1. Prijaté ceny a výhry oslobodené od dane z príjmov
Ceny a výhry, ktoré sú oslobodené od dane z príjmov, sú taxatívne vymedzené v ustanovení § 9 ods. 2 písm. m) a n) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“). V súlade so základnými definíciami vymedzenými v ustanovení § 2 zákona o dani z príjmov je základom dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom zdaniteľným príjmom je príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane oslobodený podľa tohto zákona, ale ani podľa medzinárodnej zmluvy a daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka, ak tento zákon neustanovuje inak.
1.1 Ceny a výhry oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb podľa § 9 ods. 2 písm. m) zákona o dani z príjmov
Od dane sú oslobodené výhry v lotériách a iných podobných hrách prevádzkovaných na základe povolenia vydaného podľa zákona č. 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o lotériách“), a to od 1. 1. 2004 v plnej výške.
Podľa zákona o lotériách sa pod lotériou alebo inou podobnou hrou rozumie hra, ktorej sa dobrovoľne zúčastňuje každá fyzická osoba, ktorá zaplatí vklad (stávku), ktorého návratnosť sa účastníkovi nezaručuje. O výhre alebo prehre rozhoduje výlučne náhoda alebo dopredu neznámy výsledok určitej okolnosti alebo udalosti uvedenej prevádzkovateľom v dopredu určených herných podmienkach (herný plán). Nezáleží na tom, či sa výhra vykonáva pomocou mechanických, elektromechanických, elektrických alebo podobných zariadení. Výsledok okolnosti alebo udalosti, ktorá určuje výhru (žrebovanie, športové súťaženie, dostih, pretek, otáčajúce sa zariadenie a podobne), nesmie byť vopred nikomu známy a nesmie byť nikým ovplyvnený.
Za lotériu alebo inú podobnú hru sa považujú aj súťaže, ankety a iné akcie o ceny, pri ktorých sa prevádzkovateľ alebo poskytovateľ tovaru, služby alebo iného plnenia zaväzuje vyplatiť alebo poskytnúť účastníkom určeným žrebovaním alebo iným náhodným výberom peňažné výhry a pri ktorých je podmienkou účasti zakúpenie určitého tovaru, služby alebo iného plnenia a doloženie tohto nákupu prevádzkovateľovi alebo uzavretie zmluvného vzťahu s poskytovateľom, alebo účasť na propagačnej či reklamnej akcii prevádzkovateľa alebo poskytovateľa, a to aj prostredníctvom ďalšej osoby (spotrebiteľská lotéria). Za peňažnú výhru sa považuje aj výhra cenného papiera alebo nehnuteľnosti, výhra vkladu na vkladnej knižke, výhra poistenia alebo inej podobnej hry. Prevádzkovateľom lotérie alebo inej podobnej hry sa rozumie právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorej bolo vydané povolenie na prevádzkovanie lotérie alebo inej podobnej hry podľa zákona o lotériách.
Spotrebiteľské lotérie s náhodným výberom výhercu sa zahŕňajú pod lotérie a iné podobné hry s výnimkou spotrebiteľských lotérií s nepeňažnými výhrami, ktoré boli s účinnosťou od 1. 7. 2001 vyňaté z pôsobnosti zákona o lotériách. Tieto nepeňažné výhry sú oslobodené od dane len v prípade, ak hodnota ceny a výhry z takejto súťaže neprevýši 5 000 Sk za cenu alebo výhru podľa § 9 ods. 2 písm. n) zákona o dani z príjmov.
Poznámka
Lotérie a iné podobné hry sú najmä:
a) žrebové vecné alebo peňažné lotérie, pri ktorých prevádzkovateľ vydá herným plánom určený počet žrebov s poradovými číslami, pričom do žrebovania sa zahrnú všetky vydané žreby,
b) tomboly, pri ktorých sa zahrnú do žrebovania len predané žreby, pričom žreby sa predávajú a výhry sa vydávajú v deň a na mieste žrebovania,
c) číselné lotérie, pri ktorých sa vopred neurčí ani počet účastníkov ani výška hernej istiny,
d) okamžité lotérie, pri ktorých sa účastník hry na vyznačenej, až do zakúpenia zakrytej časti stávkového tiketu alebo žrebu bezprostredne po jeho získaní dozvie prípadnú výhru.
e) stávkové hry prevádzkované pomocou elektronicky alebo elektromechanicky riadených výherných prístrojov alebo podobných zariadení (výherné prístroje),
f) stávkové hry, pri ktorých sa výhra podmieňuje uhádnutím športových výsledkov alebo poradia v športových súťažiach, pretekoch, dostihoch a výška výhry závisí od pomeru počtu výhercov k celkovej výške vkladov (stávok) a dopredu určenému podielu v hre,
g) stávková hra vykonávaná pomocou osobitného druhu tiketov, pri ktorej sa žrebuje vopred neurčený počet čísel alebo znakov z uzavretého číselného radu s dopredu neurčeným počtom účastníkov ani výškou hernej istiny (bingo),
h) stávkové hry, pri ktorých sa výhra podmieňuje uhádnutím športových výsledkov alebo poradia v športových súťažiach, pretekoch, dostihoch alebo uhádnutím iných udalostí verejného záujmu, ak stávky na tieto udalosti neodporujú etickým princípom. Výška výhry je priamo úmerná výhernému pomeru, v ktorom bola stávka prijatá, a výške stavenej sumy (kurzové stávky),
ch) stávkové hry vykonávané v kasínach osobitne na to určených, a to aj za pomoci mechanických zariadení (napr. ruleta), pri ktorých nie je dopredu určený počet účastníkov a ani nie je známa výška stavených súm jednej hry,
i) lotérie a iné podobné hry prevádzkované pomocou technických zariadení obsluhovaných priamo stávkujúcim alebo prevádzkované prostredníctvom telekomunikačných zariadení, pri ktorých nie je vopred určený počet účastníkov a nie je vopred známa ani výška stavených súm. Špecifickým druhom týchto hier sú hry prostredníctvom telefónu, kde vkladom do hry sú impulzy alebo iná forma platby a vyhodnocovanie sa prevádza podľa podmienok stanovených herným plánom.
Uvedené lotérie a iné podobné hry sa môžu prevádzkovať len na základe povolenia vydaného príslušným orgánom.
Predmetom výhry môžu byť:
a) pri peňažných, číselných a okamžitých lotériách a stávkových hrách výlučne peniaze, ak Ministerstvo financií SR výnimočne nepovolí aj výhry v iných hnuteľných veciach,
b) pri vecných lotériách a tombolách hnuteľné alebo nehnuteľné veci s vylúčením peňazí, vkladných knižiek a cenných papierov. Pri vecných lotériách môže orgán, ktorý povolenie vydáva, určiť, aby sa najnižšie výhry vyplácali v peniazoch, nesmú však byť vyššie ako 200 Sk,
c) pri spotrebiteľských lotériách peňažné výhry, pričom za peňažnú výhru sa považuje aj výhra cenného papiera alebo nehnuteľnosti, výhra vkladu na vkladnej knižke, výhra poistenia alebo inej podobnej hodnoty.
1.2 Ceny a výhry oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb podľa § 9 ods. 2 písm. n) zákona o dani z príjmov
Od dane z príjmov sú oslobodené prijaté ceny alebo výhry (s výnimkou výhier v lotériách a iných podobných hrách prevádzkovaných na základe povolenia vydaného podľa osobitných predpisov) v hodnote neprevyšujúcej 5 000 Sk za cenu alebo výhru.
Každá cena a výhra sa posudzuje jednotlivo, nedochádza k ich sčítavaniu za zdaňovacie obdobie a ani v rámci jednej súťaže.
Pod pojmom cena alebo výhra sa rozumie:
- cena z verejnej súťaže, cena zo súťaže, v ktorej je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybratých usporiadateľom súťaže s výnimkou odmeny zahrnutej do tejto ceny za použitie diela alebo výkonu, ak je súčasťou tejto ceny
Čo sa chápe verejnou súťažou vymedzujú ustanovenia § 847 Občianskeho zákonníka. Súťaž predpokladá potenciálnu možnosť pre viaceré subjekty podľa vopred určených pravidiel zúčastniť sa a dosiahnuť požadovaný výsledok (cieľ). Výsledok (cieľ), ktorý sa má dosiahnuť, tvorí predmet súťaže a je vymedzený v Občianskom zákonníku ako dielo (hmotný alebo nehmotný výsledok ľudskej činnosti, vytvorenie alebo zhotovenie ktorého bolo predmetom súťaže) alebo výkon (akákoľvek ľudská činnosť, ktorou sa dosahuje cieľ určený súťažou). Súťaž má byť verejná, pričom z formálneho hľadiska je súťaž verejná vtedy, ak bola vyhlásená spôsobom, z ktorého je zrejmé, že sa o nej mohla dozvedieť verejnosť. Z materiálneho hľadiska je súťaž verejná vtedy, ak sa jej môže verejnosť zúčastniť. Vyhlásenie verejnej súťaže je jednostranným právnym úkonom, ktorého vyhlasovateľom môže byť tak fyzická, ako aj právnická osoba. Súťažná cena (cena z verejnej súťaže) môže spočívať v peňažnom aj nepeňažnom plnení.
Príklad:
Súťaž o najlepšiu pôvodnú slovenskú rozhlasovú hru.
V prípade súťaže, v ktorej je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže, ide o tzv. užšiu súťaž, účasť v ktorej je viazaná na určité podmienky, prostredníctvom ktorých sa obmedzuje okruh súťažiacich (osobná kvalifikácia, vek a pod.).
Príklad:
Miss Slovenskej republiky, IQ – test národa SR, Superstar
- výhra z reklamnej súťaže alebo zo žrebovania
Pre predmetnú súťaž je charakteristické, že jej účastníci po splnení kritérií vopred stanovených prevádzkovateľom súťaže (napr. zakúpenie určeného počtu výrobkov, zaslanie určitého počtu kupónov a pod.) môžu získať výhru (spravidla nepeňažnú).
Príklad:
Zbieranie kupónov z určených výrobkov
- cena zo športovej súťaže, pričom od dane nie sú oslobodené ceny zo športových súťaží prijaté daňovníkmi, ktorých športová činnosť je inou samostatnou zárobkovou činnosťou
2. Prijaté ceny a výhry, ktoré sa zdaňujú, a to ako ostatné príjmy podľa § 8 zákona o dani z príjmov (ak nejde o príjmy oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb)
Spôsob zdaňovania cien a výhier vyplýva z príslušných ustanovení zákona o dani z príjmov.
V prípade, ak uvedené príjmy plynú daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou uvedeným v § 2 písm. e) zákona o dani z príjmov, ktorí sú rezidentmi štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, je pri zdanení predmetných príjmov potrebné vychádzať aj z príslušných ustanovení medzinárodnej daňovej zmluvy. Podľa Modelovej zmluvy OECD, z ktorej vychádzajú všetky zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia uzatvorené so Slovenskou republikou, všetky ceny a výhry spadajú pod článok zaoberajúci sa inými príjmami. Citovaný článok upravuje zdanenie všetkých možných foriem príjmov s výnimkou tých, ktoré boli uvedené v predchádzajúcich článkoch zmluvy.
Neprehliadnite!
Rozsah článku sa neobmedzuje len na príjmy majúce zdroj v zmluvnom štáte, ale rozširuje sa aj na príjmy z tretích štátov. Podľa tohto článku je štátu sídla pridelené výhradné právo zdaňovať. Toto pravidlo sa aplikuje bez ohľadu na to, či štát sídla v skutočnosti vykonáva právo zdanenia. V prípade, ak príjmy majú zdroj v druhom zmluvnom štáte, tento štát nemôže ukladať daň, aj keď príjmy nie sú skutočne zdaňované v štáte sídla. Z uvedeného vyplýva, že aj napr. výhry z lotérií podliehajú zdaneniu len v štáte, v ktorom je ich príjemca daňovým rezidentom, s výnimkou prípadov, kedy sú tieto príjmy spojené so stálou prevádzkarňou, resp. stálou základňou, ktorú má príjemca v druhom zmluvnom štáte. Uvedené však záleží od konkrétne uzatvorenej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia so Slovenskou republikou.
Výhry a ceny plynúce daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou sú zdrojom príjmov na území Slovenskej republiky, ktorý je definovaný v § 16 ods. 1 písm. e) bod 8 zákona o dani z príjmov. Tieto sú však zdaniteľné (daňou vyberanou zrážkou podľa § 43 zákona o dani z príjmov vo výške 19 %) len v prípade, ak ustanovuje konkrétna zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia, že budú zdaňované v štáte zdroja a nie v štáte bydliska, resp. sídla daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, resp. v prípade, ak ide o daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou s bydliskom, resp. sídlom v štáte, s ktorým Slovenská republika nemá uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia.
Pre daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou sú prijaté ceny a výhry ostatnými príjmami podľa § 8 zákona o dani z príjmov len vtedy, ak nejde o príjmy podľa § 5 až § 7 zákona o dani z príjmov (§ 8 ods. 1 zákona o dani z príjmov). To znamená, že ostatnými príjmami podľa § 8 zákona o dani z príjmov nie sú najmä nasledovné príjmy:
Uvedené príjmy sa zdaňujú spôsobom, ktorý je v zákone o dani z príjmov ustanovený pre konkrétny druh príjmu.
V prípade cien a výhier, ktoré patria medzi ostatné príjmy podľa § 8 zákona o dani z príjmov, rozlišujeme dva spôsoby ich zdanenia:
2.1 Výhry a ceny, ktoré patria medzi príjmy podľa § 8 zákona o dani z príjmov a je z nich vyberaná daň zrážkou podľa § 43 zákona o dani z príjmov
V súlade s ustanovením § 43 zákona o dani z príjmov zrážku dane je povinný vykonať platiteľ dane (t. j. ten, kto výhru alebo cenu vypláca, poukazuje alebo pripisuje v prospech daňovníka) pri výplate, poukázaní alebo pripísaní úhrady v prospech daňovníka. Platiteľ dane je povinný zrazenú daň odviesť najneskôr do pätnásteho dňa každého kalendárneho mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac.
Ak platiteľ dane nevykoná zrážku dane alebo zrazenú daň včas neodvedie, alebo nezrazí daň v správnej výške, bude sa od neho vymáhať ako ním nezaplatená daň.
Podľa § 43 ods. 7 daň vybraná zrážkou, ak nejde o prípady podľa ods. 6, kedy je vybraná daň zrážkou platiteľom dane považovaná za splnenie daňovej povinnosti daňovníka, sa považuje za preddavok na daň a daňovník si tento preddavok môže odpočítať od dane v daňovom priznaní. Ak suma dane vybranej zrážkou prevyšuje vypočítanú výšku dane daňovníka v daňovom priznaní, má daňovník nárok na vrátenie daňového preplatku.
V súlade s ustanovením § 8 ods. 10 zákona o dani z príjmov daň sa vyberá zrážkou z nasledovných druhov príjmov uvedených v § 8 ods. 1 písm. i) a j) vo výške 19 % plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky, s výnimkou nepeňažných výhier alebo cien:
- výhry v lotériách a iných podobných hrách a výhry z reklamných súťaží a žrebovaní
Do výhier v lotériách a iných podobných hrách sa nezahŕňajú výhry z lotérií, stávok a iných podobných hier prevádzkovaných na základe povolenia vydaného podľa zákona o lotériách [tieto sú oslobodené od dane z príjmov podľa § 9 ods. 2 písm. m) zákona o dani z príjmov].
Výhry z reklamných súťaží a žrebovaní sa zdania zrážkovou daňou v prípade, ak hodnota takejto výhry prevyšuje 5 000 Sk za výhru, pričom zdaneniu podlieha celá výhra.
Príklad:
Daňovník vyhrá v reklamnej súťaži výhru v hodnote 10 200 Sk, daň sa bude vyberať zrážkou z celej hodnoty výhry, a to vo výške 19 % zo sumy 10 200 Sk.
- ceny z verejných súťaží (ak je v cene z verejnej súťaže zahrnutá odmena za použitie diela alebo výkonu, zníži sa o sumu pripadajúcu na túto odmenu základ dane na zdanenie zrážkovou daňou), ceny zo súťaží, v ktorých je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybratých usporiadateľom súťaže v hodnote prevyšujúcej 5 000 Sk za cenu,
- ceny zo športových súťaží v hodnote prevyšujúcej 5 000 Sk za cenu, s výnimkou cien zo športových súťaží, ktoré plynú daňovníkom, u ktorých je športová činnosť inou samostatnou zárobkovou činnosťou podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov.
V prípade nepeňažných výhier prevyšujúcich sumu 5 000 Sk za každú cenu alebo výhru je od 1. 1. 2004 zavedený systém priznávania takéhoto príjmu daňovníkom prostredníctvom daňového priznania ako príjem podľa § 8 zákona o dani z príjmov.
2.2 Výhry a ceny, ktoré sú príjmami podľa § 8 zákona o dani z príjmov, ktoré sa zahŕňajú do základu dane podľa § 4 zákona o dani z príjmov
Do základu dane sa podľa § 4 zákona o dani z príjmov zahŕňajú ceny a výhry, ktoré nie sú oslobodené od dane a pre ktoré nie je ustanovené, že sa z nich vyberá daň zrážkou podľa § 43 zákona o dani z príjmov a všetky nepeňažné ceny a výhry, ktoré nie sú oslobodené od dane.
Daňovú povinnosť z uvedených príjmov je daňovník povinný vysporiadať osobne prostredníctvom podaného daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb.
Neprehliadnite!
Do základu dane sa zahŕňajú najmä nasledovné ceny a výhry zaraďované medzi príjmy podľa § 8 zákona o dani z príjmov, pričom spravidla ide o ceny a výhry plynúce zo zdrojov v zahraničí:
- výhry v lotériách, stávkach a iných podobných hrách plynúce zo zdrojov v zahraničí [príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. i) zákona o dani z príjmov],
- výhry z reklamných súťaží a žrebovaní v hodnote prevyšujúcej 5 000 Sk za výhru, plynúce zo zdrojov v zahraničí [príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. i) zákona o dani z príjmov],
- ceny zo športových súťaží plynúce daňovníkom, u ktorých nie je športová činnosť inou samostatnou zárobkovou činnosťou zo zdrojov v zahraničí, ktorých hodnota prevyšuje 5 000 Sk za cenu [príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. j) zákona o dani z príjmov],
- ceny z verejných súťaží a podobné ceny plynúce zo zdrojov v zahraničí v hodnote prevyšujúcej 5 000 Sk za cenu [príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. j) zákona o dani z príjmov s výnimkou odmeny za použitie diela alebo výkonu, ak je zahrnutá v tejto cene, ktorá sa zahŕňa medzi príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov],
- ceny zo súťaží, v ktorých je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybratých usporiadateľom súťaže plynúce zo zdrojov v zahraničí [príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. j) zákona o dani z príjmov] v hodnote prevyšujúcej 5 000 Sk za cenu,
- ceny, ktoré nie je možné vzhľadom na ich charakter považovať za ceny z verejnej súťaže a športovej súťaže, ani za ceny zo súťaží, v ktorých je okruh súťažiach obmedzený podmienkami súťaže alebo ide o súťažiacich vybratých usporiadateľom súťaže, napr. ceny udeľované Nadáciou Matice slovenskej za vynikajúce výsledky dosiahnuté v oblasti slovenskej kultúry, vedy a techniky a za prínosy k slovenskému národnému životu [príjem podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov],
- všetky nepeňažné výhry a ceny podľa predchádzajúcich bodov, ktoré nie sú od dane oslobodené, pričom prevádzkovateľ alebo organizátor hry, súťaže alebo žrebovania je povinný oznámiť výhercovi hodnotu výhry alebo ceny.
Pre zhrnutie pár príkladov:
Príklad:
V prípade výhry 2 mil. Sk v televíznej súťaži Milionár zaplatí daň výherca alebo organizátor súťaže? Aká daň sa v tomto prípade platí?
Výhra z televíznej súťaže Milionár je cenou zo súťaže, v ktorej je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže. Uvedené ceny sú ostatnými príjmami podľa § 8 ods. 1 písm. j) zákona o dani z príjmov. Prijaté ceny alebo výhry definované v § 8 ods. 1 písm. j) zákona o dani z príjmov neprevyšujúce 5 000 Sk za cenu alebo výhru sú oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb podľa § 9 ods. 2 písm. n) zákona o dani z príjmov.
V tomto prípade daňovníkovi organizátor súťaže zrazí daň podľa § 43 zákona o dani z príjmov vo výške 19 % a až takto zdanenú výhru vyplatí výhercovi súťaže. V prípade uvedenej výhry 2 mil. Sk v súťaži Milionár organizátor súťaže zrazí daň vo výške 380 000 Sk a výhercovi vyplatí zostávajúcu časť vo výške 1 620 000 Sk.
Príjemca výhry môže využiť ustanovenie § 43 ods. 7 a zrazenú daň organizátorom súťaže si započítať ako preddavok na daň z príjmov fyzických osôb prostredníctvom daňového priznania, kde si výhru zahrnie ako príjem podľa § 8 ods. 1 písm. j) zákona o dani z príjmov.
Príklad:
Ako je to so zdaňovaním vecných výhier z príležitostných súťaží organizovaných fajčiarskymi spoločnosťami alebo čokoládovňami (napr. zbieranie obalov, ak je výhrou ruksak, auto, dovolenka)? Kto odvádza daň a v akej výške?
V takýchto prípadoch ide o výhry z reklamných súťaží, pre ktoré je charakteristické, že ich účastníci po splnení kritérií vopred stanovených prevádzkovateľom súťaže (napr. zakúpenie určeného počtu výrobkov, zaslanie určitého počtu kupónov a pod.) môžu získať výhru (spravidla nepeňažnú).
Takéto ceny alebo výhry sú v hodnote neprevyšujúcej 5 000 Sk za cenu alebo výhru oslobodené od dane podľa § 9 ods. 2 písm. n) zákona o dani z príjmov.
Neprehliadnite!
Pri poskytnutí nepeňažnej výhry alebo ceny prevyšujúcej hodnotu 5 000 Sk je prevádzkovateľ alebo organizátor súťaže povinný oznámiť výhercovi hodnotu výhry alebo ceny a tento si ju zahrnie ako ostatný príjem podľa § 8 zákona o dani z príjmov do daňového priznania a zdaní 19 % sadzbou dane.
Je situácia iná, ak je v rovnakom prípade cenou peňažná hodnota?
Ak ide o peňažnú výhru prevyšujúcu 5 000 Sk za cenu alebo výhru, prevádzkovateľ alebo organizátor súťaže zrazí daň podľa § 43 zákona o dani z príjmov vo výške 19 % a až takto zdanenú výhru vyplatí výhercovi.
Ak ide o peňažnú výhru neprevyšujúcu 5 000 Sk za cenu alebo výhru, je takýto príjem výhercu oslobodený od dane z príjmov fyzických osôb podľa § 9 ods. 2 písm. n) zákona o dani z príjmov.
Príklad:
Ako je to so zdaňovaním výhier v stávkových kanceláriách? Kto odvádza daň a v akej výške? Znižuje sa o hodnotu dane potom výhra?
V tomto prípade ide o výhry v lotériách a iných podobných hrách, ktoré sa prevádzkujú na základe povolenia podľa zákona o lotériách a iných podobných hrách. Podľa § 9 ods. 2 písm. m) zákona o dani z príjmov sú takéto výhry oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb v plnej výške.
Neprehliadnite!
V prípade, ak by však takéto príjmy plynuli výhercovi zo zahraničia, sú zdaňované podľa zákona o dani z príjmov v plnej výške ako čiastkový základ dane podľa § 8 zákona o dani z príjmov, a to sadzbou dane 19 %. V takýchto prípadoch nám však do riešenia zdanenia vstupujú aj medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia a je potrebné brať do úvahy aj ustanovenia konkrétnej medzinárodnej zmluvy.
Príklad:
Ako je to s výhrami pri konských dostihoch? Aká je sadzba dane, kto ju odvádza daňovému úradu? Znižuje sa o jej výšku hodnota výhry?
V tomto prípade je potrebné rozlíšiť, či ide o cenu alebo výhru priamo za športové výsledky na dostihoch alebo ide o stávku na výsledok dostihu.
Rovnako predpokladáme, že ide o peňažnú cenu alebo výhru.
V prvom prípade ide o ceny alebo výhry zo športovej súťaže a v prípade daňovníka (výhercu), ktorý túto cenu alebo výhru získal ako pretekár v rámci svojej inej samostatnej zárobkovej činnosti, je táto cena alebo výhra jeho príjmom z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorú si prizná v rámci svojej daňovej povinnosti z príjmov podľa § 6 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov a zdaní sadzbou dane z príjmov fyzických osôb vo výške 19 %.
Neprehliadnite!
Ak nejde o daňovníka, ktorý športovú činnosť (dostihový pretekár) vykonáva v rámci svojej inej samostatnej zárobkovej činnosti, je cena alebo výhra za dostihový pretek ostatným príjmom daňovníka podľa § 8 ods. 1 písm. j) zákona o dani z príjmov, ktorý vysporiadava prevádzkovateľ alebo organizátor takéhoto preteku zrážkovou daňou vo výške 19 %, ak je vyššia do 5 000 Sk.
V druhom prípade ide o výhru, ktorá je definovaná v zákone o lotériách ako stávková hra, pri ktorej sa výhra podmieňuje uhádnutím športových výsledkov alebo poradia v športových súťažiach, pretekoch, dostihoch alebo uhádnutím iných udalostí verejného záujmu, ak stávky na tieto udalosti neodporujú etickým princípom.
Takáto výhra je v plnej výške oslobodená od zdanenia daňou z príjmov fyzických osôb podľa § 9 ods. 2 písm. m) zákona o dani z príjmov.
Príklad:
Vyhral som v spotrebiteľskej súťaži. Zapojil som sa do nej na Slovensku, ale keďže ju organizovala pražská firma, cenu mi pošlú z ČR. Viete mi povedať, aké budú poplatky za uvedenú výhru (clo, daň...)? Výhra (tovar) má hodnotu cca 4 000 Kč.
V tomto prípade nám do riešenia predmetnej otázky zdaňovania príjmu z výhry nevstupuje zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia s Českou republikou, pretože spotrebiteľská súťaž bola organizovaná na území Slovenskej republiky, aj keď českým prevádzkovateľom a výhra bola príjmom daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej republiky.
Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. m) zákona o dani z príjmov určuje podmienky, za ktorých sú príjmy z cien a výhier u fyzických osôb oslobodené od dane z príjmov.
Podľa § 9 ods. 2 písm. n) zákona o dani z príjmov sú od dane z príjmov fyzických osôb oslobodené prijaté ceny a výhry v hodnote neprevyšujúcej 5 000 Sk za cenu alebo výhru, pričom každá cena a výhra sa posudzuje jednotlivo a nedochádza k ich sčítavaniu tak za zdaňovacie obdobie, ako aj v rámci jednej súťaže.
Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. m) zákona o dani z príjmov oslobodzuje od dane z príjmov fyzických osôb výhry v lotériách, stávkach a iných podobných hrách prevádzkovaných na základe povolenia vydaného podľa zákona o lotériách a iných podobných hrách.
Neprehliadnite!
Spotrebiteľské lotérie s náhodným výberom výhercu sa zahŕňajú pod lotérie a iné podobné hry s účinnosťou od 1. 1. 2001, pričom do 31. 6. 2001 sa za spotrebiteľské lotérie považovali aj spotrebiteľské lotérie s nepeňažnými výhrami. Od 1. 7. 2001 boli spotrebiteľské súťaže s nepeňažnými výhrami vyňaté z pôsobnosti zákona o lotériách.
V prípade, ak kurzovým prepočtom hodnota uvedenej výhry prekročí 5 000 Sk, daňovník si musí túto výhru priznať ako ostatný príjem podľa § 8 zákona o dani z príjmov a vysporiadať ho prostredníctvom daňového priznania.
A ako by to bolo, keby takúto výhru vyhral výherca, daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území Českej republiky?
Podľa článku 20 – Iné príjmy zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku medzi Slovenskou republikou a Českou republikou (uverejnenú v Z. z. pod č. 238/2003 Z. z.) príjmy rezidenta jedného zmluvného štátu z výhier v lotériách, stávkach a iných podobných hrách, z výhier v súťažiach a žrebovaniach, ktoré majú zdroj v druhom zmluvnom štáte, sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.
Takýto príjem teda daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou zdaní podľa českých daňových predpisov a keďže je daňovníkom, ktorého predmet dane je tak príjem z územia Slovenskej republiky, ako aj zo zahraničia, musí uvedený príjem priznať aj na území Slovenskej republiky, a to ako príjem podľa § 8 zákona o dani z príjmov prostredníctvom daňového priznania.
Neprehliadnite!
Daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou má však nárok započítať si daň zaplatenú na území Českej republiky (ak bol tento príjem v ČR zdanený) na úhradu svojej daňovej povinnosti na území Slovenskej republiky podľa § 45 zákona o dani z príjmov a podľa článku 22 zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.
Autor: Ing. Jana Borčíková
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies