Životné minimum

Zákon č. 601/2003 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2004, ustanovuje životné minimum ako spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze. 

Hmotná núdza je stav, kedy príjem občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, nedosahuje životné minimum a občan a fyzické osoby, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením. Za vlastné pričinenie zabezpečenia príjmu alebo zvýšenia príjmu na účely posudzovania hmotnej núdze, zabezpečenia základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi sa považuje najmä vlastná práca, užívanie vlastného majetku a uplatnenie zákonných nárokov. 

Sumy životného minima 

Za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm, ktoré zákon o životnom minime pôvodne ustanovil na sumy, ktoré platili do 30. júna 2004, a to: 

• 4 210 Sk mesačne, ak išlo o jednu plnoletú fyzickú osobu, 
• 2 940 Sk mesačne, ak išlo o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu, 
• 1 910 Sk, ak išlo o zaopatrené neplnoleté dieťa alebo o nezaopatrené dieťa. 

Životné minimum nie je statickou nemennou veličinou, je nevyhnutné priebežne reagovať na vývoj životných nákladov a udržiavať sumy životného minima na spoločensky únosnej úrovni, a preto aj samotný zákon ustanovuje, že sumy životného minima sa upravia vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka, pričom úprava súm životného minima sa vykoná tak, že sumy životného minima sa: 

• vynásobia koeficientom rastu čistých peňažných príjmov na osobu zisteným Štatistickým úradom Slovenskej republiky, ak koeficient rastu čistých peňažných príjmov na osobu za obdobie l. štvrťroka bežného kalendárneho roka v porovnaní s l. štvrťrokom predchádzajúceho kalendárneho roka je nižší ako koeficient rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností za rozhodujúce obdobie zistený Štatistickým úradom Slovenskej republiky alebo 
• vynásobia koeficientom rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností zisteným Štatistickým úradom Slovenskej republiky, ak koeficient rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností za rozhodujúce obdobie je nižší ako koeficient rastu čistých peňažných príjmov na osobu zistený Štatistickým úradom Slovenskej republiky za obdobie l. štvrťroka bežného kalendárneho roka v porovnaní s l. štvrťrokom predchádzajúceho kalendárneho roka. 

Vzhľadom na túto skutočnosť, 1. júla 2004 nadobudlo účinnosť opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 372/2004 Z. z. o ustanovení súm na účely životného minima. Od 1. júla 2004 platia tieto sumy životného minima: 

• 4 580 Sk mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu, 
• 3 200 Sk mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu, 
• 2 080 Sk, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa alebo o nezaopatrené dieťa. 

Plnoletosť sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku veku. Pred dosiahnutím tohto veku sa plnoletosť nadobúda len uzavretím manželstva. Takto nadobudnutá plnoletosť sa nestráca ani zánikom manželstva, ani vyhlásením manželstva za neplatné. 

Za nezaopatrené dieťa na tieto účely sa považuje dieťa, ktoré je nezaopatrené na účely zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. 

Nezaopatrenosť dieťaťa zákon o prídavku na dieťa vymedzuje pozitívne a negatívne. Pozitívne zákon vymedzuje nezaopatrené dieťa do troch okruhov, a to z hľadiska veku a prípravy na budúce povolanie. 

Dieťa je nezaopatrené: 

• do skončenia povinnej školskej dochádzky. Do tohto okruhu nezaopatrených detí patria všetky deti od narodenia až do skončenia povinnej školskej dochádzky. Z hľadiska aplikačnej praxe je dôležité, že aj dieťa, ktoré si z nejakého dôvodu neplní povinnosti vyplývajúce z povinnej školskej dochádzky, sa na tieto účely považuje za nezaopatrené dieťa. 
• po skončení povinnej školskej dochádzky maximálne do dovŕšenia 25 rokov veku. Maximálne do dovŕšenia 25 rokov sa dieťa považuje za nezaopatrené, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom alebo sa nemôže sústavne pripravovať na budúce povolanie, alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz, pričom sa rozumie dočasná pracovná neschopnosť. Chorobu alebo úraz v súvislosti s možnosťou výkonu sústavnej prípravy na budúce povolanie štúdiom alebo výkonom zárobkovej činnosti posudzuje ošetrujúci lekár. Sústavnou prípravou sa rozumie štúdium na strednej alebo vysokej škole dennou formou. 
• do dovŕšenia plnoletosti. Ide o nezaopatrené dieťa, ktoré je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie a je neschopné vykonávať zárobkovú činnosť pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorým sa rozumie choroba a stav uvedený v prílohe k zákonu č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktoré podľa poznatkov lekárskej vedy trvajú viac ako dvanásť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom sa rozumie tiež choroba a stav, pri ktorom sa dá predpokladať, že budú trvať viac ako dvanásť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov a vyžadujú osobitnú starostlivosť. 

Zárobkovou činnosťou sa pritom rozumie každá činnosť, za výkon ktorej je osoba odmeňovaná príjmom, ktorý je zdaňovaný podľa § 5 a § 6 ods. 1, 2 a 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Tento zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2004. 

Z hľadiska negatívneho vymedzenia, za nezaopatrené dieťa sa nepovažuje dieťa: 

• ktorému vznikol nárok na invalidný dôchodok (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení) alebo poberá sociálny dôchodok (upravoval ho zákon č. 100/1988 Zb o sociálnom zabezpečení, ktorý bol zrušený zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení), 
• ktorého štúdium na vysokej škole podľa študijného programu presahuje štandardnú dĺžku (Štandardná dĺžka je jedným z hľadísk, ktoré bližšie určuje študijný program vysokoškolského vzdelania a je vyjadrená v akademických rokoch. Podľa zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, štandardná dĺžka štúdia pre bakalársky študijný program vrátane praxe je najmenej tri roky a najviac štyri roky. Štandardná dĺžka magisterského študijného programu vrátane praxe je najmenej jeden rok a najviac tri roky, pričom celková štandardná dĺžka štúdia podľa bakalárskeho študijného programu a nadväzujúceho magisterského študijného programu v tom istom alebo príbuznom odbore musí byť najmenej päť rokov.), 
• ktoré získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa (vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa získavajú absolventi študijného programu druhého stupňa – ide o magisterský študijný program). 

Z hľadiska aplikačnej praxe sumy životného minima majú osobitný význam v systéme sociálnej pomoci. Ide o systém, ktorý patrí do pôsobnosti úradov práce, sociálnych vecí a rodiny. 

Od výšky sumy životného minima nezávisia dávky štátnej sociálnej podpory ako napr. prídavok na dieťa, rodičovský príspevok, príspevok pri narodení dieťaťa, príspevok na pohreb atď. Jednotlivé právne normy, ktoré upravujú poskytovanie týchto štátnych dávok, však obsahujú ustanovenie, podľa ktorého sumy štátnych dávok môže k 1. septembru bežného kalendárneho roka upraviť nariadenie vlády SR. 

Pokiaľ ide o rodičovský príspevok, jeho výška sa upraví automaticky k 1. septembru kalendárneho roka, a to tak, že platné sumy sa vynásobia koeficientom, ktorým sa upravili sumy životného minima. 

V rámci poisťovacieho systému na sumu životného minima sa viaže vznik nároku na predčasný starobný dôchodok.      

Pre vznik nároku na predčasný starobný dôchodok sa vyžaduje splnenie dvoch základných podmienok, a to: 

• účasť na dôchodkovom poistení najmenej 10 rokov a 
• suma predčasného starobného dôchodku ku dňu požiadania o jeho priznanie je vyššia ako 1,2-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. 

Z uvedeného vyplýva, že do 30. júna 2004 nárok na predčasný starobný dôchodok vznikol za podmienky, že jeho výška bola vyššia ako 5 052 Sk (4 210 Sk x 1,2). Po úprave sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu po 1. júli 2004 vznikne nárok na predčasný starobný dôchodok, ak jeho výška je vyššia ako 5 496 Sk (4 580 Sk x 1,2). 

Autor: Doc. JUDr. Ján Matlák, doc. JUDr. Ján Matlák, CSc.