Zmeny v zákone o sociálnej pomoci

§ 50 odsek 5  v nadväznosti na § 110 p

Novelou zákona sa zrušuje možnosť zvyšovania miery funkčnej poruchy o 10 % alebo 20 % pri posudzovaní ťažkého zdravotného postihnutia občana. V nadväznosti na to  sa v ustanovení § 110 p zavádza povinnosť správnych orgánov s účinnosťou od 1. februára 2004 rozhodnutím odňať peňažný príspevok na kompenzáciu a peňažný príspevok za opatrovanie a rozhodnúť, že nejde o občana s ťažkým zdravotným postihnutím na účely preukazu u tých občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, u ktorých bola miera funkčnej poruchy určená podľa zákona účinného do 31. januára 2004 tak, že miera funkčnej poruchy za zdravotné postihnutie s najvyšším percentuálnym ohodnotením vo výške 40 % alebo 30 % bola zvýšená o 10 % alebo 20 %.  Z uvedeného vyplýva, že občana bude možné považovať za občana s ťažkým zdravotným postihnutím len vtedy, keď jeho najzávažnejšie zdravotné postihnutie dosahuje najmenej 50 %, pričom nebude možné prihliadať na ďalšie zdravotné postihnutia, aj keď spolu so základným zdravotným postihnutím vzájomne súvisia.  

Z hľadiska realizácie tejto zmeny bude potrebné, aby príslušný orgán (úrad práce, sociálnych vecí a rodiny) z platného posudku zistil, či u konkrétneho občana bola miera funkčnej poruchy určená na 50 % alebo 60 % navýšením o 10 % alebo 20 %. Ak je to z platného posudku jasné, nie je potrebné spracovávať nový posudok a na základe existujúceho vydať rozhodnutie o odňatí peňažného príspevku alebo o tom, že nejde o občana s ťažkým zdravotným postihnutím na účely preukazu. 

Môžu ale nastať situácie, že z platného posudku  nebude zrejmé, či pri stanovovaní miery funkčnej poruchy bol použitý mechanizmus navýšenia. V takomto prípade je potrebné overiť túto skutočnosť zo záznamu lekára, premietnuť ju do posudku a na základe neho rozhodovať o odňatí peňažného príspevku alebo o tom, že nejde o občana s ťažkým zdravotným postihnutím na účely preukazu. 

§ 56 v nadväznosti na  § 64 

Od 1. januára 2003 bolo upravené  ustanovenie § 64 zákona o sociálnej pomoci v tom zmysle, že sa vypustila možnosť kompenzovať zvýšené výdavky občana s ťažkým zdravotným postihnutím súvisiace s prevádzkou pomôcky. Rovnako sa zvýšené výdavky na osobnú a bytovú hygienu a zvýšené výdavky súvisiace s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia zlúčili do zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia. V nadväznosti na predmetné zmeny sa novelou upravilo znenie ustanovenia § 56 s taxatívne vymenovaným okruhom zvýšených výdavkov, ktoré je možné občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím kompenzovať. Ide o zvýšené výdavky na diétne stravovanie súvisiace s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla a o zvýšené výdavky súvisiace so starostlivosťou o psa so špeciálnym výcvikom. 

V rámci novely zákona bola v súvislosti s kompenzáciou zvýšených výdavkov súvisiacich s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia spracovaná aj príloha č. 12upravujúca Zoznam chronických stavov, pri ktorých dochádza k nadmernému opotrebovaniu šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia v dôsledku ťažkých porúch mobility, bez používania technicky náročných pomôcok, a Zoznam technicky náročných pomôcok, ktorých používaním dochádza k nadmernému opotrebovaniu šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia. 

Na účely kompenzácie sa za  chronické stavy považujú ťažké spastické obrny a chabé obrny dolných končatín, mozgové, mozočkové a miešne dysfunkcie podmieňujúce ťažké poruchy chôdze, stavy so stuhnutím kolenného kĺbu alebo bedrového kĺbu trvalého charakteru bez možnosti ovplyvnenia tohto stavu ďalšou liečbou.  

Medzi technicky náročné pomôcky na účely kompenzácie patria elektrické vozíky, mechanické vozíky, kočíky, chodúľky, kraulery, ortézy  z tuhých materiálov (dlahy, výstuže, pružiny), ortézy krku, trupu, bedra a lumbálnej oblasti, ortézy horných končatín okrem ortéz prstov a ruky, ktoré nemajú uchytenie na predlaktí, ortézy dolných končatín okrem ortéz  prstov a nohy, ktoré nemajú uchytenie na predkolení,  protézy horných končatín okrem protéz prstov a  ruky, ktoré nemajú uchytenie tuhou objímkou na predlaktí alebo predkolení, protézy dolných končatín okrem protéz chodidla, ktoré sú kompenzované výplňou a ortopedickou obuvou a nemajú uchytenie tuhou objímkou na predkolení.  

V nadväznosti na znenie prílohy č. 12 sa v ustanovení § 56 ods. 4 prijali také zmeny, že za zvýšené výdavky súvisiace s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia je možné považovať len také výdavky, ku ktorým dochádza pri definovaných chronických stavoch alebo pri používaní vymedzených technicky náročných pomôcok. Táto zmena má len legislatívno-technickú povahu. 

Aj napriek tomu, že v prílohe č. 12 zákona o sociálnej pomoci sú taxatívne vymedzené situácie, pri  ktorých dochádza k nadmernému opotrebovaniu šatstva, bielizne, obuvi a bytového zaradenia, nevyhnutnou podmienkou poskytnutia predmetného peňažného príspevku naďalej zostáva, že občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím reálne vznikajú zvýšené výdavky tohto druhu, čo posúdia zamestnanci oddelenia posudkových činností. Ak sa sociálnym prieskumom zistí, že napriek odkázanosti na niektorú z vyššie uvedených technických pomôcok alebo napriek skutočnosti, že občan má niektorý z uvedených chronických stavov a takýto typ zvýšených výdavkov mu z nejakého dôvodu nevzniká (napr. počas dňa prevažne len leží), predmetný peňažný príspevok nemožno poskytnúť. 

Aj keď medzi technicky náročné pomôcky neboli do prílohy č. 12 zaradené barly, automaticky to neznamená, že občanom s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorí ich používajú, nemožno poskytnúť uvedený peňažný príspevok. Je to možné v situácii, ak popri používaní barly majú niektorý z chronických stavov uvedených v prílohe č. 12 vedúcich k ťažkým poruchám mobility. 

V ustanovení § 64 odsek 4 a 5sanovelou zvyšuje výška peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia zo sumy 200 Sk na sumu 300 Sk mesačne a výška peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s prevádzkou osobného motorového vozidla zo sumy 500 Sk na sumu 700 Sk mesačne. Zámerom je viac priblížiť výšku kompenzácie rozsahu zvýšených výdavkov, ktoré majú občania s ťažkým zdravotným postihnutím v oblasti hygieny alebo opotrebovania šatstva, bielizne, obuvi alebo bytového zariadenia, či zaobstarávania pohonných hmôt v reálnom živote. 

Novelou zákona boli prijaté významné zmeny aj v oblasti kompenzácie zvýšených výdavkov na diétu. Diferencuje sa ich výška v závislosti od typu nákladných diét pri jednotlivých chorobách explicitne uvedených v prílohe č. 13, a to v súlade s ustanovením § 64 ods. 3novely zákona nasledovne: 

a) 1 000 Sk mesačne  pre tieto choroby a poruchy: 

fenylketonúria do 18. roku života – po 18. roku života sa posudzuje individuálne na základe neurologického a psychiatrického vyšetrenia, cystická fibróza so závažnou poruchou digescie a metabolizmu s prejavmi malabsorpcie s hypalbuminémiou nižšou ako 35 g/l, nešpecifické zápalové ochorenie čreva – ulcerózna kolitída, Crohnova choroba v období sekundárnej malabsorpcie s hypalbuminémiou nižšou ako 32 g/l, coeliakia v detskom veku a u dospelých, ktorých zdravotný stav si vyžaduje osobitné potravinové výrobky (1. skupina prílohy č. 13).  

b) 500 Sk mesačne  pre tieto choroby a poruchy:   

diabetes mellitus typ I., diabetes mellitus typ II. inzulidependentný s komplikáciami, odstránenie 2/3 alebo celého žalúdka s malnutríciou, poklesom hmotnosti tela o 20 % od normy s hypalbuminémiou nižšou ako 32 g/l,  syndróm krátkeho čreva so skrátením čreva viac ako 100 cm s prejavmi malabsorpcie s hypalbuminémiou nižšou ako 32 g/l, chronické poškodenie pankreasu (zápal, nádor, úraz) so závažnou maldigesciou, poklesom hmotnosti tela o 20 % od normy s prejavmi malabsorpcie s hypalbuminémiou nižšou ako 32 g/l, systémové ochorenia – systémový lupus erytematodes, Sjögrenov syndróm, reumatoidná artritída, Bechterevova choroba – spojené s poklesom hmotnosti tela viac ako 20 % od normy s hypalbuminémiou nižšou ako 32 g/l, malígne ochorenia spojené s poruchou funkcie tráviaceho traktu, s poklesom hmotnosti tela o 20 % sumy s hypoalbuminémiou nižšou ako 32 g/l, skupina ďalších zriedkavých chorôb a porúch, ktoré sú spojené s príjmom potravy, s diagnostikovanou závažnou zmenou funkcie tráviaceho traktu alebo s poklesom hmotnosti tela viac ako 20 % od normálnej hodnoty s prejavmi malabsorpcie s hypalbuminémiou nižšou ako 32 g/l  (2. skupina prílohy č. 13). 

c) 300 Sk mesačne  pre tieto choroby a poruchy: 

chronická insuficiencia obličiek, kde je hladina kreatinínu v sére vyššia ako 200 mmol/l, zúženie pažeráka s výraznou poruchou prehĺtania na benígnom podklade  alebo malígnom podklade (3. skupina prílohy č. 13). 

Potreba diferencovanej výšky vychádza z poznatkov praxe, ako aj z nových medicínskych poznatkov v oblasti dietológie (osobitne v oblasti diéty pri ochorení na cukrovku), že pri rozličných typoch ochorení a porúch, pri ktorých sú občania s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaní na diétu, skutočný rozsah zvýšených výdavkov súvisiaci s jej dodržiavaním je rozličný. Uvedená zmena by mala viesť k vyššej sociálnej spravodlivosti a adresnosti pri kompenzácii tohto typu zvýšených výdavkov. 

§ 64a 

Prakticky najviac zmien sa v novele zákona týka peňažného príspevku za opatrovanie. 

V § 64a ods. 1 sa vypustila časť ustanovenia, ktorá sa týka nemožnosti súbežného poskytovania peňažného príspevku za opatrovanie a rodičovského príspevku. Dôvodom takejto zmeny bola skutočnosť, že zákonom č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku sa ustanovila možnosť jeho poberania pri starostlivosti o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom maximálne do šesť rokov veku dieťaťa, čo znamená, že nemôže pri tom istom dieťati nastať situácia, že by fyzická osoba poberala peňažný príspevok za jeho opatrovanie a zároveň rodičovský príspevok do 6 rokov veku na toto dieťa. Súbeh je možný len vtedy, keď fyzická osoba napr. poberá rodičovský príspevok na svoje dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a zároveň celodenne, osobne a riadne opatruje niekoho iného z okruhu svojich blízkych (napr. rodiča, súrodenca, starého rodiča, svokru/svokra). Rovnako môže napr. poberať peňažný príspevok za opatrovanie blízkeho člena rodiny a zároveň rodičovský príspevok za starostlivosť o svoje nezaopatrené dieťa do troch rokov veku. 

Novelou sa v ustanovení § 64a ods. 2 rozširuje okruh fyzických osôb, ktorým je možné poskytnúť tento peňažný príspevok o svokru a svokra a o ovdovenú ženu po synovi svokry (svokra) a ovdoveného muža po dcére svokry (svokra). Prax ukázala, že tieto osoby z hľadiska zachovania účelu peňažného príspevku majú vo vzťahu k občanom s ťažkým zdravotným postihnutím porovnateľné príbuzenské vzťahy ako osoby doteraz vymedzené v zákone. 

V ustanovení§ 64a ods. 3sa upravilo, že odkázanosť na celodenné, osobné a riadne opatrovanie je daná predovšetkým (najmä) odkázanosťou na pomoc inej osoby pri nevyhnutných životných úkonoch (príloha č. 1 bod 1 zákona, napr. osobná hygiena, stravovanie, obliekanie). Aj keď sa zohľadňuje aj odkázanosť na opateru pri zabezpečovaní prác v domácnosti či pri kontakte so spoločenským prostredím, táto sa nepovažuje v uvedenom kontexte za rozhodujúcu.  

Na účely celodenného, osobného a riadneho opatrovania sa v § 64a ods. 4 spresňuje vymedzenie spôsobilosti  fyzickej osoby na právne úkony, a to tak, že musí mať takúto spôsobilosť v plnom rozsahu. Z okruhu fyzických osôb sa teda vylúčili osoby, ktoré majú obmedzenú spôsobilosť na právne úkony. Z okruhu fyzických osôb sa ďalej vylúčili aj invalidní občania, t. j. tí, ktorí sú v súčasnosti uznaní za „plne“ invalidných, resp. v zmysle nového zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení sú uznaní za invalidných pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav s poklesom schopnosti  vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.  Takýmto občanom nemožno poskytnúť peňažný príspevok za opatrovanie. Pre účely vylúčenia invalidných občanov z okruhu fyzických osôb nie je právne relevantné, či z dôvodu dlhodobo nepriaznivého stavu (invalidity) poberajú alebo nepoberajú invalidný dôchodok.   

Vylúčenie sa netýka občanov uznaných za čiastočne invalidných, resp. tých, ktorí boli uznaní za invalidných pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav s poklesom schopnosti  vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % do 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou v súlade s ustanovením § 110n novely zákona.   

V ustanovení § 67 písm. i) a § 68 písm. ag) (úrad práce, sociálnych vecí a rodiny alebo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny) sa zakotvila pôsobnosť správnych orgánov v odôvodnených situáciách preskúmavať a následne potvrdzovať psychickú a fyzickú schopnosť fyzickej osoby vykonávať celodennú, osobnú a riadnu opateru na základe predloženej zdravotnej dokumentácie. Takéto posudzovanie je nezávislé od skutočnosti, či bola fyzická osoba posudzovaná na účely invalidity alebo nie.  

Ďalšia zmena v ustanovení § 64a ods. 4 sa týka udeľovania písomného súhlasu občana s ťažkým zdravotným postihnutím s fyzickou osobou, ktorá má opatrovanie vykonávať. Súhlas nemusia v zmysle novely udeľovať maloleté deti, osoby pozbavené spôsobilosti na právne úkony ako ani občania, ktorí nie sú  fyzicky alebo psychicky schopní z dôvodu svojho ťažkého zdravotného postihnutia takýto súhlas udeliť (napr. ľudia trpiaci Alzheimerovou chorobou, rôznymi typmi demencií). Ich neschopnosť urobiť tento právny úkon potvrdzuje príslušný orgán v súlade s ustanovením § 67 písm. i) a § 68 písm. ag).  

Peňažného príspevku za opatrovanie sa týkajú aj zmeny v ustanovení § 64a ods. 6 a 7, t. j. jeho znižovania v situácii, ak občan s ťažkým zdravotným postihnutím navštevuje rôzne typy zariadení a škôl. Predchádzajúca právna úprava viazala tieto situácie maximálne na rozsah 4 hodiny denne alebo nad tento rozsah. V praxi takéto vymedzenie spôsobovalo problémy, preto sa ustanovila „ako kritická“ celková týždňová hodnota navštevovania na maximálne 20 hodín, pričom sa osobitne neskúma rozsah hodín  strávených v zariadeniach a školách v jednotlivých dňoch týždňa. To znamená, že ak občan s ťažkým zdravotným postihnutím navštevuje niektoré z uvedených zariadení v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne, peňažný príspevok sa fyzickej osobe, ktorá ho opatruje, kráti. 

V rámci systému peňažného príspevku za opatrovanie sa  po prvýkrát zohľadňuje u fyzickej osoby poberanie dávky dôchodkového poistenia alebo dávky výsluhového zabezpečenia (§ 64a ods. 8). Ak ju fyzická osoba poberá, výška peňažného príspevku za opatrovanie sa jej znižuje o 50 % tejto dávky. Zámerom bolo dosiahnuť vyššiu mieru rovnováhy príjmu u tých opatrovateľov, ktorí už majú príjem na zabezpečenie svojich životných potrieb (dôchodok) a u tých, ktorí z dôvodu opatrovania v produktívnom veku zanechajú svoje zamestnanie a zostanú bez akéhokoľvek príjmu alebo majú len minimálne povolený príjem do výšky 0,6 sumy životného minima pre dospelú plnoletú osobu (v súčasnosti suma 2 526 Sk). Zníženie peňažného príspevku z dôvodu poberania dôchodkovej dávky nemá vplyv na možnosť fyzickej osoby v dôchodkovom veku mať príjem zo závislej činnosti, z podnikania, z inej zárobkovej činnosti alebo z prenájmu (príjmy podľa § 5 a § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov) vo vyššie uvedenom rozsahu 0,6 sumy životného minima (§ 64a ods. 10). 

Zníženie výšky peňažného príspevku o 50 % dôchodku sa netýka poberateľov sirotského dôchodku a čiastočného invalidného dôchodku, resp. invalidného dôchodku poistenca s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, ale najviac o 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou v súlade s ustanovením § 110n novely zákona. Dôvodom výnimky je skutočnosť, že výška týchto typov dôchodkov je prevažne nedostatočná na to, aby si z nich poberatelia zabezpečovali svoje základné životné potreby.  

Na účely peňažného príspevku za opatrovanie sa v ustanovení § 64a ods. 9 zavádza sledovanie a zohľadňovanie príjmu občana s ťažkým zdravotným postihnutím nad stanovenú hranicu (1,2-násobok sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu  u dospelého občana s ťažkým zdravotným postihnutím a 3-násobok sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu  u nezaopatreného dieťaťa s ťažkým zdravotným postihnutím). Účelom zohľadňovania príjmu je vytvoriť porovnateľné podmienky participácie občana s ťažkým zdravotným postihnutím na nákladoch súvisiacich s opatrovaním v rámci rozličných foriem kompenzácie zameraných na opatrovanie inou osobou (peňažný príspevok za opatrovanie, opatrovateľská služba, starostlivosť vo vybraných zariadeniach sociálnych služieb). 

Obdobie, za ktoré sa posudzuje príjem občana na uvedený účel, je  rozdielne v závislosti od toho, kedy príslušný orgán o žiadosti fyzickej osoby o poskytnutie peňažného príspevku za opatrovanie rozhodoval. V prípade, že bolo vydané právoplatné rozhodnutie o poskytnutí peňažného príspevku do 31. januára 2004, v súlade s ustanovením § 110m novely zákona sa príjem občana s ťažkým zdravotným postihnutím posudzuje za rok 2003. Ak o žiadosti občana nebolo právoplatne rozhodnuté do tohto termínu, posudzuje sa jeho príjem podľa ustanovenia § 58 ods. 14, t. j. za rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom fyzická osoba podala žiadosť o peňažný príspevok za opatrovanie.  

Vo výške peňažného príspevku za opatrovanie sa v ods. 12 novelou zavádza nový spôsob zohľadňovania skutočnosti, že občan s ťažkým zdravotným postihnutím je po určitú dobu mimo svojho bydliska a celodenná opatera nie je zabezpečovaná fyzickou osobou poberajúcou peňažný príspevok. Ak je občan v zdravotníckom zariadení, kráti sa peňažný príspevok len o dni, ktoré presahujú 30 dní pobytu v tomto zariadení. Ak je však v školskom zariadení alebo na  rehabilitačnom alebo rekreačnom pobyte, peňažný príspevok sa fyzickej osobe kráti za každý deň tohto pobytu. Výnimkou je situácia, ak je fyzická osoba spolu s občanom s ťažkým zdravotným postihnutím v školskom zariadení alebo na  rehabilitačnom alebo rekreačnom pobyte, kde mu poskytuje opatrovanie. V takomto prípade sa peňažný príspevok nekráti.  

Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy sa v ods. 13 zakotvuje možnosť krátenia, resp. poskytnutia peňažného príspevku v pomernej časti  v prípade, ak občan s ťažkým zdravotným postihnutím zomrie. Z predchádzajúceho textu vyplýva, že peňažný príspevok sa  kráti pri pobyte občana s ťažkým zdravotným postihnutím v zdravotníckom zariadení až nad 30 dní pobytu v tomto zariadení.  Ak však občan počas tohto pobytu pred ukončením 30-dňovej lehoty zomrie, peňažný príspevok sa poskytne len v alikvotnej časti za dni kalendárneho mesiaca, v ktorých ešte žil.  

§ 100 

Ustanovenie § 100 sa dopĺňa odsekom 5, podľa ktorého, ak príslušný orgán dodatočne zistí, že peňažný príspevok na kompenzáciu a peňažný príspevok za opatrovanie nepriznal, hoci ho priznať mal, priznal v nižšej sume alebo priznal vo vyššej sume, ako patril, alebo priznal od neskoršieho dňa, ako patril, peňažný príspevok na kompenzáciu a peňažný príspevok za opatrovanie dodatočne  prizná, zvýši, zníži alebo doplatí. Nárok na dodatočné poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu a peňažného príspevku za opatrovanie alebo jeho časť zaniká uplynutím lehoty troch rokov, ktorá začína plynúť odo dňa, od ktorého peňažný príspevok na kompenzáciu a peňažný príspevok za opatrovanie alebo ich časť patrili. Účelom tejto úpravy v novele zákona bolo zjednodušiť proces nápravy v prvostupňovom konaní u tých rozhodnutí, ktoré v čase vydania nemohli z rôznych dôvodov zohľadňovať všetky relevantné skutočnosti, keďže tieto sa zistili dodatočne.  

§ 110j a § 110k 

V novele sa v ustanoveniach § 110j a § 110kupravuje postup správnych orgánov v závislosti od toho, či do 31. januára 2004 bolo o žiadostiach  občanov o kompenzáciu podaných pred týmto termínom právoplatne rozhodnuté alebo nie. Ak sa právoplatne rozhodlo, postupuje sa podľa zákona účinného do 31. januára 2004. Ak o žiadosti občana nebolo do tohto termínu rozhodnuté,  rozhoduje sa podľa právnych predpisov účinných od 1. februára 2004.  

Ďalej sa upravujú povinnosti týchto orgánov prehodnotiť poskytované peňažné príspevky podľa podmienok ustanovených v novele zákona (napr. nové posudzovanie miery funkčnej poruchy, zmenené výšky niektorých peňažných príspevkov, posudzovanie príjmu občana s ťažkým zdravotným postihnutím a dôchodkovej dávky fyzickej osoby na účely peňažného príspevku za opatrovanie). Počas procesu prehodnocovania stanoveného na obdobie od 1. februára 2004 najneskôr do 31. marca 2004 nevyplácajú správne orgány peňažné príspevky podliehajúce prehodnoteniu, o čom, na rozdiel od novely účinnej k 1. januáru 2003, nevydávajú  rozhodnutia o ich zastavení. V prípade, že po prehodnotení sa peňažný príspevok občanovi poskytuje naďalej, doplatí sa mu vo výške ustanovenej v novele zákona spätne od 1. februára 2004. Ak sa však v procese prehodnocovania ukáže, že od 1. februára 2004 už občan nespĺňa nové podmienky, peňažný príspevok sa mu rozhodnutím odníme a jeho výplata sa zastaví.  

§ 110l 

V predmetnom ustanovení sa upravuje spôsob zúčtovávania  účelovej peňažnej dávky sociálnej starostlivosti a peňažného príspevku na kompenzáciu v prípade, keď občan pred 1. februárom 2004 požiadal o peňažný príspevok na kompenzáciu, ale správny orgán do tohto termínu právoplatne nerozhodol, pričom do 31. decembra 2003 vyplácal tomuto občanovi  dávku  sociálnej starostlivosti účelovo príbuznú peňažnému príspevku na kompenzáciu, o ktorý občan požiadal. Z ustanovení vyplýva, že zúčtovanie sa realizuje v prospech občana s ťažkým zdravotným postihnutím, t. j. v prípade, že vznikol nedoplatok, tento mu príslušný orgán vráti (napr. výška príspevku pri starostlivosti o blízku osobu v porovnaní s peňažným príspevkom za opatrovanie). V prípade vzniku preplatku však občan nie je povinný vzniknutý rozdiel vrátiť (napr. pri príspevku na „benzín“, ktorého výška v rámci účelovej dávky bola vyššia ako v rámci peňažného príspevku). Napokon, ak výška účelovej dávky bola rovnaká ako výška peňažného príspevku, v takomto prípade sa peňažný príspevok poskytne prvýkrát v tom mesiaci, ktorý nasleduje po mesiaci, kedy bola účelová dávka naposledy vyplatená, bez potreby akéhokoľvek zúčtovávania. 

§110o 

Toto opatrenie je zamerané na administratívnu racionalizáciu procesu definitívneho prechodu „zmiešaného systému“ (účelové dávky sociálnej starostlivosti aj peňažné príspevky na kompenzáciu) na výlučný systém kompenzácie. V prípade, že občanovi boli vyplácané účelové peňažné dávky do 31. decembra 2003, o ich automatickom zastavení k 1. januáru 2004 príslušné orgány nerozhodujú, rovnako ako z vlastného podnetu nerozhodujú od 1. januára 2004 o sociálnej pomoci pre tohto občana. Uvedené ustanovenie samozrejme nebráni, aby po tomto termíne ktorýkoľvek občan, ktorému boli zastavené účelové dávky, požiadal o sociálnu pomoc formou kompenzácie. 

Autor: Mgr. Lýdia Brichtová, PhDr. Kvetoslava Repková