Zdravotné a sociálne  poistenie doktoranda v dennej forme doktorandského štúdia

Váš názor

Postavenie doktoranda v dennej forme doktorandského štúdia  sa výrazne zmenilo tým, že od 1. 9. 2007 nemá doktorand postavenie zamestnanca vysokej školy a vysoká škola nemá postavenie jeho zamestnávateľa. Štipendium doktoranda nie je príjmom zamestnanca plynúcim zo závislej činnosti. 

V tomto príspevku rozoberieme súčasné postavenie doktoranda v dennej forme doktorandského štúdia  podľa:

• zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZVŠ“),
• zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len„ZZP“),
• zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSP“),
• zákona  č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších  predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov  (ďalej len „ZDP“),
• zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa v znení neskorších  predpisov (ďalej len „ZoPD“)

a uvedieme aj vplyv obdobia doktorandského štúdia na ďalší pracovnoprávny vzťah uzatvorený podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce alebo ZP“).

Doktorandský študijný program

Novelizáciou ustanovení ZVŠ zákonom č. 363/2007 Z. z.sa zmenilo postavenie doktoranda v dennej forme doktorandského štúdia. Naďalej mu vysoká škola poskytuje štipendium, ale od 1. 9. 2007 nemá postavenie zamestnanca.

Podľa § 2 ods. 5 ZVŠje doktorandský študijný program študijným programom 3. stupňa. Zameriava sa na získanie poznatkov založených na súčasnom stave vedeckého a umeleckého poznania a najmä na vlastnom príspevku študenta k nemu, ktorý je výsledkom vedeckého bádania a samostatnej tvorivej činnosti v oblasti vedy alebo techniky alebo samostatnej teoretickej a tvorivej činnosti v oblasti umenia. Absolventi doktorandského študijného programu získavajú vysokoškolské vzdelanie 3. stupňa. Štandardná dĺžka štúdia pre doktorandský študijný program v dennej forme je najmenej 3 roky a najviac 4 roky, v externej forme najviac 5 rokov.

Štúdium podľa doktorandského študijného programu (ďalej aj „doktorandské štúdium“) prebieha podľa individuálneho študijného plánu pod vedením školiteľa. Podmienkou riadneho skončenia doktorandského štúdia je vykonanie dizertačnej skúšky, ktorá patrí medzi štátne skúšky, a obhajoba záverečnej dizertačnej práce. 

Otázka:
Naša vysoká škola poskytuje doktorandom v dennej forme doktorandského štúdia štipendium na čas trvania doktorandského štúdia. Je vysoká škola povinná odvádzať za nich poistné na sociálne poistenie a preddavky na poistné na zdravotné poistenie?

Odpoveď:
Nie, vysoká škola nie je povinná odvádzať za doktorandov v dennej forme doktorandského štúdia  poistné na sociálne poistenie a preddavky na poistné na zdravotné poistenie, pretože sa nepovažujú podľa ZVŠ za zamestnancov.

Podľa  ZSP to znamená, že počas doktorandského štúdia:

• buď doktorandi nie sú poistení
• alebo si  musia, ak chcú byť poistení,  poistné na sociálne poistenie platiť sami ako dobrovoľne poistené osoby.

Podľa ZZP platí za doktorandov poistné na zdravotné poistenie štát, ak splnia podmienky ustanovené ZZP.  

Zdravotné poistenie

Podľa zákona č. 594/2007 Z. z.,  ktorý s účinnosťou od 1. 1. 2008 novelizoval ZZP, sa doktorandi považujú za poistencov štátu.  Podľa § 11 ods. 8 písm. u) ZZP platí poistné štát (ak nie je v ZZP ustanovené inak) za študenta doktorandského študijného programu v dennej forme štúdia, ak celková dĺžka jeho doktorandského štúdia neprekročila štandardnú dĺžku štúdia pre doktorandský študijný program v dennej forme a nezískal už vysokoškolské vzdelanie 3. stupňa alebo nedovŕšil vek 30 rokov.
Aby štát zaplatil za doktoranda poistné na zdravotné poistenie, musí splniť všetky podmienky ustanovené v ZZP. Sú to:
a) denná forma štúdia,
b) dodržanie štandardnej dĺžky štúdia,
c) nezískanie už vzdelania 3. stupňa,
d) nedovŕšenie veku 30 rokov.

Osoba, ktorá nespĺňa jednu z podmienok uvedených v písmenách a) až d), sa nepovažuje pre účely ZZP za osobu, za ktorú zaplatí poistné štát.

Doktorand už nie je považovaný za zamestnanca. Znamená to, že nie je poistený ako zamestnanec, vysoká škola sa nepovažuje na účely ZZP za jeho zamestnávateľa, zo štipendia sa neplatí poistné na zdravotné poistenie. Na účely ZZP má postavenie poistenca štátu, a to rovnako ako študenti vysokoškolského štúdia 1. a 2. stupňa.

Príklad:
Doktorand popri štúdiu, na základe ktorého poberá doktorandské štipendium, vykonáva u iného zamestnávateľa práce na základe dohody o vykonaní práce.

Na účely platenia preddavkov na poistné na zdravotné poistenie sa za zamestnancov nepovažujú osoby, ktoré vykonávajú pre zamestnávateľa práce na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Odvodové  ani prihlasovacie povinnosti na účely platenia preddavkov na poistné na zdravotné poistenie do príslušnej zdravotnej poisťovne zamestnávateľovi v takomto prípade nevznikajú.

Preddavky na poistné na zdravotné poistenie doktorand neplatí, pretože sa považuje podľa § 11 ods. 8 písm. u) ZZP  za poistenca štátu, pre ktorého sú príjmy z dohôd príjmami vyňatými, teda nevstupujú do vymeriavacieho základu na účely vykonania ročného zúčtovania poistného na zdravotné poistenie za rok 2009.

Poistné na úrazové a garančné poistenie zaplatí zamestnávateľ do Sociálnej poisťovne z odmeny vyplatenej doktorandovi na základe dohody o vykonaní práce rovnako  ako z každej inej dohody.

Sociálne poistenie

Podľa zákona č. 555/2007 Z. z., ktorý s účinnosťou od 1. 1. 2008 novelizoval ZSP, sa doktorand v dennej forme doktorandského štúdia  nepovažovuje za zamestnanca. Nie je poistený ako zamestnanec a vysoká škola sa nepovažuje na účely ZSP za jeho zamestnávateľa, neodvádza zaňho zo štipendia poistné do Sociálnej poisťovne a ak je doktorand aj v  II. pilireri dôchodkového systému, tak Sociálnej poisťovňa neuhrádza ani príspevky na jeho osobný dôchodkový účet  do II. piliera. Ak chce byť doktorand poistený, musí sa rozhodnúť, ktorý druh sociálneho poistenia si bude dobrovoľne platiť.

Pre jednotlivé druhy dobrovoľného poistenia je možné rozhodnúť sa samostatne, napríklad je možné zvoliť si len dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie alebo dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti. Ak sa doktorand rozhodne pre niektorý druh dobrovoľného poistenia, prihlási sa do Sociálnej poisťovne ako dobrovoľný platiteľ prostredníctvom Registračného listu fyzickej osoby (RLFO). Ak sa doktorand nerozhodne pre uvedené dobrovoľné poistenia, nebude mať nárok na zodpovedajúce dávky zo sociálneho poistenia.

Netýka sa to nároku na invalidný dôchodok za podmienok určených v ZSP. Ak sa doktorand mladší ako 26 rokov s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky stane invalidným, bude mať nárok na invalidný dôchodok aj v prípade, ak nebol dobrovoľne dôchodkovo poistený.

Sadzby poistného na účely platenia sociálneho poistenia pre dobrovoľne poistenú osobu 

Minimálne a maximálne vymeriavacie základy 

Dobrovoľné poistenie platí doktorand v príslušnom mesiaci z ním určeného vymeriavacieho základu, a to na druh poistenia, na ktorý sa prihlásil ako dobrovoľný platiteľ poistného, najmenej však z minimálneho vymeriavacieho základu a najviac z maximálneho vymeriavacieho základu, ktorý je ustanovený v príslušnom mesiaci podľa ZSP a ZZP.

Použité skratky v tabuľkách:

NP – Nemocenské poistenie, StP –  Starobné dôchodkové poistenie, StSp – Starobné dôchodkové sporenie,  IP – Invalidné poistenie, PvN –  Poistenie v nezamestnanosti, RFS – Rezervný fond solidarity 

Dobrovoľné nemocenské poistenie doktoranda v dennej forme doktorandského štúdia  

Od 1. 1. 2008 nie je obdobie  dennej formy doktorandského štúdia obdobím nemocenského poistenia, čoho dôsledkom je, že mu nevzniká nárok na dávky nemocenského poistenia. Doktorandi nie sú zabezpečení dávkami nemocenského poistenia, ktorými sú nemocenské počas dočasnej pracovnej neschopnosti, ošetrovné počas ošetrovania člena rodiny a materské počas starostlivosti o narodené dieťa.

Pre doktorandky, ktoré plánujú po ukončení doktorandského štúdia materstvo, stojí za zváženie prihlásiť sa ako dobrovoľný platiteľ na nemocenské poistenie, aby si tak zabezpečili nárok na materské vo vyššej sume, ako sa poskytuje rodičovský príspevok. Podľa § 48 ods.1 ZSP má poistenka, ktorá je tehotná alebo sa stará o narodené dieťa, nárok na materské vtedy, ak v posledných 2 rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní. Ak túto podmienku nesplní, patrí jej rodičovský príspevok odo dňa narodenia dieťaťa (od 1. 1. 2010 vo výške 164,22 eura), ak splní podmienky ustanovené v zákone č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku. 

Dobrovoľné dôchodkové poistenie doktoranda v dennej forme doktorandského štúdia  

Od 1. 1. 2008 nie je obdobie  dennej formy doktorandského štúdia obdobím dôchodkového poistenia na účely výpočtu starobného dôchodku, čo ovplyvní jeho výšku.

V prípade, že sa doktorand počas dennej formy doktorandského štúdia prihlási ako  dobrovoľný platiteľ na  dôchodkové poistenie, zohľadní sa mu toto obdobie na účely výpočtu starobného dôchodku. Vzhľadom na to, že sa v dôchodkovom poistení v nasledujúcich rokoch očakávajú viaceré zmeny, závisí od doktoranda, ako sa rozhodne. Zmeny by mali viesť predovšetkým k zvýšeniu veku pri odchode do starobného dôchodku

Doktorandské štipendium je príjmom oslobodeným od dane

Podľa zákona č. 621/2007 Z. z., ktorý s účinnosťou od 1. 1. 2008 novelizoval ZDP, je štipendium, teda príjem plynúci doktorandom z doktorandského štúdia, príjmom oslobodeným od dane z príjmov, ktorý nevstupuje do ročného zúčtovania  ani do daňového priznania. Doktorand teda zo štipendia neplatí daň.

Nesplnenie podmienky nároku na daňový bonus

Štúdium v dennej forme doktorandského štúdia  sa na daňové účely, rovnako ako aj na účely sociálneho a zdravotného poistenia, považuje za 3. stupeň vysokoškolského štúdia. ZoPD nepovažuje doktoranda  v dennej forme doktorandského štúdia  za vyživované nezaopatrené dieťa na účely poskytovania prídavku na dieťa. Nie je tak splnená ani podmienka na uplatnenie nároku na daňový bonus. Je to preto, lebo za sústavnú prípravu dieťaťa na povolanie podľa § 4 ods. 1 a ods. 3 ZoPD sa považuje iba vysokoškolského štúdium 1. a 2. stupňa okrem externého štúdia.

Uplatňovanie nezdaniteľnej časti základu dane na manžela alebo manželku

Pri uplatňovaní nezdaniteľnej časti základu dane na manžela alebo manželku (ďalej len „NČZDM“) podľa § 11 ods. 3 ZDP sa do vlastného príjmu manžela alebo manželky podľa § 11 ods. 5 ZDP nezahŕňa okrem iných plnení štipendium poskytované študujúcim sústavne sa pripravujúcim na budúce povolanie podľa ZoPD. Ide iba o štipendium poskytované študujúcim vysokoškolského štúdia 1. a 2. stupňa okrem externého štúdia. Z toho vyplýva, že doktorandské štipendium sa považuje za vlastný príjem manžela alebo manželky na účely nezdaniteľnej časti základu dane, ktorú si na manžela alebo manželku uplatňuje daňovník v príslušnom zdaňovacom období.

Vplyv obdobia doktorandského štúdia na ďalší pracovnoprávny vzťah

Doktorand v dennej forme doktorandského štúdia nemá od 1. 9. 2007 postavenie zamestnanca. Nevzniká mu nárok na dovolenku a na ďalšie nároky, ktoré ustanovuje Zákonník práce pre osoby, ktoré sú u zamestnávateľa zamestnané v pracovnoprávnom vzťahu na základe pracovnej zmluvy.

Obdobie doktorandského štúdia má vplyv iba na ďalší pracovnoprávny vzťah, v ktorom sa toto obdobie započíta do období, ktoré ovplyvňujú nárok nadlhšiu ako základnú výmeru dovolenky.

Do času trvania pracovného pomeru sa podľa § 103 ods. 5 písm. e) ZP započítava čas doktorandského štúdia. Podľa § 103 ods. 4 ZP nárok na dlhšiu ako základnú výmeru dovolenky je zamestnanec povinný preukázať najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom uplatňuje nárok na dlhšiu dovolenku, inak mu nárok na dlhšiu dovolenku za príslušný kalendárny rok zaniká.

Autor: Ing. Jolana Strýčková