Záložné právo ako prekážka exekvovateľnosti majetku povinného

Samozrejme, ochota dlžníka uzavrieť záložnú zmluvu je nepriamo úmerná štádiu existencie právneho vzťahu, uspokojenie pohľadávky z ktorého má byť záložným právom zabezpečené.

V zmysle § 151j ods. 1 OZ môže záložný veriteľ realizovať svoje záložné právo spôsobom uvedeným v záložnej zmluve, predajom na dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov, alebo sa domáhať uspokojenia svojej splatnej pohľadávky podľa právnych predpisov o civilnom nútenom výkone exekučných titulov. Pri treťom z uvedených spôsobov realizácie záložného práva je však treba uviesť, že ho nemožno bez ďalšieho uskutočniť bez spôsobilého exekučného titulu. Nič na tom nemení ani § 57 ods. 1 písm. j) a § 61a ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

JUDr. Peter Molnár, PhD.
odborný asistent na Katedre občianskeho práva Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach
súdny exekútor
člen Prezídia Slovenskej komory exekútorov
externý člen Pedagogického zboru Justičnej akadémie SR.
člen komisií pre rekodifikáciu a novelizáciu procesných predpisov

Molnár, P.: Záložné právo ako prekážka exekvovateľnosti majetku povinného. Bulletin slovenskej advokácie, 19, 2013, č. 10, s. 35 - 41.

Záložné právo a exekučné konanie

Slovenský právny poriadok rieši hroziaci stret existujúceho záložného práva na majetku a prebiehajúceho exekučného konania voči záložcovi v základnej rovine hneď v dvoch právnych predpisoch totožne (§ 151h ods. 6 OZ a § 61a ods. 2 EP): exekučné konanie na záloh možno viesť iba vtedy, ak oprávneným je záložný veriteľ alebo ak záložný veriteľ s exekúciou súhlasí.

V teórii, ani v aplikačnej praxi nie je úplne a jednoznačne uzavretá diskusia k výkladu termínu „vedenie exekúcie na záloh“.K tomu pozri napríklad Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 324/2010 zo dňa 30. 09. 2010 a na to nadväzujúce práce Demčák, S.: Exekúcia založenej nehnuteľnosti bez súhlasu záložného veriteľa. Bulletin slovenskej advokácie č. 6/2011 s. 10 a nasl.; Molnár, P.: Ad Exekúcia predajom nehnuteľnosti bez súhlasu záložného veriteľa. Bulletin slovenskej advokácie č. 7-8/2011 s. 6 a nasl.; Demčák, S.: Ešte raz k exekúcii predajom nehnuteľnosti bez súhlasu záložného veriteľa. Bulletin slovenskej advokácie č. 11/2011 s. Na jednej strane (aplikujúc gramatický výklad) pod vedením exekúcie možno rozumieť vykonávanie akýchkoľvek procesných úkonov voči zálohu, na strane druhej (aplikujúc výklad logický a reštriktívny) možno pod vedením exekúcie rozumieť vykonávanie procesných úkonov exekútora, smerujúcich k vykonaniu exekúcie v pravom zmysle slova (t. j. v prípade peňažných exekúcií procesné úkony priamo smerujúce k dosiahnutiu výťažku z exekúcie).

Podľa nášho právneho názoru tak možno na majetku povinného, ktorý je zaťažený záložným právom, zriadiť exekučné záložné právo (de lege lata len na nehnuteľnom majetku povinného), ako spôsob (nie vykonania exekúcie, ale) zabezpečenia majetku povinného v prospech vymáhanej pohľadávky. Okrem toho, že zriadením exekučného záložného práva sa nedosahuje výťažok, zriadenie exekučného záložného práva nie je uvedené v taxatívnom výpočte spôsobov vykonania exekúcie na peňažné plnenie (§ 63 ods. 1 EP). Nakoniec, hlavným účelom oboch ustanovení je ochrana záložného (a obzvlášť prednostného) veriteľa. Prípadné zriadenie v poradí ďalšieho záložného práva (či už zmluvného alebo núteného) sa právneho postavenia doterajších záložných veriteľov žiadnym spôsobom nedotýka.K tomu pozri aj Molnár, P.: Procesné aspekty realizácie záložného práva v Slovenskej republike. Bulletin slovenskej advokácie č. 12/2008 s. 21 a nasl.; Tomašovič, M. in Števček, M., Ficová, S. a kol.: Exekučný poriadok. Komentár. Praha, C. H. Beck 2011 s. 398 a nasl.

Pokiaľ však ide o jednotlivé spôsoby vykonania exekúcie na vymoženie peňažného plnenia, teda o spôsoby smerujúce k nútenému predaju majetku povinného,exekúcia predajom hnuteľných vecí, exekúcia predajom nehnuteľnosti, exekúcia predajom cenných papierov, exekúcia predajom podniku, exekúcia postihnutím iných majetkových práv v prípade postupu podľa ustanovení o mobiliárnej exekúcii. alebo k dosiahnutiu výťažku zákonom stanoveným úkonom tretej osoby,platiteľ mzdy alebo iného príjmu pri exekúcii zrážkami zo mzdy a iných príjmov; banka pri exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu v banke; dlžník povinného pri exekúcii prikázaním inej peňažnej pohľadávky (a analogicky aj pri exekúcii postihnutím iných majetkových práv v prípade postupu podľa ustanovení o prikázaní pohľadávky) treba konštatovať, že § 151h ods. 6 OZ a § 61a ods. 2 EP znemožňujú vykonanie exekúcie na uvedený majetok bez predchádzajúceho alternatívneho splnenia predpokladu postavenia oprávneného ako záložného veriteľa (resp. jedného zo záložných veriteľov), alebo existencie súhlasu záložného veriteľa (v prípade plurality záložných veriteľov za súhlasu všetkých osôb v tomto postavení)Trvanie na súhlase všetkých záložných veriteľov je úplne logické a legitímne. Každému zo záložných veriteľov patrí právo zabrániť exekučnému predaju zálohu v prospech osoby odlišnej od záložného veriteľa tým, že vyjadrí svoj nesúhlas. s vykonaním exekúcie zálohu.

Navyše, ak ide o pluralitu záložných veriteľov, aj v prípade splnenia niektorej z uvedených alternatívnych podmienok musí realizujúci záložný veriteľ, ktorý nie je prednostným záložným veriteľom, rešpektovať povinnosti a obmedzenia vyplývajúce z Občianskeho zákonníka (napríklad notifikačnú povinnosť vo vzťahu k skorším záložným veriteľom, ich možnosť zastaviť ho včasným vyhlásením o realizácii vlastného záložného práva, povinnosť prijať splnenie pohľadávky iným záložným veriteľom). Všetky tieto skutočnosti sa musia odraziť aj v procesnom postupe súdneho exekútora.

Okrem toho, v prípade zistenia existencie záložného práva na konkrétnom majetku povinného je v exekučnom konaní nevyhnutné brať do úvahy aj všetky hmotnoprávne aspekty právnej úpravy toho ktorého majetku.

Exekučný poriadok v § 63 ods. 1 uvádza nasledovný taxatívny výpočet spôsobov vykonania exekúcie na vymoženie peňažnej pohľadávky:

a) zrážky zo mzdy a iných príjmov,

b) prikázanie pohľadávky (pri tomto spôsobe rozoznávame niekoľko „podspôsobov“: prikázanie pohľadávky z účtu v banke; prikázanie inej peňažnej pohľadávky; postihnutie iných majetkových práv; osobitne je upravená aj exekúcia na obchodný podiel),

c) predaj hnuteľných vecí,

d) predaj cenných papierov,

e) predaj nehnuteľností,

f) predaj podniku,

g) príkaz na zadržanie vodičského preukazu.vzhľadom na zameranie práce tento spôsob v ďalšom výklade neberieme do úvahy.

Mzda a iný príjem povinného nie sú podľa nášho právneho názoru prevoditeľné. Považujeme ich preto za nespôsobilé na zabezpečenie záväzku fyzickej osoby formou záložného práva, ale len dohodou o zrážkach zo mzdy podľa § 551 OZ alebo § 20 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

Pokiaľ ide o pohľadávku povinného z účtu v banke a inú peňažnú pohľadávku povinného, tieto, samozrejme, sú spôsobilým predmetom záložného práva. Najčastejšie sa týmto majetkom záložného dlžníka zabezpečujú úvery, resp. iné záväzky vyšších hodnôt, kedy výška zabezpečovanej pohľadávky rádovo prevyšuje priemerný disponibilný zostatok na účte, alebo jednotlivé iné peňažné pohľadávky záložcu. Ak zmluvu o zriadení záložného práva k pohľadávke z účtu, inej formy vkladu alebo k pohľadávke z úveru uzavreli osobitne stanovené subjekty (§ 151me ods. 8 OZ), platia pre záložnoprávny vzťah osobitosti uvedené v § 151me ods. 1 až 7 OZ.

Je potrebné uviesť, že pohľadávkou v zmysle exekučno-právnom rozumieme akékoľvek právo povinného voči tretej osobe (t. j. osobe odlišnej od oprávneného) na vyplatenie peňažnej sumy, bez ohľadu na právny dôvod vzniku práva na vyplatenie peňažnej sumy. Inou peňažnou pohľadávkou takto rozumieme akékoľvek právo povinného na vyplatenie peňažnej sumy, odlišné od práva na vyplatenie disponibilného zostatku na bežnom alebo vkladovom účte. Akékoľvek iné, zužujúce chápanie pojmu inej peňažnej pohľadávky (napríklad chápanie pohľadávky len ako práva na vyplatenie sumy zo záväzkovo-právneho vzťahu, alebo vylučovanie práva na vyplatenie sumy preplatkov z verejnoprávnych vzťahov napríklad preplatok na dani z príjmov, nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty, preplatok poistného na zdravotné alebo dôchodkové poistenie. argumentujúc, že exekučne možno postihnúť len pohľadávku v súkromnoprávnom význame) znamená popretie zmyslu a účelu exekučného konania. Právo povinného na vyplatenie peňažnej sumy od tretej osoby (z akéhokoľvek právneho dôvodu) je nepochybne majetkom povinného. Exekúcii podlieha všetok majetok povinného, ktorý nie je z exekúcie výslovne vylúčený podľa ustanovení Exekučného poriadku alebo osobitných právnych predpisov (ide o jeden zo základných princípov exekučného práva,pozri napr. Mazák, J., Ogurčák, Š.: Základy exekučného práva. Košice, Právnická fakulta UPJŠ 1996, s. 9 legálne vyjadrený v § 61a ods. 1 EP). Procesným inštitútom, ktorým sa postihuje majetok povinného v podobe práva na vyplatenie peňažnej sumy je práve a len exekúcia prikázaním pohľadávky. Označenie „dlžník povinného“ nie je nič iné, ako procesné označenie subjektu, ktorý má voči povinnému povinnosť vyplatiť mu peňažnú sumu. Skutočnosť, že v právnom predpise, z ktorého predmetná povinnosť vyplýva, je povinný subjekt označený iným termínom, nemení nič na skutočnosti, že povinnosť vyplatiť povinnému peňažnú sumu existuje a podľa kogentnej právnej úpravy, regulujúcej nútené vymáhanie práva, tento majetok povinného podlieha exekúcii.

Ak sú takto chápané pohľadávky povinného predmetom záložného práva, môžu byť postihnuté procesnými úkonmi súdneho exekútora len za splnenia predpokladov, uvedených v § 151h ods. 6 OZ, resp. § 61a ods. 2 EP (ďalej aj „podmienená exekvovateľnosť“). Z povahy tohto majetku povinného vyplýva, že je možné exekvovať ho aj v jeho časti (v potrebnej výške). Pri posudzovaní žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu s vedením exekúcie na pohľadávku povinného, ktorá je zaťažená záložným právom, by preto mala zohrávať primeranú úlohu výška zabezpečenej pohľadávky záložného veriteľa a aktuálna výška zabezpečujúcej pohľadávky povinného.

Predpokladom exekúcie postihnutím iného majetkového práva povinného je majetkové právo povinného, ktoré kumulatívne spĺňa nasledovné predpoklady: je prevoditeľné, nie je peňažnou pohľadávkou a nepatrí len povinnému osobne (§ 113 EP). Podľa povahy konkrétneho práva sa pri jeho exekvovaní postupuje analogicky podľa ustanovení o mobiliárnej exekúcii alebo exekúcii prikázaním inej peňažnej pohľadávky. Keďže účelom exekúcie je na jednej strane čo najskôr uspokojiť vymáhanú pohľadávku a na strane druhej zasiahnuť práva povinného čo najmenej, pri niektorých iných majetkových právach bude súdny exekútor voliť medzi menším zásahom do práv povinného (napríklad exekvovanie nárokov povinného z iného majetkového práva, pri zachovaní majetkového práva povinného) a nútenou zmenou vlastníckeho práva k inému majetkovému právu.

Iné majetkové právo môže mať napríklad podobu práva na vydanie alebo dodanie tovaru. Principiálne nemožno vylúčiť zriadenie záložného práva na takéto právo povinného, avšak v reálnom živote je to málo pravdepodobné.

Exekučný poriadok osobitne ako možný predmet exekúcie postihnutím iného majetkového práva uvádza (aj keď nepresne) niektoré predmety, resp. práva duševného vlastníctva. Ako vyplýva z hmotnoprávnej úpravy týchto statkov, nie každý môže byť predmetom záložného práva, a nie každý môže byť predmetom exekúcie.pozri Vojčík, P. a kol.: Právo duševného vlastníctva. Plzeň, Aleš Čeněk 2012, s. 50 a nasl., s. 391 a nasl.

Z oblasti autorského práva môžu byť predmetom záložného práva (a v prípade jeho vzniku predmetom exekúcie len podmienene) relatívne majetkové práva autora (právo na autorskú odmenu, právo na odmenu za licenciu, právo na primeranú odmenu za použitie diela, právo na odmenu pri ďalšom predaji originálu výtvarného diela atď.). V tomto prípade by išlo o exekúciu prikázaním inej peňažnej pohľadávky povinného. Podobne je to pri výkonoch výkonných umelcov.

Pri právach výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov a vysielateľov je možnosť exekvovať širšia – okrem práv, vyplývajúcich z udeleného súhlasu na použitie záznamov je možné exekvovať aj samotné právo udeliť súhlas na použitie záznamov. Nemožno vylúčiť ani zriadenie záložného práva k tomuto právu.

Výsledky tvorivej duševnej činnosti chránené priemyselnoprávne môžu byť predmetom záložného práva a exekúcie zrejme v najširšej miere. Majiteľ patentu, dizajnu, úžitkového vzoru alebo topografie polovodičových výrobkov môže tieto majetkové práva založiť (záložné právo vzniká registráciou na Úrade priemyselného vlastníctva SR), a tieto práva sú tiež exekvovateľné (v prípade existujúceho záložného práva podmienene). Práve v prípade exekúcie týchto práv sa prejaví potreba primeranosti exekúcie a pokiaľ je to možné, predmetom exekúcie bude buď „len“ právo udeliť licenciu alebo pohľadávka z už udelenej licencie. Samotný patent, dizajn, úžitkový vzor, či topografia polovodičového výrobku budú predmetom exekúcie použitím ustanovení o predaji hnuteľných vecí, t. j. s následnou zmenou vlastníka len v prípade, kedy by predošlý postup nebol efektívny. To isté platí pre ochrannú známku.

Predmetom záložného práva, ani exekúcie nemôže byť obchodné meno, označenie pôvodu výrobkov, ani zemepisné označenie výrobkov. Tieto práva, resp. majetkové hodnoty sú neprevoditeľné.

Na posúdenie otázky, či môže byť predmetom záložného práva logo, je potrebné v jednotlivom prípade posúdiť jeho právnu povahu (autorské dielo, ochranná známka, chránené označenie pôvodu a pod.) a podľa toho jeho prípadnú založiteľnosť (a, obdobne, exekvovateľnosť).

Doménové meno je ako majetková hodnota spôsobilým predmetom záložného práva a exekúcie.

V rámci ustanovení o inom majetkovom práve je osobitne upravené aj postihnutie obchodného podielu. Obchodný podiel je spôsobilým predmetom záložného práva. Ide o ďalší osobitný prípad vzniku záložného práva (záložné právo vzniká zápisom do obchodného registra).Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov obsahuje aj určité obmedzenia zriaďovania záložného práva na obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným (§ 117a) Obchodný podiel je exekvovateľný (v prípade existujúceho záložného práva podmienene) rozdielnym postupom podľa toho, či ide o otvorenú alebo uzatvorenú obchodnú spoločnosť.

Pri riešení problematiky iných majetkových práv povinného je vhodné uviesť, že odborná literatúra sa prikláňa k názoru, podľa ktorého je spôsobilým predmetom exekúcie aj podiel povinného v obchodnom družstve a v bytovom družstve.Pozri napr. Krajčo, J.: Exekučný poriadok. Komentár. Procesný postup exekútora. Procesný postup exekučného súdu. Bratislava, Eurounion 2009, s. 269-270; Števček, M., Ficová, S. a kol.: Exekučný poriadok. Komentár. Praha, C. H. Beck 2011, s. 259. Tieto majetkové hodnoty sú, samozrejme, aj spôsobilým zálohom.

Pokiaľ ide o hnuteľné veci, nehnuteľnosti a podnik povinného, treba konštatovať, že v prípade existencie záložného práva na tomto majetku povinného platí bez ďalšieho to, čo bolo uvedené vo všeobecnosti, t. j. exekučne postihnúť tento majetok je možné len za alternatívneho splnenia zákonných podmienok. Je vhodné zdôrazniť, že realizovateľnosť exekúcie predajom podniku je interferovaná záložným právom jedine vtedy, ak je predmetom záložného práva samotný podnik. Prípadná existencia záložného práva len na niektorých zložkách podniku (napr. na nehnuteľnosti patriacej do podniku) je pre exekvovateľnosť podniku irelevantná.

Predmetom záložného práva môžu byť aj cenné papiere povinného. Záložné právo v tomto prípade vzniká registráciou v registri záložných práv, vedenom centrálnym depozitárom cenných papierov.odchýlku predstavuje napríklad vznik záložného práva k cennému papieru v prospech Národnej banky Slovenska, ktoré v zmysle. § 45 ods. 6 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov vzniká už uzavretím úverového obchodu s NBS a centrálny depozitár ho len ex post registruje Nemožno
opomenúť skutočnosť, že v zmysle § 51 ods. 3 zákona o cenných papieroch záložné právo sa po dobu trvania zmluvného záložného práva k cennému papieru vzťahuje aj na výnosy zo založeného cenného papiera. To, v prípade existencie záložného práva, spôsobuje podmienenú exekvovateľnosť aj možných výnosov.Možné výnosy z cenného papiera sú exekvovateľné podľa predpisov o prikázaní inej peňažnej pohľadávky. Exekvovanie výnosu (pohľadávky) z cenného papiera v prípade zexekvovania samotného cenného papiera je de lege lata upravené nevhodne (§ 131a ods. 3 EP predpokladá exekúciu výnosu z cenného papiera v priebehu exekúcie predajom cenného papiera jedine v prípade cenných papierov, ktoré neboli prijaté na trh kótovaných cenných papierov, a aj to za predpokladu, že povaha cenného papiera nepripúšťa predaj cenného papiera prostredníctvom obchodníka s cennými papiermi)

Závery a úvahy de lege ferenda

Zabezpečenie záväzkov, ako aj nútené vymáhanie práva, sú nevyhnutnou súčasťou ekonomického života.

Existujúce záložné právo núti záložcu zachovať platobnú disciplínu pri plnení záväzku (zabezpečovacia funkcia), a v prípade nesplnenia povinnosti riadne a včas „rezervuje“ záloh pre záložného veriteľa na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky stanoveným spôsobom (uhradzovacia funkcia).Pozri Vojčík, P.: Občianske právo hmotné I. Košice, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika 2008, s. 289 Právna úprava záložného práva – celkom oprávnene – zvýhodňuje záložného veriteľa oproti veriteľom, ktorí svoju pohľadávku záložným právom nezabezpečili, a spomedzi záložných veriteľov zvýhodňuje toho, ktorého záložné právo je v lepšom poradí rozhodujúcom na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky (t. j. vzniklo skôr, ako ostatné záložné práva). Otázkou je, či platná právna úprava reguluje všetky aspekty danej problematiky a či v niektorých situáciách neprivileguje záložného veriteľa nadmieru.

Otázka možného stretu záložného práva a exekúcie na záloh je upravená spôsobom, ktorý nezáložného veriteľa vydáva úplne napospas záložnému veriteľovi (záložným veriteľom). Všeobecne, samozrejme, platí to, čo bolo uvedené v predošlom odseku. Nie je dôvod nechrániť viac veriteľa, ktorý bol a je pri ochrane svojho práva „ostražitejší“ (to znamená, že primäl dlžníka alebo tretiu osobu k uzavretiu záložnej zmluvy) viac, ako veriteľa, ktorý pre uspokojenie svojho práva urobil „len“ to, že ho bránil na súde. Vychádzajúc z aplikačnej praxe pri zabezpečovaní záväzkov záložným právom a zákonných dôsledkov existencie záložného práva na majetku dlžníka na exekvovateľnosť tohto majetku však (minimálne pri niektorých kategóriách majetku) vyvstáva celkom legitímna otázka potreby zmeny právnej úpravy. Vedľajším účinkom zriaďovania záložného práva na majetku záložcu (a, žiaľ, v niektorých prípadoch aj jeho skutočným cieľom) sa totiž javí exekučná imunita majetku záložcu.

Skutočnosť, že platná právna úprava je nevyhovujúca, pretože umožňuje šikanózny výkon práva záložným veriteľom a znemožnenie vymáhania práva ostatnými veriteľmi, možno ilustrovať na ktoromkoľvek druhu majetku povinného. Ako jednoduchý príklad môže slúžiť hodnotná hnuteľná vec alebo pohľadávka z účtu v banke, či iná peňažná pohľadávka záložcu. Nič nebráni zabezpečeniu pohľadávky budúceho záložného veriteľa v hodnote napr. 500 eur hnuteľným majetkom v hodnote 30 000 eur, alebo (prípadne dokonca simultánne) pohľadávkou z účtu v banke, kde priemerný zostatok povinného na účte predstavuje 10 000 eur, alebo inou peňažnou pohľadávkou povinného v podobnej hodnote. Uvedúc stav de lege lata ad absurdum možno takto záložným právom (za „spolupráce“ záložného veriteľa) zabezpečiť exekučnú imunitu majetku povinného v hodnote 100-násobku zabezpečenej pohľadávky.

Do určitej miery možno polemizovať o potrebe zabezpečenia pohľadávky s „rezervou“ na meniacu sa hodnotu zálohu (trh s nehnuteľnosťami, ochranná známka atď.) a výšku zabezpečenej pohľadávky (narastajúce príslušenstvo) s tým, že realizujúci záložný veriteľ vyplatí prípadnú prevyšujúcu sumu výťažku priamo záložcovi (ak na zálohu viazlo len záložné právo záložného veriteľa, ktorý vykonal záložné právo), alebo túto sumu zloží v prospech záložných veriteľov s neskorším záložným právom a záložcu do úschovy u notára.pozri Valová, K., Hamara, J.: Notárske úschovy výťažku dobrovoľnej dražby. Ars notaria č. 2/2011, s. 14 a nasl.

Mimo akúkoľvek pochybnosť je však hodnota pohľadávky záložcu z účtu v banke. Súhlasím s názorom, podľa ktorého sa, de lege lata, záložné právo na pohľadávke z účtu záložcu v banke vzťahuje na celý disponibilný zostatok na účte.k problematike záložného práva na pohľadávku z účtu v banke a exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke pozri aj Števček, M., Lazíková, J.: Vybrané otázky exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke ako predmetu záložného práva. Bulletin slovenskej advokácie č. 7-8/2012, s. 17 a nasl. Zároveň je bežné, že záložca voľne nakladá s účtom.napr. pri dlhodobom úverovom vzťahu by to inak ani nemohlo byť. Keďže záložný veriteľ v prípade potreby realizuje svoje záložné právo na pohľadávku z účtu v banke inkasom príslušnej(!) sumy z účtu záložcu, považujeme za neudržateľný stav, kedy napr. zabezpečená pohľadávka predstavuje 1 000 eur, zostatok na účte predstavuje 5 000 eur, záložca (ktorý je zároveň povinným v exekučnom konaní) voľne nakladá s účtom, ale pohľadávku povinného z účtu v banke (prevyšujúcu sumu zabezpečenej pohľadávky) nemožno bez súhlasu záložného veriteľa exekvovať. Záložca teda voľne uspokojuje tie záväzky, ktoré uzná za hodné uspokojenia, ale uspokojenie záväzkov, ktoré neuspokojil (a ktoré sú vymáhané núteným spôsobom), je závislé od vôle záložného veriteľa. Účel záložného práva je nepochybne naplnený tým, že na účte záložcu je „prítomná“ suma zabezpečenej pohľadávky. Nemožnosť exekvovania prostriedkov na účte síce napomáha výkonu predmetu činnosti záložcu (a tým zvyšuje pravdepodobnosť splnenia zabezpečeného záväzku za dojednaných podmienok), ale zabezpečená pohľadávka záložného veriteľa spravidla nie je jediným záväzkom záložcu.nie je ani potrebné zdôrazňovať, že záložca má spravidla aj záväzky voči verejným financiám Platný právny stav je takto jasným návodom na „exekučnoprávnu imunizáciu“ peňažných prostriedkov voči akýmkoľvek veriteľom záložcu.

Bez toho, aby boli dotknuté základné úlohy inštitútu záložného práva a bez toho, aby došlo k strate privilegovaného postavenia prednostného záložného veriteľa by bolo vhodné de lege ferenda zaoberať sa nasledovnými otázkami:

a) zakotvenie obmedzenia hodnoty majetku zabezpečujúceho záväzok v pomere k výške tohto záväzku (zamedzenie zabezpečovania záväzku majetkom v mnohonásobnej hodnote),

b) zmena koncepcie § 151h ods. 6 OZ a § 61a ods. 2 EP v prípade, kedy hodnota zabezpečenia evidentne presahuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky,

c) zmena úpravy exekučného záložného práva na zabezpečovací procesný úkon expressis verbis, ktorý exekútor na návrh oprávneného (a na jeho trovy) uskutoční aj voči inému majetku povinného,

d) zmena úpravy ďalšieho trvania exekučného záložného práva po zastavení exekučného konania v závislosti od dôvodu zastavenia konania.

Pokiaľ ide o zohľadnenie hodnoty zálohu pri zriaďovaní záložného práva a výšky zabezpečovanej pohľadávky, bolo by vhodné stanoviť medze pre zabezpečovanie pohľadávok zálohom v mnohonásobnej hodnote. Pokiaľ záložca nemá (a počas trvania záložného práva nebude mať) iné záväzky, prípadný nepomer medzi hodnotou zálohu a zabezpečenej pohľadávky v prospech zálohu nepredstavuje potenciálne poškodenie iného veriteľa. Dokonca je možné, že záložca nemá iný majetok, vhodný ako záloh, než konkrétny majetok vysokej hodnoty. Ak by však ďalší veriteľ záložcu videl v úmyselnom nepomere hodnôt zálohu a prednostnej zabezpečenej pohľadávky ohrozenie svojich právom chránených záujmov, bolo by vhodné explicitne upraviť možnosť domáhať sa neplatnosti záložnej zmluvy.

Podľa platnej právnej úpravy (§ 151h ods. 6 OZ a § 61a ods. 2 EP) ak má záložca aj ďalšie záväzky, a ďalší veritelia nie sú zároveň záložnými veriteľmi (buď kvôli neochote záložcu alebo kvôli hroziacej sankcii zo strany prvého záložného veriteľa),napríklad v podobe možnosti vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru v prípade, že na zálohu bude zriadené ďalšie záložné právo. Dohody o nemožnosti zriadiť ďalšie záložné právo sú, samozrejme, neúčinné voči tretím osobám (§ 151d ods. 6 OZ) a takto zriadené ďalšie záložné právo je právne perfektné. V poradí ďalší záložný veriteľ si však musí byť vedomý pomeru hodnoty zálohu a výšky pohľadávok s lepším poradím. úspešnosť ich snahy vymôcť svoju nesplatenú pohľadávku plne závisí od ničím neohraničenej ochoty záložného veriteľa udeliť súhlas s exekúciou na záloh (výnimkou je nehnuteľný majetok povinného, pozri predchádzajúci výklad). Možno namietať, že neskorší (a v našom prípade zároveň nezabezpečení) veritelia riskujú nevymožiteľnosť svojej pohľadávky vzhľadom na záväzky so skorším poradím, mali si byť vedomí majetkových pomerov dlžníka a nikto ich nenútil vstupovať do právneho vzťahu s dlžníkom. Veľké množstvo vymáhaných pohľadávok však nevzniklo zo záväzkovo-právnych vzťahov, ale z iného právneho dôvodu (deliktuálne a kvázideliktuálne vzťahy, pohľadávky z verejného práva).

Situáciu, kedy exekvovateľnosť majetku povinného je plne v réžii záložného veriteľa a jeho aj ničím neodôvodnený nesúhlas spôsobuje imunitu daného majetku voči exekúcii na uspokojenie ďalších záväzkov povinného, považujeme za nezlučiteľnú s právnym štátom, predpokladom ktorého je aj vymožiteľnosť práva. Svojvôli záložného veriteľa by mohla zabrániť právna úprava, umožňujúca oprávnenému v prípade nesúhlasu záložného veriteľa (ktorý podľa jeho názoru nie je opodstatnený) domáhať sa žalobou v skrátenom konaní nahradenia súhlasu záložného veriteľa spolu s predbežným opatrením, ktorým súd zakáže povinnému nakladať so zálohomnapríklad scudziť alebo ďalej zaťažiť nehnuteľnosť, alebo pohľadávku a (v prípade, že zálohom je pohľadávka povinného) poddlžníkovi zakáže plniť povinnému. Vzhľadom na existujúcu právnu úpravu nakladania záložného veriteľa so sumou výťažku, prevyšujúcou uspokojované pohľadávky§ 151m ods. 10, § 151ma ods. 3,45 a § 151mb ods. 5 OZ a bezproblémovú exekvovateľnosť hyperochyvzhľadom na exekučnoprávne chápanie pohľadávky povinného ako jeho práva voči akejkoľvek tretej osobe na vyplatenie peňažnej sumy, a to z akéhokoľvek právneho dôvodu (pozri aj predchádzajúci výklad) je exekvovateľné aj právo záložcu voči notárovi na vyplatenie hyperochy (§ 151m ods. 10, § 151ma ods. 5 OZ) nie je dôvod obmedzovať v takomto skrátenom konaní prípadnú realizáciu záložného práva zo strany záložného veriteľa (samozrejme, okrem prípadu spochybňovania existencie samotného záložného práva).

Existujúcu podmienenú exekučnoprávnu imunitu zálohu, ktorú jednoznačne považujeme za prekážku vymožiteľnosti práva, by oveľa jednoduchším spôsobom odstránila zmena právnej úpravy, umožňujúca zriadiť exekučné záložné právo v civilnom exekučnom konaní na akomkoľvek majetku povinného, spôsobilom na zriadenie záložného práva. Nešlo by o precedens, nakoľko nútené zriadenie záložného práva na akomkoľvek spôsobilom majetku dlžníka je de lege lata možné podľa § 81 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.správca dane zriaďuje záložné právo ex offo na ktoromkoľvek majetku daňového dlžníka, dokonca aj na majetku budúcom. Pri odôvodnenej obave z nezaplatenia budúcej istej daňovej pohľadávky môže správca dane zabezpečiť záložným právom aj budúcu daňovú pohľadávku. Nevidíme logické opodstatnenie exekučného zabezpečenia len imobiliárneho majetku povinného v občianskom súdnom konaní.

Vzhľadom na to, že záložné právo zlepšuje pozíciu oprávneného pri prípadnom budúcom speňažovaní majetku povinného a záložné právo aj v tomto prípade vzniká zápisom alebo registráciou v príslušnom registri (s čím sú spojené určité náklady), považovali by sme za vhodné ponechať zabezpečenie majetku povinného len na návrh oprávneného a zaťažiť nákladmi tohto zabezpečenia oprávneného.

V neposlednom rade, keďže ide o procesný inštitút, slúžiaci na zabezpečenie majetku povinného, a nie o spôsob vykonania exekúcie na peňažné plnenie (pozri aj predchádzajúci výklad), výslovné upravenie tejto skutočnosti by s konečnou platnosťou vyriešilo dilemu o (ne)možnosti zriadiť exekučné záložné právo na už založenom majetku povinného.

So záložným právom súvisí aj otázka ďalšieho trvania exekučného záložného práva po skončení exekučného konania, resp. exekúcie.na účely tohto pojednania treba pod pojmom „skončenie exekučného konania“ rozumieť skončenie celého exekučného konania a pod pojmom „skončenie exekúcie“ skončenie exekúcie konkrétnym spôsobom, resp. voči konkrétnemu majetku Exekučné záložné právo je zabezpečovacím inštitútom, ktoré zriaďuje súdny exekútor. Ide o záložné právo, ktoré je rovnocenné s akýmkoľvek iným záložným právom, bez ohľadu na spôsob zriadenia a vzniku (Občiansky zákonník, ako generálna norma, upravujúca záložné právo, neupravuje žiadne kategórie záložných práv v závislosti od spôsobu ich zriadenia, či vzniku)azda jedinou výnimkou je preferovanie registrovaného záložného práva (hoci z hľadiska vzniku neskoršieho) pred síce skorším, avšak nezaregistrovaným záložným právom (§ 151k ods. 2, § 151me ods. 2 OZ). Ak exekučné konanie skončí vymožením pohľadávky alebo upustením od vykonania exekúcie,v týchto prípadoch sa konanie končí neformálne, t. j. bez vydania rozhodnutia o skončení konania exekučné záložné právo zaniká podľa § 151md ods. 1 písm. a) OZ, pretože došlo k zániku zabezpečenej pohľadávky.právna úprava tohto zániku v Exekučnom poriadku absentuje, avšak právna regulácia by bola nadbytočná, nakoľko záložné právo zaniká podľa hmotnoprávnej úpravy V prípade zastavenia exekučného konania, resp. exekúcie je právna úprava otázky ďalšieho trvania exekučného záložného práva (minimálne v dvoch prípadoch) nevyhovujúca. Spôsoby zániku záložného práva sú uvedené v § 151md ods. 1 OZ. Občiansky zákonník nereaguje výslovným spôsobom na zastavenie exekučného konania, v ktorom došlo k zriadeniu exekučného záložného práva. Ustanovenie § 151md ods. 1 písm. h) OZ však umožňuje zánik záložného práva „spôsobom, vyplývajúcim z osobitného právneho predpisu“. Ani Exekučný poriadok neustanovuje, že exekučné záložné právo zastavením exekúcie zaniká, avšak v § 167 ods. 3 ustanovuje povinnosť súdneho exekútora do siedmich dní od zastavenia exekúcie oznámiť príslušnému okresnému úradu zrušenie exekučného záložného práva. Teda, spôsobom zániku, vyplývajúcim z osobitného predpisu, by zrejme malo byť zrušenie exekučného záložného práva ex lege v dôsledku zastavenia exekučného konania, resp. exekúcie.Napriek tomu, že zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti nie je spôsobom vykonania exekúcie, ale zabezpečovacím úkonom súdneho exekútora, nemožno vylúčiť, že exekučný súd v rámci kontroly zákonnosti procesného postupu povereného súdneho exekútora zistí porušenie zákona. Procesným prejavom takéhoto zistenia musí byť nevyhnutne vyhlásenie takéhoto procesného postupu za neprípustný a čiastočne zastavenie exekúcie. Domnievame sa, že pri otázke zániku exekučného záložného práva v dôsledku zastavenia exekučného konania treba posúdiť dôvod zastavenia exekúcie, resp. exekučného konania. V prípade zastavenia exekúcie z dôvodov podľa § 57 ods. 1 EP nie je ďalšia existencia exekučného záložného práva prijateľná. Pri zastavení exekúcie predajom nehnuteľnosti podľa § 145 ods. 2 EP (fakultatívne zastavenie, ak sa nehnuteľnosť nepodarilo predať do jedného roka od vydania exekučného príkazu) je však zánik exekučného záložného práva na nehnuteľnosti neodôvodnený, pretože pohľadávka oprávneného naďalej existuje (dokonca je naďalej predmetom exekúcie) a predmetná nehnuteľnosť môže byť speňažená iným spôsobom (v inom exekučnom konaní, alebo iným spôsobom realizácie záložného práva). Zánikom exekučného záložného práva stratí oprávnený postavenie záložného veriteľa. To isté platí v prípade zániku zriadeného exekučného záložného práva v dôsledku zastavenia exekučného konania vyhlásením konkurzu na majetok povinného (§ 48 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov – v tomto prípade dochádza k zastaveniu exekučného konania ex lege, teda bez rozhodnutia exekučného súdu o zastavení konania). Oprávnený takto úplne neodôvodnene stratí právo na oddelené uspokojenie v konkurze.k argumentom proti zániku exekučného záložného práva v prípade zastavenia exekúcie ako dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok povinného pozri aj Fiala, J.: Hmotněprávní a procesnoprávní aspekty soudcovského zástavního práva a exekutorského zástavního práva v českém a ve slovenském právním řádu. Zborník z odbornej konferencie „Súdny exekútor a vymožiteľnosť práva.“ konanej dňa 31. marca 2011 v Bratislave. Bratislava, Aprint 2011, s. 51 a nasl.

Realizácia týchto návrhov by mohla nezanedbateľnou mierou prispieť k zvýšeniu efektívnosti vymáhania práva, ale aj k spravodlivej ochrane práv a právom chránených záujmov v širšom ponímaní.

Ochrana záložného veriteľa by mala mať určité mantinely. Je dôležité a spravodlivé posúdiť čo ešte napĺňa jej účel a zmysel, a čo už nie (pretože účel je už jednoznačne naplnený). Zákaz zneužívania práva a neprijateľnosť šikanózneho výkonu práva by mali byť aplikované aj pri záložnom práve, ktorého účelom je zabezpečiť uspokojenie pohľadávky záložného veriteľa, a nie (exekučnú) imunitu majetku záložcu.

RESUMÉ

Záložné právo ako prekážka exekvovateľnosti majetku povinného.

Záložné právo je efektívnym zabezpečovacím prostriedkom, ktorým môže byť zabezpečená pohľadávka záložného veriteľa. Autor analyzuje jednotlivé zložky majetku dlžníka z pohľadu možného zriadenia záložného práva. Zároveň rieši otázku stretu existencie zálohu a exekúcie. Vyslovuje niekoľko kritických poznámok k platnej právnej úprave podmienenosti exekvovateľnosti zálohu a uvádza návrhy de lege ferenda v oblasti záložného práva a exekúcie.

SUMMARY

Pledge as an Impediment to Enforcing the Judgement against the Judgment Debtor under a Warrant of Execution

Pledge is an effective security for debts or obligations and for recovery of the pledgee´s secured claims. The author analyses individual components of the debtor´s property in the light of possible establishment of pledge. He also deals with the issue of the clash of the existence of the pledged property and the enforcement of judgement under a warrant of execution. He makes some critical comments on legislation governing and regulating conditionality of the enforceability of the pledged property, and he puts forward proposals de lege ferenda in the area of pledges and enforcement of judgements.

ZUSAMENFASSUNG

Pfandrecht als Hindernis der Exekution auf das Vermögen des Verpflichteten

Das Pfandrecht ist ein effektives Sicherstellungsmittel, durch das die Forderung des Pfandgläubigers sichergestellt werden kann. Der Autor analysiert die einzelnen Bestandteile des Vermögens des Schuldners vom Sichtpunkt der möglichen Pfandrechtbestellung. Zugleich wird die Frage der Kollision zwischen dem bestehenden Pfand und der Zwangsvollstreckung behandelt. Er hat einige kritische Anmerkungen zur geltenden Rechtsregelung der Bedingtheit der Exekution aufs Pfand und führt Entwürfe de lege ferenda im Bereich des Pfandrechtes und der Zwangsvollstreckung an.

pozn. redakcie: § 61a ods. 2 z. č. 233/1995 Z. z.; § 151h ods. 6 z. č. 40/1964 Zb.

Slovenská advokátska komora
Kolárska 4
813 42 Bratislava
https://www.sak.sk/blox/cms/sk/sak/bulletin/archiv

Autor: JUDr. Peter Molnár, PhD.