými sú: nariadená hygienická očista osôb a dekontaminácia terénu, budov, materiálu a dopravných prostriedkov, zákaz výroby, úpravy, úschovy, dopravy, dovozu, predaja a iného nakladania s vecami, ktorými sa môžu šíriť ochorenia u ľudí, prípadne príkaz na ich neškodné odstránenie, zákaz alebo obmedzenie styku časti obyvateľstva s ostatným obyvateľstvom pri hromadnom výskyte závažného ochorenia, zákaz alebo obmedzenie hromadných podujatí, zákaz alebo obmedzenie prevádzky zariadení, v ktorých dochádza k zhromažďovaniu osôb, zákaz používania vody a predmetov podozrivých z kontaminácie a regulácia spotreby vody, zákaz používania potravín, pokrmov alebo nápojov v zariadeniach spoločného stravovania, profylaxia a nútená izolácia osôb chorých na prenosné choroby, ak odmietajú izoláciu dobrovoľne.

4. poruší oznamovaciu povinnosť.

Výška sankcie je rovnaká ako v prípade priestupku na úseku civilnej ochrany.

Trestné činy v čase pandémie

V rámci faktických reálií súčasnej pandémie je potrebné brať do úvahy aj tretiu najvážnejšiu formu ochrany práva, a to je trestné právo.

Systematicky prvým v rade je trestný čin všeobecného ohrozenia. Tento definuje ako trestné také správanie, ktorým niekto vydá ľudí do nebezpečenstva smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví tým, že spôsobí požiar alebo povodeň, alebo poruchu či haváriu prostriedku hromadnej prepravy, alebo škodlivý účinok výbušnín, plynu, elektriny, rádioaktivity alebo iných podobne nebezpečných látok, alebo síl, alebo sa dopustí iného podobného nebezpečného konania (všeobecné nebezpečenstvo), alebo všeobecné nebezpečenstvo zvýši alebo sťaží jeho odvrátenie, alebo zmiernenie. Rovnako trestné je aj konanie toho, kto z nedbanlivosti spôsobí alebo zvýši všeobecné nebezpečenstvo, alebo sťaží jeho odvrátenie alebo zmiernenie. Podstatou je konanie páchateľa – fyzickej osoby, ktorým zvýši nebezpečenstvo alebo vydá ľudí nebezpečenstvu smrti, alebo poškodenia zdravia. Tento znak môže byť naplnený už samotným faktom, ak osoba, ktorá môže byť infikovaná, napríklad z dôvodu cestovnej anamnézy, sa pohybuje na miestach výskytu väčšieho počtu ľudí, ako MHD, obchodné reťazce a podobne. Za takéto konanie hrozí páchateľovi trest odňatia slobody v závislosti od zavinenia a druhu konania od šesť mesiacov až po dvadsaťpäť rokov podľa § 284 a § 285 Trestného zákona.

Druhým trestným činom je trestný čin šírenia nebezpečnej nákazlivej choroby. Vírus COVID-19 z hľadiska jeho pandemického rozšírenia už spadá do tejto kategórie . Dôležité je povedať, že takéto konanie je trestné aj bez ohľadu na úmysel. Teda stačí nedbanlivosť alebo neopatrnosť. Je to osobitná skutková podstata a hrozí za ňu trest odňatia slobody až na desať rokov.

Ďalej je to ustanovenie § 290b Trestného zákona – vyhýbanie sa výkonu povinností za krízovej situácie. Krízová situácia je obdobie, počas ktorého je bezprostredne ohrozená alebo narušená bezpečnosť štátu a ústavné orgány môžu na jej riešenie vypovedať vojnu, vyhlásiť vojnový stav alebo výnimočný stav, alebo núdzový stav. Slovenská republika už má istú kvalitu núdzového stavu, ktorý sa týka zdravotníckych zariadení. V tejto situácii napríklad nenastúpenie do práce v takýchto zariadeniach alebo odmietnutie iného výkonu osobného alebo vecného je možné postihnúť až na dva roky trestu odňatia slobody.

V neposlednom rade je potrebné uviesť aj možnosť trestného činu šírenia poplašnej správy.

Pozn. redakcie:

§ 16 ods. 1 a ods. 2 zákona o civilnej ochrane

§ 3 ods. 4 zákona o obecnom zriadení

§ 284 a § 285 § 290b Trestného zákona

Autor: JUDr. Martin Píry, Ph.D