Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci

Právo na ochranu života a zdravia je jedným zo základných práv ľudského jedinca, jeho súčasťou je ochrana bezpečnosti a zdravia pri práci (ďalej „BOZP”). Problematika BOZP je kategóriou, ktorá v sebe viaže sociálnu a súčasne aj ekonomickú dimenziu. Súvisí s pracovnoprávnym vzťahom, je nástrojom na humanizáciu práce, uplatňovanie ľudských a hospodárskych práv. Je tak v záujme zamestnanca, zamestnávateľa a celej spoločnosti. Aj preto v záujme zabezpečenia tohto práva dňa 2. februára 2006 Národná rada Slovenskej republiky schválila zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon publikovaný v Zbierke zákonov ako zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov nadobudne účinnosť 1. júla 2006. Zrušuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 

Pracovné úlohy sprevádzajú aj nebezpečenstvá, ktoré môžu zamestnancov obťažovať, poškodiť zdravie alebo až ukončiť život. Preto je nevyhnutné na pracoviskách zabezpečiť taký stav jednotlivých súčastí práce (pracoviska, technického zariadenia, pracovného prostredia, pracovného postupu), pri ktorom na pracovisku nedôjde k poškodeniu zdravia, pretože prípadné poškodenie zdravia predstavuje ľudský problém a ekonomický problém pre poškodeného zamestnanca, zamestnávateľa i spoločnosť. 

Od roku 1993 do roku 2003 vrátane vzniklo v Slovenskej republike viac ako 285 000 pracovných úrazov a 5 200 chorôb z povolania. Tieto úrazy spôsobili vymeškanie v práci takmer 10 700 000 pracovných dní. V tomto období v práci zahynulo 1 238 zamestnancov. V dôsledku pracovnej neschopnosti pre pracovné úrazy neboli v rokoch 2002 a 2003 každoročne vyprodukované hodnoty za viac ako 3/4 mld. Sk. Ďalšie finančné straty tvoria nemocenské dávky, dávky úrazového poistenia, straty na výkonoch, klesajúca produktivita práce atď. 

Požiadavky na zaistenie BOZP majú teda sociálnu a tiež ekonomickú povahu významnú pre štát, zamestnávateľa i pre zamestnanca. Starostlivosť o bezpečné a zdravé pracovné podmienky napomáha aj konkurencieschopnosti organizácií, ktorá je determinovaná kvalitnými výrobkami, kvalitnými službami pre zákazníkov, novými výrobkami a službami, rentabilnosťou, ktoré vytvárajú zdraví zamestnanci.  

Problematika BOZP má aj medzinárodný rozmer – Slovenská republika je v oblasti BOZP viazaná platnými medzinárodnými zmluvami, dohovormi Medzinárodnej organizácie práce (ďalej „MOP”), napríklad Dohovorom MOP o bezpečnosti a zdraví pracovníkov a o pracovnom prostredí č. 155 z roku 1981 (ďalej „dohovor MOP č. 155 z roku 1981”) a najmä acquis communautaire Európskej únie. Bezpečnosť a zdravie zamestnancov pri práci predstavuje jednu z najsledovanejších oblastí v Európskej únii. Jej základný rámec je upravený smernicou Rady 89/391/EHS o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci (ďalej „smernica Rady 89/391/EHS”) a nadväzujúcim súborom individuálnych smerníc. Ich účelom je zjednocovať štandard BOZP pre EÚ. Táto smernica tiež ustanovuje zásadu, podľa ktorej zlepšenie bezpečnosti, hygieny a ochrany zdravia pracovníkov pri práci je cieľ, ktorý nemôže podliehať čisto hospodárskym úvahám. 

Slovenská republika v oblasti BOZP smeruje k dôslednému uplatňovaniu požiadaviek na zaistenie BOZP u zamestnávateľov, využíva pritom predovšetkým koncepčné a legislatívne nástroje, ktoré sú predpokladom efektívneho fungovania organizovanej starostlivosti o BOZP. Nový zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „tento zákon”) upravuje vzájomné vzťahy subjektov, ktoré ovplyvňujú úroveň starostlivosti o BOZP. Reaguje na zmeny v sociálno-ekonomickej oblasti v Slovenskej republike v ostatných 15 rokoch. Ustanovuje základné ciele, ako aj preventívne a ochranné opatrenia na zabezpečenie života a zdravia zamestnanca pri práci a zachovanie jeho pracovnej schopnosti. Precizuje tiež ustanovenia zákona, ktoré obsahujú ustanovenia smernice Rady 89/391/EHS, ktoré po preskúmaní zákona NR SR č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov odporučila upraviť Európska komisia aj so zreteľom na príslušné rozhodnutia Európskeho súdneho dvora. Nová právna úprava zvýrazňuje prevenciu, stále zlepšovanie pracovných podmienok, komunikáciu medzi zainteresovanými a formalizuje vykonávanie odborných služieb v tejto oblasti. Obsahuje základné a všeobecné princípy ochrany života a zdravia človeka v pracovnom procese. Nenahrádza osobitné predpisy, ale vytvára pre ne východiskový legislatívny rámec. Konkretizuje niektoré nástroje v tejto oblasti, ďalšie prostriedky si vyberá sám zamestnávateľ na základe odporúčaní odborníkov. 

Nová právna úprava BOZP vymedzuje povinnosti zamestnávateľa v oblasti BOZP, ktoré štatutárny orgán zamestnávateľa nezvládne odborne ani časovo vykonávať sám. Preto má povinnosť zabezpečiť vykonávanie preventívnych a ochranných opatrení. Vytvára predpoklady na uplatňovanie požiadaviek nových harmonizovaných právnych predpisov na zaistenie BOZP, predstavuje možnosť na zníženie počtu poškodení zdravia zamestnancov a s nimi spojené neproduktívne finančné náklady.  

Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov 

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone: 

Čl. I 

PRVÁ ČASŤ
ZAKLADNÉ USTANOVENIA 

§ 1 

Predmet zákona 

Tento zákon ustanovuje všeobecné zásady prevencie a základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na vylúčenie rizík a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce. 

K § 1 

Zákonodarca vymedzil predmet zákona, ktorým sa upravuje prevencia a základné podmienky na zaistenie BOZP, na vylúčenie rizika a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce. Význam predmetu zákona je najmä v kontexte čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý zakotvuje právo zamestnancov na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky, pričom im zabezpečuje aj ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci. Toto právo je vykonateľné v rozsahu ustanovenom príslušnými zákonmi (čl. 51 Ústavy SR). Táto zásada rešpektuje významné medzinárodné právne dokumenty, ktorými je Slovenská republika viazaná. V súlade so smernicou Rady 89/391/EHS, dohovorom MOP č. 155 z roku 1981 a Odporúčaním MOP č. 164 z roku 1981 je vymedzený účel tohto zákona, ktorým je komplexne chápaná ochrana zamestnancov pri práci.  

Aj so zreteľom na tieto fakty je nevyhnutné predmet záujmu tohto zákona hodnotiť spolu s ustanoveniami Zákonníka práce, pretože spolu ustanovujú moderný prístup k ochrane zdravia zamestnancov na Slovensku. Tento zákon ustanovuje: 

    1.    všeobecne platné základné zásady prevencie a 

    2.    základné podmienky 

• na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnanca pri práci, 
• na vylúčenie rizika a na vylúčenie faktorov, ktoré podmieňujú vznik pracovného úrazu, choroby z povolania alebo iného poškodenia vyplývajúceho z práce. 

Základnými podmienkami na zaistenie BOZP sa rozumejú minimálne požiadavky, ktoré sú rovnako platné pre všetkých zamestnávateľov. Zamestnávateľ, zamestnanec, zástupca zamestnancov pre BOZP a iní podľa potrieb organizácie alebo pracoviska vykonávajú aj ďalšie potrebné opatrenia.  

Bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci, podľa § 146 ods. 2 Zákonníka práce, je stav pracovných podmienok, ktoré vylučujú alebo minimalizujú pôsobenie nebezpečných a škodlivých činiteľov pracovného procesu a pracovného prostredia na zdravie zamestnancov. 

Pracovným úrazom a chorobou z povolania je úraz alebo choroba podľa § 195 ods. 1 až 4 Zákonníka práce alebo podľa osobitných predpisov v prípade obdobných pracovných vzťahov. Slovné spojenie „z práce” charakterizuje akékoľvek poškodenia zdravia, a to iné ako pracovný úraz a chorobu z povolania, ku ktorému nemusí dôjsť bezprostredne pri práci.  

Ustanovenia tohto zákona zamestnávateľ vykonáva systémom opatrení, ktoré sú uplatňované v oblasti ochrany práce. Podľa § 146 ods. 1 Zákonníka práce ochranou práce je systém opatrení vyplývajúcich z právnych predpisov, organizačných opatrení, technických opatrení, zdravotníckych opatrení a sociálnych opatrení (podľa konkrétnych podmienok a nad rámec tohto vymedzenia k nim patria aj ďalšie, spravidla výchovnovzdelávacie, kontrolné a pod.) zameraných na utváranie pracovných podmienokzaisťujúcich BOZP, zachovanie zdravia zamestnanca a jeho pracovnej schopnosti.  

K princípom ochrany prináleží neustála a systematická ochrana a zlepšovanie bezpečnosti každej fyzickej osoby zapojenej do pracovného procesu, ako aj zlepšovanie ochrany a podpory rozvoja jej zdravia. Zlepšovaniu napomáha holistický prístup riešenia otázok v oblasti BOZP, ktorý vníma problém jednak v jednote človeka, pracovného prostriedku i pracovného prostredia a jednak vo vzájomných súvislostiach. Tieto princípy musí realizovať v zmysle § 3 písm. a) tohto zákona každý zamestnávateľ (firma, organizácia, akciová spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným, obchodná spoločnosť, družstvo, rozpočtová alebo príspevková organizácia, spolok, združenie a pod.). 

V pracovnom procese je zabezpečenie žiaduceho výsledku závislé na správnom konaní zamestnanca, na adekvátnych materiálnych, technických a organizačných podmienkach celého pracovného procesu (vyhovujúci stav objektov, strojov, zariadení, pracovných nástrojov a náradí, materiálov, správny postup práce a pod.). Tieto otázky tvoria obsah BOZP v najširšom ponímaní, sú stvárnené týmto zákonom, Zákonníkom práce a zákonom č. 126/2006 Z. z.  o verejnom zdravotníctve. Podrobnejšia právna úprava BOZP je vo vykonávacích predpisoch. 

Zdravie v zmysle tohto zákona a čl. 3 písm. e) dohovoru MOP č. 155 z roku 1981 nie je chápané ako len stav bez choroby alebo inej ujmy. Je ním aj súbor telesných, duševných a sociálnych prvkov, ktoré ovplyvňujú zdravie a priamo či nepriamo súvisia s BOZP. 

Termínom zaistenie sa rozumie skutočné vykonanie alebo zabezpečenie vykonania požadovanej povinnosti. 

Výrazom vylúčenie sa chápe vykonanie takých opatrení na konkrétnom pracovnom mieste, pri vykonávaní špecifickej pracovnej činnosti a so zreteľom na dosiahnuté vedecké a technické poznatky, aby sa prednostne odstránili faktory, ktoré v negatívnom zmysle môžu pôsobiť na zdravie zamestnanca. 

Faktorom sa rozumie akákoľvek súčasť práce, pracovného procesu alebo pracovného prostredia a činiteľ z nich vyplývajúci vrátane človeka. Ak odstránenie negatívnych faktorov nie je možné, napríklad ich existencia je nevyhnutným predpokladom pre technologický proces (ostrú hranu nožníc nemožno odstrániť, pretože je nevyhnutným predpokladom strihania – ale technológiu strihania možno nahradiť inou technológiou, pri ktorej ostrá hrana nie je a pod.), je potrebné vykonať opatrenia, aby sa také faktory čo najväčšmi eliminovali (zmenšili). Tu sa používajú princípy, mechanizmy a nástroje z technickej, organizačnej a personálnej sféry, ktorých rozsah je uvedený v § 5 tohto zákona.  

Zákonník práce ani tento zákon nepredpokladajú ľubovôľu zamestnávateľa, či sa nebezpečenstvo odstráni alebo sa minimalizuje, a to napríklad na základe aktuálneho nedostatku finančných prostriedkov či z iných subjektívnych dôvodov. Zamestnávateľ je povinný najprv vykonať opatrenia na vylúčenie (odstránenie) nebezpečenstva a ohrozenia a z nich vyplývajúce riziko a, len ak to neumožňujú technické a vedecké prakticky realizovateľné poznatky, tak vykonať opatrenia na zníženie úrovne rizika na najnižšiu možnú mieru [§ 6 ods. 1 písm. f) tohto zákona]. 

Faktormi podmieňujúcimi vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce sa chápu tie skutočnosti, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť bezpečnosť alebo zdravie zamestnanca pri plnení jeho pracovných povinností [a to priamo alebo sprostredkovane, v reálnom čase (ihneď, okamžite) alebo kedykoľvek neskôr]. Všeobecné zásady prevencie upravuje § 5 tohto zákona. Konkrétne opatrenia, ktorými sa realizujú tieto princípy, sú obsiahnuté (špecifikované) v jeho jednotlivých ustanoveniach, napríklad povinnosť oboznamovania, informovania. Rozsiahly súbor opatrení je v ďalších všeobecne záväzných právnych predpisoch, napríklad nariadení vlády SR č. 247/2001 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri práci so zobrazovacími jednotkami, vyhláške SÚBP č. 59/1982 Zb., ktorou sa určujú základné požiadavky na zaistenie bezpečnosti práce a technických zariadení v znení vyhlášky č. 484/1990 Zb. alebo v súčasnosti pripravovaných právnych predpisoch, napríklad podľa splnomocnení § 30 tohto zákona alebo v súvislosti so zákonom č. 126/2006 Z. z. alebo sa nachádzajú aj v Slovenských technických normách. 

§ 2 

Pôsobnosť zákona 

(1) Tento zákon sa vzťahuje na zamestnávateľov a zamestnancov vo všetkých odvetviach výrobnej sféry a nevýrobnej sféry. 

(2) Povinnosti a opatrenia ustanovené týmto zákonom sa v nevyhnutnom rozsahu vzhľadom na povahu činnosti vzťahujú aj na 

    a)    ústav na výkon trestu odňatia slobody, ústav na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých a právnickú osobu pri zaradení odsúdeného do práce a na odsúdeného, ktorý je zaradený do práce, 

    b)    fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom¹⁾ a nie je zamestnávateľom, a na jeho príbuzných v priamom rade, súrodenca a manžela, ak sa podieľajú na plnení jej podnikateľských úloh, 

    c)    organizátora dobrovoľníckych všeobecne prospešných aktivít a na fyzickú osobu vykonávajúcu prácu podľa pokynov organizátora dobrovoľníckych aktivít, 

    d)    fyzickú osobu, ktorá sa nachádza s vedomím zamestnávateľa na jeho pracovisku alebo v jeho priestore. 

(3) Pôsobnosť tohto zákona môže byť osobitným zákonom obmedzená alebo vylúčená pri určených činnostiach vykonávaných v služobnom pomere. Zamestnávateľ je však povinný pri vykonávaní určených činností zabezpečiť najvyššiu možnú úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. 

(4) Tento zákon sa nevzťahuje na činnosti vykonávané profesionálnymi vojakmi alebo občanmi povolanými na výkon mimoriadnej služby²⁾ v čase po vypovedaní vojny, vyhlásení vojnového stavu, výnimočného stavu alebo núdzového stavu, alebo vyslanými mimo územia Slovenskej republiky na účely humanitárnej pomoci, vojenských cvičení alebo mierových pozorovateľských misií;³⁾ v takom prípade sa zabezpečí najvyššia možná úroveň bezpečnosti a zdravia. 

K § 2 

Účelom zákona je upraviť základné podmienky BOZP vzťahujúce sa na subjekty pracovnoprávnych vzťahov a obdobných pracovných vzťahov (zamestnávajúci – zamestnávaný). Zákonodarca tieto podmienky na zaistenie BOZP v rozsahu nevyhnutnom vzhľadom na povahu vykonávanej činnosti rozšíril aj na iné právnické osoby a fyzické osoby, ktoré nevykazujú znaky zamestnávateľa a zamestnanca, nie sú založené na pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu, ale sú späté s prideľovaním činnosti (práce) a s osobným výkonom tejto činnosti (práce). Právna úprava tak sleduje zvýšenie právnej istoty zamestnancov a iných osôb, ktoré vykonávajú činnosť (prácu) v oblasti BOZP. 

Pôsobnosť zákona v súlade s čl. 1 ods. 3 smernice Rady 89/391/EHS ide mierne nad rámec tejto smernice. Vo svojom základe je v súlade s vymedzenou pôsobnosťou citovanej smernice, ktorá rámcovo upravuje požiadavky na zlepšenie starostlivosti o BOZP vo vzťahu k pracovníkovi a zamestnávateľovi. Pôsobnosť je v súlade aj s dohovorom MOP č. 155 z roku 1981, ktorý upravuje problematiku BOZP pre pracovníkov, pričom výraz pracovníci zahŕňa všetky zamestnané osoby. 

K ods. 1 

Zamestnávateľmi sú tie právnické alebo fyzické osoby, ktoré zamestnávajú iné fyzické osoby v pracovnoprávnych vzťahoch alebo v obdobných pracovných vzťahoch. Ustanovenie zahrnulo do pôsobnosti zákona všetkých zamestnávateľov všetkých sektorov a odvetví činností vo výrobnej i nevýrobnej sfére, a to verejných i súkromných. Z pôsobnosti zákona nie je vyňaté žiadne odvetvie činnosti. Zamestnávateľom je široký okruh právnických osôb v rôznych právnych formách, napríklad štátne podniky, rozpočtové a príspevkové organizácie, akciové spoločnosti, spoločnosti s ručením obmedzeným, družstvá, občianske združenia, odborové organizácie, politické strany, politické hnutia a pod. i fyzických osôb. Zamestnancom je osoba s pracovnoprávnou subjektivitou, ktorá je nevyhnutným predpokladom, aby bola účastníkom pracovnoprávnych vzťahov. 

Základnými pracovnoprávnymi vzťahmi sú pracovný pomer a právne vzťahy založené dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. K nim patria aj iné vzťahy, pokiaľ sa spravujú Zákonníkom práce a inými právnymi predpismi, ktoré upravujú pracovné vzťahy. Pôsobnosť sa vzťahuje aj na služobné pomery a štátnozamestnanecké pomery, ktoré sa spravujú osobitnými predpismi. Ustanovenie v spojitosti s § 3 písm. a) a b) tohto zákona zahrnulo teda do pôsobnosti zákona všetky okruhy zamestnancov zamestnávaných v súlade s právnymi predpismi uvedenými ako príklady v poznámkach pod čiarou k odkazu 4 a 5, napríklad zamestnancov podľa Zákonníkom práce, zamestnancov, ktorí vykonávajú práce vo verejnom záujme, príslušníkov polície, SIS, NBÚ, ZVJS a Železničnej polície, colníkov, štátnych zamestnancov, príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a profesionálnych vojakov ozbrojených síl SR. 

Ustanovená pôsobnosť zákona sa vzťahuje na všetky priestory a pracoviská, pracovné prostriedky, stavebné objekty, technológie, pracovné postupy a pod. v pôsobnosti zamestnávateľa. Zákon sa vzťahuje na tieto prvky v pôsobnosti zamestnávateľa, aj keď sa nachádzajú mimo jeho vlastných priestorov, napríklad aj ak sa nachádzajú pri výstavbe rodinného domu v súkromných priestoroch stavebníka. 

V súlade s čl. 3 písm. a) smernice 89/391/EHS sa pôsobnosť zákona uplatňuje aj na právnické osoby a fyzické osoby, u ktorých sa uskutočňuje praktické vyučovanie žiakov učilíšť a odborných učilíšť, žiakov stredných škôl a študentov vysokých škôl. 

K ods. 2 

Zákon sa v nevyhnutnom rozsahu, ktorý je potrebný na ochranu života a zdravia a vymedzený konkrétnymi požiadavkami vykonávaných činností, vzťahuje aj na iné osoby a vzťahy ako sú pracovné vzťahy zamestnávateľov a zamestnancov. V porovnaní s doterajšou právnou úpravou sa jeho pôsobnosť rozšírila aj na prácu osôb vykonávajúcich trest odňatia slobody a na dobrovoľnícke všeobecne prospešné aktivity. Špecifické povinnosti sa vzťahujú tiež na niektoré ďalšie právnické osoby a fyzické osoby (§ 18 ods. 4 a 5, § 13 ods. 7, § 14 ods. 8 a § 16 ods. 8 tohto zákona). 

K ods. 2 písm. a) 

Do pôsobnosti zákona boli včlenené vzťahy, ku ktorým dochádza pri zaradení odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody do práce. Podľa zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov zaradenie do práce nie je klasickým výkonom práce. Na zaradenie do práce sa primerane použijú, okrem iných, § 147 a § 148 Zákonníka práce. 

K ods. 2 písm. b)  

Cieľom tohto zákona je zabezpečiť ochranu života a zdravia aj širšej skupine osôb vykonávajúcich „pracovné činnosti” mimo pracovného vzťahu aj v tom prípade, ak nejde o zamestnancov či používané technické zariadenia, ktoré sú užívané zamestnávateľom, ale aj inými osobami – podnikateľmi.  

So zreteľom na nedostatočné pomery BOZP u podnikajúcich fyzických osôb, ktoré nie sú zamestnávateľmi, sa požiadavky ustanovené týmto zákonom v nevyhnutnom rozsahu vzťahujú tiež na ne, ide napríklad o krajčíra, obuvníka, prevádzkovateľa kolotočov. Ak im pri plnení úloh vypomáhajú aj ich príbuzní vymenovaní v tomto ustanovení, tak zákon sa vzťahuje aj na týchto príbuzných. Ustanovenie vymedzilo okruh spolupracujúcich najbližších príbuzných podnikajúcej fyzickej osoby, ktorí mu napomáhajú pri plnení jeho podnikateľských úloh. Príbuznými v priamom rade sú rodičia a deti podnikajúcej fyzickej osoby.  

K ods. 2 písm. c) 

Objektom pôsobnosti zákona je aj vykonávanie dobrovoľníckych všeobecne prospešných aktivít, ktorými je organizovaná činnosť, ak jej súčasťou je dobrovoľná práca fyzickej osoby (občana) na aktivitách vo verejnom záujme. Subjektmi týchto verejných dobrovoľných aktivít sú organizátor aktivity a fyzická osoba vykonávajúca prácu v rámci dobrovoľnej aktivity.  

Dobrovoľníckou všeobecne prospešnou aktivitou je napríklad vykonávanie menších obecných služieb organizovaných obcou, ktoré sú určené na zlepšenie života, životného prostredia, ekonomických a sociálnych podmienok obyvateľov obce podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Ide tiež o aktivačnú činnosť podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na základe dobrovoľníckej práce podľa § 52 ods. 5 citovaného zákona. Takou aktivitou je aj čistenie, údržba, úprava a pod., nehnuteľností spolkov, združení, cirkví a pod. Patria sem práce vykonávané pri humanitárnej pomoci, ako aj priama účasť na činnosti zameranej na zmierňovanie alebo odstraňovanie následkov núdzových situácií. 

Do takto vymedzeného okruhu nepatria osobné a nepracovné aktivity, napríklad súkromné práce na záhrade, chalupe, rodinnom dome ani záujmová činnosť. Nepatrí sem tiež vlastná umelecká produkcia (výkon), napríklad spevácky výkon, divadelné vystúpenie a pod. ani vlastný športový výkon. Do tohto okruhu však patrí príprava uvedených podujatí, ak sú zabezpečované dobrovoľníkmi, napríklad zabezpečenie prípravy vystúpenia, stavba pódia. 

K ods. 2 písm. d) 

Právna úprava BOZP sa v nevyhnutnom rozsahu vzťahuje aj na osoby, ktoré sa s vedomím zamestnávateľa zdržiavajú na jeho pracoviskách a v jeho priestoroch. 

K ods. 3 

V spojitosti s odsekom 4 zákon umožňuje, aby bolo možné čiastočne alebo úplne vylúčiť aj ďalšie činnosti vykonávané v služobnom pomere. Iným zákonom možno vylúčiť pôsobnosť tohto zákona v prípade, ak jednoznačne vymedzí činnosti, u ktorých nie je možné zabezpečiť bezpečnosť a zdravie zamestnanca v súlade s cieľom tohto zákona. Tento zákon nevymedzil také činnosti ani ich povahu, pôjde o činnosti, pri ktorých sa reálne predpokladá, že zdravie zamestnanca môže byť poškodené. Sú nimi napríklad aktivity policajta pri udržiavaní verejného poriadku, požiarnika pri požiarnom zásahu. V súčasnosti takto vymedzené činnosti nie sú obsiahnuté v príslušných osobitných predpisoch. 

K ods. 4 

Zákon negatívne vymedzil pôsobnosť vo vzťahu k taxatívne vymedzeným činnostiam vykonávaným profesionálnymi vojakmi a občanmi povolanými na výkon služby:  

• po vypovedaní vojnového stavu a v čase vojny,  
• po vypovedaní výnimočného alebo núdzového stavu,  
• na účely vojenských cvičení, humanitárnej pomoci alebo mierových pozorovateľských misií. 

Aj pri týchto činnostiach sú však zamestnávateľ a iná povinná osoba povinní zabezpečiť najvyššiu možnú úroveň BOZP.  

§ 3 

Vymedzenie niektorých pojmov 

Na účely tohto zákona 

    a)    zamestnávateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá 

    1.    zamestnáva fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu⁴⁾ alebo v obdobnom pracovnom vzťahu,⁵⁾ 

    2.    uskutočňuje praktické vyučovanie žiakov učilišťa, žiakov odborného učilišťa, žiakov strednej školy a študentov vysokej školy, 

    b)    zamestnanec je 

    1.    fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu podľa jeho pokynov za mzdu alebo za odmenu, 

    2.    žiak učilišťa, žiak odborného učilišťa, žiak strednej školy pri praktickom vyučovaní a študent vysokej školy pri praktickej výučbe, 

    c)    osobitné skupiny zamestnancov sú tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiace ženy, mladiství a zamestnanci so zdravotným postihnutím, 

    d)    prevencia je systém opatrení plánovaných a vykonávaných vo všetkých oblastiach činnosti zamestnávateľa, ktoré sú zamerané na vylúčenie alebo obmedzenie rizika a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce, a určenie postupu v prípade bezprostredného a vážneho ohrozenia života alebo zdravia zamestnanca, 

    e)    nebezpečenstvo je stav alebo vlastnosť faktora pracovného procesu a pracovného prostredia, ktoré môžu poškodiť zdravie zamestnanca, 

    f)    ohrozenie je situácia, v ktorej nemožno vylúčiť, že zdravie zamestnanca bude poškodené, 

    g)    riziko je pravdepodobnosť vzniku poškodenia zdravia zamestnanca pri práci a stupeň možných následkov na zdraví, 

    h)    neodstrániteľné nebezpečenstvo je také nebezpečenstvo, ktoré podľa súčasných vedeckých a technických poznatkov nemožno vylúčiť ani obmedziť, 

    i)    neodstrániteľné ohrozenie je také ohrozenie, ktoré podľa súčasných vedeckých a technických poznatkov nemožno vylúčiť ani obmedziť, 

    j)    nebezpečná udalosť je udalosť, pri ktorej bola ohrozená bezpečnosť alebo zdravie zamestnanca, ale nedošlo k poškodeniu jeho zdravia, 

    k)    bezpečnosť technického zariadenia je stav technického zariadenia a spôsob jeho používania, pri ktorom nie je ohrozená bezpečnosť a zdravie zamestnanca; bezpečnosť technického zariadenia je neoddeliteľnou súčasťou bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.⁶⁾ 

K § 3 

Zákon vymedzil základné ďalej používané pojmy. Ich potreba vyplynula z aplikačnej praxe, najmä ako nevyhnutného predpokladu jednoznačnej praktickej realizácie ustanovení tohto zákona. Termíny podľa tohto zákona nemožno vzťahovať na iné ujmy ako na zdravotné, tzn. týkajú sa iba poškodenia zdravia.  

V porovnaní s doterajšou právnou úpravou tento zákon novo vymedzil pojmy zamestnanec, nebezpečná udalosť a bezpečnosť technického zariadenia. 

K písm. a) 

Pojem zamestnávateľ je definovaný ako ľubovoľná fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu zamestnáva inú fyzickú osobu. Je ním tiež osoba, ktorá uskutočňuje praktické vyučovanie žiakov stredných škôl podľa zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon, ďalej „zákon č. 29/1984 Zb.“) a študentov vysokých škôl podľa zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „zákon č. 131/2002 Z. z.“). 

Pracovnoprávne vzťahy upravuje Zákonník práce (§ 1 a nasledujúce). Pracovnoprávne vzťahy pri výkone verejnej služby (prác vo verejnom záujme) sa spravujú Zákonníkom práce (§ 3 ods. 1). Pracovnoprávne vzťahy ďalších zamestnancov a kategórií osôb (napríklad zamestnancov cirkví, družstva) sa spravujú Zákonníkom práce, ak osobitný predpis neustanovuje inak (§ 3 až § 5). Právne vzťahy pri výkone štátnej služby upravujú osobitné predpisy, napríklad uvedené v poznámke pod čiarou k odkazu 5 – zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon č. 312/2001 Z. z.“) a ďalšie.  

Účelom zaradenia praktického vyučovania žiakov stredných škôl a študentov vysokých škôl pri tejto forme výučby do pôsobnosti tohto zákona je zabezpečiť vykonanie bezpečných a zdravých pracovných podmienok pre výučbu a poskytnúť základnú teoretickú a praktickú prípravu k BOZP už pri príprave na povolanie. 

Praktickým vyučovaním podľa tohto zákona je, podľa § 22 zákona č. 29/1984 Zb., taká forma vyučovania, ktorou sa v rámci výchovy a vzdelávania osvojujú príslušné zručnosti a získavajú sa schopnosti využívať vedomosti v praxi. Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 29/1984 Zb. sa na právne pomery žiakov pri praktickom vyučovaní vzťahujú ustanovenia Zákonníka práce, ktoré, okrem iného, upravujú BOZP. Podľa jeho § 65 ods. 3 za vytvorenie podmienok pre praktické vyučovanie žiakov stredných škôl zodpovedajú školy, školské zariadenia a organizácie, v ktorých sa praktické vyučovanie vykonáva. Praktickú výučbu študentov vysokých škôl vykonávajú podľa § 35 zákona č. 131/2002 Z. z. vysoké školy a špecializované výučbové zariadenia vysokých škôl. 

K písm. b) 

Pojem zamestnanec je definovaný širšie ako v § 11 ods. 1 Zákonníka práce. Podľa tohto zákona je zamestnancom vždy aj osoba vykonávajúca závislú prácu v obdobných pracovnoprávnych vzťahoch. Toto vymedzenie pojmu zamestnanec korešponduje s pojmom zamestnávateľ podľa smernice Rady 89/391/EHS vymedzeným ako „akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá má zamestnávateľský vzťah k pracovníkovi a zodpovedá za podnik a/alebo prevádzku“ [pozri tiež komentár k písm. a)]. 

K písm. c) 

Za osobitné skupiny zamestnancov možno, so zreteľom na ich vyššiu vnímavosť na problémy v oblasti BOZP a na vyššiu pravdepodobnosť poškodenia ich zdravia, považovať aj ďalších, napríklad cudzincov (u ktorých je určitá jazyková bariéra, iné pracovné návyky a pod.), zamestnancov novozaradených do pracovného procesu (absolventi škôl, zamestnanci po dlhodobej nezamestnanosti), zamestnancov nastupujúcich prvýkrát do podniku (nepoznajú miestne pomery), zamestnancov prvýkrát zaradených na výkon špecifickej práce a pod. 

K písm. d) 

Prevencia zahŕňa plánovanie a vykonávanie aktivít zameraných na odstránenie alebo zníženie rizika a určenie konania po vzniku mimoriadnej situácie. Prevencia je aktivita (činnosť, akcia), ktorej cieľom je predísť, minimalizovať, vyhnúť sa problémom rôzneho charakteru, predísť nežiaducim javom. Na účely tohto zákona je ucelený systém opatrení, foriem a činností na: 

• predchádzanie a odstraňovanie príčin vzniku poškodenia zdravia zamestnanca, 
• zabraňovanie prehlbovania, opakovania a šírenia sa porúch psychického, fyzického alebo sociálneho zdravia zamestnanca. 

K písm. e) až g) 

Nebezpečenstvom je akýkoľvek činiteľ, ktorý môže narušiť zdravie zamestnanca, ak sa vyskytuje v pracovnom procese alebo v pracovnom prostredí. Nebezpečenstvom je napríklad aj človek, zviera, ich nesprávne konanie a ich vzájomná interakcia. Nebezpečenstvo je nevyhnutným predpokladom ohrozenia a následne (po splnení ďalších podmienok) aj poškodenia zdravia. 

Ohrozením je aktuálny stav okolností za účasti zamestnanca a nebezpečenstva, pri ktorom vzniká ujma na zdraví zamestnanca alebo taká ujma môže vzniknúť. Ohrozenie je bezpodmienečnou podmienkou pre vznik pracovného úrazu alebo choroby z povolania, alebo iného poškodenia zdravia súvisiaceho s prácou. 

Rizikom sa vyjadruje možnosť vzniku poškodenia zdravia z hľadiska pravdepodobnosti (ide o matematický pojem, ktorý vyjadruje, že s určitou pravdepodobnosťou nastane nejaký jav) a rozsahu možných zdravotných následkov z hľadiska ich závažnosti. Pod pojmom riziko nemožno rozumieť faktor, ktorý poškodzuje zdravie (to je nebezpečenstvo), ale len vyjadrenie miery možnosti vzniku ujmy na zdraví zamestnanca v kombinácii s dôsledkami poškodenia zdravia.  

K písm. h) a i) 

Termínom „neodstrániteľný” je vyjadrené, že nebezpečenstvo alebo ohrozenie pri danom aktuálne dosiahnutom stave vedeckých a technických poznatkov, ktoré možno prakticky realizovať, nie je možné úplne (absolútne) odstrániť. Ide o nebezpečenstvo alebo ohrozenie, ktoré existuje aj po vykonaní ochranných opatrení.  

K písm. j) 

Nebezpečnou udalosťou je situácia, pri ktorej bolo ohrozené zdravie zamestnanca, ale nedošlo k jeho poškodeniu. Bola upravená na základe Protokolu MOP z roku 2002 k dohovoru MOP č. 155 z roku 1981. Účelom včlenenia nebezpečnej udalosti do tohto zákona je, aby zamestnávateľ v súvislosti s ňou vykonal preventívne opatrenia podľa § 17 tohto zákona. Tak zabezpečí ochranu života a zdravia zamestnancov. V záujme toho musí vytvoriť vnútorný systém v organizácii, v ktorom budú zamestnanci zisťovať a oznamovať vznik nebezpečných udalostí určeným zodpovedným zamestnancom organizácie. Potom určení vedúci zamestnanci alebo iní, napríklad bezpečnostno-technická služba a pracovná zdravotná služba, budú vyšetrovať príčiny ich vzniku a vyhodnotia tieto príčiny. Na ich základe zamestnávateľ navrhne, prijme a vykoná opatrenia na predchádzanie podobných udalostí v budúcnosti. 

K písm. k) 

Bezpečnosť technického zariadenia vo vymedzenom obsahu pojmu je neoddeliteľnou súčasťou BOZP. Tento pojem nebol doteraz definovaný v predpisoch na zaistenie BOZP. 

§ 4 

Opatrenia na zaistenie bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci v predvýrobe 

(1) Projektanti, konštruktéri a tvorcovia pracovných postupov musia vyhotoviť projekty, návrhy strojov alebo iných technických zariadení a pracovné postupy, ktoré sú určené na použitie v práci, tak, aby vyhovovali požiadavkám vyplývajúcim z predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Súčasťou týchto projektov, návrhov strojov alebo iných technických zariadení a pracovných postupov musí byť vyhodnotenie neodstrániteľných nebezpečenstiev a neodstrániteľných ohrození, ktoré vyplývajú z navrhovaných riešení v určených prevádzkových a užívateľských podmienkach, posúdenie rizika pri ich používaní a návrh ochranných opatrení proti týmto nebezpečenstvám a ohrozeniam. 

(2) Súčasťou projektov, návrhov strojov alebo iných technických zariadení a pracovných postupov podľa odseku 1 sú informácie o ich bezpečnom umiestnení, inštalácii, používaní, kontrole, údržbe a oprave. 

K § 4 

Z hľadiska efektívneho a najlacnejšieho odstránenia príčin vzniku pracovných úrazov a iných poškodení zdravia existujú najväčšie možnosti pri tvorbe projektov a technológií, konštruovaní strojov, zariadení, tvorbe pracovných postupov a pod. – ide o včlenenie do nich čo najväčšej miery bezpečnostných opatrení. Zákon upravil základné predpoklady na tvorbu nových projektov, návrhov strojov alebo iných technických zariadení. Účelom je umožniť ich budúcim vlastníkom – zamestnávateľom, aby lepšie a jednoduchšie vykonávali potrebné opatrenia na zabezpečenie života a zdravia svojich zamestnancov pri ich používaní. 

Tieto otázky zákon vymedzil aj s ohľadom na čl. 12 dohovoru MOP č. 155 z roku 1981 tak, aby vnútroštátna legislatíva prijala opatrenia z hľadiska BOZP pre subjekty, ktoré navrhujú, vyrábajú, dovážajú, uvádzajú do obehu alebo prevádzkujú a používajú z akéhokoľvek dôvodu stroje, zariadenia alebo látky na pracovné účely. 

Prevzaté pôvodné ustanovenia doterajšej právnej úpravy (§ 7 zákona NR SR č. 330/1996 Z. z.) sa harmonizovali s opatreniami vo výrobe a pri uvádzaní výrobkov na trh upravenými v zákone č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a v príslušných nariadeniach vlády SR upravujúcich bezpečnostné a zdravotné požiadavky na určené výrobky, napríklad nariadenie vlády SR č. 310/2004 Z. z. o technických požiadavkách na strojové zariadenia. 

Konštruktéri, projektanti a tvorcovia technologických a pracovných postupov musia vyhodnocovať a zohľadňovať predpokladané podmienky v nimi pripravovaných návrhoch. Na základe takej analýzy vyhotovia svoje diela. Ide o široký okruh stavebných a konštrukčných diel, výrobných a pracovných prostriedkov, ako napríklad budovy, oceľové konštrukcie, stroje, zariadenia, materiály a pod., ktoré môžu akýmkoľvek spôsobom ohroziť nielen bezpečnosť a zdravie zamestnancov pri práci, ale aj iných osôb počas ich inštalovania, používania, opráv a pod.  

V princípe musia projektanti, konštruktéri a tvorcovia technologických a pracovných postupov podľa tohto ustanovenia vykonať v čase návrhu, projektovania, konštruovania alebo tvorby šesť zásadných krokov: 

    1.    určiť možné i predvídateľné nebezpečenstvá a ohrozenia, 

    2.    odstrániť zistené nebezpečenstvá a ohrozenia, 

    3.    prehodnotiť návrhy a určiť všetky možné i predvídateľné neodstrániteľné nebezpečenstvá a neodstrániteľné ohrozenia, 

    4.    posúdiť riziko pre zdravie užívateľa pri práci, 

    5.    navrhnúť doplňujúce, resp. náhradné ochranné opatrenia, 

    6.    poskytnúť informácie v technickej dokumentácii. 

§ 5 

Všeobecné zásady prevencie 

(1) Zamestnávateľ je povinný uplatňovať všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane zabezpečovania informácií, vzdelávania a organizácie práce a prostriedkov. 

(2) Všeobecné zásady prevencie sú 

    a)    vylúčenie nebezpečenstva a z neho vyplývajúceho rizika, 

    b)    posudzovanie rizika, ktoré nemožno vylúčiť, najmä pri výbere a počas používania pracovných prostriedkov, materiálov, látok a pracovných postupov, 

    c)    vykonávanie opatrení na odstránenie nebezpečenstiev v mieste ich vzniku, 

    d)    uprednostňovanie kolektívnych ochranných opatrení pred individuálnymi ochrannými opatreniami, 

    e)    nahrádzanie prác, pri ktorých je riziko poškodenia zdravia, bezpečnými prácami alebo prácami, pri ktorých je menšie riziko poškodenia zdravia, 

    f)    prispôsobovanie práce schopnostiam zamestnanca a technickému pokroku, 

    g)    zohľadňovanie ľudských schopností, vlastností a možností najmä pri navrhovaní pracoviska, výbere pracovného prostriedku, pracovných postupov a výrobných postupov s cieľom vylúčiť alebo zmierniť účinky škodlivých faktorov práce, namáhavej práce a jednotvárnej práce na zdravie zamestnanca, 

    h)    plánovanie a vykonávanie politiky prevencie zavádzaním bezpečných pracovných prostriedkov, technológií a metód organizácie práce, skvalitňovaním pracovných podmienok s ohľadom na faktory pracovného prostredia a prostredníctvom sociálnych opatrení, 

    i)    vydávanie pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. 

K § 5 

V súlade s doterajšou právnou úpravou tento zákon prebral všeobecné zásady prevencie týkajúce sa bezpečnosti a zdravia zamestnancov. 

K ods. 1 

Zákon zaviazal zamestnávateľa realizovať preventívne opatrenia v záujme ochrany bezpečnosti a zdravia zamestnancov pri práci. Tieto zásady zamestnávateľ uplatňuje pri realizovaní svojich úloh. 

Opatrenia uvedené v odseku 1 nie sú ohraničené finančne, materiálne ani inak, kritériom je ich potreba v konkrétnych pracovných podmienkach. Základný rozsah preventívnych opatrení tvoria právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie BOZP. 

Poskytovaním informácií z oblasti BOZP sa rozumie, že zamestnávateľ dá zamestnancom k dispozícii všetky potrebné údaje a návody, poučí a oboznámi zainteresované osoby nachádzajúce sa na pracovisku o akýchkoľvek skutočnostiach dôležitých na zaistenie BOZP. To vykonáva akoukoľvek vhodnou formou a spôsobom, napríklad ústne, písomne, praktickým predvedením, výcvikom, signálmi a pod. Zásadný význam v prevencii má pozitívna informácia, ktorá vymedzuje, ako má zamestnanec bezpečne pracovať. Až následne musí byť zamestnancovi prezentovaná aj záporná stránka veci – dosahy na zdravie, zákazy nevyhnutných činností a pod. 

Poskytovanie informácií je bližšie špecifikované ďalej, napríklad určovanie bezpečných pracovných postupov v § 6 ods. 1 písm. i), vydávanie pokynov na zaistenie BOZP v § 6 ods. 1 písm. l), poskytovanie špecifických informácií v § 7 ods. 6 a 7, označovanie pracovísk a zariadení, ktoré môžu ohroziť alebo poškodiť zdravie v § 13 ods. 6 atď. 

K ods. 2 

Zákon všeobecne upravil hierarchiu konania a aktivít zameraných: 

• proti nebezpečenstvám ich vylúčením už pri zaobstarávaní (nákupe) bezpečného zariadenia, technológie alebo pracovného postupu a dodatočnými opatreniami počas ich užívania, 
• proti ohrozeniam ich odstránením a obmedzením pri zdroji a znížením počtu exponovaných zamestnancov a 
• proti rizikám pomocou opatrení, ktorými sa znižuje pravdepodobnosť ich vzniku a rozsah a závažnosť následkov na zdraví.  

Hierarchia preventívnych opatrení z hľadiska ich účinnosti a efektívnosti je uplatnená v radení jednotlivých opatrení zhora nadol.  

Bezpečné a zdravie nepoškodzujúce pracovné podmienky možno dosiahnuť aj sociálnymi opatreniami, ktoré sú zamerané na rešpektovanie, zosúlaďovanie a zlepšovanie existujúcich sociálnych vzťahov najmä v rámci organizácie, ide o opatrenia zamedzujúce obťažovaniu, násiliu, znevažovaniu, preťažovaniu zamestnancov pracovnými úlohami v časovo nezvládnuteľných termínoch a pod. 

Prehľad všeobecných zásad prevencie uvedený v ustanovení odseku 2 nie je, samozrejme, úplný. Pre názornosť možno uviesť aj ďalšie, ktoré sú uvedené či neuvedené v iných ustanoveniach právnej úpravy, napríklad: 

• starostlivosť o bezpečnosť a zdravie zamestnancov pri práci a o zlepšovanie pracovných podmienok ... je rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou plánovania a plnenia pracovných úloh (§ 146 ods. 2 Zákonníka práce), 
• akceptovateľná úroveň ochrany práce vrátane prijateľnej úrovne BOZP sa musí zabezpečovať vo všetkých činnostiach organizácie a musí sa prispôsobovať aktuálnym okolnostiam (§ 147 Zákonníka práce), 
• opatrenia na zaistenie BOZP sa musia priebežne vykonávať s ohľadom na všetky súvislosti súvisiace s prácou [§ 7 ods. 1 písm. a) tohto zákona], 
• efektívne zlepšovanie pracovných podmienok vyžaduje systematické skúmanie príčin i možných nedostatkov a vykonávanie preventívnych opatrení, 
• účinnú prevenciu nemožno dosiahnuť len plnením povinností ustanovených predpismi, ale dôsledným a kvalifikovaným posudzovaním pracovných podmienok, odhaľovaním nebezpečenstiev, ich odstraňovaním, zmierňovaním ich účinkov, zabránením prístupu k nim. 

Použitie prevencie nie je ohraničené časovo, keďže ani stav BOZP nie je časovo statická kategória – mení sa počas pracovnej zmeny, mení sa počas „pracovného života”. Preto sa celý systém posudzovania rizika opakuje, aplikuje sa pri plánovaní nových stavieb, výbere nových strojov, používaní jednotlivých strojov, zariadení, chemikálií, pri údržbe a rekonštrukciách, distribúcii polotovarov a výrobkov do/z organizácie. 

DRUHÁ ČASŤ
POVINNOSTI ZAMESTNÁVATEĽA
A PRÁVA A POVINNOSTI ZAMESTNANCOV 

§ 6 

Všeobecné povinnosti zamestnávateľa 

(1) Zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný 

    a)    vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, 

    b)    zlepšovať pracovné podmienky a prispôsobovať ich zamestnancom; zohľadňovať pritom meniace sa skutočné a predvídateľné okolnosti a dosiahnuté vedecké a technické poznatky, 

    c)    zisťovať nebezpečenstvá a ohrozenia, posudzovať riziko a vypracovať písomný dokument o posúdení rizika pri všetkých činnostiach vykonávaných zamestnancami, 

    d)    zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy, 

    e)    zabezpečovať, aby chemické faktory, fyzikálne faktory, biologické faktory, faktory ovplyvňujúce psychickú pracovnú záťaž a sociálne faktory neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov, 

    f)    odstraňovať nebezpečenstvá a ohrozenia, a ak to podľa dosiahnutých vedeckých a technických poznatkov nie je možné, plánovať a vykonávať opatrenia na ich odstránenie alebo obmedzenie, 

    g)    nahrádzať namáhavé a jednotvárne práce a práce v sťažených a zdraviu nebezpečných alebo škodlivých pracovných podmienkach vhodnými pracovnými prostriedkami, pracovnými postupmi, výrobnými postupmi a zdokonaľovaním organizácie práce, 

    h)    v priestoroch, kde sa používajú alebo skladujú nebezpečné látky alebo sa používajú technológie a zariadenia, pri ktorých zlyhaní môže dôjsť k ohrozeniu života a zdravia väčšieho počtu zamestnancov, iných fyzických osôb a k ohrozeniu okolia, a v priestoroch, kde sa nachádzajú osobitné nebezpečenstvá a nebezpečenstvá, ktoré môžu bezprostredne a vážne ohroziť život a zdravie zamestnancov, 

    1.    prijať opatrenia na vylúčenie ohrozenia života a zdravia; ak to s ohľadom na dosiahnuté vedecké a technické poznatky nie je možné, prijať opatrenia na ich obmedzenie, 

    2.    vykonať nevyhnutné opatrenia na obmedzenie možných následkov ohrozenia života a zdravia a umožniť prístup do ohrozeného priestoru len nevyhnutne potrebným zamestnancom, 

    3.    zabezpečiť riadne a preukázateľné oboznámenie, výcvik a vybavenie zamestnancov podľa osobitných požiadaviek na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, 

    i)    určovať bezpečné pracovné postupy, 

    j)    určovať a zabezpečovať ochranné opatrenia, ktoré sa musia vykonať, a ak je to potrebné, určovať a zabezpečovať ochranné prostriedky, ktoré sa musia používať, 

    k)    písomne vypracovať koncepciu politiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci obsahujúcu zásadné zámery, ktoré sa majú dosiahnuť v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a program realizácie tejto koncepcie, ktorý obsahuje najmä postup, prostriedky a spôsob jej vykonania; pravidelne ich vyhodnocovať a podľa potreby aktualizovať, 

    l)    vydávať vnútorné predpisy, pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a dávať pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, 

    m)    vypracovať a podľa potreby aktualizovať vlastný zoznam prác a pracovísk 

    1.    zakázaných tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám, 

    2.    spojených so špecifickým rizikom pre tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a pre dojčiace ženy, 

    3.    zakázaných mladistvým zamestnancom, 

    n)    viesť a uchovávať predpísanú dokumentáciu, záznamy a evidenciu súvisiacu s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci, 

    o)    zaraďovať zamestnancov na výkon práce so zreteľom na ich zdravotný stav a schopnosti a na ich vek, kvalifikačné predpoklady a odbornú spôsobilosť podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a nedovoliť, aby vykonávali práce, ktoré nezodpovedajú ich zdravotnému stavu a schopnostiam a na ktoré nemajú vek, kvalifikačné predpoklady a doklad o odbornej spôsobilosti podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, 

    p)    zabezpečiť posudzovanie individuálnych fyzických schopností zamestnanca pri ručnej manipulácii s bremenami, 

    q)    zabezpečiť vykonávanie zdravotného dohľadu vrátane preventívnych prehliadok v pravidelných intervaloch s ohľadom na charakter práce a na pracovné podmienky na pracovisku, ako aj vtedy, ak o to zamestnanec požiada, 

    r)    dbať na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci u 

    1.    zamestnancov na odlúčených pracoviskách, 

    2.    zamestnancov, ktorí pracujú na pracovisku sami, 

    3.    osobitných skupín zamestnancov, predovšetkým vo vzťahu k špecifickým nebezpečenstvám, ktoré osobitne ovplyvňujú ich bezpečnosť a zdravie, 

    s)    poskytovať zamestnancom prestávky v práci z dôvodu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,⁷⁾ 

    t)    nepoužívať pri prácach, pri ktorých sú zamestnanci vystavení zvýšenej možnosti vzniku úrazu alebo iného poškodenia zdravia, taký spôsob odmeňovania za prácu, ktorý by pri zvyšovaní pracovných výkonov mohol mať za následok ohrozenie bezpečnosti alebo zdravia zamestnancov. 

(2) Na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci prostredníctvom osobných ochranných pracovných prostriedkov je zamestnávateľ povinný 

    a)    vypracovať zoznam poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov na základe posúdenia rizika a hodnotenia nebezpečenstiev vyplývajúcich z pracovného procesu a z pracovného prostredia, 

    b)    bezplatne poskytovať zamestnancom, u ktorých to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, potrebné účinné osobné ochranné pracovné prostriedky a viesť evidenciu o ich poskytnutí, 

    c)    udržiavať osobné ochranné pracovné prostriedky v používateľnom a funkčnom stave a dbať o ich riadne používanie. 

(3) Zamestnávateľ je povinný bezplatne 

    a)    poskytovať zamestnancom pracovný odev a pracovnú obuv,⁸⁾ ak pracujú v prostredí, v ktorom odev alebo obuv podlieha mimoriadnemu opotrebovaniu alebo mimoriadnemu znečisteniu, 

    b)    zabezpečovať zamestnancom podľa vnútorného predpisu pitný režim, ak to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, a poskytovať umývacie, čistiace a dezinfekčné prostriedky potrebné na zabezpečenie telesnej hygieny. 

(4) Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby zamestnanci iného zamestnávateľa, ktorí budú vykonávať práce na jeho pracoviskách a v jeho priestoroch, dostali potrebné informácie a pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci platné pre jeho pracoviská a priestory, najmä informácie podľa § 7 ods. 6 písm. a) až c). 

(5) Zamestnávateľ je povinný vydať zákaz fajčenia na pracoviskách, na ktorých pracujú aj nefajčiari, a zabezpečiť dodržiavanie tohto zákazu, ako aj zákazu fajčenia na pracoviskách.⁹⁾ 

(6) Zamestnávateľ je povinný starať sa o bezpečnosť a ochranu zdravia všetkých osôb, ktoré sa nachádzajú s jeho vedomím na jeho pracoviskách alebo v jeho priestoroch. 

(7) Úlohy zamestnávateľa v oblasti starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci sú povinní zabezpečovať vedúci zamestnanci na všetkých stupňoch riadenia v rozsahu úloh vyplývajúcich z ich funkcií. Tieto úlohy sú rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou ich pracovných povinností. 

(8) Zamestnávateľ, ktorý je fyzickou osobou, a štatutárny orgán zamestnávateľa, ktorý je právnickou osobou, po oznámení podľa § 12 ods. 5 a § 22 ods. 8 sú povinní zabezpečiť vykonanie potrebných preventívnych opatrení a ochranných opatrení; ak je bezprostredne ohrozený život alebo zdravie, sú povinní konať bezodkladne. 

(9) Povinnosti zamestnancov pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a pri vykonávaní potrebných opatrení neovplyvňujú zodpovednosť zamestnávateľa za plnenie povinností v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. 

(10) Náklady spojené so zaisťovaním bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný znášať zamestnávateľ; tieto náklady nesmie presunúť na zamestnanca. 

K § 6 

Ustanovenie upravilo všeobecné povinnosti zamestnávateľov na úseku prevencie i ochranných opatrení v oblasti BOZP. Povaha, množstvo a kvalita opatrení, ako aj spôsob ich zabezpečovania sú determinované charakterom práce, veľkosťou podniku, počtom zamestnancov a inými jeho charakteristikami. Aj vo vzťahu k nim má zásadný význam základný pracovnoprávny predpis – Zákonník práce, ktorý obsahuje základné ustanovenia v tejto oblasti. 

Ustanovenie § 146 ods. 1 Zákonníka práce obsahuje zhutnenú podobu modernej filozofie prístupu k ochrane zamestnancov. Z vymedzenia pojmu ochrana práce vyplýva, že systematická starostlivosť zamestnávateľa o zamestnancov by nemala byť orientovaná výlučne len na bezprostredné zabezpečenie BOZP. V širších dimenziách sa jeho pozornosť musí sústreďovať na vytvorenie a udržiavanie takých pracovných podmienok, ktoré umožnia aj celkové a dlhodobé zachovanie zdravia a pracovnej schopnosti zamestnanca.  

Vykonanie účinných opatrení na zabezpečenie uspokojivých pracovných podmienok vrátane opatrení na zaistenie BOZP vyžaduje dlhodobejšie a cieľavedomé aktivity. Preto Zákonník práce v § 146 ods. 2 ustanovuje, že určovanie rozsahu, kvality, povahy, postupnosti použitia potrebných opatrení, napríklad organizačných, technických, personálnych, výchovných, je súčasťou celkového plánovania zamestnávateľa. Ustanovuje, že starostlivosť o BOZP a stále zlepšovanie pracovných podmienok je rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou plánovania a plnenia pracovných úloh. To má zásadný právny význam aj v tom smere, že zamestnávateľ sa nemôže zbaviť zodpovednosti za prípadné neplnenie úloh v starostlivosti o BOZP alebo zodpovednosti v prípade uplatňovania náhrady škody pri pracovných úrazoch, sankcií orgánmi inšpekcie práce a pod. Nemôže sa dovolávať rôznych „objektívnych” ťažkostí, napríklad nedostatku finančných a iných prostriedkov, odborných zamestnancov, potreby urýchleného plnenia výrobných úloh a z toho dôvodu nevykonaných školení, odborných prehliadok a odborných skúšok technických zariadení, pravidelných kontrol dodržiavania predpisov BOZP. Pri zostavovaní a určovaní hospodárskych, prevádzkových a pracovných ukazovateľov musí rátať s vyčlenením dostatočných finančných a iných prostriedkov na revíznu činnosť, na nákup a údržbu OOPP, z hľadiska časového fondu musí rátať s tým, že zamestnanci musia absolvovať predpísané školenia, lekárske prehliadky, rekondičné pobyty a pod. Zamestnávateľ musí pri zabezpečovaní týchto základných úloh tiež zabezpečiť ich premietnutie do vnútorných predpisov a noriem, ako sú organizačné a pracovné poriadky, štatúty, až po pracovné zmluvy a pracovné náplne jednotlivých zamestnancov.  

Z dikcie § 146 ods. 3 Zákonníka práce, ktorý upravuje spoluprácu citovaných subjektov (zamestnávateľ, zamestnanec, zástupca zamestnancov pre BOZP a odborová organizácia), vyplýva, že spolupráca je základom efektívnej činnosti v zlepšovaní ochrany života a zdravia zamestnancov. 

Nevyhnutným, aj keď doteraz často nedoceneným predpokladom bezpečnej a zdravie neohrozujúcej práce je, podľa § 146 ods. 4 Zákonníka práce, znalosť predpisov na zaistenie BOZP a princíp hodnotenia súladu hospodárskych a iných výsledkov zamestnávateľa v spojitosti s dodržiavaním predpisov BOZP. 

Na predchádzanie konfliktným situáciám § 146 ods. 5 Zákonníka práce ustanovil zvýšenú úroveň ochrany vymedzených subjektov tak, že za plnenie úloh pri zaisťovaní BOZP nesmie vzniknúť ujma zamestnancom, zástupcom zamestnancov pre BOZP, ani odborným zamestnancom, ktorých zamestnávateľ poveril plnením úloh pri zaisťovaní BOZP (napríklad bezpečnostným technikom). 

Ustanovením § 147 ods. 1 Zákonníka práce sa upravuje najzákladnejšia povinnosť zamestnávateľa – sústavne zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci. V rámci nej je povinný vykonávať všetky nevyhnutné opatrenia vrátane opatrení na prevenciu rizík, na zabezpečovanie vhodného systému na riadenie ochrany práce a na zabezpečovanie potrebných prostriedkov, a to finančných, materiálnych, personálnych a iných. V súlade s týmto ustanovením musí potrebné opatrenia sústavne vykonávať každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva čo len jedného zamestnanca, a to pri všetkých ním zabezpečovaných činnostiach a súčasne zásadne vždy vopred tak, aby sa zaručil požadovaný stupeň ochrany telesnej a duševnej integrity zamestnanca. Tieto opatrenia je povinný udržiavať v súlade so skutočným stavom vecí v jeho pôsobnosti. 

V spojitosti s ďalšími právami a povinnosťami v tejto oblasti Zákonník práce odkazuje na osobitné predpisy, patrí k nim napríklad tento zákon a zákon č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve. 

K ods. 1 písm. a) 

Požiadavky na zaistenie BOZP sú ustanovené v príslušných právnych predpisoch a normách, a preto je odôvodnená požiadavka, aby zamestnávateľ v prvom rade dodržiaval všetky povinnosti ustanovené týmito osobitnými predpismi na zaistenie BOZP, ktorými sú v zmysle § 39 ods. 1 Zákonníka práce predpisy na ochranu života a zdravia, hygienické predpisy, technické normy, dopravné predpisy, predpisy o požiarnej ochrane, predpisy o manipulácii s horľavinami, výbušninami, zbraňami, rádioaktívnymi látkami, jedmi a inými látkami škodlivými zdraviu, pokiaľ upravujú otázky týkajúce sa ochrany života a zdravia.  

Zákon uložil zamestnávateľovi vykonávať všetky potrebné preventívne a ochranné opatrenia na zaistenie BOZP so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce. S ohľadom na rozmanitosť prevádzkových podmienok a situácií ide o širokú škálu najmä technických, organizačných, personálnych a výchovnovzdelávacích opatrení. 

Technické opatrenia spočívajú v udržiavaní objektov, pracovísk, strojov a zariadení v takom technickom stave, ktorý zaručuje ich bezpečnú prevádzku, a to najmä pravidelnými prehliadkami a skúškami, údržbou, odstraňovaním nedostatkov, prispôsobovaním strojov, zariadení a technológií novým poznatkom vedy a techniky. Organizačné opatrenia spočívajú vo vhodnej úprave celého pracovného režimu a organizácie práce tak, aby sa vylúčilo alebo obmedzilo pôsobenie škodlivých alebo nepriaznivých vplyvov práce a pracovného prostredia. Tieto opatrenia sa realizujú napríklad rozvrhnutím pracovnej doby a prestávok v práci, poskytnutím dostatočného oddychu medzi pracovnými zmenami, poskytnutím bezpečnostných prestávok, skracovaním doby pobytu v zdraviu škodlivom prostredí. Organizačné opatrenia sú využívané, ak požiadavky BOZP nemožno splniť technickými prostriedkami. Personálne opatrenia spočívajú napríklad vo výbere vhodných zamestnancov s ohľadom na ich fyzické a psychické schopnosti, zahrnujú aj opatrenia na zlepšovanie medziľudských vzťahov a pod. Výchovnovzdelávacie opatrenia spočívajú v ovplyvňovaní vedomia zamestnancov s cieľom vytvárať ich schopnosť rozoznávať alebo uvedomovať si riziká a pracovať tak, aby neohrozovali život a zdravie svoje alebo iných osôb, najmä prostredníctvom celkovej pozitívnej klímy v organizácii, stimuláciou k bezpečnej práci, systémom pravidelných oboznamovaní a overovaním vedomostí. 

K ods. 1 písm. b) 

Ustanovenie upravilo povinnosť skvalitňovať pracovné podmienky a harmonizovať ich s fyzickými a psychickými danosťami zamestnanca. Všetky aspekty práce je potrebné navrhovať, vykonávať a udržiavať s ohľadom na požadované zaistenie BOZP, aby sa predchádzalo nepriaznivým vplyvom práce, napríklad z monotónnej práce, práce s vnúteným tempom a pod. Pritom sa musia zohľadňovať nielen skutočné, aktuálne pracovné podmienky, ale aj tie, ktoré sa dajú predvídať, napríklad výpadky energie, havarijné stavy, výsledky chybného rozhodnutia personálu a pod. 

Termín „pracovné podmienky” je potrebné vnímať v jeho najširšom obsahu, pracovné podmienky vymedzuje široký okruh predpisov, napríklad tento zákon, Zákonník práce, zákon č. 126/2006 Z. z., zákon o ochrane pred požiarmi a vykonávacie predpisy. V kolektívnych zmluvách ich možno vymedziť i nad rozsah zákona. 

Stav pracoviska, pracovných prostriedkov i konania zamestnanca sa z hľadiska BOZP menia a vyvíjajú, aj túto skutočnosť musí zamestnávateľ zohľadňovať pri vykonávaní opatrení na zaistenie BOZP. Na ten účel je povinný tiež sledovať nové vedecké a spoločenské poznatky z oblasti BOZP a podľa potreby ich uplatňovať vo svojej pôsobnosti. 

K ods. 1 písm. c) 

Zisťovanie výskytu nebezpečenstiev a ohrození, určovanie ich charakteristík a hodnotenie rizika je základom prevencie. Celý tento proces posudzovania rizika, spolu s následným určením a vykonaním ochranných opatrení, smeruje k znižovaniu rizika na najmenšiu možnú mieru. Zákon preto konkretizoval povinnosť zamestnávateľa posudzovať pri všetkých činnostiach zamestnancov, a to pri každej nimi vykonávanej práci. 

Posudzovaním rizika z hľadiska pravdepodobnosti vzniku poškodenia zdravia a možných následkov na zdravie sa nehodnotí zdravotný stav zamestnanca, ale stav jednotlivých zložiek práce – spôsob práce zamestnanca, stav pracovného prostriedku a pracovného prostredia vrátane pracoviska v spojitosti s ich vplyvom na zamestnancov. Posudzovanie rizika zabezpečuje zamestnávateľ spravidla prostredníctvom príslušných špecialistov. Špecialistami sú bezpečnostní technici, lekári špecializovaní na pracovné lekárstvo, ergonómovia, revízni technici pre vyhradené technické zariadenia a pod. V rámci posudzovania rizika a riadenia rizika zamestnávateľ: 

    1.    zisťuje činnosti a situácie, v ktorých sa nebezpečenstvo vyskytuje alebo môže vyskytovať, 

    2.    hodnotí, či ohrozenie je alebo nie je nevyhnutné pre zabezpečovanú činnosť (či sa bez neho práca dá vykonať),  

    3.    hodnotí, či daná situácia a daný stav je v súlade s predpismi na zaistenie BOZP, 

    4.    ak nie je, tak určuje a vykonáva potrebné opatrenia 

• odstraňuje príčiny vzniku nebezpečenstva, 
• vykonáva potrebné preventívne opatrenia,  
• optimalizuje pracovné podmienky 

    5.    problematiku, a to podľa závažnosti a potreby 

• zaraďuje do svojej koncepcie politiky BOZP a do programu jej realizácie, 
• normuje prácu (§ 133 ods. 1 Zákonníka práce), 

    6.    zabezpečuje posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu a podľa nich zaraďuje na prácu, 

    7.    oboznamuje a informuje zamestnancov, prerokúva s nimi problematiku, zabezpečuje výcvik a pod. 

Zamestnávateľ je povinný posudzovať riziko, okrem iného, aj v súvislosti s fyzickým a psychickým zaťažením zamestnanca, určiť a posúdiť povahu, stupeň a trvanie vystavenia zamestnancov zaťaženiu. 

K ods. 1 písm. d) a e) 

Zamestnávateľ musí vykonávať potrebné bezpečnostné a zdravotné opatrenia tak, aby nedošlo k ohrozeniu a k akémukoľvek poškodeniu zdravia zamestnancov, a to s ohľadom na všetky priame i nepriame súvislosti danej pracovnej aktivity. Vždy musí realizovať požiadavky upravené predpismi na zaistenie BOZP.  

Jednotlivé prvky nesmú jednotlivo alebo vo svojom spoločnom pôsobení na zamestnanca ohrozovať jeho bezpečnosť a zdravie. Nestačí, aby stroje, zriadenia, organizácia práce a pod. len spĺňali požiadavky BOZP. Nevyhnutne sa musí vysporiadať s nadväznosťou pracovných úkonov, účinkami susediacich pracovísk, možnými chybami obsluhujúceho personálu, spôsobu odmeňovania pri danej práci, potrebou prestávok na regeneráciu fyzických a psychických schopností a pod. 

Aj s ohľadom na ustanovenia tohto zákona a iných predpisov na zaistenie BOZP, najmä jeho § 6 ods. 1 písm. a) tohto zákona, je potrebné realizovať všeobecné zásady prevencie (§ 5 ods. 2 tohto zákona). 

V súlade s filozofiou starostlivosti o bezpečnosť a zdravie zamestnancov zamestnávateľ je povinný zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy. Zabezpečuje sa nimi, aby pracovné priestory, stroje a zariadenia, technológia a pracovné prostredie chránili zamestnancov pred škodlivými vplyvmi a pred nadmerným a neprirodzeným zaťažením ľudského organizmu. Aj pri nich majú prioritné postavenie preventívne aktivity, ktoré majú zabezpečiť sústavný vyhovujúci stav technických zariadení. Špecifické požiadavky sú obsiahnuté vo viacerých predpisoch, napríklad vo vyhláške č. 43/1985 Zb., vyhláške č. 718/2002 Z. z., STN 21 0700.  

Tam, kde nemožno vylúčiť škodlivé vplyvy, treba ich pôsobenie znížiť na najnižšiu možnú mieru. V žiadnom prípade však nesmú prekročiť ustanovené hodnoty napríklad v nariadení vlády SR č. 45/2002 Z. z. o ochrane zdravia pri práci s chemickými faktormi. Na pracoviskách, kde tieto požiadavky dočasne nemožno plniť, možno pokračovať v práci len vtedy, ak je BOZP zamestnancom dostatočne zabezpečená inak, napríklad: 

• ochrannými zariadeniami, ochrannými odevmi alebo inými OOPP, 
• organizáciou práce a vymedzením doby, po ktorú zamestnanec smie byť vystavený pôsobeniu škodlivých činiteľov alebo nadmernej záťaže, určením podmienok pre jeho prácu mimo tejto doby a určením spôsobov, ktorými možno odstrániť následky pôsobenia škodlivých vplyvov, 
• osobitnými podmienkami na zotavenie v pracovnom čase i po ňom, napríklad cvičením, stravou, pitným režimom. 

K ods. 1 písm. f) 

Ustanovenie upravilo povinnosť odstraňovať možné zdroje poškodenia zdravia. Charakter činnosti alebo prevádzky niektorých odvetví, charakter niektorých profesií a pod. je taký, že zamestnávateľ nie je schopný absolútne vylúčiť určité nebezpečenstvá, ohrozenia a z nich vyplývajúce riziká. U neodstrániteľných rizík (tzn. za daného stavu a všeobecne dostupných technických a iných prostriedkov neodstrániteľných nebezpečenstiev a ohrození) musí zamestnávateľ v rámci posúdenia rizika vypracovať aj ich vyhodnotenie a plánovať a postupne vykonávať opatrenia na ich odstránenie alebo obmedzenie. Zákon neurčuje formu ani obsah týchto vyhodnotení – je na zamestnávateľovi, aby ich spracoval s ohľadom na jeho prevádzkové a iné podmienky. 

Ustanovenie korešponduje s povinnosťou vypracovať posúdenie rizika v písomnej podobe [§ 6 ods. 1 písm. c tohto zákona] a predpokladá sa, že vyhodnotenie spravidla bude jednou časťou posúdenia rizika alebo bude naň nadväzovať. 

K ods. 1 písm. g) 

Ustanovenie obsahuje povinnosť, aby zamestnávateľ v súlade s filozofiou komplexného zlepšovania pracovných podmienok:  

    1.    nahrádzal namáhavé a jednotvárne práce, nebezpečné zariadenia, nebezpečné pracovné postupy alebo nebezpečné látky bezpečnými alebo menej nebezpečnými a škodlivými,  

    2.    zlepšoval organizáciu práce, 

    3.    znižoval expozíciu zamestnancov na najnižšiu možnú mieru pomocou prestávok zaradených do pracovnej činnosti alebo zmenou činnosti a pod.  

V súvislosti so zavádzaním nových technológií a pracovných postupov sa musí venovať pozornosť nielen fyzickému, ale i psychickému a senzorickému zaťaženiu, ktoré z hľadiska zaťaženia zamestnanca nadobúdajú čoraz viac na význame. 

K ods. 1 písm. h) 

Ustanovenie upravilo preventívne opatrenia osobitne pre práce, pri ktorých existuje možnosť ohrozenia života a zdravia väčšieho počtu zamestnancov, iných osôb a ohrozenia okolia organizácie alebo práce s osobitným nebezpečenstvom. Skúsenosti z veľkých priemyslových havárií vyžadujú, aby zamestnávatelia vykonali účinné opatrenia na zaistenie bezpečnosti nielen svojich zamestnancov, ale aj iných osôb a okolia. Ustanovenie sa nevzťahuje len na prípady priemyslových havárií, ale napríklad aj na ekologické havárie a živelné udalosti. Tieto opatrenia by mali byť obsiahnuté v príslušných vnútorných predpisoch (napríklad bezpečnostné a prevádzkové predpisy, evakuačné a požiarne plány), niektoré otázky riešia osobitné predpisy, napríklad nariadenie vlády SR č. 493/2002 Z. z. o minimálnych požiadavkách na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vo výbušnom prostredí (ktoré bude nahradené novým nariadením vlády SR s obdobným obsahom). 

Nebezpečnou látkou sa rozumie najmä látka výbušná, podporujúca horenie, ľahko zápalná, horľavá, jedovatá, žieravá alebo dráždivá. Osobitné požiadavky uvedené v bode 3 ustanovenia reprezentujú nielen požiadavky upravené v právnych predpisoch, ale napríklad aj v slovenských technických normách (§ 39 Zákonníka práce). 

K ods. 1 písm. i) a j) 

Nevyhnutným predpokladom bezpečného výkonu práce je poznanie možných ohrození, na základe čoho môže potom zamestnávateľ určiť bezpečné pracovné postupy. Z hľadiska ochrany života a zdravia zamestnanca je kľúčovým a efektívnym opatrením práve určenie bezpečného pracovného postupu, tzn. takého spôsobu výkonu práce, pri ktorom nedôjde k ujme na zdraví. Obsahom bezpečného pracovného postupu je nadväznosť jednotlivých vykonávaných úkonov, a to na konkrétnych výrobných strojoch, zariadeniach, v rámci konkrétne špecifikovaných pracovných procesov tak, aby zhotovenie výrobku, poskytnutie služby alebo vykonanie inej práce neviedlo k poškodeniu zdravia. Povinnosť určiť bezpečné pracovné postupy v niektorých prípadoch vyplýva priamo z príslušných predpisov, napríklad povinnosť vypracovať technologický postup pre práce s reťazovými pílami v zmysle vyhlášky č. 43/1985 Zb., povinnosť určiť pracovný postup pri potápačských prácach v zmysle vyhlášky č. 59/1982 Zb. 

Povinnosťou zamestnávateľa určovať ochranné opatrenia a ochranné prostriedky sa vymedzuje jedna časť preventívnych opatrení. Predpokladá sa, že túto povinnosť budú zabezpečovať bezpečnostní technici, autorizovaní bezpečnostní technici – domáci alebo externí, ktorí po posúdení rizika pripravia návrh primeraných preventívnych a ochranných opatrení. 

K ods. 1 písm. k) 

Koncepcia politiky BOZP v písomnej podobe je programovým dokumentom každej organizácie v oblasti BOZP. Ustanovuje principiálne ciele a záväzok organizácie tieto zámery realizovať. Zákon neustanovil jej formálnu stránku a bližšie neupravuje ani jej obsah. V prípade veľkých organizácií alebo teritoriálne rozložených organizačných zložiek je účelné vypracovať tento dokument aj na nižších organizačných jednotkách. Ciele organizácie môžu byť rôzne, napríklad zníženie pracovnej úrazovosti o 20 %  v období troch rokov v celej organizácii alebo v niektorej jej časti, zníženie koncentrácie chemickej škodliviny YY v pracovnom ovzduší prevádzky ZZ o XX mg/m³ v najbližších dvoch rokoch a pod. Ciele sa musia určiť tak, aby boli reálne vykonateľné v danom časovom období. Koncepciu politiky BOZP vykonáva ďalší písomný dokument upravujúci vecné a časové podrobnosti na zabezpečenie plnenia koncepcie politiky BOZP v organizácii. Program realizácie koncepcie podľa tohto zákona už musí obsahovať postup, prostriedky a spôsob vykonania vrátane termínov realizácie a gestorov za ich plnenie. 

Z hľadiska praktickej realizácie prípravy a vykonávania oboch dokumentov tak, aby boli aktuálne a primerané špecifickým potrebám zamestnávateľa, je rozhodujúce využiť možnosti zamestnancov. Tým sa, okrem iného, zabezpečí dôsledné mapovanie všetkých problémov v jednotlivých organizačných článkoch podniku, identifikovanie ich príčin a navrhnutie možných preventívnych a ochranných opatrení. Následne sa vymedzia priority a postupnosť plnenia úloh, ich materiálne, organizačné a finančné zabezpečenie, a to so zreteľom na iné aktivity organizácie tak, aby ich bolo možné v každej etape kontrolovať a sledovať plnenie. 

Koncepcia politiky BOZP sa tvorí na obdobie spravidla troch až piatich rokov a program realizácie politiky BOZP na jeden, najviac tri roky. Oba dokumenty sa musia pravidelne vyhodnocovať a podľa potreby aktualizovať. Zákon neustanovuje periodicitu ich revidovania. Odporúča sa hodnotiť každé opatrenie po dosiahnutí čiastkových cieľov jeho realizácie a tiež na záver jeho celkového splnenia. Hodnotia sa tiež všetky opatrenia vo vzájomných vzťahoch pravidelne viackrát do roka. 

K ods. 1 písm. l) 

Zákon ukladá povinnosť zamestnávateľa vydávať vnútorné predpisy, pravidlá o BOZP, vydávať pokyny na zaistenie BOZP. Ich prostredníctvom sa upravia otázky, ktoré zákon, prípadne aj ďalšie všeobecne záväzné právne predpisy, nemôže detailne riešiť. Pravidlá BOZP vydávajú v zmysle § 39 ods. 2 Zákonníka práce na rozdiel od minulosti už len samotní zamestnávatelia. Účelom pravidiel BOZP je podrobnejšie upraviť otázky BOZP s ohľadom na špecifiká organizácie. Pravidlá BOZP sa považujú za predpisy na zaistenie BOZP. Zákon upravuje aj vydávanie interných predpisov, môže ísť o rôzne bezpečnostno-prevádzkové predpisy, ako je napríklad písomný dokument o ochrane pred výbuchom podľa nariadenia vlády SR č. 493/2002 Z. z., pracovný postup a kontrolné opatrenia v zmysle nariadenia vlády SR č. 47/2002 Z. z. o ochrane zdravia pri práci s biologickými faktormi, prevádzkový poriadok podľa vyhlášky č. 25/1984 Zb. pre prevádzku nízkotlakových kotolní, prevádzkový poriadok v zmysle vyhlášky č. 93/1985 Zb. pre prevádzku stabilných zásobníkov na sypké materiály. 

Pokyny na zaistenie BOZP sú konkrétnymi pokynmi vrátane príkazov a zákazov danými zamestnancovi jeho nadriadeným. Tieto pokyny majú individuálny charakter, sú záväzné len pre zamestnanca, ktorému sú adresované. Za pokyn možno považovať aj povolenia na začatie niektorých druhov prác s vymedzením podmienok na zaistenie BOZP. Môže ísť napríklad o písomný príkaz na výkon zváračských prác, písomný príkaz pre vstreľovača pri použití vstreľovacieho prístroja, písomné povolenie na práce v prostredí s nebezpečenstvom výbuchu. 

Pravidlá a pokyny na zaistenie BOZP sú potrebné aj vtedy, keď žiaden predpis neexistuje. Pre také prípady má ustanovenie najväčší význam. 

V spojitosti s doterajším schvaľovacím procesom pravidiel o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci na základe zákona č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce už nová právna úprava inšpekcie práce vykonaná zákonom č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce neobsahuje povinnosť zamestnávateľa „predložiť na posúdenie ním vypracované” predpisy BOZP príslušnému inšpektorátu práce. Ani pravidlá o BOZP nemusia byť vydané so súhlasom iných inštitúcií. Ich odborné vypracovanie a súlad so všeobecne záväznými právnymi predpismi má v podmienkach tohto zákona garantovať zamestnávateľova bezpečnostno-technická služba (§ 22 tohto zákona) a pracovná zdravotná služba (§ 26 tohto zákona). 

Potrebné je pripomenúť, že v súvislosti so zodpovednosťou za pracovný úraz alebo chorobu z povolania podľa § 196 ods. 4 Zákonník práce sa nemožno dovolávať porušenia predpisov alebo pokynov všeobecného charakteru.  

K ods. 1 písm. m) 

 Zákon upravil novú požiadavku, ktorú zamestnávateľ splní za pomoci nariadenia vlády SR č. 272/2004 Z. z. a nariadenia vlády SR č. 286/2004 Z. z. tak, že vypracuje vlastné zoznamy zakázaných prác a pracovísk a konkretizuje ich na vlastné pracoviská, prípadne tieto zoznamy podľa vlastných pracovných podmienok aj doplní, rozšíri či zúži. 

K ods. 1 písm. n) 

Ustanovuje sa požiadavka, aby zamestnávateľ viedol príslušné dokumenty, ktoré spravidla vyžadujú osobitné predpisy. Ich stav musí zodpovedať aktuálnemu skutočnému stavu zariadenia, objektu a pod. Osobitným predpisom je vyhláška č. 59/1982 Zb., vyhláška č. 208/1991 Zb., vyhláška č. 718/2002 Z. z. a pripravovaná vyhláška MPSVR, ktorá ustanovuje vzor záznamu o registrovanom pracovnom úraze a pod. Požiadavky na uschovávanie (archiváciu) dokumentov upravuje zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 515/2003 Z. z. 

K ods. 1 písm. o) 

Každá práca na jej výkon vyžaduje splnenie určitých bezpečnostných, zdravotných a odborných predpokladov. Zdravotný stav zamestnancov sa musí sústavne sledovať vo vzťahu k podmienkam práce, napríklad pri rizikových prácach. Zákon uložil zaraďovať zamestnancov na výkon práce so zreteľom na ich 

    a)    zdravotný stav 

    b)    schopnosti a  

    c)    vek, kvalifikačné predpoklady a odbornú spôsobilosť podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie BOZP. 

Pri špeciálnych profesiách sa vyžaduje osobitná kvalifikácia, ktorá sa preukazuje príslušným oprávnením (preukazom, osvedčením), napríklad ide o vodičov, zváračov, žeriavnikov. U nich zamestnávateľ overuje platnosť preukazov a osvedčení. Odbornú spôsobilosť a doklady vydávajú príslušné inštitúty, napríklad oprávnené právnické osoby podľa § 14 tohto zákona, osoby oprávnené na výchovu a vzdelávanie podľa § 27, dopravné inšpektoráty, zváračské školy. Pri ostatných profesiách, pri ktorých predpisy a slovenské technické normy nestanovujú z hľadiska BOZP osobitné požiadavky, tieto môže určiť sám zamestnávateľ. Zákon na rozdiel od doterajšej právnej úpravy ustanovuje ako kritérium na zaradenie na výkon práce aj vek, ktorý sa použije výlučne vtedy, ak ho ustanovuje osobitný predpis. 

Zdravotný stav zamestnanca sa hodnotí aj z hľadiska jeho okamžitého stavu, keď vedúci zamestnanec pri prideľovaní konkrétnej práce zohľadňuje aktuálny zdravotný stav zamestnanca, napríklad v spojitosti s jeho momentálnymi fyzickými schopnosťami. Pri tomto hodnotení však nejde o odborné posúdenie zdravotného stavu. 

Osobitnými predpismi upravujúcimi požiadavky v spojitosti s osobitnými oprávneniami na výkon niektorých činností sú napríklad nariadenie vlády SR č. 39/2002 Z. z. o ochrane zdravia pri práci s azbestom, vyhláška č. 43/1985 Zb. a pod. 

K ods. 1 písm. p) 

Posudzovanie primeranosti fyzickej záťaže zamestnanca pri ručnej manipulácii s bremenami a zaraďovanie zamestnanca na takú prácu sa vykonáva pri posudzovaní individuálnych fyzických možností určitého zamestnanca. Minimálne požiadavky, ktoré sa pritom musia brať do úvahy, sú uvedené v nariadení vlády SR č. 204/2001 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri práci s bremenami – vymedzuje ručnú manipuláciu a hmotnostné limity bremien. Požiadavky na prácu s bremenami sú uvedené aj v osobitných právnych predpisoch, napríklad v nariadení vlády SR č. 272/2004 Z. z. a v nariadení vlády SR č. 286/2004 Z. z. 

K ods. 1 písm. q) 

Tento zákon zvýraznil právo zamestnanca na vykonávanie pravidelného zdravotného dohľadu vrátane lekárskych preventívnych prehliadok, ak to vyžadujú pracovné podmienky, za predpokladu, že o to požiada. Pri zaraďovaní na prácu zamestnávateľ musí rešpektovať lekársky posudok, osobitnú pozornosť v tomto smere treba venovať najmä zamestnávaniu mladistvých, tehotných žien a osôb so zdravotným postihnutím. 

Rozsah úloh vrátane zdravotného dohľadu vyplýva z § 26 tohto zákona. Zákon jednotne neurčuje periodicitu zdravotného dohľadu – tá závisí od konkrétnych pracovných podmienok a charakteru pracovných činností. Zdravotná spôsobilosť v súvislosti s výkonom práce sa posudzuje podľa osobitných predpisov, napríklad v súvislosti s vykonávaním nočnej práce (§ 98 ods. 3 Zákonníka práce), v súvislosti so zamestnávaním mladistvého zamestnanca (§ 176 ods. 1 Zákonníka práce). Podľa všeobecnej právnej úpravy lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci vykonanej v § 19 zákona č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve sa posudzuje pri preventívnych lekárskych prehliadkach pred nástupom do práce, v súvislosti s výkonom práce, pred zmenou pracovného zaradenia a pri skončení pracovného pomeru. Vstupné lekárske prehliadky musí zamestnávateľ zabezpečiť ešte pred uzavretím pracovnej zmluvy (§ 41 ods. 2 Zákonníka práce). Podrobnosti upraví najmä pripravované nariadenie vlády o lekárskych preventívnych prehliadkach vo vzťahu k práci a o náležitostiach posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu. 

Ustanovenie je v súlade s čl. 14 ods. 2 smernice Rady 89/391/EHS, s dohovorom MOP č. 161 z roku 1985 a s odporúčaním MOP č. 171 z roku 1985. 

K ods. 1 písm. r) 

Realizáciu opatrení BOZP a kontrolu ich dodržiavania je potrebné zabezpečovať aj v podmienkach odlúčených, vysunutých alebo inak odľahlých pracovísk, resp. tam, kde technológia alebo organizácia práce nevyžaduje prítomnosť viacerých zamestnancov. Zákon ustanovil požiadavku, aby takým prácam a pracoviskám zamestnávateľ venoval zvýšenú pozornosť. Tieto otázky by mal zamestnávateľ riešiť s ohľadom na konkrétne prevádzkové podmienky vo svojich vnútorných predpisoch. 

Pravdepodobnosť poškodenia zdravia vymenovaných skupín zamestnancov je v praxi zvyčajne vyššia ako u iných skupín zamestnancov. Z toho dôvodu je nevyhnutné zabezpečovať aj osobitý prístup k výberu opatrení nevyhnutných na zaistenie ich bezpečnosti a zdravia, a to aj nad rámec ich obvyklého rozsahu. Opatrenia musia obsahovať celý komplex krokov, nielen kontrolné (napríklad častejšia kontrola alebo dohľad vedúceho zamestnanca), ale aj výchovné (napríklad dôkladná odborná príprava), organizačné (napríklad pravidelné striedanie zamestnancov na takých pracoviskách) a samozrejmé je primerané technické vybavenie (napríklad dostupnosť komunikačných zariadení). Dôležitý je výber zamestnancov vhodných na ich vykonávanie, ale aj iné skutočnosti, napríklad vhodná forma odmeňovania. 

K ods. 1 písm. s) 

Okrem prestávok v práci na jedlo a oddych v zmysle § 91 Zákonníka práce (30 minút pri pracovnej zmene dlhšej ako šesť hodín), musí zamestnávateľ poskytovať aj ďalšie osobitné bezpečnostné prestávky. Ide napríklad o bezpečnostné prestávky vodičov v zmysle zákona č. 121/2004 Z. z. o pracovnom čase a dobe odpočinku v doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa vyhlášky č. 208/1991 Zb. bezpečnostnými prestávkami sú aj prestávky, ktoré zamestnanec strávi mimo ohrozený priestor, aby počas pracovnej zmeny nebola prekročená expozícia rôznych škodlivých vplyvov pracovného prostredia v zmysle príslušných zdravotných predpisov na zamestnanca (napríklad hluk, prašnosť, vibrácie, ionizujúce žiarenie, ožiarenie elektromagnetickým poľom a pod.). 

K ods. 1 písm. t) 

Zákon upravuje aj povinnosť zamestnávateľa nepoužívať taký spôsob odmeňovania, ktorý by pri zvyšovaní pracovného úsilia mohol následne vo zvýšenej miere ohrozovať jeho bezpečnosť alebo zdravie. Toto ustanovenie zahŕňa všetky formy odmeňovania. 

Zvýšená možnosť vzniku pracovného úrazu vyplýva z praktických skúseností a výsledkov hodnotenia pracovnej úrazovosti, z hodnotenia príčin vzniku smrteľných a ťažkých pracovných úrazov, výskytu chorôb z povolania a všeobecne z posúdenia rizika poškodenia zdravia pri konkrétnej činnosti [pozri § 6 ods. 1 písm. c) v spojitosti s § 3 písm. g) tohto zákona]. Ide hlavne o práce, ktoré sú typické vyšším pracovným tempom a nebezpečnosťou, napríklad práca profesionálneho vodiča, pilota a pod. Ide tiež o práce v sťaženom a zdraviu nebezpečnom alebo škodlivom pracovnom prostredí, napríklad s fibrogénnym pevným aerosólom, výparmi chemikálií. Je potrebné zamedziť zvýšenej expozícii zamestnanca týmito činiteľmi. To sa dosiahne aj korektným normovaním práce v súlade s § 133 Zákonníka práce. Eliminácia vplyvu sťaženého a zdraviu nebezpečného alebo škodlivého pracovného prostredia sa dosiahne aj dodržiavaním rozsahu týždenného pracovného času (napr. § 85 Zákonníka práce) – každé predlžovanie pobytu v škodlivom prostredí hlavne pri súčasnej fyzickej záťaži predstavuje poškodzovanie zdravia. 

Za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí sa poskytuje už mzdové zvýhodnenie, napríklad podľa § 124 Zákonníka práce, a nie je nevyhnutné v takom prípade zvyšovať ani umožňovať zvyšovať pracovné výkony. 

K ods. 2 

Osobné ochranné pracovné prostriedky (ďalej len OOPP) sú prostriedky určené na ochranu zamestnancov pred rizikom poškodenia zdravia. Zamestnávateľ musí poskytnúť zamestnancovi potrebné OOPP vtedy, ak nemožno nebezpečenstvá vylúčiť alebo dostatočne obmedziť technickými prostriedkami, prostriedkami kolektívnej ochrany alebo organizačnými opatreniami. 

Zamestnávateľ je povinný vypracúvať hodnotenie nebezpečenstiev vyplývajúcich z práce a vlastný zoznam poskytovaných OOPP a tiež ich prehodnocovať a aktualizovať. Poskytnutie OOPP vyplýva aj z osobitných predpisov, napríklad povinnosť poskytovať reflexný odev zamestnancom pracujúcim na ceste upravuje § 4 vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 225/2004 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky o premávke na pozemných komunikáciách. 

Poskytované OOPP musia zodpovedať podmienkam pracoviska a ergonomickým požiadavkám vrátane dispozícií zamestnanca. Tam, kde prítomnosť viacerých nebezpečenstiev vyžaduje použitie viacerých OOPP súčasne, musia byť tieto OOPP navzájom kombinovateľné. Prideľovať a používať možno iba OOPP, ktoré majú vyhlásenie o zhode a bola posúdená ich zhoda s predpismi. OOPP musia byť po celú dobu používania účinné z hľadiska nebezpečenstiev, pred ktorými majú chrániť, ich používanie však nesmie predstavovať ďalšie riziko. Zamestnávateľ je povinný nielen poskytnúť zamestnancovi OOPP, ale aj kontrolovať, či sú funkčné a či ich zamestnanec používa. 

Rozsah a bližšie podmienky poskytovania OOPP ustanovuje nariadenie vlády SR č. 504/2002 Z. z. o podmienkach poskytovania osobných ochranných pracovných prostriedkov (v súčasnosti sa pripravuje nová právna úprava s takmer rovnakým obsahom). Termín osobné ochranné pracovné prostriedky zahrnuje aj špecifický odev a obuv, ktoré zabezpečujú ochranu života a zdravia zamestnanca pred pôsobením nebezpečných a škodlivých faktorov práce a pracovného prostredia. Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať údržbu, čistenie a výmenu OOPP tak, aby boli funkčné a zdravotne nezávadné. 

Zamestnanec je povinný používať osobné ochranné pracovné prostriedky [§ 12 ods. 2 písm. f) tohto zákona] vo vymedzenom čase počas pracovnej zmeny, resp. počas vymedzeného výkonu práce; tento čas je povinný vymedziť zamestnávateľ. 

K ods. 3 

Zamestnancom v prostredí, v ktorom odev alebo obuv podlieha pri práci mimoriadnemu opotrebeniu alebo znečisteniu, poskytuje organizácia ako OOPP aj pracovný odev a obuv. Bližšie túto povinnosť v súčasnosti upravuje nariadenie vlády SR č. 504/2002 Z. z., ktoré vymedzuje, že mimoriadnym opotrebením alebo mimoriadnym znečistením sa rozumie také znečistenie alebo opotrebenie, v dôsledku ktorého sa odev a obuv stanú nepoužívateľnými za čas kratší ako šesť mesiacov. 

Pri zabezpečovaní pitného režimu, tzn. dostatku nápojov vrátane pitnej vody, ktoré sú zamestnancom k dispozícii počas pracovnej zmeny, bude rozhodujúce zapracovanie podmienok poskytovania do vnútorného predpisu zamestnávateľa. Poskytovanie prostriedkov na osobnú hygienu a očistu, umývacích, čistiacich a dezinfekčných prostriedkov taktiež nie je upravené osobitným právnym predpisom, tieto otázky musí zamestnávateľ riešiť vnútornými predpismi organizácie, resp. kolektívnymi zmluvami. 

K ods. 4 

Ustanovenie upravilo povinnosť zamestnávateľa, v ktorého priestoroch budú vykonávať prácu zamestnanci iného zamestnávateľa. K takým zamestnancom patria vodiči, ktorí do organizácie vozia polotovary alebo suroviny alebo odvážajú výrobky, patria k nim zamestnanci servisných služieb, zmluvnej údržby a iní. Zamestnávateľ poskytuje také informácie o BOZP, ktoré majú priamy vzťah k práci dodávateľa, ktorú bude vykonávať u zamestnávateľa. Z ustanovenia vyplýva pre zamestnávateľa povinnosť 

    a)    presvedčiť sa o tom, či zamestnanci iného zamestnávateľa dostali informácie,  

    b)    upozorniť iného zamestnávateľa, ak nedostali informácie a  

    c)    vykonať opatrenia, ktoré zvolí podľa svojich potrieb, napríklad sám zabezpečí oboznámenie cudzích zamestnancov a poskytne im potrebné informácie a pokyny alebo zruší zmluvu s dodávateľom a vyberie si takého, ktorý nemá podlžnosti v oblasti ochrany života a zdravia svojich zamestnancov. 

Úlohy a povinnosti jednotlivých zamestnávateľov v oblasti BOZP, ktorých zamestnanci plnia úlohy na spoločnom pracovisku, musia byť vymedzené zmluvami (§ 18 ods. 1 tohto zákona), rovnako aj koordinácia a poskytovanie informácií. 

K ods. 5 

Zamestnávatelia sú povinní dbať na to, aby sa zdravie zamestnancov neohrozovalo fajčením na pracoviskách. Na ten účel sú povinní zabezpečovať dodržiavanie zákazu fajčenia na pracoviskách stanoveného osobitnými predpismi a určiť zákaz fajčenia na pracoviskách, kde pracujú aj nefajčiari. 

Uvedenú povinnosť treba chápať ako určenie takého režimu na pracoviskách, aby nemohlo dôjsť k ohrozeniu bezpečnosti samotnej prevádzky z hľadiska možného vzniku požiaru, výbuchu a pod. Požiadavky v tomto smere ustanovujú predovšetkým protipožiarne predpisy, ktoré treba rešpektovať bez ohľadu na záujmy a požiadavky fajčiarov. Okrem požiadaviek prevádzkovej a požiarnej bezpečnosti musí zamestnávateľ rešpektovať aj právo nefajčiarov. Povinný je preto prijať potrebné technické alebo organizačné opatrenia, napríklad vymedzenie vhodných priestorov pre fajčiarov, vhodné usporiadanie pracovísk. Ak by také opatrenia nebolo možné uskutočniť, zamestnávateľ má povinnosť situáciu riešiť zákazom fajčenia. 

K ods. 6 

Úlohy zamestnávateľa v starostlivosti o BOZP sa netýkajú len vlastných zamestnancov, ale sa vzťahujú na všetky osoby, ktoré sa s jeho vedomím zdržiavajú na jeho pracoviskách. Aj voči týmto osobám je zamestnávateľ povinný v rozsahu činnosti, ktorú oni vykonávajú, splniť povinnosti podľa tohto zákona. 

Môže ísť o zamestnancov dodávateľských firiem (dodávka tovaru, prác, servisných služieb) alebo o občanov – stránky, klientov, návštevy a pod. Potrebné je mať na zreteli, že v každej organizácii môžu byť miesta, činnosti alebo zariadenia, ktoré sú zdrojom ohrozenia vo vzťahu k cudzím osobám o to viac, že o týchto nebezpečenstvách spravidla nevedia alebo ich nemôžu predvídať.  

Z hľadiska prevencie možno zaviesť taký režim, ktorý vstup a pohyb cudzích osôb čo najviac obmedzí a prijať s ohľadom na konkrétne podmienky potrebné opatrenia na vylúčenie alebo obmedzenie možných nebezpečenstiev, napríklad o upozornenie pri vstupe na zásady bezpečného správania sa a pohybu v priestoroch organizácie alebo o zabezpečenie sprievodu, výrazné označenie nebezpečenstiev v miestach predpokladaného pohybu osôb, upozornenie na zákaz vstupu a pod. 

K ods. 7 

Zákonodarca ustanovil, že úlohy zamestnávateľa v oblasti starostlivosti o BOZP sú povinní zabezpečovať jeho vedúci zamestnanci na všetkých stupňoch riadenia v rozsahu úloh vyplývajúcich z ich funkcií a tieto úlohy sú rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou ich pracovných povinností. Ich úlohy a pôsobnosť v oblasti BOZP musí byť vymedzená v pracovnej zmluve, pracovnej náplni, organizačnom poriadku, resp. v inom vnútornom predpise. 

Za BOZP nezodpovedá teda len štatutárny orgán zamestnávateľa alebo len priamy nadriadený zamestnanca. Vyšší riadiaci zamestnanci zodpovedajú za BOZP najmä z hľadiska systémového, z hľadiska celkovej organizácie a zabezpečenia starostlivosti o BOZP, vytvárania materiálnych, organizačných a iných predpokladov. Nižšie riadiaci zamestnanci potom zodpovedajú za realizáciu plnenia uvedených opatrení na konkrétnych pracoviskách a zverených úsekoch. 

Vedúcimi zamestnancami zamestnávateľa sa rozumejú v zmysle § 9 Zákonníka práce jej orgány (štatutárny orgán), ako aj ďalší zamestnanci, ktorí sú poverení vedením na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa a sú oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na tento účel záväzné pokyny. 

K ods. 8 

Úlohou opatrenia je urýchliť riešenie z istých dôvodov krízových problémov v oblasti BOZP. Zákon upravil novú povinnosť fyzickej osobe, ktorá je zamestnávateľom, a štatutárnemu orgánu zamestnávateľa, aby na svojej úrovni riešili nedostatky v oblasti BOZP oznámené vedúcimi zamestnancami podľa § 12 ods. 5 a rozhodli ihneď o opatreniach v prípade bezprostredného a vážneho ohrozenia života alebo zdravia, na ktoré ich upozornil bezpečnostný technik alebo autorizovaný bezpečnostný technik podľa § 22 ods. 8 tohto zákona. 

K ods. 9 

V súlade s čl. 5 ods. 2 a 3 smernice Rady 89/391/EHS má zamestnávateľ v oblasti BOZP zásadné a výsadné povinnosti napriek možnému delegovaniu niektorých úloh na podriadených zamestnancov, napriek úlohám, ktoré vedúcim zamestnancom, zamestnancom, odborným zamestnancom a iným (vrátane zabezpečovania takých úloh externými odborníkmi) ustanovujú osobitné predpisy, napriek spolupráci všetkých zainteresovaných v oblasti BOZP. S touto zásadou korešponduje aj zásada objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania (§ 195 Zákonníka práce). 

K ods. 10  

Zákon prebral z doterajšej právnej úpravy zásadu obsiahnutú tiež v čl. 21 dohovoru MOP č. 155 z roku 1981, v zmysle ktorej všetky náklady týkajúce sa opatrení, ktoré musí zamestnávateľ vykonať na zaistenie BOZP, či už ide o technické, organizačné, výchovné a iné opatrenia, musí hradiť zamestnávateľ zo svojich prostriedkov. 

§ 7 

Oboznamovanie a informovanie zamestnancov 

(1) Zamestnávateľ je povinný pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne oboznamovať každého zamestnanca 

    a)    s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,¹⁰⁾ so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi a overovať ich znalosť, 

    b)    s vyskytujúcimi sa a predvídateľnými nebezpečenstvami, ich účinkami na zdravie a s ochranou pred nimi, 

    c)    so zákazom vstupovať do priestoru, zdržiavať sa v priestore a vykonávať činnosti, ktoré by mohli bezprostredne ohroziť život alebo zdravie zamestnanca. 

(2) Zamestnávateľ je povinný oboznámiť zrozumiteľne a preukázateľne zamestnanca so zoznamom prác a pracovísk podľa § 6 ods. 1 písm. m). 

(3) Zamestnávateľ je povinný zamestnanca oboznámiť v súlade s odsekmi 1 a 2 pri jeho prijatí do zamestnania, preložení na iné pracovisko, zaradení alebo prevedení na inú prácu, zavedení novej technológie, nového pracovného postupu alebo nového pracovného prostriedku. 

(4) Obsah oboznámenia a pravidelnosť opakovaného oboznámenia musia byť prispôsobené charakteru práce vykonávanej zamestnancom, jeho pracovisku a iným okolnostiam, ktoré sa týkajú výkonu práce, najmä pracovným prostriedkom, pracovným postupom, novým alebo zmeneným nebezpečenstvám a ohrozeniam. Zamestnávateľ je povinný upraviť vnútorným predpisom pravidelnosť opakovaného oboznamovania tak, aby sa vykonávalo najmenej raz za dva roky, ak osobitný predpis neustanovuje kratší čas. 

(5) Oboznamovanie a iné vzdelávanie vrátane praktického výcviku v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zamestnancov a zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (ďalej len „zástupca zamestnancov pre bezpečnosť“) sa musia uskutočňovať v pracovnom čase. 

(6) Zamestnávateľ je povinný zamestnancom a zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť poskytnúť vhodným spôsobom a zrozumiteľne potrebné informácie o 

    a)    nebezpečenstvách a ohrozeniach, ktoré sa pri práci a v súvislosti s ňou môžu vyskytnúť, a o výsledkoch posúdenia rizika, 

    b)    preventívnych opatreniach a ochranných opatreniach, ktoré zamestnávateľ vykonal na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ktoré sa vzťahujú všeobecne na zamestnancov a na nimi vykonávané práce na jednotlivých pracoviskách, 

    c)    opatreniach a postupe v prípade poškodenia zdravia vrátane poskytnutia prvej pomoci, ako aj o opatreniach a postupe v prípade zdolávania požiaru, záchranných prác a evakuácie, 

    d)    preventívnych opatreniach a ochranných opatreniach navrhnutých a nariadených príslušným inšpektorátom práce¹¹⁾ alebo orgánmi dozoru,¹²⁾ 

    e)    pracovných úrazoch, chorobách z povolania a o ostatných poškodeniach zdravia z práce, ktoré sa vyskytli u zamestnávateľa, vrátane výsledkov zisťovania príčin ich vzniku a o prijatých a vykonaných opatreniach. 

(7) Zamestnávateľ poskytne potrebné informácie podľa odseku 6 najmä o faktoroch, ktoré ovplyvňujú alebo môžu ovplyvňovať bezpečnosť a zdravie zamestnancov, aj určeným odborne spôsobilým zamestnancom (ďalej len „odborný zamestnanec“) na vykonávanie preventívnych a ochranných služieb vrátane tých, ktorí mu tieto služby poskytujú dodávateľským spôsobom (§ 21). 

K § 7 

Popri technických a organizačných úlohách patrí k predpokladom na bezpečné vykonávanie pracovných úloh, aby zamestnanec  

• mal dostatočné vedomosti, znalosti a informácie,  
• poznal predpisy a zásady platné v oblasti BOZP a  
• vedel tieto predpisy a zásady prakticky uplatňovať.  

Oboznamovaním zamestnávateľ poskytuje zamestnancom bližšie poučenie o požiadavkách na zaistenie BOZP, napríklad o predpisoch, zákazoch, o ich právach a povinnostiach, bližšie ich zoznamuje predovšetkým so zásadami bezpečného pracovného postupu a s inými záležitosťami týkajúcimi sa ich konkrétnej pracovnej činnosti. Oboznamovanie musí zohľadňovať vykonávané práce, vyskytujúce sa nebezpečenstvá a ohrozenia. Oboznamovacia a informačná povinnosť zamestnávateľa korešponduje s právom zamestnanca na informácie o nebezpečenstvách a o opatreniach na ochranu pred ich účinkami (§ 147 ods. 1 Zákonníka práce). Táto povinnosť súvisí aj s možným vyvinením sa zamestnávateľa zo zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania (§ 196 Zákonníka práce). 

Problematika oboznamovania je v súlade s čl. 12 smernice Rady 89/391/EHS o školení pracovníkov i s čl. 19 písm. d) dohovoru MOP č. 155 z roku 1981 o poúčaní pracovníkov v oblasti BOZP. 

K ods. 1 

Ustanovenie určuje podmienky pre oboznámenie (školenie), ktoré musí byť  

• vykonávané pravidelne podľa podmienok organizácie ako trvalý a systematický spôsob poskytovania poznatkov; periodicita oboznamovania musí zodpovedať podmienkam vykonávania práce, 
• podané zrozumiteľným spôsobom primerane inteligencii, kvalifikácii, odborným skúsenostiam, veku, jazykovým schopnostiam zamestnanca, 
• preukázateľné, aby zamestnávateľ mohol doložiť, že oboznámenie bolo riadne vykonané, napríklad písomným záznamom, projektom výchovy a vzdelávania pripraveným podľa § 27 ods. 13 písm. c) tohto zákona. 

Zamestnancom sa na účely tohto zákona rozumie každý zamestnanec, je ním vedúci zamestnanec aj štatutárny orgán. Osobitnú pozornosť musí zamestnávateľ venovať oboznamovaniu vedúcich zamestnancov, pretože ich má vybaviť poznatkami a požiadavkami BOZP, ktoré oni ďalej musia uplatňovať na svojich pracoviskách smerom k nimi riadeným zamestnancom. 

Oboznamovanie podľa tohto ustanovenia môže zamestnávateľ zabezpečovať svojimi vedúcimi zamestnancami alebo svojimi odbornými zamestnancami, alebo špecializovanými právnickými osobami, alebo fyzickými osobami oprávnenými na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce podľa § 27 tohto zákona. 

Oboznamovanie (školenie) možno podľa potreby realizovať prednáškami, ukážkami, riešením modelových situácií, samoštúdiom. Podľa potreby, zvyklostí a vykonávanej práce je oboznamovanie teoretické a/alebo praktické. Vstupné školenia BOZP je zamestnávateľ povinný usporiadať už pri nástupe do zamestnania (§ 47 ods. 2 Zákonníka práce). Na vstupné oboznámenie nadväzujú pravidelné periodické školenia, ktorých termíny vykonania sú rôzne. Pri niektorých profesiách ich jednoznačne určuje predpis, napríklad vyhláška, slovenská technická norma – ide napríklad o rôzne špeciálne profesie – elektrikári, žeriavnici, práce vo výškach, obsluhovanie vyhradených technických zariadení. Povinnosťou zamestnávateľa je sústavne aj vyžadovať a kontrolovať plnenie predpisov na zaistenie BOZP (§ 9 ods. 1 tohto zákona). 

K ods. 1 písm. a) 

Zákonodarca vychádza z predpokladu, že predpisy na zaistenie BOZP, ako aj zásady bezpečného správania sa na pracovisku, zásady bezpečnej práce, zásady ochrany zdravia pri práci a bezpečný pracovný postup môžu zamestnanci dodržiavať iba vtedy, ak boli s nimi riadne oboznámení. Zamestnanci preto musia byť oboznámení s uvedenými predpismi a s ďalšími skutočnosťami. Ide predovšetkým o oboznámenie zamestnanca s predpismi a zásadami BOZP, ktoré sa vzťahujú na práce, ktoré zamestnanec vykonáva alebo pracoviská, na ktorých pracuje, i s tými, ktoré potrebuje v rámci širšej informovanosti, napríklad postup hlásenia vzniku pracovného úrazu, havarijný plán organizácie a pod. 

Právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie BOZP sú všeobecne záväzné právne predpisy (napríklad zákony, nariadenia vlády, vyhlášky) a iné predpisy vrátane podnikových predpisov a pravidiel o BOZP podľa § 39 ods. 1 a 2 Zákonníka práce. 

K ods. 1 písm. b) a c) 

Potrebné je, aby zamestnanec poznal skutočné a možné nebezpečenstvá a ich negatívne vplyvy na zdravie. Informácie o nebezpečenstvách získava zamestnávateľ napríklad z predpisov, z návodov výrobcov, z vypracovaných technologických postupov, zo všeobecných poznatkov a skúseností na úseku BOZP, z vlastných rozborov zdrojov a príčin pracovných úrazov a z vlastného posudzovania rizík. V rámci oboznamovania je potrebné poskytnúť zamestnancom aj špecifické poznatky podľa osobitných predpisov, napríklad § 7 nariadenia vlády SR č. 115/2006 Z. z.  o požiadavkách na ochranu pred hlukom. 

Zákon upravil aj novú povinnosť oboznamovať zamestnanca so zákazmi, ktoré súvisia alebo môžu súvisieť s jeho pracovnou činnosťou. Niektoré zakázané činnosti a zákazy obsahujú osobitné predpisy, napríklad vyhláška SÚBP č. 43/1985 Zb. o zaistení bezpečnosti práce s ručnými reťazovými pílami. 

K ods. 2 

Oboznamovacia povinnosť zamestnávateľa sa vzťahuje aj na oboznámenie príslušných vedúcich i radových zamestnancov s vlastným zoznamom, ktorý v podmienkach organizácie konkretizuje práce a pracoviská  

• zakázané tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám,  
• spojené so špecifickým rizikom pre tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a pre dojčiace ženy,  
• zakázané mladistvým zamestnancom. 

Vlastné zoznamy si organizácia vytvorí na základe osobitných predpisov, napríklad nariadenia vlády SR č. 272/2004 Z. z. 

K ods. 3 až 5 

Zákon ustanovil dôvody pre opakované oboznamovanie zamestnanca, ide o základné organizačné a technologické dôvody, ktoré vyvolávajú potrebu nového oboznámenia, a môžu nimi byť aj ďalšie, napríklad pri nástupe do práce po dlhodobej pracovnej neschopnosti, pri opakovanom porušovaní predpisov a zásad na zaistenie BOZP. Pri pracovných činnostiach, na ktoré sa nevzťahuje osobitný predpis, periodicitu oboznamovania určí zamestnávateľ vo svojom vnútornom predpise, nesmie však presiahnuť dva roky. 

Pri určovaní rozsahu a obsahu oboznamovania (školenia, výcviku) sa musia zohľadňovať všetky potrebné všeobecné i špecializované aspekty práce, a to so zreteľom na špecifické podmienky organizácie v oblasti BOZP, ak nie sú ustanovené osobitným predpisom. Zamestnanec musí byť oboznamovaný so všeobecnými poznatkami, ktoré sa týkajú celkovej BOZP i so špecifickými povinnosťami a úlohami, ktoré sa týkajú ním zabezpečovaných pracovných úloh.  

Zákon zhrnul do inštitútu „iné vzdelávanie vrátane praktického výcviku” v oblasti BOZP rôzne formy školení, kurzov, poúčaní a pod. zamestnancov, zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť. Podmienky pre toto iné vzdelávanie sú rovnocenné s oboznamovaním podľa tohto ustanovenia. Pri zaisťovaní BOZP má svoje miesto aj výcvik, ktorým sa získavajú praktické zručnosti. 

Zákon upravil požiadavku, aby výchova zamestnancov k BOZP bola zabezpečovaná v rámci pracovného času, keďže je v záujme zamestnávateľa. 

K ods. 6 a 7 

Zákon ustanovil povinnosť dávať zamestnancom a zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť informácie v taxatívne vymedzenom okruhu otázok z oblasti BOZP. Rozsah, obsah i forma potrebných informácií sú rôzne, závisia od konkrétnych podmienok organizácie alebo konkrétneho pracoviska a prác na ňom vykonávaných, minimálne však musí byť z rámca piatich daných okruhov. Sú to tie informácie, ktoré zamestnanci potrebujú vo svojej práci a umožňujú im bezpečnú interakciu s okolím. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancom aj informácie osobitného rázu, ktoré sa ich dotýkajú, napríklad podľa nariadenia vlády SR č. 47/2002 Z. z. o ochrane zdravia pri práci s biologickými faktormi. 

Informácie a poučenia sa spravidla poskytujú v rámci oboznamovania, školení a inštruktáží zamestnancov podľa odsekov 1 až 5. Možno ich, samozrejme, poskytnúť aj pri iných vhodných príležitostiach, napríklad na poradách, vylúčená nie je ani forma písomná na výveske alebo elektronickými prostriedkami. Zrozumiteľnosť informácie sa viaže k jej obsahovej jednoduchosti, ako aj k spôsobu podania a jazyku, ktorému adresát rozumie. 

Zákon v tejto časti požaduje dať zamestnancom najmä informácie o ochranných a preventívnych opatreniach, ktoré zahŕňajú navrhované, ale aj nariadené opatrenia či zákazy príslušných inšpekčných a dozorných orgánov. Popri termíne orgán inšpekcie práce sa v zákone používa aj označenie orgán dozoru, zákonodarca má na mysli štátne orgány. 

Zamestnávateľovi zákon ukladá, aby potrebné informácie na zaistenie BOZP poskytol predovšetkým svojim odborným zamestnancom, ktorí u neho vykonávajú bezpečnostno-technickú službu a pracovnú zdravotnú službu, ako aj tým, ktorí úlohy týchto služieb vykonávajú na základe zmluvy – externým odborníkom alebo externým službám. Tieto informácie budú uvedeným službám pomáhať pri kreovaní preventívnych a ochranných opatrení. Ide napríklad o informácie o chorobách zamestnancov, o ich práceneschopnosti a pod., aby bolo možné hľadať odbornú súvislosť medzi chorobou zamestnanca a pracovnými podmienkami. 

§ 8 

Povinnosti zamestnávateľa
pri bezprostrednom a vážnom
ohrození života alebo zdravia 

(1) Na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci v prípade vzniku bezprostredného a vážneho ohrozenia života alebo zdravia je zamestnávateľ po zohľadnení veľkosti organizácie, charakteru práce, charakteru nebezpečenstiev a veľkosti rizika povinný 

    a)    vopred vykonať opatrenia a zabezpečiť prostriedky potrebné na ochranu života a zdravia zamestnancov a na poskytnutie prvej pomoci a na ten účel najmä 

    1.    písomne určiť postup pre prípad záchranných prác, evakuácie a vzniku poškodenia zdravia vrátane poskytnutia prvej pomoci, 

    2.    vybaviť pracoviská potrebnými prostriedkami vrátane prostriedkov na poskytnutie prvej pomoci, 

    3.    určiť a odborne spôsobilými osobami vyškoliť a pravidelne školiť dostatočný počet zamestnancov na vykonávanie záchranných prác, evakuácie a na poskytovanie prvej pomoci, ako aj na hasenie požiaru, 

    4.    zabezpečiť potrebné kontakty s príslušnými zdravotníckymi pracoviskami, záchrannými pracoviskami a hasičskými jednotkami, 

    b)    vopred vykonať opatrenia, aby sa zamestnanci mohli postarať o svoje zdravie a bezpečnosť, prípadne o zdravie a bezpečnosť iných osôb, a aby podľa svojich možností zabránili následkom tohto ohrozenia, 

    c)    bezodkladne informovať o ohrození a o príslušných ochranných opatreniach všetkých zamestnancov, ktorí sú alebo môžu byť vystavení tomuto ohrozeniu, 

    d)    bezodkladne vydať pokyny a zabezpečiť, aby zamestnanci mohli zastaviť svoju prácu, okamžite opustiť pracovisko a odísť do bezpečia, 

    e)    nepožadovať od zamestnancov, okrem odôvodnených a výnimočných prípadov, aby pracovali alebo sa zdržiavali na pracovisku, na ktorom existuje také ohrozenie. 

(2) Zamestnávateľ nesmie posudzovať ako nesplnenie povinnosti, ak zamestnanec odmietol vykonať prácu, prerušil prácu alebo opustil pracovisko, aby odišiel do bezpečia, ak sa dôvodne domnieval, že je bezprostredne a vážne ohrozený jeho život alebo zdravie, alebo život alebo zdravie iných osôb. 

K § 8 

Ani vykonané preventívne alebo ochranné opatrenia nemôžu celkom vylúčiť možnosť vplyvu prírodnej udalosti, vzniku havárie, úniku chemickej látky, výronu nebezpečného plynu, požiaru, nebezpečného konania ani vzniku úrazu. Aj takéto prípady musí zamestnávateľ predpokladať a zabezpečiť vhodné opatrenia, ktoré sa začnú uplatňovať v aktuálnom čase vzniku takej krízovej situácie a po nej. Z doterajšej právnej úpravy BOZP sa prevzali opatrenia zamerané na prípad vzniku bezprostredného a vážneho ohrozenia života alebo zdravia zamestnanca pri práci, ktorými sú mimoriadne prírodné, technologické a iné situácie, napríklad požiar, havária, úraz. Tieto opatrenia budú využité aj pri okamžitom závažnom zdravotnom probléme zamestnanca alebo inej osoby, napríklad pri náhlej srdcovej príhode. Ustanovenie v súlade s čl. 8 smernice Rady 89/391/EHS upravuje základné opatrenia.  

Bezprostredným a vážnym ohrozením života alebo zdravia je veľmi vážna núdzová (tiesňová) situácia, v ktorej sa zamestnanec nachádza a ktorú sám zamestnanec hodnotí ako hraničnú z hľadiska nasledujúceho poškodenia zdravia či straty života. Povinnosť zamestnanca vykonať opatrenia na zabránenie škody (na zdraví i na majetku) alebo na jej obmedzenie je upravené v ustanovení § 178 ods. 2 Zákonníka práce. 

K ods. 1 písm. a) 

Vykonať potrebné opatrenia a zabezpečiť potrebné finančné a materiálne prostriedky a ľudí je zamestnávateľ povinný urobiť vopred. Rozsah opatrení by mal zodpovedať riziku vyplývajúceho z posúdenia rizika, ktoré je povinný zamestnávateľ vykonať pri každej činnosti [§ 6 ods. 1 písm. c)]. Osobitnú pozornosť musí venovať prácam v priestoroch a s materiálmi a činnostiam podľa § 6 ods. 1 písm. h).  

K ods. 1 písm. a) prvý bod a druhý bod 

Rýchly a koordinovaný postup po vzniku krízovej situácie závisí od vopred uváženého, vyhodnoteného a stanoveného vymedzenia konkrétnych úloh a postupu pre konkrétne pracovné funkcie v organizácii i pre vonkajšie záchranné zložky. Tento písomne vypracovaný postup – krízový manuál (nazvaný napr. havarijný plán, krízový plán alebo inak), musí byť v primeraných časových odstupoch revidovaný a aktualizovaný. Písomné vymedzenie povinností a postupov pre mimoriadne situácie vyžadujú aj osobitné predpisy, napr. pripraviť plány ochrany zamestnancov pre prípad nepredvídateľných udalostí alebo havárií vyžaduje nariadenie vlády SR č. 46/2002 Z. z., nariadenie vlády SR č. 47/2002 Z. z.  

Problematika organizovania systému prvej pomoci je súčasťou pracovnej náplne personálu vykonávajúceho pracovnú zdravotnú službu [§ 26 ods. 1 písm. e) štvrtý bod]. O organizácii postupu po vzniku nežiaducej udalosti treba zamestnancov vhodným spôsobom informovať [§ 7 ods. 6 písm. c)], napríklad v rámci vstupného a opakovaného oboznamovania (§ 7 ods. 3), a zabezpečiť im podľa potreby aj osobitné inštruktáže, prípadne praktický zácvik, napríklad ukázať príslušné uzávery na potrubiach nebezpečných látok a ako ich uzatvoriť, kde a ako vypnúť elektrinu, vykonať nácvik úniku z ohrozeného priestoru a pod.  

Zákon nevymedzuje rozsah prostriedkov potrebných na zvládnutie nežiaducich udalostí. Ich identifikácia a množstvo závisí od povahy nebezpečenstiev a ich závažnosti v konkrétnych podmienkach a súvislostiach, množstva a nebezpečnosti nebezpečných látok a pod. Aj tu rozsah a kvalita opatrení musia zodpovedať riziku pri konkrétnych reálnych a pravdepodobných situáciách.  

K ods. 1 písm. a) tretí bod a štvrtý bod 

Zákon ani iné osobitné predpisy bližšie neriešia problematiku organizácie prvej pomoci v organizáciách. Tá je v kompetencii samotnej organizácie. Počet zamestnancov na vykonávanie záchranných prác, evakuácie a poskytovanie prvej pomoci, ako aj náplň a rozsah školenia sú rozdielne, závisia najmä od charakteru pracovnej činnosti, pri ktorej je možnosť vzniku krízovej situácie, povahy existujúcich alebo vyvolaných nebezpečenstiev a iných podmienok v organizácii, napríklad stavu a lokalizácie objektov a priestorov, v ktorých sa práca vykonáva. Podľa toho sa na plnenie týchto úloh ustanovujú profesionálne útvary, napríklad závodné hasičské útvary alebo zamestnanci zvyčajne plniaci iné pracovné úlohy.  

Problematika školení na poskytovanie prvej pomoci je tiež súčasťou pracovnej náplne personálu vykonávajúceho pracovnú zdravotnú službu [§ 26 ods. 1 písm. f)]. Možno tu využiť aj odborné znalosti špecialistov, napríklad záchranárov z Hasičského a záchranného zboru, Banskej záchrannej služby, traumatológov, lekárov a záchranárov poskytujúcich urgentnú zdravotnú pomoc, špecialistov z oblasti civilnej ochrany, lekárov alebo odborníkov vyškolených Červeným krížom. 

V prípade tiesňovej situácie, požiaru, záchranných prác, núdzovej evakuácie a poskytnutia prvej pomoci je potrebné kontaktovať zložky integrovaného záchranného systému podľa zákona č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme na linke tiesňového telefonického volania 112. 

K ods. 1 písm. b) až d) 

Ide najmä o zabezpečenie všeobecnej a podľa potreby aj špecializovanej prípravy všetkých dotknutých zamestnancov a zabezpečenie dostatku a dostupnosti potrebných technických prostriedkov. Účelom je tak pripraviť zamestnancov a prostriedky, aby dokázali aj v stresovej situácii realizovať nimi vykonateľné záchranné aktivity.  

Zamestnávateľovi sa ďalej ustanovila povinnosť, aby v čase skutočnej mimoriadnej situácie primerane o ohrození a vykonaných a pripravovaných ochranných opatreniach vopred a čo najskôr so zreteľom na vývoj situácie informoval ohrozených alebo prípadne ohrozených zamestnancov, aby oni sami mohli reagovať na núdzový stav.  

Bezodkladne (tzn. ihneď ako je to možné so zreteľom na danú situáciu a jej vývoj) po vzniku tiesňovej situácie je zamestnávateľ povinný vydať pokyny na zastavenie práce a zabezpečiť odchod ohrozených osôb z ohrozených priestorov do bezpečia. 

K ods. 1 písm. e) 

Zamestnávateľ nesmie bežne a neodôvodnene požadovať, aby zamestnanci pracovali alebo sa zdržiavali na pracovisku, na ktorom existuje bezprostredné a vážne ohrozenie života alebo zdravia. Môže tak konať len v odôvodnených a výnimočných (osobitných) prípadoch. Rozumejú sa nimi  

• núdzové situácie, v ktorých zasahujú špecifické skupiny osobitne pripravovaných zamestnancov – príslušníkov záchranných služieb, hasičských útvarov a zborov a jednotiek pri záchranných akciách, požiaroch, priemyslových a prírodných udalostiach, a zamestnancov vyškolených na poskytovanie prvej pomoci alebo 
• povolania, pri ktorých sa priamo predpokladá, že pri plnení profesionálnych povinností môže reálne nastať situácia, v ktorej môže byť nielen ohrozené, ale aj poškodené ich zdravie, či môže dôjsť k úmrtiu – príslušníci ozbrojených síl a bezpečnostných zborov i príslušníkov bezpečnostných služieb pri ochrane života alebo zdravia fyzických osôb.  

K ods. 2  

V súlade s čl. 13 dohovoru MOP č. 155 z roku 1981 nesmie zamestnávateľ posudzovať konanie zamestnanca vymedzené týmto ustanovením ani ako porušenie pracovnej disciplíny a samozrejme nesmie také konanie ani sankcionovať. 

§ 9 

Kontrolná činnosť 

(1) Zamestnávateľ je povinný sústavne kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásad bezpečnej práce, ochrany zdravia pri práci a bezpečného správania na pracovisku a bezpečných pracovných postupov, najmä kontrolovať 

    a)    stav bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane stavu bezpečnosti technických zariadení; na ten účel v intervaloch určených osobitnými predpismi zabezpečovať kontrolu, meranie a hodnotenie faktorov pracovného prostredia, odborné prehliadky a odborné skúšky vyhradených technických zariadení, 

    b)    či zamestnanec nie je v pracovnom čase pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a či dodržiava určený zákaz fajčenia v priestoroch zamestnávateľa, 

    c)    činnosť zamestnanca na odlúčenom pracovisku a zamestnanca, ktorý pracuje na pracovisku sám, 

    d)    riadne používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov, ochranných zariadení a iných ochranných opatrení. 

(2) Zamestnávateľ je povinný odstraňovať nedostatky zistené kontrolnou činnosťou. 

K § 9 

Kontrolné povinnosti zahŕňajú pravidelnú a dostatočne často vykonávanú kontrolu na všetkých pracoviskách a pri všetkých činnostiach. Ide nielen o kontrolné aktivity vlastných zamestnancov, ale aj iné kontrolné aktivity vykonávané u zamestnávateľa na základe právnych a ostatných predpisov na zaistenie BOZP, napríklad ide o kontrolnú činnosť v rámci vykonávania bezpečnostno-technickej služby, a to aj dodávateľským spôsobom, o skúšky a prehliadky vykonávané oprávnenou právnickou osobou podľa § 14 tohto zákona a pod.  

Zamestnávateľovi je uložená všeobecná povinnosť sústavnej kontroly v oblasti BOZP. Ide o povinnosť zamestnávateľa kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie 

• právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie BOZP (podľa § 39 Zákonníka práce), 
• zásad bezpečnej a zdravie nepoškodzujúcej práce,  
• zásad bezpečného pracovného postupu a bezpečného správania sa na pracovisku. 

Rozsah, obsah ani periodicita kontrol nie je všeobecne ustanovená, pre niektoré činnosti alebo technické zariadenia sú vymedzené osobitnými predpismi, napríklad vyhláškou MPSVR SR č. 718/2002 Z. z. S výnimkou týchto prípadov kontroly špecifikujú sami zamestnávatelia so zreteľom na osobitosti a komplikovanosť vykonávaných prác, zložitosť zariadení a technológií a pod. Zákonodarca nevyžaduje (okrem prípadov, ak to vyžadujú osobitné predpisy), aby výsledky kontrol mali písomnú podobu, táto forma preukazovania vykonávania kontroly, napríklad pri vzniku pracovného úrazu, je však žiaduca a z praktického hľadiska najpresvedčivejšia. 

Zákon rešpektuje skutočnosť, že vytvorenie systému kontroly BOZP je predovšetkým vecou zamestnávateľa, ktorý je povinný poznať podmienky svojej prevádzky a činnosti a s tým súvisiace požiadavky BOZP. Kontrolné úlohy v oblasti BOZP vykonáva štatutárny orgán zamestnávateľa, vedúci zamestnanci v rozsahu svojej pôsobnosti, bezpečnostní technici/autorizovaní bezpečnostní technici, príslušní iní špecializovaní odborníci, zamestnanci. 

Povinnosť kontroly je v každodennej manažérskej (riadiacej a kontrolnej) činnosti vedúcich zamestnancov. Oni musia [§ 82 písm. a) Zákonníka práce] riadiť a sledovať aj stav BOZP na im zverených úsekoch, dodržiavanie predpisov a zásad BOZP vrátane pracovnej a technologickej disciplíny, vyžadovať ich dodržiavanie a zabezpečovať odstraňovanie zistených nedostatkov.  

Osobitné miesto v kontrolnom systéme zamestnávateľa majú bezpečnostní technici/autorizovaní bezpečnostní technici, ktorí v rozsahu svojich kompetencií popri vedúcich zamestnancoch kontrolujú stav BOZP na pracoviskách, upozorňujú ich na zistené nedostatky, navrhujú opatrenia na ich odstránenie, ukladajú opatrenia v prípade bezprostredného a vážneho ohrozenia života a zdravia (§ 22 ods. 8 tohto zákona). 

Špecializovaní odborníci vykonávajú osobitné činnosti, na ktoré sú oprávnení príslušnými osvedčeniami. Ide napríklad o  

• odborné prehliadky a odborné skúšky vyhradených technických zariadení podľa § 15 ods. 1 tohto zákona, 
• kvalitatívne a kvantitatívne zisťovanie faktorov životného prostredia a pracovného prostredia na účely posudzovania ich možného vplyvu na zdravie podľa § 9 ods. 4 písm. a) zákona č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve. 

Kontrolná funkcia zamestnancov je vymedzená ich povinnosťou oznamovať [§ 12 ods. 2 písm. j) tohto zákona] tie nedostatky, ktoré môžu ohroziť život a zdravie. 

Oprávnenie kontrolovať u zamestnávateľa stav BOZP majú aj  

• zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť [§ 18 ods. 3 písm. a) tohto zákona],  
• odborové orgány, ak u zamestnávateľa pôsobí odborová organizácia (§ 149 Zákonníka práce), 
• zamestnanecká rada (§ 229 ods. 7 Zákonníka práce), 
• štátne orgány inšpekcie práce (zákon č. 125/2006 Z. z.), verejného zdravotníctva (zákon č. 126/2006 Z. z.) a prípadne ďalšie dozorné orgány (zákon č. 51/1988 Zb., zákon č. 73/1998 Z. z. a pod.). 

Na riadne splnenie kontrolnej povinnosti a vyžadovania plnenia povinností a pokynov na zaistenie BOZP od zamestnancov sa viaže možná liberácia zamestnávateľa v spojitosti so zodpovednosťou za pracovný úraz (§ 196 Zákonníka práce). 

Zákon jednoznačne vymedzil účel kontrolnej činnosti zamestnávateľa – odstránenie nedostatkov a tým zlepšenie pracovných podmienok. 

§ 10 

Spolupráca zamestnávateľa
a zamestnancov 

Zamestnávateľ je povinný umožniť zamestnancom alebo zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť zúčastňovať sa na riešení problematiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a vopred s nimi prerokúvať otázky, ktoré môžu podstatne ovplyvňovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Zamestnávateľ je povinný predložiť zamestnancom alebo zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť podklady a poskytnúť primeraný čas na vyjadrenie sa k 

    a)    návrhu koncepcie politiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, k návrhu programu jej realizácie a k ich vyhodnoteniu, 

    b)    návrhu na výber pracovných prostriedkov, technológií, organizácie práce, k pracovnému prostrediu a k pracovisku, 

    c)    návrhu na určenie odborných zamestnancov na vykonávanie preventívnych a ochranných služieb a k úlohám podľa § 8 ods. 1 písm. a), § 21 ods. 1, § 22 ods. 1 a § 26, 

    d)    vykonávaniu úloh preventívnych a ochranných služieb, ak sa tieto úlohy vykonávajú dodávateľským spôsobom, 

    e)    posúdeniu rizika, určeniu a vykonávaniu ochranných opatrení vrátane poskytovania osobných ochranných pracovných prostriedkov a prostriedkov kolektívnej ochrany, 

    f)    pracovným úrazom, nebezpečným udalostiam, chorobám z povolania a k ostatným poškodeniam zdravia z práce, ktoré sa vyskytli u zamestnávateľa, vrátane výsledkov zisťovania príčin ich vzniku a k návrhom opatrení, 

    g)    spôsobu a rozsahu informovania zamestnancov, zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť a určených odborných zamestnancov na vykonávanie preventívnych a ochranných služieb, 

    h)    plánovaniu a zabezpečovaniu oboznamovania a informovania zamestnancov podľa § 7 a ku školeniu zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť. 

K § 10 

Prvoradá povinnosť v starostlivosti o BOZP prislúcha zamestnávateľovi, pracovné úlohy však plnia samotní zamestnanci alebo na ich realizácii spolupracujú. Účasť zamestnancov na riešení problematiky BOZP je v súlade s vykonávaním ústavného práva zamestnanca na ochranu života a zdravia a s presadzovaním skutočného vykonávania prevencie. Zákon uvádzanú skutočnosť vyjadril účasťou zamestnanca alebo zástupcu zamestnanca pre bezpečnosť na konzultáciách k návrhom rôznych dokumentov týkajúcich sa BOZP, hodnoteniu plnenia vybraných úloh. Zákon modifikoval doterajšiu právnu úpravu v tom, že spoluúčasť môže zamestnávateľ zabezpečovať prostredníctvom zamestnancov alebo zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť. 

V minulosti zamestnanci uplatňovali svoje požiadavky a návrhy v oblasti BOZP najmä prostredníctvom odborových orgánov. V súčasnosti majú túto možnosť sami alebo prostredníctvom inštitútu zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť (§ 19 tohto zákona) a najmä inštitútu komisie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (§ 20 tohto zákona), ktorý vytvára priestor na vyjadrovanie sa k problematike BOZP. 

Spoluúčasť na riešení otázok BOZP neobmedzuje výhradnú pracovnoprávnu ani inú zodpovednosť zamestnávateľa a jedinečnosť jeho rozhodovania o skutočnostiach ovplyvňujúcich BOZP, napríklad o obsadzovaní miesta bezpečnostného technika. Umožňuje zamestnávateľovi využiť potenciál myšlienok a odporúčaní zamestnancov. V širšom ponímaní veci v tejto spolupráci ide o hodnotenie problematiky BOZP zo strany zamestnancov. 

Termínom vopred sa rozumie dostatočná doba na preskúmanie predmetnej záležitosti a na jej prerokovanie. V zložitejších prípadoch môže byť v rozsahu až niekoľkých týždňov. Systém spolupráce by mal byť však flexibilný a zákon predpokladá, že jeho efektívnym základom je inštitút komisie pre BOZP.  

§ 11 

Rekondičné pobyty 

(1) Zamestnávateľ je v záujme predchádzania vzniku chorôb z povolania povinný zabezpečovať rekondičné pobyty zamestnancom, ktorí vykonávajú vybrané povolania. Na účely poskytovania rekondičných pobytov sú vybranými povolaniami tie, ktoré spĺňajú kritériá sťažených pracovných podmienok a súčasne spĺňajú podmienky účelnosti rekondičného pobytu z hľadiska prevencie profesijného poškodenia zdravia. 

(2) Na základe návrhu zamestnávateľa vypracovaného v spolupráci s príslušným lekárom zabezpečujúcim preventívnu zdravotnú starostlivosť o zamestnancov určí záväzným vyjadrením vybrané povolania podľa odseku 1 príslušný orgán štátnej správy v oblasti verejného zdravotníctva po dohode so zamestnávateľom a zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť. 

(3) Na rekondičnom pobyte je povinný zúčastniť sa zamestnanec, ktorý vykonáva vybrané povolania nepretržite počas najmenej piatich rokov alebo ak tieto povolania vykonáva za mimoriadne sťažených pracovných podmienok a v kontrolovaných pásmach počas najmenej štyroch rokov. Nepretržitým vykonávaním vybraného povolania je aj jeho prerušenie na menej ako osem týždňov. 

(4) Na ďalšom rekondičnom pobyte je zamestnanec povinný zúčastniť sa raz za tri roky, ak odpracoval v tomto období vo vybraných povolaniach alebo v kontrolovaných pásmach s ionizujúcim a rádioaktívnym žiarením najmenej 600 pracovných zmien, a zamestnanec, ktorý pracuje s dokázanými chemickými karcinogénmi, ak odpracoval najmenej 400 pracovných zmien. 

(5) Na ďalšom rekondičnom pobyte je zamestnanec povinný zúčastniť sa raz za dva roky, ak pracuje pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní a odpracoval v tomto období vo vybraných povolaniach najmenej 275 pracovných zmien. 

(6) Za odpracovanú pracovnú zmenu sa na účely rekondičného pobytu považuje pracovná zmena, v ktorej zamestnanec odpracoval aspoň prevažnú časť pracovnej zmeny vo vybranom povolaní. U zamestnanca s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom je podmienka odpracovaného počtu pracovných zmien splnená, ak ich počet po prepočítaní zodpovedá určenému počtu pracovných zmien zamestnanca s rovnomerne rozvrhnutým pracovným časom. 

(7) Zamestnávateľ určí deň nástupu, miesto a dĺžku rekondičného pobytu na základe odporúčania príslušného lekára zabezpečujúceho preventívnu zdravotnú starostlivosť o zamestnancov. Dĺžka rekondičného pobytu je najmenej dva týždne. Rekondičný pobyt má spravidla nadväzovať na čerpanie dovolenky a bez vážnych dôvodov sa nemôže prerušiť. 

(8) Zamestnancovi sa musí na celý čas rekondičného pobytu zabezpečiť programovo riadený zdravotný režim a pri internátnom rekondičnom pobyte aj ubytovanie a celodenné stravovanie. 

(9) Zamestnávateľ určí zamestnancovi spôsob dopravy, prípadne ďalšie podmienky rovnako ako pri pracovnej ceste a poskytne cestovné náhrady.¹³⁾ Náklady na rekondičné pobyty je v súlade s § 6 ods. 10 povinný uhrádzať zamestnávateľ. 

(10) Za škodu, ktorá vznikla zamestnancovi pri účasti na rekondičnom pobyte alebo v priamej súvislosti s ňou, zodpovedá zamestnávateľ, ktorý jeho účasť na rekondičnom pobyte určil. Za účasť na rekondičnom pobyte sa považuje plnenie rekondičného programu. V priamej súvislosti s účasťou na rekondičnom pobyte je i cesta naň a späť, stravovanie a osobné voľno v rekondičnom objekte; nie je ňou povolená, ale poskytovateľom rekondičného pobytu neorganizovaná vychádzka. 

K § 11 

Zákon z doterajšej právnej úpravy prebral opatrenie na predchádzanie nezvratným poškodeniam zdravia zamestnancov prostredníctvom účelového, zdravotne riadeného programu. Zákon obsahuje relatívne podrobnú právnu úpravu rekondičných pobytov zamestnancov. 

K ods. 1 a 2 

Zamestnávateľ má povinnosť zabezpečovať rekondičné pobyty okruhu zamestnancov, ktorí vykonávajú vybrané povolania. Zamestnancami vykonávajúcimi vybrané povolania sú tí, ktorí vykonávajú povolania spĺňajúce kritériá sťažených pracovných podmienok (napr. pri jednostrannom a nadmernom zaťažení niektorej časti tela) a súčasne spĺňajúce podmienku, že účasťou na rekondičnom pobyte dôjde k regenerácii stavu. Na výbere profesií na rekondičné pobyty sa podieľajú príslušný lekár zabezpečujúci preventívnu zdravotnú starostlivosť o zamestnancov a príslušní zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť. Príslušným lekárom sa rozumie lekár (napríklad lekár certifikovaný pre odbor klinického pracovného lekárstva), v ktorého pôsobnosti je preventívna zdravotná starostlivosť o zamestnancov. 

Návrh na vybrané povolania má pripraviť zamestnávateľ v spolupráci s príslušným lekárom, ktorý pre jeho zamestnancov vykonáva preventívnu zdravotnú starostlivosť. Návrh predloží orgánu verejného zdravotníctva, ktorým je miestne príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva (príloha č. 1 k zákonu č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve uvádza ich miestnu príslušnosť). Tento rozhodne o vybraných povolaniach u zamestnávateľa, a to po vyjadrení zamestnávateľa a príslušného zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť, v ktorého pôsobnosti sa dané vybrané povolania vyskytujú. 

K ods. 3 až 5 

Po splnení ustanovených podmienok je zamestnávateľ povinný zabezpečiť zamestnancovi rekondičný pobyt a opakovaný rekondičný pobyt v určenej periodicite a zamestnanec je povinný pobyt absolvovať.  

Za mimoriadne sťažené pracovné podmienky sa považujú tie, ktoré majú ešte významnejší negatívny alebo špecificky negatívnejší vplyv a účinky na zdravie zamestnancov ako pri práci v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí. Kontrolovaným pásmom sa rozumie kontrolované pásmo pracovísk so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, ktorým sú priestory pracoviska s kontrolovaným vstupom, podliehajúce osobitným požiadavkám s cieľom zabezpečiť radiačnú ochranu a zamedziť šíreniu rádioaktívnej kontaminácie. Termín je použitý v súlade so zákonom č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve a jeho príslušnými vykonávacími predpismi. Termín chemický karcinogén sa použil v súlade s nariadením vlády SR č. 46/2002 Z. z. o ochrane zdravia pri práci s karcinogénnymi a mutagénnymi faktormi. 

K ods. 6 a 7 

Odpracovanou pracovnou zmenou je prevažne odpracovaná zmena (ide o viac ako polovicu zmeny) vo vybranom povolaní. Nástup na rekondičný pobyt a jeho dĺžku určuje zamestnávateľ. Zákonom vymedzenú minimálnu dĺžku rekondičného pobytu možno predĺžiť, podobne ako aj špecifikovať ďalšie podrobnosti takého programu, napríklad finančného zabezpečenia, na základe vzájomnej dohody dosiahnutej pri kolektívnom vyjednávaní (zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov a zákon NR SR č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov). 

K ods. 8 a 9 

Účasťou na rekondičnom pobyte je prítomnosť zamestnanca na aktivitách (ich plnenie), ktoré sú zaradené do režimu zdravotne riadeného programu rekondičného pobytu. Zamestnávateľ je povinný uhrádzať náklady na rekondičný pobyt vrátane nákladov na stravovanie a ubytovanie, čo je v súlade aj s § 6 ods. 10 tohto zákona. 

K ods. 10 

Škodu, ktorá vznikne zamestnancovi na rekondičnom pobyte, vrátane škody pri stravovaní a v rámci osobného voľna v rekondičnom objekte znáša zamestnávateľ. Zákon tak vyjadril princíp, že zamestnanec je na rekondičnom pobyte v záujme zamestnávateľa (predchádza sa prípadnej škode v dôsledku choroby z povolania, ktorú by znášal zamestnávateľ). Preto on je zodpovedný i za prípadnú škodu. 

§ 12 

Práva a povinnosti zamestnancov 

(1) Zamestnanec má právo 

    a)    prerokúvať so zamestnávateľom všetky otázky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci súvisiace s jeho prácou; v prípade potreby možno po vzájomnej dohode prizvať na rokovanie aj odborníkov v danom odbore, 

    b)    odmietnuť vykonať prácu alebo opustiť pracovisko a odobrať sa do bezpečia, ak sa dôvodne domnieva, že je bezprostredne a vážne ohrozený jeho život alebo zdravie, alebo život alebo zdravie iných osôb. 

(2) Zamestnanec je povinný 

    a)    dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásady bezpečnej práce, zásady ochrany zdravia pri práci a zásady bezpečného správania na pracovisku a určené pracovné postupy, s ktorými bol riadne a preukázateľne oboznámený, 

    b)    spolupracovať so zamestnávateľom a zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť v potrebnom rozsahu tak, aby im umožnil plniť povinnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a úlohy uložené príslušným inšpektorátom práce alebo orgánom dozoru, 

    c)    vykonávať práce, obsluhovať a používať pracovné prostriedky, materiály, nebezpečné látky a ostatné prostriedky v súlade s 

    1.    návodom na používanie, s ktorým bol riadne a preukázateľne oboznámený, 

    2.    poznatkami, ktoré sú súčasťou vedomostí a zručností v rámci získanej odbornej spôsobilosti, 

    d)    obsluhovať pracovné prostriedky a vykonávať činnosti s vyšším rizikom, ktoré ustanovujú osobitné predpisy, len ak má na ich obsluhu a vykonávanie osvedčenie alebo preukaz a ak je zamestnávateľom poverený na túto obsluhu alebo vykonávanie činnosti, 

    e)    náležite používať bezpečnostné a ochranné zariadenia, nevyraďovať ich z prevádzky a svojvoľne ich nemeniť, 

    f)    používať určeným spôsobom pridelené osobné ochranné pracovné prostriedky, 

    g)    dodržiavať zákaz vstupovať do priestoru, zdržiavať sa v priestore a vykonávať činnosti ustanovené osobitnými predpismi, ktoré by mohli bezprostredne ohroziť jeho život alebo zdravie, 

    h)    zúčastňovať sa na oboznamovaní a inom vzdelávaní zabezpečovanom zamestnávateľom v záujme bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a podrobiť sa overovaniu jeho znalosti, 

    i)    podrobiť sa lekárskym preventívnym prehliadkam, 

    j)    oznamovať bez zbytočného odkladu vedúcemu zamestnancovi alebo podľa potreby bezpečnostnému technikovi, zástupcovi zamestnancov pre bezpečnosť, príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru tie nedostatky, ktoré by pri práci mohli ohroziť bezpečnosť alebo zdravie, najmä bezprostredné a vážne ohrozenie života alebo zdravia, a podľa svojich možností zúčastňovať sa na ich odstraňovaní, 

    k)    nepožívať alkoholické nápoje, omamné látky a psychotropné látky na pracoviskách a v priestoroch zamestnávateľa a v pracovnom čase aj mimo týchto pracovísk a priestorov, nenastupovať pod ich vplyvom do práce, 

    l)    podrobiť sa vyšetreniu, ktoré vykonáva zamestnávateľ alebo príslušný orgán štátnej správy,¹⁴⁾ aby zistil, či zamestnanec nie je pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok; okruh zamestnancov zamestnávateľa a iných osôb oprávnených dať zamestnancovi pokyn, aby sa podrobil vyšetreniu, uvedie zamestnávateľ v pracovnom poriadku alebo vo vnútornom predpise, 

    m)    dodržiavať určený zákaz fajčenia na pracoviskách, 

    n)    zúčastňovať sa na rekondičných pobytoch. 

(3) Zákaz požívať alkoholické nápoje na pracoviskách a v priestoroch zamestnávateľa a v pracovnom čase aj mimo týchto pracovísk sa nevzťahuje na zamestnanca, u ktorého je výnimočne požívanie alkoholických nápojov súčasťou plnenia pracovných úloh alebo je s plnením týchto úloh zvyčajne spojené. 

(4) Ustanovenia odsekov 2 a 3 sa primerane vzťahujú na zamestnávateľa a ustanovenia odseku 2 písm. a), c) až g), i) až m) a odseku 3 sa primerane vzťahujú na fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, ak vykonávajú prácu osobne. 

(5) Vedúci zamestnanec je povinný nedostatky zistené v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci bezodkladne oznámiť svojmu vedúcemu zamestnancovi, ak vykonanie potrebných preventívnych opatrení a ochranných opatrení je nad rámec jeho pracovných povinností. 

K § 12 

Zákon ustanovil systém konkrétnych základných práv a povinností pre zamestnancov v oblasti BOZP. V tomto vymedzení vychádza z čl. 5 písm. e) a čl. 13 dohovoru MOP č. 155 z roku 1981 a z čl. 13 smernice Rady EÚ 89/391/EHS. Nadväzuje na úpravu obsiahnutú v § 146 a § 148 Zákonníka práce. V súlade s ich vymedzením má zamestnanec právo na zaistenie BOZP v súlade s čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky, na informácie o nebezpečenstvách, ktoré vyplývajú z práce ním vykonávanej, vrátane ich účinkov na zdravie a o opatreniach pred týmito nebezpečenstvami a ich účinkami na zdravie a právo na ochranu pred vznikom akejkoľvek ujmy za plnenie úloh na zaistenie BOZP. 

Na druhej strane uvedená právna úprava v Zákonníku práce ustanovuje zamestnancovi súbor všeobecných základných povinností, a to že pri plánovaní a vykonávaní opatrení v oblasti ochrany práce má spolupracovať, musí tiež poznať právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie BOZP, pri práci je povinný dbať o svoju bezpečnosť a zdravie a o bezpečnosť a zdravie iných osôb. 

Ďalšie práva a povinnosti v tejto oblasti podľa § 148 ods. 2 Zákonníka práce upravujú osobitné predpisy, ktorými sú najmä tento zákon, zákon č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve a ďalšie. Zákonník práce okrem týchto povinností obsahuje celý rad ďalších súvisiacich noriem správania sa v práci, napríklad § 81, § 82, § 161, § 174, § 178, ... 

K ods. 1 

Upravilo sa právo zamestnanca prerokúvať so zamestnávateľom všetky otázky BOZP. Ak je na týchto rokovaniach potrebná účasť odborníkov príslušných pre danú problematiku, náklady s tým spojené v súlade s § 6 ods. 10 tohto zákona uhrádza zamestnávateľ. Zákon upravil aj právo zamestnanca v tiesňovej situácii postarať sa o bezpečnosť a zdravie, ak sa on (na základe svojich vedomostí, skúseností, informácií a pod.) dôvodne domnieva, že je bezprostredne a vážne ohrozený jeho život alebo zdravie alebo život alebo zdravie iných osôb. 

K ods. 2 

Podľa § 81 písm. a) Zákonníka práce je zamestnanec povinný tiež plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi. Preto sú tieto povinnosti súčasťou pracovnej disciplíny – aj hrozbou sankcie je zamestnanec motivovaný na rešpektovaní BOZP. Ich prípadné porušenie môže podľa závažnosti viesť k rôznym sankciám, napríklad k náhrade škody, pokute, rozviazaniu pracovného pomeru. 

K ods. 2 písm. a) 

V súlade s § 81 písm. c) Zákonníka práce tento zákon upravil povinnosť zamestnancov rešpektovať právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie BOZP. Právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie BOZP vymedzuje § 39 ods. 1 Zákonníka práce. Povinnosť dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa ku konkrétnemu zamestnancovi a ním vykonávanej konkrétnej práci je nevyhnutnou podmienkou riadneho výkonu práce, a preto je zamestnanec povinný dodržiavať tiež právne predpisy na zaistenie BOZP. Povinnosť dodržiavať ostatné predpisy, pokyny na zaistenie BOZP [§ 6 ods. 1 písm. l) tohto zákona], zásady a určené pracovné postupy majú zamestnanci, ak s nimi boli oboznámení tak, že ich ovládajú, rozumejú ich obsahu a významu, aby boli schopní ich uplatňovať v práci. 

K ods. 2 písm. b) 

Ustanovila sa povinnosť zamestnanca aktívne spolupracovať so zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov pre bezpečnosť v záujme splnenia ich úloh a dosiahnutia cieľov pri zaisťovaní BOZP, a to dovtedy, kým to bude potrebné. Povinnosť nie je časovo, vecne ani inak limitovaná. Povinnosť korešponduje tiež s ustanovením § 146 ods. 3 Zákonníka práce a s čl. 13 ods. 2 písm. e) a f) smernice Rady 89/391/EHS. Túto povinnosť má zamestnanec popri plnení svojich pracovných povinností. 

K ods. 2 písm. c) 

Ustanovila sa základná podmienka na bezpečný a zdravie nepoškodzujúci výkon práce zo strany zamestnanca, aby ju vykonával v súlade so všeobecnými i odbornými vedomosťami a zručnosťami nadobudnutými pri príprave na povolanie a s návodom na používanie (tu sa predpokladá riadne oboznámenie s návodom). 

K ods. 2 písm. d) 

Na obsluhovanie niektorých strojov, zariadení a na vykonávanie niektorých činností, ak sú spojené s vyšším rizikom pre zdravie, sa vyžaduje, aby zamestnanec mal na ich obsluhu alebo výkon príslušné osobitné osvedčenie alebo preukaz a bol na ich obsluhu alebo výkon poverený zamestnávateľom. 

Ide tu o rad najmä špeciálnych činností (profesií), ako je obsluha rôznych špeciálnych strojov, mechanizmov a zariadení a vykonávanie činností (kuriči, žeriavnici, viazači, zvárači, lešenári), kde osobitné predpisy a slovenské technické normy ustanovujú osobitný režim získania odbornej spôsobilosti. Preto zamestnanec musí absolvovať osobitnú prípravu a musí sa v jej závere podrobiť overeniu odbornej spôsobilosti a získať príslušné osvedčenie alebo preukaz. Osvedčenia a preukazy vydávajú príslušné štátne orgány alebo právnické osoby, alebo fyzické osoby ustanovené v § 27 ods. 3 tohto zákona, v inom zákone alebo právnom predpise, napríklad v zákone č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve, zákone č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 

Formu ani obsah poverenia na obsluhu alebo vykonávanie činností tento zákon neustanovil. Základné poverenie spravidla vyplýva z pracovnej zmluvy, z priloženej pracovnej náplne alebo z vnútorného predpisu organizácie (organizačný poriadok). Môže byť napríklad vyjadrené aj osobitným dokladom vydaným zamestnávateľom. 

K ods. 2 písm. e) až g) 

Zákon upravil základné spôsoby bezpečnej práce a bezpečného správania sa, ktoré vyplývajú aj z ďalších podmienok tohto zákona. Žiaľ, tieto požiadavky nie sú v praxi často rešpektované zo strany zamestnancov a sú trpené zo strany ich vedúcich zamestnancov. 

K ods. 2 písm. h) a i) 

Realizácia povinností nadväzuje na obdobné povinnosti zamestnávateľa ustanovené v § 6 ods. 1 a § 7 ods. 1 tohto zákona. Splnenie povinností priamo vytvára priestor na korektné zaraďovanie zamestnancov na prácu podľa ich zdravotného stavu a odborných predpokladov [§ 6 ods. 1 písm. o) tohto zákona]. Je to, samozrejme, dôvodom aj na prípadnú liberáciu zamestnávateľa zo zodpovednosti za škodu v prípade poškodenia zdravia (§ 196 Zákonníka práce). 

K ods. 2 písm. j) 

Praktická realizácia pracovných úloh spôsobuje aj zmeny na pracovisku, ktoré nie sú priaznivé pre BOZP. Ich náprava je založená na poskytnutí informácie o ich existencii príslušným zodpovedným zamestnancom. Ustanovenie upravilo oznamovaciu povinnosť – základný nástroj spolupráce zamestnanca s uvedenými subjektmi v BOZP. Ustanovenie korešponduje aj so všeobecnou povinnosťou zamestnanca (§ 178 ods. 2 Zákonníka práce). 

Zákonodarca upravil oznamovaciu povinnosť zamestnanca aj smerom k príslušnému inšpekčnému alebo dozornému úradu. Keďže zamestnanec si oznámením nedostatku plní svoju povinnosť na zaistenie BOZP, za plnenie úloh v oblasti BOZP nemôže byť zamestnávateľom sankcionovaný (§ 146 ods. 5 Zákonníka práce). 

K ods. 2 písm. k) až m) 

Ustanovenia obsahujú podmienky na zamedzenie požívania návykových látok, ktoré nepriaznivo vplývajú nielen na zdravie zamestnancov. 

K ods. 2 písm. n) 

Zákonodarca jednoznačne vymedzil účasť na rekondičnom pobyte (§ 11 tohto zákona) ako povinnosť, z čoho napríklad pri nerešpektovaní podmienok zdravotného pobytu a programu môžu pre zamestnanca vyplynúť pracovnoprávne sankcie. 

K ods. 3 

Výnimka zo zákazu požívania alkoholických nápojov sa vzťahuje iba na mimoriadne úzky okruh zamestnancov – spravidla špecializovaných profesií alebo reprezentujúcich zamestnávateľa. Sú nimi tí, ktorí alkoholické nápoje primerane požívajú v rámci výkonu svojho povolania, napríklad pri zisťovaní kvality výrobku alebo služby, ďalej príslušní zamestnanci zabezpečujúci technologický proces výroby alkoholických nápojov, degustátori. Sú nimi aj predstavitelia organizácií pri spoločenských podujatiach, na ktorých je výnimočné požitie malého množstva alkoholických nápojov obvyklé. 

K ods. 4 

V záujme odstránenia pochybností, či sa na vrcholových predstaviteľov organizácií (prezidenta spoločnosti, generálneho riaditeľa) vzťahujú požiadavky na zaistenie BOZP, zákonodarca taxatívne vymedzil tie povinnosti zamestnancov, ktoré sa vzťahujú na štatutárny orgán zamestnávateľa, ktorý je právnickou osobou, a na podnikajúcu fyzickú osobu, ktorá nie je zamestnávateľom, ak oni osobne vykonávajú prácu. 

K ods. 5 

Zákon upravil novú povinnosť vedúcich zamestnancov, účelom ktorej je urýchliť nápravu zistených nedostatkov v oblasti BOZP, ktoré presahujú kompetencie príslušného (spravidla stredného a nižšieho) riadiaceho manažmentu, čím sa problém dostane na riešenie nadriadenému zamestnancovi – v prípade potreby až k štatutárnemu orgánu zamestnávateľa. 

§ 13 

Bezpečnosť stavieb, pracovných priestorov, pracovných prostriedkov
a pracovných postupov 

(1) Technická dokumentácia pracovných prostriedkov a pracovných postupov, ktoré sa používajú pri práci, musí obsahovať požiadavky podľa osobitných predpisov¹⁵⁾ a požiadavky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pri ich výrobe, preprave, montáži, inštalácii, prevádzke, používaní, údržbe, oprave, rekonštrukcii a likvidácii. Technická dokumentácia stavieb musí obsahovať požiadavky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na prípravu, výstavbu, prestavbu a ich budúcu prevádzku. Súčasťou technickej dokumentácie je aj návod na bezpečné používanie a údržbu a podmienky vykonávania kontrol a prehliadok. 

(2) Zamestnávateľ je povinný počas užívania stavieb a ich súčastí, pracovných priestorov, prevádzky pracovných prostriedkov a používania pracovných postupov zabezpečiť vedenie predpísanej technickej dokumentácie tak, aby zodpovedala skutočnému stavu. 

(3) Zamestnávateľ môže užívať stavby, ich súčasti a pracovné priestory, prevádzkovať pracovné prostriedky a používať pracovné postupy, len ak zodpovedajú predpisom na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak sú dodržané podmienky, ktoré vymedzil ich projektant, konštruktér, tvorca alebo výrobca a po vykonaní údržby, prehliadok, kontrol, skúšok alebo odborných prehliadok a odborných skúšok ustanovených osobitnými predpismi¹⁶⁾ alebo technickou dokumentáciou výrobcu. 

(4) Podrobnosti o požiadavkách na stavby a ich súčasti, komunikácie, pracoviská, pracovné prostriedky, pracovné postupy a činnosti z hľadiska zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ustanovujú osobitné predpisy.¹⁶⁾ 

(5) Zamestnávateľ je povinný určiť zamestnanca na vykonanie činností ustanovených osobitnými predpismi, ktoré sú nevyhnutné na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pri užívaní stavieb a ich súčastí, prevádzke pracovných prostriedkov a používaní pracovných postupov. 

(6) Zamestnávateľ je povinný zreteľne označovať pracoviská a zariadenia, ktoré môžu ohroziť alebo poškodiť zdravie zamestnanca, a používať označenia, symboly a signály na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v súlade s osobitným predpisom.¹⁷⁾ 

(7) Odseky 1 až 6 sa vzťahujú aj na spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu v bytovom dome a na nebytové priestory s výnimkou bytov a rodinných domov v osobnom vlastníctve; úlohy zamestnávateľa plní spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome alebo správca spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, nebytových priestorov a príslušenstva, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov. 

K § 13 

Pri ochrane života a zdravia zamestnancov je významný bezpečný stav a bezpečný spôsob používania stavieb, pracovných priestorov, komunikácií, technických zariadení, strojov, pracovných pomôcok a iných technických prvkov a tiež používané postupy práce. Zamestnávateľovi zákon uložil základné povinnosti počas ich užívania.  

K ods. 1 až 4 

Technická dokumentácia, ktorá je súčasťou dodávky, musí obsahovať podmienky na zaistenie BOZP platné pre všetky fázy ich „života“ – od návrhu až po likvidáciu. Dokumentácia stavieb musí integrovať požiadavky BOZP už pre prípravu, výstavbu i budúcu prevádzku stavby (údržbu, čistenie – napríklad spôsob zabezpečenia čistenia svetlíkov vo výške, opravy, rekonštrukcie).  

Súčasťou technickej dokumentácie musí byť návod na bezpečné používanie a údržbu vrátane podmienok vykonávania kontrol, prehliadok, skúšok, a to z hľadiska ich periodicity, rozsahu, určenia problémových aspektov a pod. Návod musí zohľadňovať požiadavky právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie BOZP. Ďalšie podrobnosti o obsahu technickej dokumentácie určujú osobitné predpisy, Slovenské technické normy – napríklad STN 07 0623 Technická dokumentácia kotlov, STN 34 3321 – Smernice na vypracovanie návodov na obsluhu a údržbu elektrických prístrojov vn a vvn. Podrobnosti technickej dokumentácie majú byť predmetom požiadavky a posúdenia zo strany odberateľa pri preberaní diela. 

Technickú dokumentáciu má zamestnávateľ udržiavať podľa aktuálneho stavu stavebného objektu, konštrukcie, pracovného prostriedku. Aktualizácia je dôležitá z hľadiska zaisťovania BOZP pri opravách, úpravách, rekonštrukcii.  

Pre uvedenie strojov, zariadení, stavieb, pracovných postupov do prevádzky a ich prevádzkovanie musí byť zabezpečený ich súlad s určenými požiadavkami. Podmienky na ich zaistenie upravuje tento zákon, osobitné právne predpisy, napríklad nariadenie vlády SR č. 159/2001 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov v znení nariadenia vlády SR č. 470/2003 Z. z., nariadenie vlády SR č. 201/2001 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko, nariadenie vlády SR č. 493/2002 Z. z., vyhláška SÚBP č. 59/1982 Zb. a ďalšie. Osobitné podmienky obsahujú príslušné Slovenské technické normy, napr. STN 20 0700 Obrábacie stroje na kovy, Bezpečnostné požiadavky na obrábacie stroje na kovy, Spoločné ustanovenia, STN EN 12415 Bezpečnosť obrábacích strojov, Malé číslicovo riadené sústruhy a obrábacie centrá. 

Podmienky na zaistenie BOZP na stavenisku, pri stavebných a obdobných prácach upravujú osobitné právne predpisy, napr. nariadenie vlády SR č. 510/2001 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisko v znení nariadenia vlády SR č. 282/2004 Z. z., vyhláška č. 374/1990 Zb. o bezpečnosti práce a technických zariadení pri stavebných prácach a ďalšie.  

K ods. 5 

Účelom je zabezpečenie niektorých prác určeným zamestnancom zodpovedným za dozor pri práci, za vykonanie určitých úkonov počas pracovného procesu a pod., napríklad pri vstupe do zásobníka na sypké hmoty, pri ručnej signalizácii. 

K ods. 6 

Zákonodarca upravil aj požiadavku na zreteľné a jednoznačné označovanie priestorov a zariadení, pri/v ktorých hrozí ujma na zdraví podľa nariadenia vlády SR č. 444/2001 Z. z. o požiadavkách na používanie označenia, symbolov a signálov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. 

K ods. 7 

Zákonodarca rozšíril pôsobnosť ustanovení § 13, § 14 a § 16 tohto zákona aj na spoločné priestory domov a spoločné zariadenia domov v bytových domoch, napríklad na schodiská, energetické rozvody, výťahy a pod. v obytných domoch, ktoré spravujú spoločenstvá vlastníkov bytov. Z pôsobnosti týchto ustanovení sú vylúčené byty v osobnom vlastníctve a rodinné domy v osobnom vlastníctve, na ktoré možno uplatňovať tieto ustanovenia len dobrovoľne. 

Spoločnými časťami domu (podľa § 2 ods. 4 zákona NR SR č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov) sa rozumejú časti domu nevyhnutné na jeho podstatu a bezpečnosť a sú určené na spoločné užívanie, napríklad základy domu, strechy, chodby, vchody, schodištia. Spoločnými zariadeniami domu sa podľa § 2 ods. 5 citovaného zákona rozumejú zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie, najmä výťahy, práčovne, kotolne, hromozvody, komíny, vodovodné, elektrické rozvody a pod. Bytovým domom sa rozumie dom, v ktorom byty a nebytové priestory sú vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti domu a spoločné zariadenia tohto domu sú súčasne v ich podielovom spoluvlastníctve. Nebytovým priestorom je miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie. 

Vo veci spoločných častí domu a spoločných zariadení domu v bytovom dome a nebytových priestorov podľa tohto zákona plnia príslušné úlohy zamestnávateľa vyplývajúce z § 13, § 14 a § 16 tohto zákona nasledujúce subjekty (§ 6 a § 7 zákona NR SR č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov): 

• spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, alebo  
• správca spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, nebytových priestorov a príslušenstva, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov. 

§ 14 

Overovanie plnenia požiadaviek
bezpečnosti technických zariadení 

(1) Overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení zahŕňa 

    a)    overovanie odbornej spôsobilosti zamestnávateľa na odborné prehliadky a odborné skúšky a opravy vyhradeného technického zariadenia, plnenia tlakovej nádoby na dopravu plynov vrátane plnenia nádrží motorového vozidla plynom a vydávanie oprávnení na tieto činnosti, 

    b)    vykonávanie prehliadky, riadenie a vyhodnocovanie alebo vykonávanie opakovanej úradnej skúšky a inej skúšky na vyhradených technických zariadeniach vrátane označenia vyhradeného technického zariadenia a vydávanie príslušných dokladov, 

    c)    overovanie odbornej spôsobilosti fyzickej osoby na skúšky, odborné prehliadky a odborné skúšky, opravy a na obsluhu vyhradených technických zariadení a vydávanie osvedčenia alebo preukazu na túto činnosť a 

    d)    posudzovanie, či technické zariadenia, materiál, projektová dokumentácia stavieb s technickým zariadením a jej zmeny, dokumentácia technických zariadení a technológií spĺňajú požiadavky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a vydávanie odborného stanoviska. 

(2) Plnenie požiadaviek bezpečnosti technických zariadení overuje oprávnená právnická osoba len na základe oprávnenia vydaného Národným inšpektorátom práce. Činnosť oprávnenej právnickej osoby sa nevzťahuje na technické zariadenia podliehajúce dozoru orgánov podľa osobitných predpisov.¹⁸⁾ 

(3) Národný inšpektorát práce vydá po preverení splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom oprávnenie na overovanie bezpečnosti technických zariadení podľa odseku 1 právnickej osobe na základe jej písomnej žiadosti, ktorá obsahuje jej názov, sídlo a identifikačné číslo. Súčasťou písomnej žiadosti sú doklady, ktorými právnická osoba preukáže, že 

    a)    predmet jej činnosti nesúvisí priamo alebo nepriamo s overovaním odbornej spôsobilosti podľa odseku 1 písm. a) a s overovaním plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení podľa odseku 1 písm. d), 

    b)    činnosti budú vykonávať odborne spôsobilé fyzické osoby, s ktorými má uzatvorený pracovný pomer, 

    c)    má primerané technické a prístrojové vybavenie potrebné na vykonávanie činností, 

    d)    má činnosť odborne a organizačne zabezpečenú vrátane pracovných postupov na jej vykonávanie a má systém zabezpečovania kvality a 

    e)    je akreditovaná podľa osobitného predpisu¹⁹⁾ na overovanie bezpečnosti technických zariadení podľa odseku 1. 

(4) Národný inšpektorát práce v oprávnení uvedie názov, sídlo a identifikačné číslo oprávnenej právnickej osoby, prípadne ďalšie údaje. Oprávnenie sa vydáva na päť rokov. 

(5) Činnosti podľa odseku 1 sa vykonávajú za úhradu. Na činnosť oprávnenej právnickej osoby sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. 

(6) Oprávnená právnická osoba je po celý čas činnosti povinná dodržiavať podmienky uvedené v odseku 3. Ak oprávnená právnická osoba vo svojej činnosti neplní podmienky uvedené v odseku 3 alebo porušuje predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, Národný inšpektorát práce jej odoberie oprávnenie. 

(7) Národný inšpektorát práce zverejňuje zoznam oprávnených právnických osôb, v ktorom uvedie ich názov, sídlo a zoznam odobratých oprávnení. 

(8) Odseky 1 až 6 sa vzťahujú aj na spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu v bytovom dome a na nebytové priestory s výnimkou bytov a rodinných domov v osobnom vlastníctve; úlohy zamestnávateľa plní spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome alebo správca spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, nebytových priestorov a príslušenstva, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov. 

K § 14 

Možným spôsobom zaistenia bezpečnosti technického zariadenia je dôsledná kontrola (audit) jeho stavu a obsluhy nezávislou treťou stranou – oprávnenou právnickou osobou. Umožňuje sa vykonávať túto kontrolnú činnosť viacerým oprávneným osobám. Na ten účel sa vymedzil rozsah ich činnosti a upravili sa podmienky na vydanie oprávnenia i na jeho odobratie. Tento zákon aj v oblasti bezpečnosti technických zariadení preniesol vydávanie príslušných oprávnení a osvedčení zo štátnych orgánov inšpekcie práce na oprávnené osoby. Zákon už neobsahuje niektoré súčasné oprávnenia, napríklad na konštruovanie, výrobu a montáž vyhradených technických zariadení. 

Oprávnená právnická osoba nemá nadriadený vzťah k zamestnávateľovi, ale mu na základe obchodného vzťahu poskytuje platené poradenstvo v danej oblasti. Doklady, ktoré vydáva, slúžia odberateľovi jej služieb ako odporúčania vo veci bezpečnosti technických zariadení. 

K ods. 1 

Úlohy oprávnenej právnickej osoby tento zákon orientuje prevažne na vybrané prevádzkové aspekty technických zariadení určených na profesionálne použitie, čím sa pozitívne ovplyvňuje ich bezpečnosť. Taxatívnym spôsobom vymedzil úkony, ktoré ako jeden celok tvoria oprávnenú činnosť – overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení, na ktorú sa vydáva oprávnenie podľa odseku 2.  

Úlohy prevažne súvisia s prevádzkou vyhradených technických zariadení. Všetky štyri úkony tvoria nedeliteľný obsah overovania plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení, na ktoré sa podľa odseku 2 vydáva jedno oprávnenie. Ide tu o komplexnú činnosť, ktorú nemožno deliť na jednotlivé časti.  

Špecifikácia dokladu, ktorý vydáva oprávnená právnická osoba, ako aj rozsah úkonov podľa tohto ustanovenia budú podrobnejšie uvedené vo vyhláške MPSVR SR vydanej podľa § 30 ods. 1 písm. a) a c) tohto zákona, ktorá nahradí súčasnú vyhlášku MPSVR SR č. 718/2002 Z. z. 

K ods. 2 

Zákon ustanovil, že overovanie plnenia bezpečnosti technických zariadení podľa odseku 1 možno vykonávať výlučne na základe oprávnenia vydaného Národným inšpektorátom práce podľa § 6 ods. 1 písm. d) tretí bod zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 

Činnosť oprávnenej právnickej osoby pri overovaní plnenia bezpečnosti technických zariadení a pri súvisiacich úkonoch sa tým, že nie je negatívne vylúčená v tomto ustanovení, vzťahuje aj na zariadenia, dokumentáciu a technológie v tzv. „silových rezortoch“. Nevzťahuje sa na zariadenia, ktoré podliehajú dozoru taxatívne uvedených špecifických dozorných orgánov (štátnej banskej správy a dozoru nad špecifickými technickými dopravnými zariadeniami na dráhach, v civilnom letectve, v plavbe). 

K ods. 3 až 5 

Zákonodarca upravil zásadné podmienky na udelenie oprávnenia na overovanie bezpečnosti technických zariadení tak, aby ich mohol vykonávať len subjekt, ktorý z hľadiska technického vybavenia, personálneho a organizačného zabezpečenia činnosti 

• má vytvorené predpoklady a podmienky na ich vykonávanie a  
• počas činnosti udržiava vymedzené podmienky.  

Oprávnenie vydáva Národný inšpektorát práce na základe doručenej žiadosti s taxatívne vymenovanými náležitosťami a priloženými dokladmi. Splnenie týchto podmienok preveruje Národný inšpektorát práce pred vydaním oprávnenia a preveruje inšpektorát práce počas platnosti oprávnenia podľa § 7 ods. 3 písm. f) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce. Údaje uvedené v oprávnení možno rozšíriť o ďalšie, napríklad dátum skončenia platnosti oprávnenia. Zásadne zákon vymedzuje, že platnosť oprávnenia je limitovaná piatimi rokmi. Po ich uplynutí možno túto činnosť ďalej vykonávať len na základe novo vydaného oprávnenia. 

Zákon jednoznačne upravil, že na činnosť oprávnenej právnickej osoby podľa odseku 1 tohto ustanovenia sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, cena za poskytnutú službu je predmetom dohody podľa zákona NR SR č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov. 

Opravným prostriedkom voči namietanému odbornému konaniu oprávnenej právnickej osobe, ak nevydá oprávnenie na činnosť podľa § 15 a osvedčenie alebo preukaz podľa § 16, je písomný podnet na akreditačnú komisiu podľa § 28 ods. 1 písm. b) tohto zákona. 

K ods. 6 až 7 

Oprávnená právnická osoba je po celý čas jej odbornej činnosti povinná rešpektovť podmienky, ktoré platia na vydanie oprávnenia. V prípade zistenia ich nedodržiavania alebo porušovanie predpisov na zaistenie BOZP jej musí Národný inšpektorát práce oprávnenie odobrať. Ustanovila sa povinnosť Národného inšpektorátu práce zverejňovať a aktualizovať zoznam oprávnených právnických osôb v záujme lepšej informovanosti a využiteľnosti zo strany zamestnávateľov. Uvedená povinnosť môže byť splnená vyvesením zoznamu napríklad na internetovej stránke Národného inšpektorátu práce (www.safework.gov.sk). 

§ 15 

Oprávnenie na činnosť 

(1) Zamestnávateľ môže vykonávať odborné prehliadky, odborné skúšky a opravy vyhradeného technického zariadenia a plnenie tlakovej nádoby na dopravu plynov vrátane plnenia nádrže motorového vozidla plynom len na základe oprávnenia na činnosť (ďalej len „oprávnenie“). 

(2) Na činnosti podľa odseku 1 vydáva oprávnenie oprávnená právnická osoba na základe písomnej žiadosti. Žiadosť, ktorej prílohou sú doklady preukazujúce splnenie podmienok podľa odseku 3, obsahuje 

    a)    meno, priezvisko, dátum narodenia a adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, 

    b)    názov, sídlo, identifikačné číslo, ak už bolo pridelené, a názov a sídlo organizačnej zložky, pre ktorú sa žiada oprávnenie, ak ide o právnickú osobu, 

    c)    druh a rozsah činnosti, na ktorú sa žiada oprávnenie. 

(3) Podmienky na vydanie oprávnenia sú 

    a)    uzatvorená pracovná zmluva medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ktorý má príslušný doklad o odbornej spôsobilosti podľa § 16, na vykonávanie činnosti podľa odseku 1, 

    b)    primeraný spôsob a rozsah zabezpečenia vykonávania činnosti z technického, technologického, personálneho a organizačného hľadiska. 

(4) Oprávnená právnická osoba vydá oprávnenie po preverení splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. 

(5) Oprávnenie sa vydáva na päť rokov. V oprávnení sa uvedie 

    a)    názov a sídlo oprávnenej právnickej osoby, ktorá oprávnenie vydala, 

    b)    evidenčné číslo oprávnenia, 

    c)    názov a sídlo právnickej osoby alebo meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu fyzickej osoby, ktorá je zamestnávateľom, ktorej bolo vydané oprávnenie, 

    d)    druh a rozsah činnosti, na ktorú je oprávnenie vydané, a podľa potreby aj osobitné podmienky na jej vykonávanie, 

    e)    dátum vydania, odtlačok pečiatky a meno, funkcia a podpis zástupcu oprávnenej právnickej osoby. 

(6) Zamestnávateľ, ktorému bolo vydané oprávnenie, je povinný 

    a)    predložiť oprávnenej právnickej osobe výpis z obchodného registra alebo kópiu preukazu živnostenského oprávnenia do 30 dní po jeho vydaní, ktorá obsahuje činnosť podľa vydaného oprávnenia, 

    b)    dodržiavať pri vykonávaní činnosti podľa oprávnenia podmienky ustanovené v odseku 3 a v odseku 5 písm. d). 

(7) Príslušný inšpektorát práce odoberie oprávnenie 

    a)    za závažné porušenie alebo opakované porušenie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, 

    b)    za nedodržanie podmienok ustanovených v odseku 3 a v odseku 5 písm. d), 

    c)    ak zamestnávateľ, ktorému bolo vydané oprávnenie, nemá živnostenský list alebo výpis z obchodného registra s predmetom činnosti podľa odseku 1, 

    d)    ak o to požiada zamestnávateľ, ktorému bolo vydané oprávnenie. 

(8) Platnosť oprávnenia zaniká 

    a)    výmazom právnickej osoby z obchodného registra, 

    b)    zánikom živnostenského oprávnenia, 

    c)    uplynutím času, na ktorý bolo vydané, 

    d)    nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia príslušného inšpektorátu práce o jeho odobratí. 

(9) Fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, môže vykonávať činnosť podľa odseku 1, ak je odborne spôsobilá na jej vykonávanie; odborná spôsobilosť sa preukazuje dokladom podľa § 16. 

K § 15 

Zákon vymedzil podmienky, po ktorých splnení môže zamestnávateľ vykonávať činnosti ustanovené v odseku 1. Môže ich vykonávať po preverení jeho odbornej spôsobilosti a predpokladov na ich vykonávanie z hľadiska technického vybavenia, personálneho a organizačného zabezpečenia a po udelení oprávnenia. 

K ods. 1 až 6 

Výkon odborných prehliadok a odborných skúšok vyhradených technických zariadení je spojený s činnosťou vnútornej alebo externej bezpečnostnotechnickej služby. 

Ustanovenie upravilo obsah žiadosti a podmienky na vydanie oprávnenia na výkon činností podľa odseku 1, ktoré vydáva oprávnená právnická osoba, ak jej žiadateľ doručí písomnú žiadosť. Žiadateľ v žiadosti uvedie všetky vymedzené údaje a doloží príslušné doklady. 

Za základný odborný predpoklad možno považovať povinnosť mať uzatvorenú pracovnú zmluvu s najmenej jednou odborne spôsobilou osobou, ktorá bude danú činnosť vykonávať a preukázať zabezpečenie vykonávania činnosti z hľadiska uvádzaných okruhov. 

Oprávnenie sa vydáva na päť rokov, obsahuje v ustanovení uvedené náležitosti. Zákon vymedzil povinnosti držiteľa oprávnenia počas platnosti oprávnenia i všeobecnú povinnosť rešpektovať vo svojej odbornej činnosti predpisy na zaistenie BOZP. 

K ods. 7 až 9 

Zákon upravil podmienky odobratia oprávnenia a zániku oprávnenia z dôvodov taxatívne uvedených ustanovení. Ustanovil, že fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, môže osobne vykonávať činnosti uvedené v odseku 1 bez oprávnenia, len na základe dokladu o odbornej spôsobilosti, napríklad osvedčenia revízneho technika. 

§ 16 

Osvedčenie na vykonávanie činnosti a preukaz na vykonávanie činnosti 

(1) Fyzická osoba môže obsluhovať určený pracovný prostriedok a vykonávať určené činnosti ustanovené právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pri jeho prevádzke len na základe platného osvedčenia na vykonávanie činnosti alebo preukazu na vykonávanie činnosti (ďalej len „osvedčenie alebo preukaz“) vydaného oprávnenou právnickou osobou alebo fyzickou osobou, alebo právnickou osobou, ktorá má oprávnenie podľa § 27 ods. 3 (ďalej len „osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie“). Osvedčenie alebo preukaz sa vydáva na základe písomnej žiadosti, v ktorej fyzická osoba uvedie údaje podľa osobitného predpisu. 

(2) Podmienkou na vydanie osvedčenia alebo preukazu pre fyzickú osobu je 

    a)    vek najmenej 18 rokov, 

    b)    vzdelanie a prax podľa osobitného predpisu, 

    c)    zdravotná spôsobilosť podľa osobitného predpisu, 

    d)    absolvovanie odbornej prípravy v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom, 

    e)    overenie odborných vedomostí. 

(3) Osvedčenie alebo preukaz sa vydáva na neurčitý čas. V osvedčení a v preukaze sa uvedie najmä 

    a)    názov a sídlo fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá vydáva osvedčenie alebo preukaz, spolu s číslom oprávnenia, 

    b)    evidenčné číslo osvedčenia alebo preukazu, 

    c)    ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, podľa ktorého sa vydáva osvedčenie alebo preukaz, 

    d)    činnosť, na ktorú sa osvedčenie alebo preukaz vydáva, a podľa potreby aj rozsah činnosti, 

    e)    meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu fyzickej osoby, ktorej sa osvedčenie alebo preukaz vydáva, 

    f)    dátum vykonania záverečnej skúšky, 

    g)    dátum a miesto vydania osvedčenia alebo preukazu, 

    h)    odtlačok pečiatky a podpis fyzickej osoby alebo zástupcu právnickej osoby, ktorá vydáva osvedčenie alebo preukaz. 

(4) Fyzická osoba, ktorá má osvedčenie alebo preukaz, je povinná každých päť rokov absolvovať aktualizačnú odbornú prípravu u osoby oprávnenej na výchovu a vzdelávanie. Osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie uvedie v osvedčení alebo v preukaze obdobie, v ktorom fyzická osoba absolvovala aktualizačnú odbornú prípravu. 

(5) Fyzická osoba, ktorá má osvedčenie alebo preukaz, je povinná vo svojej odbornej činnosti dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. 

(6) Ak fyzická osoba, ktorá má osvedčenie alebo preukaz, vo svojej odbornej činnosti závažným spôsobom alebo opakovane koná v rozpore s právnymi predpismi a s ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, príslušný inšpektorát práce jej odoberie osvedčenie alebo preukaz. Fyzická osoba, ktorej bolo odobraté osvedčenie alebo preukaz, môže požiadať o jeho vydanie najskôr šesť mesiacov po jeho odobratí. Národný inšpektorát práce zverejňuje zoznam fyzických osôb, ktorým bolo osvedčenie alebo preukaz odobraté, spolu s údajmi podľa odseku 3 písm. d). 

(7) Osvedčenie alebo preukaz stráca platnosť odobratím podľa odseku 6, alebo ak fyzická osoba, ktorá má osvedčenie alebo preukaz, neabsolvovala aktualizačnú odbornú prípravu. 

(8) Odseky 1 až 7 sa vzťahujú aj na spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu v bytovom dome a na nebytové priestory s výnimkou bytov a rodinných domov v osobnom vlastníctve; úlohy zamestnávateľa plní spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome alebo správca spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, nebytových priestorov a príslušenstva, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov. 

K § 16 

Zákon vymedzil podmienky, po ktorých splnení môže fyzická osoba (zamestnanec, podnikajúca fyzická osoba, ktorá nie je zamestnávateľom) obsluhovať niektoré pracovné prostriedky alebo vykonávať niektoré činnosti. Ide o obsluhu a činnosti,  

• s ktorými je spojený vyšší stupeň rizika pre zdravia, 
• na ktorých výkon sa z hľadiska BOZP vyžadujú doplňujúce vedomosti v porovnaní so všeobecnými (bežnými) vedomosťami. 

K ods. 1 až 3 

Zariadenia a činnosti, na obsluhu alebo vykonávanie ktorých sa vyžaduje osvedčenie na činnosť alebo preukaz na činnosť, ustanovujú osobitné právne predpisy na zaistenie BOZP. Napríklad ide o obsluhu vyhradených technických zariadení, reťazovej motorovej píly, vykonávanie odborných prehliadok a odborných skúšok a pod. Osvedčenie alebo preukaz na činnosť na základe písomnej žiadosti vydáva vymedzená osoba po absolvovaní predpísaného odborného vzdelávania a overenia vedomostí. Zákon ustanovil podmienky na vydanie osvedčenia alebo preukazu na činnosť a formálnu stránku osvedčenia alebo preukazu. 

K ods. 6 a 7 

Osvedčenie alebo preukaz môže odobrať len inšpektorát práce. Na odobratie týchto dokumentov sa podľa § 21 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce vzťahuje režim správneho konania s jeho nástrojmi platnými pri vydávaní a korekcii vydaného rozhodnutia. Požiadať o nové osvedčenia alebo nový preukaz možno najskôr pol roka od odobratia osvedčenia alebo preukazu. Táto doba by mala byť postačujúcou na doplnenie rozsahu a obsahu vedomostí. 

§ 17 

Pracovný úraz, iný úraz,
choroba z povolania, nebezpečná udalosť
a závažná priemyselná havária 

(1) Zamestnanec je povinný bezodkladne oznámiť zamestnávateľovi vznik 

    a)    pracovného úrazu alebo služobného úrazu²⁰⁾ (ďalej len „pracovný úraz“), ktorý utrpel, ak mu to dovoľuje jeho zdravotný stav, 

    b)    iného úrazu ako pracovného úrazu alebo smrti, ku ktorej nedošlo následkom pracovného úrazu, ak vznikli na pracovisku alebo v priestoroch zamestnávateľa, 

    c)    nebezpečnej udalosti, 

    d)    bezprostrednej hrozby závažnej priemyselnej havárie a závažnej priemyselnej havárie.²¹⁾ 

(2) Povinnosť oznámiť zamestnávateľovi vznik udalosti uvedenej v odseku 1 má aj zamestnanec alebo fyzická osoba, ktorá bola svedkom vzniku uvedenej udalosti. Zamestnávateľ je povinný vnútorným predpisom určiť, komu a akým spôsobom sa oznamuje vznik udalosti podľa odseku 1. 

(3) Zamestnávateľ je povinný po oznámení podľa odseku 1 bezodkladne vykonať potrebné opatrenia, aby nedošlo k ďalšiemu ohrozeniu života a zdravia. Stav pracoviska, ak ide o udalosti podľa odseku 5 písm. a) druhého bodu a tretieho bodu, nemožno meniť do príchodu príslušných vyšetrujúcich orgánov, okrem vykonania nevyhnutných opatrení na ochranu života a zdravia alebo na zabránenie veľkej hospodárskej škody. Ak sa stav pracoviska mení v dôsledku vykonania opatrení, aby sa zabránilo ďalšiemu možnému ohrozeniu života a zdravia alebo veľkej hospodárskej škode, zamestnávateľ je povinný vyhotoviť dokumentáciu o stave pracoviska potrebnú na vyšetrenie príčin vzniku takej udalosti. 

(4) Zamestnávateľ je povinný registrovať pracovný úraz, ktorým bola spôsobená pracovná neschopnosť zamestnanca trvajúca viac ako tri dni alebo smrť zamestnanca, ku ktorej došlo následkom pracovného úrazu (ďalej len „registrovaný pracovný úraz“), tak, že 

    a)    zistí príčinu a všetky okolnosti jeho vzniku, a to za účasti zamestnanca, ktorý utrpel registrovaný pracovný úraz, ak je to možné so zreteľom na jeho zdravotný stav, a za účasti príslušného zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť; v prípade smrti, ťažkej ujmy na zdraví alebo ak predpokladaná dĺžka liečenia je najmenej 42 dní (ďalej len „závažný pracovný úraz“), zamestnávateľ je povinný prizvať k zisťovaniu príčin aj autorizovaného bezpečnostného technika, 

    b)    spíše záznam o registrovanom pracovnom úraze najneskôr do štyroch dní po oznámení vzniku registrovaného pracovného úrazu, 

    c)    prijme a vykoná potrebné opatrenia, aby sa zabránilo opakovaniu podobného pracovného úrazu. 

(5) Zamestnávateľ je povinný po prijatí oznámenia bezodkladne oznámiť vznik 

    a)    registrovaného pracovného úrazu 

    1.    príslušnému zástupcovi zamestnancov pre bezpečnosť, 

    2.    príslušnému útvaru Policajného zboru,²²⁾ ak zistené skutočnosti nasvedčujú, že v súvislosti s pracovným úrazom bol spáchaný trestný čin, 

    3.    príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru, ak ide o závažný pracovný úraz, 

    b)    bezprostrednej hrozby závažnej priemyselnej havárie, vznik závažnej priemyselnej havárie, choroby z povolania, ohrozenia chorobou z povolania príslušnému inšpektorátu práce. 

(6) Ak zamestnanec utrpel registrovaný pracovný úraz na pracovisku u iného zamestnávateľa, 

    a)    tento zamestnávateľ je povinný 

    1.    splniť oznamovaciu povinnosť podľa odseku 5 písm. a), 

    2.    zistiť príčinu vzniku registrovaného pracovného úrazu podľa odseku 4 písm. a), 

    3.    po spísaní podkladu pre záznam o registrovanom pracovnom úraze podľa odseku 4 písm. b) zaslať tento podklad zamestnávateľovi zamestnanca, 

    4.    prijať a vykonať opatrenia podľa odseku 4 písm. c), 

    b)    zamestnávateľ zamestnanca je povinný splniť povinnosti podľa odseku 4 písm. b) a c), odseku 5 písm. a) a odsekov 7, 8 a 12. 

(7) Zamestnávateľ je povinný 

    a)    záznam o registrovanom pracovnom úraze do ôsmich dní odo dňa, keď sa o tomto pracovnom úraze dozvedel, 

    1.    zaslať príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru, 

    2.    doručiť zamestnancovi, ktorý utrpel registrovaný pracovný úraz, alebo pozostalým, ak zamestnanec zomrel v dôsledku pracovného úrazu, 

    b)    zaslať príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru správu o prijatých a vykonaných opatreniach pri závažnom pracovnom úraze, pri chorobe z povolania, pri ohrození chorobou z povolania do ôsmich dní odo dňa, keď podľa záznamu o registrovanom pracovnom úraze sa malo opatrenie vykonať. 

(8) Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu 

    a)    pracovných úrazov, v ktorej uvedie údaje potrebné na spísanie záznamu o registrovanom pracovnom úraze, ak sa následky pracovného úrazu prejavia neskôr, 

    b)    iných úrazov ako pracovných úrazov a nebezpečných udalostí, v ktorej uvedie údaje o príčine vzniku a o prijatých a vykonaných opatreniach na predchádzanie podobným úrazom a udalostiam, 

    c)    priznaných chorôb z povolania²³⁾ a ohrození chorobou z povolania, v ktorej uvedie údaje o príčine vzniku, o prijatých a vykonaných opatreniach na predchádzanie tej istej alebo podobnej chorobe z povolania. 

(9) Zamestnávateľ je povinný plniť povinnosti podľa odseku 4 písm. a) a c) a odseku 5 písm. a) prvého bodu aj pri nebezpečnej udalosti, pracovnom úraze, inom úraze, chorobe z povolania, ohrození chorobou z povolania. 

(10) Ošetrujúci lekár alebo zdravotnícke zariadenie sú povinní zamestnávateľovi, príslušnému inšpektorátu práce a príslušnému orgánu dozoru na požiadanie bezodkladne oznámiť, či ide o závažný pracovný úraz podľa odseku 4 písm. a). 

(11) Štátny orgán, poisťovňa,²⁴⁾ Sociálna poisťovňa, zdravotná poisťovňa, lekár a iný zdravotnícky zamestnanec, fyzická osoba a právnická osoba poskytujúca bezpečnostnotechnickú službu a pracovnú zdravotnú službu sú povinní bezodkladne oznámiť príslušnému inšpektorátu práce a príslušnému orgánu dozoru pracovný úraz, chorobu z povolania, ohrozenie chorobou z povolania, bezprostrednú hrozbu závažnej priemyselnej havárie a závažnú priemyselnú haváriu, o ktorých sa pri svojej činnosti dozvedeli, ak je odôvodnené podozrenie, že uvedená udalosť nebola oznámená podľa odseku 5. Oznámenie obsahuje základné údaje o osobe a zamestnávateľovi, ktorých sa uvedená udalosť týka. 

(12) Zamestnávateľ je povinný uchovávať záznam o registrovanom pracovnom úraze podľa odseku 4 písm. b) päť rokov od vzniku tohto úrazu; rovnaká lehota platí aj pre evidenciu podľa odseku 8. 

K § 17 

Nerealizovanie potrebných požiadaviek na zaistenie BOZP môže spôsobiť vznik nežiaducich situácií, ktorých výsledkom môže byť poškodené zdravie zamestnanca buď ľahšie, s trvalými následkami alebo jeho smrť. Predpokladom prevencie je predovšetkým poznanie okolností, ktoré viedli k vzniku týchto udalostí, zistenie ich príčin a zdrojov. Ich analýza pomôže zamestnávateľovi vytvárať podmienky pre bezpečnú a zdravotne nezávadnú prácu. Zovšeobecnené poznatky z vyšetrovania je potrebné aplikovať aj pri iných činnostiach u zamestnávateľa.  

Požiadavka na vedenie zoznamov pracovných úrazov s práceneschopnosťou dlhšou ako tri pracovné dni a na vyhotovovanie a zasielanie správ o pracovných úrazoch zamestnancov je obsiahnutá v čl. 9 ods. 1 písm. c) a d) smernice 89/391/EHS. Požiadavky MOP podľa čl. 11 písm. c) a d) Dohovoru MOP č. 155 z roku 1981 obsahujú oznamovanie pracovných úrazov a chorôb z povolania a vykonávanie ich vyšetrovania. Úprava vyhovuje aj požiadavkám Protokolu z roku 2002 k Dohovoru MOP č. 155 z roku 1981. Okrem požiadaviek v tomto zákone [napríklad v jeho § 7 ods. 1 písm. a) a ods. 6 písm. e)] budú podrobnosti obsiahnuté v pripravovanej vyhláške MPSVR SR, ktorá ustanoví vzor záznamu o registrovanom pracovnom úraze. 

Zamestnávateľovi a zamestnancovi zákon ustanovil povinnosti pri vzniku uvádzaných nežiaducich udalostí a zamestnávateľovi pri ich ohlasovaní, vyšetrovaní a pri vykonávaní opatrení proti ich opakovaniu sa. Zákon čiastočne prevzal vybrané ustanovenia z vyhlášky SÚBP a SBÚ č. 111/1975 Zb. v znení vyhlášky SÚBP a SBÚ č. 483/1990 Zb.  

Zákon sa vzťahuje aj na praktické vyučovanie žiakov a študentov stredných a vysokých škôl – pri úraze vzniknutom pri praktickom vyučovaní sa na účely tohto zákona uvedený úraz považuje za pracovný úraz. Škola alebo fyzická osoba, či právnická osoba, u ktorých vznikol taký úraz, je povinná vykonať povinnosti vyplývajúce z tohto ustanovenia. Iná je situácia, ak ide o úraz, ktorý vznikol žiakovi a študentovi počas vyučovania a pri iných školských aktivitách, ako je praktické vyučovanie – majú úplne inú povahu ako klasická práca, vtedy ide o tzv. školský úraz. 

K ods. 1 a 2 

Ustanovenie upravilo povinnosť zamestnanca, ktorý utrpel pracovný úraz, aby tento pracovný úraz oznámil zamestnávateľovi ihneď, ako mu to okolnosti dovoľujú, najmä ak mu to umožňuje jeho zdravotný stav. Rovnako tak je zamestnanec povinný oznámiť aj vznik 

    1.    iného úrazu ako pracovného alebo služobného, ak vznikol na pracoviskách zamestnávateľa a v jeho priestoroch, 

    2.    smrti, ktorá nenastala následkom pracovného úrazu alebo služobného úrazu, ale nastala na pracovisku zamestnávateľa alebo v jeho priestoroch, 

    3.    nebezpečnej udalosti, 

    4.    bezprostrednej hrozby závažnej priemyselnej havárie a 

    5.    závažnej priemyselnej havárie. 

O ohrození chorobou z povolania a o chorobe z povolania sa zamestnávateľ dozvie od príslušného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý priznal chorobu z povolania alebo má podozrenie na ohrozenie chorobou z povolania. Spôsob hlásenia, registrácie a evidencie chorôb z povolania a ohrozenia chorobou z povolania bližšie upraví vyhláška MZ SR, ktorá ustanoví hlásenie, registráciu a evidenciu choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania podľa § 30 ods. 3 písm. b) tohto zákona. 

Pracovným úrazom podľa § 195 ods. 2 Zákonníka práce je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Služobný úraz je upravený pre jednotlivé kategórie zamestnancov vo viacerých právnych predpisoch, napríklad v  

• § 174 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, 
• § 165 zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, 
• § 164 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov. 

Na účely pracovného, resp. služobného úrazu sa tiež použije § 149 zákona č. 312/2001 Z. z. a § 204 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov. 

Termínom iný úraz sa rozumie akýkoľvek úraz, ktorý nie je pracovným úrazom, ale ktorý  

• utrpel zamestnanec na pracovisku alebo v priestoroch zamestnávateľa pri činnosti, ktorá nesúvisí s plnením jeho pracovných úloh, ani sa nestal v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo ktorý  
• utrpela na pracovisku alebo v priestoroch zamestnávateľa akákoľvek fyzická osoba, ale iná osoba ako zamestnanec. 

Pojem nebezpečná udalosť je vymedzený v § 3 písm. j) tohto zákona. Choroby z povolania podľa § 195 Zákonníka práce sú choroby uvedené v právnych predpisoch o sociálnom zabezpečení (zoznam chorôb z povolania), ak vznikli za podmienok v nich uvedených. Obdobne je choroba z povolania vymedzená v osobitných právnych predpisoch upravujúcich služobnoprávny vzťah štátnych zamestnancov. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov je zoznam chorôb z povolania uvedený v jeho prílohe č. 1. 

Pojem bezprostredná hrozba závažnej priemyselnej havárie a pojem závažná priemyselná havária sa v tomto zákone používajú v súlade s ich vymedzením v zákone č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Povinnosť oznámiť ich vznik doteraz vyplývala z § 9 ods. 3 vyhlášky SÚBP a SBÚ č. 111/1975 Zb. o v znení vyhlášky SÚBP a SBÚ č. 484/1990 Zb., ktorá sa ruší.  

Ohlasovacia povinnosť podľa odseku 1 je uložená aj inému zamestnancovi a tiež akejkoľvek fyzickej osobe, ak boli účastníkmi alebo svedkami danej udalosti. Účelom tohto opatrenia je zabezpečenie skutočného nahlásenia uvedených udalostí. 

 Vnútorným predpisom organizácia upraví systém ohlasovania udalostí podľa odseku 1 – ide o určenie komu a ako zamestnanec, či iná osoba udalosť ohlási. Týmto predpisom, samozrejme, možno vymedziť aj ďalšie aspekty, napríklad kto je zodpovedný za zabezpečenie miesta úrazu, kto oznamuje vznik udalostí inštitúciám mimo organizácie, kto vyšetruje ktorú udalosť a pod. 

K ods. 3 

 Prvoradou povinnosťou štatutárneho orgánu zamestnávateľa, vedúcich zamestnancov i zamestnancov po ohlásení vzniku udalosti je zamedziť ďalšej škode, či už na zdraví alebo na majetku. Pri tejto činnosti je nevyhnutné udržať miesto vzniku udalosti v pôvodnom stave, ktorý bude základom pri vyšetrovaní príčin vzniku danej udalosti a ďalších súvislostí uvedených okolností. Zmeniť miesto vzniku možno, ak ide o  

• vykonanie ochranných opatrení na ochranu života alebo zdravia, ktoré sú nevyhnutné bezprostredne po vzniku udalosti, napríklad vypnutie energetických médií, sprístupnenie komunikácie, vyprostenie zamestnanca, zabránenie rozširovania sa účinkov udalosti, napríklad škodlivých chemických činiteľov nachádzajúcich sa v pracovnom prostredí, zabránenie šíreniu požiaru, stabilizácii narušenej stavebnej konštrukcie a pod. 
• zabránenie veľkej hospodárskej škode – zákon ju nevymedzil – môže ňou byť napr. škoda veľkého rozsahu podľa § 125 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona, ktorou sa rozumie suma dosahujúca najmenej 4 mil. Sk. 

V prípade zmeny stavu pracoviska zamestnávateľ zabezpečí spracovanie dokumentácie (popis, náčrtok, fotografie, videozáznam a pod.) miesta v čase vzniku udalosti, ktorá bude použitá pri jej vyšetrovaní a ktorá bude tvoriť súčasť dokumentácie z vyšetrovania udalosti.  

K ods. 4 

Registrovaným pracovným úrazom sa rozumie úraz, ktorým bola spôsobená pracovná neschopnosť zamestnanca trvajúca viac ako tri kalendárne dni alebo smrť zamestnanca, ku ktorej došlo následkom pracovného úrazu. 

K ods. 4 písm. a) 

Registráciou pracovného úrazu treba rozumieť vykonanie troch základných úkonov, a to 

    1.    zistenie príčin a všetkých ďalších okolností vzniku pracovného úrazu, ktoré umožnia ďalšie účinné konanie, 

    2.    prijatie a vykonanie potrebných opatrení na predchádzanie podobným pracovným úrazom, 

    3.    spísanie záznamu o registrovanom pracovnom úraze podľa výsledkov šetrenia. 

Zamestnávateľ na vyšetrovaní príčin vzniku registrovaného pracovného úrazu zainteresuje (prizve) 

• poškodeného zamestnanca, ak je toho zamestnanec zdravotne schopný, pretože on môže poskytnúť informácie o udalosti i o súvisiacich okolnostiach, 
• zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť príslušného pre dané pracovisko, na ktorom úraz vznikol, ktorý, okrem iného, predstavuje záruku nestranného a korektného vyšetrovania udalosti a 
• autorizovaného bezpečnostného technika, ak ide o závažný pracovný úraz, ktorého účasť je zárukou kvalitného zistenia príčin a okolností vzniku úrazu a najmä identifikovania a prijatia potrebných primeraných nápravných opatrení. 

Pri zisťovaní príčin vzniku úrazu je nevyhnutné mať určitý nadhľad a nezainteresovanosť a pri ich identifikovaní byť veľmi – veľmi kritický. Významné je aj nasledujúce hodnotenie zistených skutočností vo vzájomnej súvislosti i jednotlivo a vyhotovenie záverov zisťovania. 

Závažný pracovný úraz je vymedzený tromi kritériami, ktoré ho charakterizujú ako veľmi vážne porušenie zdravia. Ide o 

    1.    smrť, ktorá nastala pracovným úrazom alebo služobným úrazom alebo 

    2.    ťažkú ujmu na zdraví alebo 

    3.    predpokladanú dĺžku liečenia postihnutého zamestnanca, ktorá je najmenej 42 kalendárnych dní.  

Ťažkou ujma na zdraví je podľa § 123 ods. 3 zákona č. 300/2005 Z. z. vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je 

    a)    zmrzačenie, 

    b)    strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti, 

    c)    ochromenie údu, 

    d)    strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva, 

    e)    poškodenie dôležitého orgánu, 

    f)    zohyzdenie, 

    g)    vyvolanie potratu alebo usmrtenie plodu, 

    h)     mučivé útrapy alebo 

    i)    porucha zdravia trvajúca dlhší čas. 

Limit pracovnej neschopnosti v minimálnej dĺžke 42 dní bol určený v súlade s § 123 ods. 4 zákona č. 300/2005 Z. z. Dôvodom použitia tohto kritéria je aj celoslovenská hodnota priemernej dĺžky pracovnej neschopnosti pripadajúcej na jeden pracovný úraz, ktorá má dlhodobo stúpajúcu tendenciu – aktuálna hodnota za rok 2004 je 44,25 dňa. 

K ods. 4 písm. b) a c) 

Záznam o registrovanom pracovnom úraze je dokument, ktorého obsah vyplynie z vyhlášky MPSVR SR, ktorá ustanoví vzor záznamu o registrovanom pracovnom úraze. Záznam obsahuje nevyhnutné údaje o zamestnávateľovi a poškodenom zamestnancovi, opis priebehu deja udalosti, identifikovanie porušených predpisov, kódy zdroja a príčiny vzniku úrazu podľa zaužívaných schém príčin a zdrojov, navrhované technické, organizačné a personálne opatrenia, vyjadrenia poškodeného zamestnanca, zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a príslušného vedúceho zamestnanca a štatistické údaje slúžiace pre Európsku štatistiku pracovných úrazov. 

Vyplnenie tohto záznamu, v súlade s príslušnými metodickými usmerneniami, zabezpečí zamestnávateľ najneskôr do štyroch dní od ohlásenia vzniku registrovaného pracovného úrazu. Tu je nevyhnutné mať na zreteli, že záznam o registrovanom pracovnom úraze obsahuje osobné údaje o zamestnancovi, z čoho vyplýva rad povinností podľa zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov pri nakladaní s týmto dokladom. 

Na záver je nevyhnutné vybrať a uskutočniť súbor preventívnych opatrení zameraných na predchádzanie podobných pracovných úrazov. Ide najmä o technické opatrenia, ktoré majú prednosť pred organizačnými alebo personálnymi opatreniami. Potrebné je postupovať podľa všeobecných zásad prevencie – § 5 tohto zákona. Vznik udalosti je tiež výstražným signálom na preverenie aj iných podobných činností, objektov, zariadení, aktivít z hľadiska zabezpečovania BOZP v organizácii. 

K ods. 5 

Zákon upravil bezodkladnú ohlasovaciu povinnosť zamestnávateľa v prípade vzniku jednotlivých udalostí rozdielne smerom k 

    1.    miestne príslušnému (podľa miesta vzniku úrazu) inšpektorátu práce,  

    2.    príslušnému orgánu dozoru, ktorého dozornej činnosti v oblasti BOZP zamestnávateľ podlieha, a to 

• štátnej banskej správe podľa zákona SNR č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov, hlavný dozor vykonáva podľa § 40 a § 41 Slovenský banský úrad a obvodné banské úrady, 
• podľa § 138 zákona č. 73/1998 Z. z. 
• colnému riaditeľstvu podľa § 130 zákona č. 200/1998 Z. z.  

    3.    príslušnému útvaru Policajného zboru podľa zákona NR SR č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov. 

Bezodkladnú ohlasovaciu povinnosť má zamestnávateľ aj voči príslušnému zástupcovi zamestnancov pre bezpečnosť, ak ide o vznik registrovaného pracovného úrazu, aby sa tento zástupca mohol podieľať na zisťovaní príčin jeho vzniku a určovaní korektívnych opatrení. 

Zákon nevymedzil formu ohlásenia, predpokladá sa, že bude použité overené telefonické hlásenie, e-mailová alebo faxová správa, ktoré sa následne potvrdia klasickou písomnou podobou alebo sa udalosť ohlási osobne, vždy však tak, aby nedošlo k časovej strate. 

K ods. 6 

Zamestnanec, ktorý utrpel registrovaný pracovný úraz na pracovisku iného zamestnávateľa je povinný nahlásiť jeho vznik svojmu zamestnávateľovi podľa § 17 ods. 1 písm. a) tohto zákona. Túto povinnosť majú aj iní účastníci udalosti – podľa § 17 ods. 2 tohto zákona – napríklad štatutárny orgán zamestnávateľa, v priestoroch ktorého udalosť vznikla. 

Zamestnávateľ, v priestoroch ktorého vznikol registrovaný pracovný úraz je povinný, okrem iného 

    1.    bezodkladne ohlásiť vznik úrazu miestne príslušnému inšpektorátu práce, ak ide o závažný pracovný úraz, 

    2.    zistiť príčiny a okolnosti vzniku pracovného úrazu, 

    3.    spísať podklad obsahujúci príslušné údaje, ktorý bude obsahovať údaje zistené pri vyšetrovaní a ktoré sú potrebné na spísanie záznamu o registrovanom pracovnom úraze (v praxi sa odporúča spísať priamo tento záznam), 

    4.    zaslať (doručiť) tento podklad zamestnávateľovi, s ktorým je poškodený zamestnanec v pracovnom pomere alebo služobnom vzťahu, 

    5.    navrhnúť a vykonať v priestoroch vo svojej pôsobnosti opatrenia na zamedzenie vzniku podobného úrazu. 

Zamestnávateľ, s ktorým je poškodený zamestnanec v pracovnom pomere je po obdržaní informácie o vzniku registrovaného pracovného úrazu povinný 

    1.    prijať a vykonať vo svojej pôsobnosti opatrenia na predchádzanie podobných pracovných úrazov, ktoré možno vykonať na základe vykonaného vyšetrovania príčin vzniku udalosti, 

    2.    spísať záznam o registrovanom pracovnom úraze podľa doručeného podkladu, 

    3.    informovať svojho príslušného zástupcu zamestnancov, svoj príslušný inšpektorát práce alebo orgán dozoru i príslušný policajný útvar podľa odseku 5, 

    4.    zaslať a doručiť záznam o registrovanom pracovnom úraze na príslušné miesta podľa odseku 7, 

    5.    viesť evidenciu podľa odseku 8, 

    6.    uchovávať záznam o registrovanom úraze v lehote podľa odseku 12. 

K ods. 7 

Zamestnávateľ, ktorého zamestnanec utrpel registrovaný pracovný úraz, je povinný do ôsmich dní odo dňa, keď sa o tomto pracovnom úraze dozvedel, zaslať záznam o registrovanom pracovnom úraze vymedzeným subjektom. 

Rovnako do ôsmich dní, ale odo dňa, kedy malo byť vykonané nápravné opatrenie uvedené v zázname o registrovanom pracovnom úraze, zašle inšpektorátu práce alebo orgánu dozoru podrobnejšiu správu o prijatých a vykonaných opatreniach. Táto povinnosť platí aj pri chorobách z povolania a pri ohrození chorobou z povolania. Účelom je, aby inšpekčný alebo dozorný orgán mohli sledovať plnenie opatrení v organizácii. 

K ods. 9 

Povinnosti upravené v odsekoch 4 až 7 tohto paragrafu sa v podstate vzťahovali na registrovaný pracovný úraz. Je však potrebné reagovať aj na ďalšie udalosti, a to zisťovať príčiny a okolnosti ich vzniku a vykonať opatrenia na zabránenie ich opakovaniu sa aj v prípade ďalších ustanovených udalostí vrátane ich oznámenia príslušnému zástupcovi zamestnancov pre bezpečnosť, aby on mohol vykonávať svoje oprávnenia určené podľa § 19 tohto zákona. 

K ods. 10 a 11 

O vážnosti pracovného úrazu z hľadiska rozsahu poškodeného zdravia a možných následkov, či je úraz „obyčajný“ alebo „závažný“ podľa odseku 4 písm. a), rozhoduje ošetrujúci lekár alebo zdravotnícke zariadenie. Zákon uložil týmto subjektom oznámiť uvedenú skutočnosť, ak ich zamestnávateľ alebo inšpektorát práce alebo príslušný dozorný orgán v oblasti BOZP o takéto vyjadrenie požiadal. 

V záujme zabezpečenia evidencie, hlásenia a nápravných opatrení je uložená povinnosť rozsiahlemu okruhu subjektov, ktoré majú možnosť dozvedieť sa o týchto udalostiach, ak majú odôvodnené podozrenie o nehlásení uvedených mimoriadnych udalostí, aby tak urobili oni. 

§ 18 

Spolupráca zamestnávateľov 

(1) Ak zamestnanci viacerých zamestnávateľov alebo fyzické osoby oprávnené na podnikanie plnia úlohy na spoločnom pracovisku tak, že môže byť ohrozená ich bezpečnosť alebo zdravie, je spolupráca zamestnávateľov a týchto osôb pri prevencii, príprave a vykonávaní opatrení na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, koordinácia činností a vzájomná informovanosť súčasťou uzavretých zmlúv. Zmluva určí, kto z nich je povinný vytvoriť podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov na spoločnom pracovisku a v akom rozsahu. 

(2) Zamestnávatelia, ktorých zamestnanci plnia úlohy na spoločnom pracovisku, sú povinní navzájom sa informovať najmä o možných ohrozeniach, preventívnych opatreniach a opatreniach na poskytnutie prvej pomoci, na zdolávanie požiarov, na vykonanie záchranných prác a na evakuáciu zamestnancov. Tieto informácie je každý zamestnávateľ povinný poskytnúť svojim zamestnancom a zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť. 

(3) Zamestnávateľ vykonávajúci montážne, opravárenské, stavebné a iné práce pre iné fyzické osoby a právnické osoby je povinný dohodnúť s objednávateľom prác zabezpečenie a vybavenie pracoviska na bezpečný výkon práce. Práce sa môžu začať až vtedy, keď je pracovisko náležite zabezpečené a vybavené. 

(4) Stavebník, zamestnávateľ a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, zabezpečujúci práce spojené s výstavbou, sú povinní okrem povinností ustanovených týmto zákonom dodržiavať podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri príprave projektu stavby a uskutočňovaní stavby v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi.²⁵⁾ 

(5) Stavebník je povinný na účely stavebného konania predložiť oprávnenej právnickej osobe na posúdenie projektovú dokumentáciu stavby podľa § 14 ods. 1 písm. d), ktorá je vyhotovená v súlade s § 4, ak je určená na plnenie úloh zamestnávateľa a fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Kópiu vydaného odborného stanoviska oprávnená právnická osoba zašle bezodkladne príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru. 

K § 18 

Zákon bližšie upravil povinnosti najmenej dvoch či viacerých podnikajúcich fyzických osôb alebo zamestnávateľov, ak oni alebo ich zamestnanci plnia pracovné úlohy na jednom spoločnom pracovisku alebo vzájomne tak blízko a takýto výkon prác môže byť spojený aj s ohrozením bezpečnosti a zdravia uvedených zamestnancov alebo podnikajúcich fyzických osôb. Ide o rôzne činnosti na jednom pracovisku, napríklad stavebné, montážne, rekonštrukčné a iné.  

Tento zákon rámcovo rieši otázky spolupráce pri prevencii, príprave a vykonávaní opatrení, primeranej koordinácie a informovanosti medzi zamestnávateľmi a podnikajúcimi fyzickými osobami navzájom. Vymedzený okruh povinností viacerých zamestnávateľov pracujúcich na jednom pracovisku korešponduje s ustanovením čl. 17 dohovoru MOP č. 155 z roku 1981. 

K ods. 1 a 2 

Zákon ustanovil, že otázky spolupráce, koordinácie a informovanosti zamestnávateľov v oblasti BOZP pri práci na spoločných pracoviskách pri vytváraní a vykonávaní preventívnych a ochranných opatrení sú predmetom uzatvorených zmlúv. Zmluvy musia mať písomnú formu a musia obsahovať najmenej vymedzenie zodpovednosti jednotlivých zamestnávateľov a podnikajúcich fyzických osôb, rozsah zodpovednosti za vykonanie potrebných pracovných podmienok a za prípravu a vykonanie preventívnych a ochranných opatrení, napríklad zabezpečenia pracovísk alebo nebezpečných pracovných priestorov, užívania strojov a mechanizmov, označenia a zabezpečenia zdrojov ohrozenia, udržiavania poriadku a pod. Tieto úlohy sú dobre rozpracované napríklad pri stavebných a obdobných činnostiach podľa § 5 vyhlášky SÚBP a SBÚ č. 374/1990 Zb. a rozvinuté (zavedením inštitútu koordinátora pri tvorbe dokumentácie projektu a inštitútu koordinátora pri realizačných prácach na stavenisku) v nariadení vlády SR č. 510/2001 Z. z. v znení nariadenia vlády SR č. 282/2004 Z. z. 

Ak zúčastnené subjekty nie sú ochotné uzavrieť takéto zmluvy, môže ich uzatvorenie, v súlade s týmto ustanovením, nariadiť orgán inšpekcie práce alebo orgán dozoru podľa osobitného predpisu. Za nesplnenie tejto povinnosti možno tiež uplatniť sankčné opatrenia, napríklad podľa § 19 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce. 

Základným predpokladom výkonu bezpečnej a zdravie nepoškodzujúcej práce je vzájomná informovanosť zamestnávateľov o všetkých aspektoch BOZP, najmä taxatívne vymenovaných týmto zákonom. Informovanie zamestnancov o týchto otázkach, najmä o opatreniach na poskytnutie prvej pomoci, o záchranných prácach a evakuácii v prípade vážneho nebezpečenstva, zlepšuje možnosti a šance zamestnancov na predchádzanie prípadným mimoriadnym udalostiam a eliminovanie ich následkov, čo je v záujme zamestnávateľov. 

K ods. 3 

Ustanovenie upravilo povinnosť zamestnávateľa i podnikajúcej fyzickej osoby, ktorí poskytujú iným fyzickým a právnickým osobám odborné opravárenské, montážne, stavebné a iné práce, aby s objednávateľom práce dohodli vybavenie pracoviska na zabezpečenie bezpečného výkonu práce. Ide o pracovisko, na ktorom sa budú dodávateľsky vykonávať objednané práce. Dikcia ustanovenia je veľmi široká, zahŕňa neurčitý rozsah bližšie nešpecifikovaných činností, ktoré sú predmetom dodávky. Práce možno začať až vtedy, keď pracovisko zodpovedá požiadavkám na zaistenie BOZP. Požiadavka sa vzťahuje tak na objednávateľa prác, ako aj na dodávateľa prác. 

K ods. 4 a 5 

Stavebník, zamestnávateľ a samostatne zárobkovo činná osoba sú povinní rešpektovať podmienky na zaistenie BOZP stanovené podľa tohto zákona a vymedzené aj osobitným právnym predpisom, ktorým je nariadenie vlády SR č. 510/2001 Z. z. v znení nariadenia vlády SR č. 282/2004 Z. z., ktoré upravuje požiadavky týkajúce sa zaistenia BOZP na stavenisku  

• v prípravnej etape (tvorba dokumentácie – plánov),  
• vo vykonávacej etapy (vlastná výstavba a práce s ňou spojené),  
• pri užívaní stavby. 

Na účely vyhodnotenia, či je dostatočne zaistená BOZP na stavbe určenej na profesionálne aktivity vrátane jej technického a technologického vybavenia už v projektovej dokumentácii, stavebník predkladá uvedenú projektovú dokumentáciu na posúdenie oprávnenej právnickej osobe podľa § 14. Oprávnená právnická osoba, po preskúmaní dokumentácie, vo svojom odbornom stanovisku identifikuje skutočnosti, ktoré sú v rozpore s požiadavkami na zaistenie BOZP. Odborné stanovisko odovzdá stavebníkovi, ktorý má zistené nedostatky odstrániť a až potom predložiť projektovú dokumentáciu stavby príslušnému stavebnému úradu.  

Kópiu odborného stanoviska doručí oprávnená právnická osoba aj miestne príslušnému inšpektorátu práce, ktorý podľa § 7 ods. 3 písm. c) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce uplatňuje záväzným stanoviskom požiadavky na zaistenie BOZP v rámci povoľovacieho a kolaudačného konania. 

§ 19 

Zástupca zamestnancov pre bezpečnosť 

(1) Zamestnávateľ je povinný vymenovať jedného zamestnanca alebo viacerých zamestnancov za zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť, a to na základe návrhu príslušného odborového orgánu, zamestnaneckej rady alebo voľby zamestnancov, ak u zamestnávateľa nepôsobí odborový orgán alebo zamestnanecká rada. Zamestnanca možno navrhnúť alebo zvoliť za zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť len s jeho písomným súhlasom. 

(2) Jeden zástupca zamestnancov pre bezpečnosť u zamestnávateľa, ktorý vykonáva činnosti podľa prílohy č. 1, môže zastupovať najviac 50 zamestnancov. U ostatných zamestnávateľov môže jeden zástupca zamestnancov pre bezpečnosť zastupovať viac ako 50 zamestnancov, ale nie viac ako 100 zamestnancov. 

(3) Zástupca zamestnancov pre bezpečnosť je oprávnený 

    a)    vykonávať kontroly pracovísk a overovať plnenie opatrení z hľadiska zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, 

    b)    vyžadovať od zamestnávateľa informácie o skutočnostiach ovplyvňujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci; tie môže prerokúvať s odborovou organizáciou alebo so zamestnaneckou radou, ktorá pôsobí u zamestnávateľa, a po dohode so zamestnávateľom aj s odborníkmi v danom odbore pod podmienkou, že sa nevyzradia utajované skutočnosti chránené osobitnými predpismi,²⁶⁾ 

    c)    spolupracovať so zamestnávateľom a predkladať návrhy na opatrenia na zvýšenie úrovne bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, 

    d)    požadovať od zamestnávateľa odstránenie zistených nedostatkov; ak zamestnávateľ neodstráni nedostatky, na ktoré bol upozornený, je oprávnený dávať podnety príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru, 

    e)    zúčastňovať sa na rokovaniach organizovaných zamestnávateľom týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, vyšetrovania príčin vzniku pracovných úrazov, chorôb z povolania a ďalších udalostí podľa § 17, merania a hodnotenia faktorov pracovného prostredia, zúčastňovať sa na kontrolách vykonávaných príslušným inšpektorátom práce alebo príslušným orgánom dozoru a od zamestnávateľa požadovať informácie o výsledkoch a záveroch týchto kontrol a plnení uložených opatrení, meraní a hodnotení, 

    f)    predkladať pripomienky a návrhy príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru pri výkone inšpekcie práce alebo dozoru u zamestnávateľa. 

(4) Ak u zamestnávateľa nie je vymenovaný zástupca zamestnancov pre bezpečnosť, oprávnenia podľa odseku 3 písm. b) až f) vykonávajú zamestnanci a zamestnávateľ plní povinnosti ustanovené týmto zákonom, ktoré má voči zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť, priamo voči zamestnancom spôsobom, ktorý zabezpečí primeranú spoluúčasť zamestnancov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. 

(5) Zamestnávateľ je povinný zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť zabezpečiť na plnenie úloh podľa odseku 3 vzdelávanie, poskytnúť v primeranom rozsahu pracovné voľno s náhradou mzdy a vytvoriť nevyhnutné podmienky na výkon ich funkcie. 

(6) Zamestnávateľ je povinný sprístupniť na svojich pracoviskách na obvyklom a voľne prístupnom mieste zoznam zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť spolu s uvedením pracoviska, na ktorom pracujú. 

K § 19 

Základnou filozofiou EÚ i MOP v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov je zapájať všetkých zainteresovaných (predovšetkým zamestnancov) do aktivít v oblasti BOZP a mať partnerský prístup pri riešení otázok v tejto oblasti, vo vnútri organizácie i navonok, v styku s inými zamestnávateľmi pri prácach na spoločných pracoviskách. V zmysle čl. 20 dohovoru MOP č. 155 z roku 1981 je spolupráca zamestnávateľov a zamestnancov, resp. ich zástupcov vo vnútri organizácie základným prvkom organizačných a iných opatrení na zaistenie BOZP v organizácii. Čl. 12 odporúčania MOP č. 164 z roku 1981 bližšie vymedzuje opatrenia na uľahčenie tejto spolupráce. Táto požiadavka je vyjadrená tiež v smernici 89/391/EHS. Na ten účel sa má, prostredníctvom vhodných postupov a nástrojov, zamestnávateľmi a pracovníkmi alebo ich zástupcami rozvíjať informovanie, dialóg a vyvážená účasť na BOZP. 

Komunikácia medzi zamestnávateľom a zamestnancami v oblasti BOZP nie je vždy dosť možná a efektívna, ak ide o väčší počet zamestnancov. Tu je vhodné použiť systém zástupcov zamestnancov. Tam, kde je zriadený zástupca zamestnancov pre bezpečnosť, tieto otázky možno uplatňovať prostredníctvom tohto zástupcu, ktorý má na hodnotenie a riešenie problematiky aj určité odborné poznatky (získané spôsobom podľa odseku 5). Inštitút zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť je nástrojom na zabezpečenie účasti zamestnancov na riešení problémov v oblasti BOZP u zamestnávateľa. Zákon prebral doteraz uplatňovaný systém organizovania vzniku a fungovania zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť v oblasti BOZP, ako aj podmienky na ich činnosť. 

Podľa § 146 ods. 5 Zákonníka práce zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť nesmie vzniknúť ujma za plnenie úloh pri zaisťovaní BOZP. Výraz ujma zahŕňa tie skutočnosti, ktoré vyjadrujú akúkoľvek formu straty (zdravotnú, finančnú, spoločenskú, kariérnu a pod.). Je nevyhnutné pripomenúť, že podmienky činnosti zástupcov zamestnancov a ich ochranu upravuje tiež § 240 Zákonníka práce. 

K ods. 1 a 2 

Zamestnanca, výlučne a len s jeho písomným súhlasom, možno za zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť  

    1.    navrhnúť prostredníctvom príslušného odborového orgánu (§ 230 Zákonníka práce) alebo zamestnaneckej rady (§ 233 Zákonníka práce) pôsobiacich u zamestnávateľa alebo 

    2.    zvoliť z radu zamestnancov, ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia alebo zamestnanecká rada. 

Návrh sa doručí zamestnávateľovi, ktorý je povinný navrhnutého zamestnanca alebo navrhnutých viacerých zamestnancov vymenovať za zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť. Každý zamestnanec má podľa § 12 ods. 1 tohto zákona všeobecné právo so zamestnávateľom prerokúvať všetky otázky BOZP súvisiace s jeho prácou. Je potrebné aj v spojitosti s inštitútom zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť si uvedomiť, že pôsobnosť tohto zákona sa vzťahuje aj na iné právnické a fyzické osoby podľa § 2 ods. 2, napríklad na žiakov stredných škôl, na odsúdených na výkon trestu odňatia slobody pri zaradení do práce a pod.  

Zákon neupravuje možnosť odvolania zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť. Analogicky však prichádza do úvahy odvolanie na základe návrhu toho, kto zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť do tejto pozície navrhol alebo zvolil alebo odstúpenie samotného zástupcu zamestnancov. 

Zákon upravil hornú hranicu počtu zamestnancov, ktorých má zastupovať jeden zástupca zamestnancov pre bezpečnosť, spodnú hranicu zákon neurčil – závisí od vôle zamestnancov, koľko si zvolia svojich predstaviteľov na zastupovanie vo veciach BOZP. Počet zástupcov zamestnancov sa riadi OKEČ-om (kód odvetvovej klasifikácie ekonomických činností), do ktorého je zaradený zamestnávateľ. Ak sa OKEČ pridelený zamestnávateľovi nachádza v prílohe č. 1 tohto zákona, tak na jedného zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť môže pripadnúť najviac 50 zamestnancov, v ostatných prípadoch až 100 zamestnancov.  

Pri určovaní počtu zamestnancov pripadajúcich na jedného zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť je potrebné pamätať na skutočnosť, že zamestnanci, ktorí sú do tejto funkcie ustanovení, plnia zákonom vymedzené špecifické oprávnenia popri plnení svojich normálnych pracovných povinností vyplývajúcich z pracovných zmlúv. V členských štátoch EÚ sa počet zamestnancov, ktorých zastupuje jeden zástupca zamestnancov pre oblasť BOZP, pohybuje od 5 do 25 zamestnancov. 

K ods. 3 

Z doterajšej právnej úpravy zákon prebral oprávnenia zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť s tým, že niektoré oprávnenia precizoval (spresnil). Umožnil zástupcovi zamestnancov pre bezpečnosť uplatniť pri výkone jeho funkcie celý rad oprávnení, ktoré ak zástupca využije, je zamestnávateľovou povinnosťou jeho požiadavku naplniť. 

Tieto oprávnenia zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť sú v súlade so všeobecným právom zamestnancov, aby sa prostredníctvom svojich zástupcov zúčastňovali na utváraní spravodlivých a uspokojivých pracovných podmienok (§ 229 ods. 4 a 5 Zákonníka práce).  

K ods. 3 písm. a) a b) 

Zákon neupravil formu kontroly, postup pri zistení nedostatkov, ani formu odovzdania zistení z kontroly. Z podstaty účelu inštitútu zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a jeho oprávnení vyplýva, že v prípade zistenia nedostatkov ich oznamuje vedúcemu zamestnancovi zodpovednému za dané pracovisko, bezpečnostnému technikovi alebo inému predstaviteľovi zamestnávateľa podľa vnútorných zvyklostí organizácie a podľa potreby až príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru [§ 12 ods. 2 písm. j) tohto zákona]. 

Zákon dáva zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť právo vyžadovať informácie ovplyvňujúce problematiku BOZP, napríklad o strojoch, zariadeniach, technológiách, organizácii práce a pod. Zamestnávateľ je povinný im poskytnúť aj ďalšie informácie, napríklad upravené v § 7 ods. 6 tohto zákona i v osobitných predpisoch, napríklad v nariadení vlády SR č. 204/2001 Z. z., v nariadení vlády SR č. 47/2002 Z. z. Forma požiadavky o informáciu ani forma poskytnutia informácie nie je zákonom vymedzená, mala by byť čo najoperatívnejšia a mala by zodpovedať zaužívaným zvyklostiam v organizácii. 

K ods. 3 písm. c) a d) 

Zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť majú 

• spolupracovať so zamestnávateľom, 
• predkladať mu návrhy na zlepšenie stavu BOZP 
• a môžu žiadať odstrániť zistené nedostatky. Ak zistené nedostatky nebudú odstránené alebo len nedostatočne, môžu sa obrátiť na miestne príslušný inšpektorát práce podľa zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce alebo na príslušný orgán, ktorý u zamestnávateľa vykonáva dozor nad BOZP (podľa zákona SNR č. 51/1988 Zb., zákona č. 73/1998 Z. z. alebo zákona č. 200/1998 Z. z.). 

K ods. 3 písm. e) a f) 

Významné je oprávnenie zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť zúčastňovať sa na vymedzených aktivitách u zamestnávateľa – na nich majú zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť možnosť významne ovplyvniť dianie v oblasti BOZP v organizácii.  

Právo zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť predkladať svoje pripomienky inšpekčnému orgánu počas výkonu inšpekcie práce u zamestnávateľa je v súlade s čl. 11 ods. 6 smernice Rady 89/391/EHS. Toto oprávnenie korešponduje s § 13 ods. 1 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce, podľa ktorého inšpektor práce je povinný o výsledku inšpekcie práce vykonanej u kontrolovaného zamestnávateľa v prípade zistenia nedostatkov informovať príslušného zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť, príslušný odborový orgán a zamestnaneckú radu alebo zamestnaneckého dôverníka. 

K ods. 4 

V porovnaní s doterajšou právnou úpravou zákon upravil postup zamestnávateľa, ak v organizácii nie je vymenovaný zástupca zamestnancov pre bezpečnosť. Je na úvahe vedenia zamestnávateľa, aby vyhodnotil klady a zápory absencie týchto zástupcov zamestnancov a pozitívne motivoval zamestnancov zapájať sa do diania vo firme. 

K ods. 5 

Rozsah a obsah odborného školenia zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť zákon nevymedzil, ale má byť primeraný úlohám zamestnancov, ktorých zástupca zastupuje. Zákon ustanovil zamestnávateľom povinnosť vytvoriť zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť riadne podmienky na plnenie ich úloh vyplývajúcich z tohto zákona. Ide najmä, okrem podmienok podľa ods. 5, o poskytnutie nevyhnutných komunikačných prostriedkov (prístup k telefónu, k internetu, k odbornej literatúre a k predpisom a pod.). Vymedzil, že zamestnávateľ je povinný poskytnúť im na plnenie úloh vyplývajúcich z § 10 písm. c) tohto zákona pracovné voľno v primeranom rozsahu a súčasne určuje, že za čas strávený pri plnení týchto úloh im patrí náhrada mzdy. 

Zamestnávateľovi sa v rámci informačnej povinnosti ukladá sprístupniť zamestnancom zoznam zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť. Účelom je, aby sa všetci zamestnanci mohli dozvedieť, kde v prípade potreby nájdu svojho zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť. 

§ 20 

Komisia bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci 

(1) Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 100 zamestnancov, zriadi ako svoj poradný orgán komisiu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktorú tvoria zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť a zástupcovia zamestnávateľa, najmä odborníci v danom odbore, pričom nadpolovičnú väčšinu tvoria zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť. 

(2) Komisia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je oprávnená 

    a)    pravidelne hodnotiť stav bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, stav a vývoj pracovnej úrazovosti, chorôb z povolania a ďalších udalostí podľa § 17 a hodnotiť ostatné otázky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane pracovného prostredia a pracovných podmienok, 

    b)    navrhovať opatrenia v oblasti riadenia, kontroly a zlepšovania stavu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, 

    c)    vyjadrovať sa ku všetkým otázkam súvisiacim s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci, 

    d)    požadovať od zamestnávateľa nevyhnutné informácie potrebné na výkon svojej činnosti. 

(3) Ustanovením komisie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nie sú dotknuté oprávnenia zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť. 

(4) Ak u zamestnávateľa nie sú vymenovaní zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť, môžu oprávnenia podľa odseku 2 vykonávať zamestnanci. 

K § 20 

Zákon z doterajšej právnej úpravy prebral inštitút poradného orgánu zamestnávateľa (komisie), určeného najmä na celkové hodnotenie dosiahnutého stavu BOZP a na navrhovanie potrebných opatrení na jeho zlepšenie. Tým, že komisiu tvoria zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť a zástupcovia zamestnávateľa, mala by byť schopná identifikovať potreby a objektivizovať názory a požiadavky oboch zainteresovaných strán. Komisia je tak mechanizmom na zlepšenie a uľahčenie konzultácií a uplatňovanie rozvoja v oblasti ochrany práce medzi vedením a výkonnými zamestnancami dopĺňaný odborným názorom odborných zamestnancov. 

Tento spôsob konzultovania a riešenia otázok BOZP je v súlade s čl. 20 dohovoru MOP č. 155 z roku 1981 i čl. 11 smernice Rady 89/391/EHS, ktoré spoluprácu a konzultácie medzi zamestnávateľmi a zamestnancov, resp. ich zástupcami pokladajú za základný prvok organizačných a iných opatrení na zaistenie BOZP u zamestnávateľov. 

K ods. 1 

Komisiu možno vytvoriť aj pri nižšom počte zamestnancov. Nadpolovičné zastúpenie zo zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť v komisii vytvára možnosti na presadenia odporúčaní, ktoré sú v záujme zamestnancov a o ktorých v ďalšom (pozitívne, či zamietavo) rozhoduje zamestnávateľ, pretože komisia nemá rozhodovacie právomoci. Avšak zamestnávateľ by mal zohľadňovať predložené odporúčania komisie. 

Členmi komisie za zamestnávateľa sú manažéri, odborníci v oblasti prevencie a ochrany bezpečnosti a zdravia, napríklad zamestnanci bezpečnostnotechnickej služby (bezpečnostný technik, revízny technik a pod.), pracovnej zdravotnej služby, zamestnanci personálnych útvarov alebo iných útvarov, ktoré plnia úlohy na úseku starostlivosti o zamestnancov a pod. a tiež aj experti zvonka organizácie, ak je taká potreba, najmä pri špecifických problémoch. 

Podrobnosti týkajúce sa zloženia a počtu členov, postavenia a fungovania komisie určuje zamestnávateľ. Predpokladá sa, že pritom zohľadní stanoviská a názory zamestnancov. Odporúča sa, aby predsedom komisie bol štatutárny orgán, alebo ním poverený a jemu najbližší nižší manažér. 

K ods. 2 až 4 

Zákon novo upravil požiadavka, aby pôsobnosť komisie neovplyvňovala úlohy a oprávnenia zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť. Zákon takisto novo upravil vykonávanie oprávnení komisie, ak u zamestnávateľa nie sú ustanovení zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť tak, že oprávnenia komisie môžu vykonávať všetci zamestnanci, čo je povinná harmonizácia s čl. 11 ods. 1 smernice Rady 89/391/EHS. 

§ 21 

Preventívne a ochranné služby 

(1) Preventívne a ochranné služby na účely tohto zákona sú odborné služby poskytované zamestnávateľovi, ktoré súvisia s výberom, organizovaním a vykonávaním odborných úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, predovšetkým s prevenciou rizík vrátane psychosociálnych rizík a ochranou pred nimi. 

(2) Na vykonávanie preventívnych a ochranných služieb, ktorými sú bezpečnostnotechnická služba (§ 22) a pracovná zdravotná služba (§ 26), je zamestnávateľ povinný určiť dostatočný počet odborných zamestnancov, ktorí sú s ním v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Zamestnávateľ, ktorý vykonáva preventívne a ochranné služby vlastnými odbornými zamestnancami, musí byť primerane technicky a prístrojovo vybavený potrebnými pracovnými prostriedkami. 

(3) Ak zamestnávateľ so zreteľom na veľkosť organizácie, počet zamestnancov, pracovné podmienky, rozsah, charakter a rozloženie nebezpečenstiev a z nich vyplývajúcich rizík, nemá dostatok odborných zamestnancov, je povinný zmluvne dohodnúť vykonávanie preventívnych a ochranných služieb dodávateľským spôsobom s jednou fyzickou osobou alebo s viacerými fyzickými osobami, ktoré sú podnikateľmi, alebo s právnickými osobami a ktoré sú oprávnené na výkon preventívnej a ochrannej služby. 

(4) Zamestnávateľ je povinný poskytnúť odbornému zamestnancovi a dohodnúť s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, alebo s právnickou osobou a ktoré sú oprávnené na výkon preventívnej a ochrannej služby, dostatočný čas na plnenie odborných úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktorý je nevyhnutný na zabezpečenie potrebných preventívnych a ochranných opatrení. Pri určovaní dostatočného času zamestnávateľ zohľadňuje veľkosť organizácie, počet zamestnancov, pracovné podmienky a rozsah, charakter a rozloženie nebezpečenstiev a z nich vyplývajúcich rizík. 

(5) Odborný zamestnanec preukazuje odbornú spôsobilosť dokladom o odbornej spôsobilosti. 

(6) Odborný zamestnanec a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, alebo právnická osoba, ktorí vykonávajú u zamestnávateľa preventívnu a ochrannú službu, sú povinní podľa potreby navzájom koordinovať svoju činnosť a spolupracovať. Bezpečnostnotechnická služba a pracovná zdravotná služba sú povinné najmenej raz do roka vykonať spoločnú previerku pracovísk zamestnávateľa. 

(7) Bezpečnostnotechnická služba a pracovná zdravotná služba sú povinné spolupracovať s príslušnými organizačnými útvarmi zamestnávateľa a so zástupcami zamestnancov pre bezpečnosť. Zriadením bezpečnostnotechnickej služby a pracovnej zdravotnej služby alebo plnením ich úloh dodávateľským spôsobom nie sú dotknuté povinnosti zamestnávateľa v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ani jeho zodpovednosť za zaistenie bezpečnosti a zdravia zamestnanca pri práci. 

(8) Bezpečnostnotechnickú službu alebo pracovnú zdravotnú službu môže dodávateľským spôsobom vykonávať len fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, alebo právnická osoba, ak majú na výkon bezpečnostnotechnickej služby oprávnenie vydané Národným inšpektorátom práce a na výkon pracovnej zdravotnej služby oprávnenie vydané Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „úrad verejného zdravotníctva“). Fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, je oprávnená osobne vykonávať bezpečnostnotechnickú službu dodávateľským spôsobom bez tohto oprávnenia, ak je bezpečnostným technikom alebo autorizovaným bezpečnostným technikom. 

(9) Národný inšpektorát práce alebo úrad verejného zdravotníctva vydajú oprávnenie podľa odseku 8 na základe písomnej žiadosti, v ktorej žiadateľ o oprávnenie uvedie najmä druh činnosti, ktorú chce vykonávať, svoj názov, sídlo a identifikačné číslo. Súčasťou písomnej žiadosti je doklad o zaplatení správneho poplatku a doklady, ktorými žiadateľ o oprávnenie preukáže, že na výkon bezpečnostnotechnickej služby alebo pracovnej zdravotnej služby 

    a)    má odborných zamestnancov, s ktorými má uzatvorený pracovný pomer, 

    b)    má vypracované pracovné postupy na vykonávanie jednotlivých odborných činností a primerané organizačné zabezpečenie na ich vykonávanie, 

    c)    má primerané pracovné priestory, 

    d)    je primerane technicky a prístrojovo vybavený, 

    e)    je nezávislý pri vykonávaní odborných činností vo vzťahu k zamestnávateľom. 

(10) Národný inšpektorát práce alebo úrad verejného zdravotníctva vydajú oprávnenie podľa odseku 8 po overení splnenia podmienok podľa odseku 9. V oprávnení uvedú názov, sídlo a identifikačné číslo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom, alebo právnickej osoby, ktorým je vydané oprávnenie, druh a evidenčné číslo oprávnenia. Oprávnenie sa vydáva na päť rokov. Národný inšpektorát práce a úrad verejného zdravotníctva vedú evidenciu vydaných oprávnení a zverejňujú zoznam právnických osôb a fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi, a bolo im vydané oprávnenie na výkon bezpečnostnotechnickej služby alebo pracovnej zdravotnej služby, v ktorom uvedú ich názov a sídlo. 

(11) Fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, alebo právnická osoba oprávnené na výkon bezpečnostnotechnickej služby alebo pracovnej zdravotnej služby sú povinné dodržiavať nestrannosť, presadzovať u zamestnávateľov dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a sústavne plniť podmienky uvedené v odseku 9. Ak fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, alebo právnická osoba oprávnené na výkon bezpečnostnotechnickej služby alebo pracovnej zdravotnej služby vo svojej odbornej činnosti poruší podmienky uvedené v odseku 9 alebo opakovane alebo závažným spôsobom poruší právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, Národný inšpektorát práce jej odoberie oprávnenie na výkon bezpečnostnotechnickej služby a úrad verejného zdravotníctva jej odoberie oprávnenie na výkon pracovnej zdravotnej služby. 

K § 21 

Na účely tohto zákona sa zriadil inštitút preventívnych a ochranných služieb podľa čl. 7 smernice Rady 89/391/EHS. Tým sa do riadenia systému BOZP začlenili preventívne a ochranné služby, ktorých účelom je poskytovať zamestnávateľovi poradenstvo a odborné služby na organizovanie a vykonávanie odborných úloh pri zaisťovaní BOZP. Cieľom je zabezpečiť podmienky na holistický (celkový) prístup k vnímaniu, hodnoteniu a riešeniu problémov v oblasti ochrany bezpečnosti a zdravia zamestnancov. Tento zákon komplexne upravil problematiku zriadenia bezpečnostnotechnickej služby a pracovnej zdravotnej služby, vecnú pôsobnosť i súvisiace vzťahy. 

K ods. 1 a 2 

Zákon opisom vymedzil preventívne a ochranné služby a ich účel. Ustanovil povinnosť zamestnávateľa vykonávať preventívne a ochranné služby tak, že zamestnávateľovi uložil povinnosť určiť dostatočný počet (jedného alebo viacerých) odborných zamestnancov, s ktorými má uzatvorenú pracovnú zmluvu, aby títo zamestnanci vykonávali preventívne a ochranné služby.  

Uvedené riešenie je v súlade s čl. 7 ods. 1 vo väzbe na odsek 3 smernice Rady 89/391/EHS. V súvislosti s týmto ustanovením smernice už Európsky súdny dvor rozhodol vo veci C-441/01, že článok 7 ods. 1 tejto smernice zavádza pre zamestnávateľov základnú povinnosť určiť jedného alebo viacerých pracovníkov na výkon činností súvisiacich s ochranou pred rizikami v práci a prevenciou proti nim. Článok 7 ods. 3 citovanej smernice (tzn. do výkonu preventívnych a ochranných služieb zainteresovať kompetentných externých dodávateľov alebo služby) len dopĺňa povinnosť ustanovenú v článku 7 ods. 1 tejto smernice, keďže vzniká len vtedy, „ak uvedené ochranné a preventívne opatrenia nemožno zabezpečiť kvôli nedostatku príslušných zamestnancov v podniku alebo prevádzke“.  

V prípade zamestnávateľa, u ktorého ide o výkon štátnej služby, úlohy preventívnych a ochranných služieb primárne vykonávajú zamestnanci, ktorí vykonávajú štátnozamestnanecký (služobný) pomer v tomto služobnom úrade alebo zamestnanci vykonávajúci práce vo verejnom záujme s pracovným pomerom k tomuto zamestnávateľovi. V prípade iného obdobného pracovnoprávneho vzťahu sa postupuje obdobne. 

Ustanovenie ukladá zamestnávateľovi zabezpečiť dostatočný počet vlastných odborných zamestnancov, avšak, ak to podľa odseku 3 nie je možné, tak možno určitú pracovnú kapacitu vlastných odborných zamestnancov doplniť o určitú ďalšiu potrebnú (v prípade potreby aj celú) pracovnú kapacitu externými odborníkmi, či službami. Dostatočný počet predstavuje taký počet odborne spôsobilých osôb, ktorý je potrebný na plnenie všetkých úloh zamestnávateľa v oblasti BOZP so zreteľom na uvedené kritériá. Rovnakými kritériami je podmienená aj odborná orientácia uvedených odborných zamestnancov. 

Dôležitým článkom v systéme organizovanej starostlivosti o BOZP u zamestnávateľa je inštitút bezpečnostnotechnickej služby, ktorý teraz zahŕňa aj iných odborníkov na plnenie rozsiahlych úloh a tiež pracovná zdravotná služba. 

K ods. 3 

Len v prípade, ak so zreteľom na podmienky citované v ustanovení nemá zamestnávateľ dostatok svojich odborných zamestnancov, je povinný zmluvne dohodnúť vykonávanie týchto služieb dodávateľským spôsobom s jednou alebo s viacerými 

• právnickými osobami, ktoré sú na výkon tejto činnosti oprávnené, 
• fyzickými osobami, ktoré sú podnikateľmi, ak sú na výkon tejto činnosti oprávnené. 

Potrebnú kapacitu odborných zamestnancov na výkon preventívnych a ochranných služieb možno takto zabezpečiť úplne (ak zamestnávateľ nemá žiadneho vlastného odborného zamestnanca) alebo čiastočne, ak tak len doplňuje nedostatočný počet vlastných odborných zamestnancov alebo ak vlastné kapacity doplňuje o špecifickú odbornosť, ktorej odborné rady potrebuje len ojedinele vzhľadom na obmedzený rozsah problémov v danom odbore. Aj tu je potrebné zohľadňovať, či ide o časovo ohraničený nedostatok kvalifikovaných zamestnancov, ktorý možno dočasne preklenúť službami z vonka organizácie, alebo či ide o nevytvorené pracovné pozície na výkon takých služieb u zamestnávateľa – v takom prípade je nevyhnutné bezodkladne zabezpečiť ich zriadenie podľa odseku 2. 

K ods. 4 a 5 

V záujme plnenia úloh preventívnej a ochrannej služby zákon ustanovil zamestnávateľovi povinnosť poskytnúť dostatok časového priestoru vyčleneného pre vlastných zamestnancov alebo v zmluve dohodnutého pracovného času pre externých odborníkov, či služby. Dostatok času je potrebné vymedziť so zreteľom na konkrétne podmienky organizácie. 

Odborný zamestnanec preukazuje odbornú spôsobilosť napríklad osvedčením autorizovaného bezpečnostného technika, diplomom v prípade pracovného lekára, oprávnením na meranie a hodnotenie faktorov pracovného prostredia a pod. 

K ods. 6 a 7 

Zákon predpokladá, že preventívne a ochranné služby budú na pracoviskách zamestnávateľa svoje úlohy plniť v úzkej vzájomnej spolupráci a budú navzájom koordinovať svoju činnosť. Požiadavka na spoluprácu, koordináciu a spoločnú previerku rovnako platí pre odborných zamestnancov a vnútorné služby zamestnávateľa, ako aj pre externú právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá dodávateľským spôsobom plní úlohy pri zaisťovaní BOZP u zamestnávateľa. 

Pri spoločnej previerke pracovísk bezpečnostnotechnická služba a pracovná zdravotná služba spoločne identifikujú problémy v BOZP a spoločne navrhnú ich eliminovanie. Účelom je využiť holistický spôsob riešenia problémov v tejto oblasti u zamestnávateľa, a to aj u toho najmenšieho, napríklad v predajni, v advokátskej kancelárii, v projekčnom ateliéri.  

Zákon predpokladá, že preventívne a ochranné služby budú u zamestnávateľa svoje úlohy plniť v úzkej spolupráci s komisiou BOZP, so zástupcami zamestnancov pre bezpečnosť a v neposlednom rade aj s príslušnými odbornými útvarmi zamestnávateľa. Zamestnávateľ (§ 7 ods. 7 tohto zákona) a zamestnanci [§ 12 ods. 2 písm. j)] majú informovať bezpečnostného technika i odborné a preventívne služby a zamestnancov, ktorí plnia ich úlohy, o všetkých známych skutočnostiach aj možných okolnostiach týkajúcich sa práce, pracovného prostredia, ktoré môžu ovplyvňovať zdravie zamestnancov. 

K ods. 8 

Oprávnenie je základný predpoklad na výkon bezpečnostnotechnickej služby a pracovnej zdravotnej služby, ak sa vykonávajú externými službami dodávateľskou formou (na základe obchodnej zmluvy). Právnickej osobe alebo podnikajúcej fyzickej osobe, ak je zamestnávateľom, oprávnenie na dodávateľský spôsob výkonu 

• bezpečnostnotechnickej služby (§ 22 tohto zákona) vydá Národný inšpektorát práce, 
• pracovnej zdravotnej služby (§ 26 tohto zákona) vydá Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky. 

V záujme zníženia nadmerného administratívneho zaťaženia zákon ustanovil zjednodušený spôsob vykonávania bezpečnostnotechnickej služby bezpečnostným technikom a autorizovaným bezpečnostným technikom, ktorých odborná spôsobilosť bola overená už pri vydávaní osvedčenia bezpečnostného technika a autorizovaného bezpečnostného technika. Oni môžu osobne (nie zamestnancami) vykonávať bezpečnostnotechnickú službu aj bez oprávnenia podľa tohto ustanovenia. Oprávnenie na výkon bezpečnostnotechnickej služby nie je podľa tohto zákona nevyhnutné ani pre vnútornú bezpečnostnotechnickú službu, ktorá vykonáva činnosť len pre vlastného zamestnávateľa. 

Ods. 9 až 11 

Vydanie oprávnenia na vykonávanie preventívnych a ochranných služieb dodávateľským spôsobom je podmienené  

• doručením písomnej žiadosti,  
• vydokladovaním splnenia ustanovených podmienok a  
• overením splnenia týchto podmienok zo strany Národného inšpektorátu práce (v prípade bezpečnostnotechnickej služby) a Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (v prípade pracovnej zdravotnej služby). 

Oprávnenie sa požaduje na dodávateľský spôsob výkonu bezpečnostnotechnickej služby a pracovnej zdravotnej služby, ale dikcia zákona nevylučuje ani možnosť, aby o vydanie oprávnenia požiadal aj zamestnávateľ pre vlastné služby. 

§ 22 

Bezpečnostnotechnická služba 

(1) Bezpečnostnotechnická služba poskytuje zamestnávateľovi poradenské služby v oblasti odborných, metodických, organizačných, kontrolných, koordinačných, vzdelávacích úloh a iných úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, najmä z hľadiska primeranosti pracovných priestorov a stavieb, pracovných procesov a pracovných postupov, pracovných prostriedkov a iných technických zariadení, pracovného prostredia a ich technického, organizačného a personálneho zabezpečenia. Bezpečnostnotechnická služba primerane plní úlohy ustanovené v § 26 a v záujme optimalizácie pracovných podmienok ovplyvňuje postoje zamestnávateľa, vedúcich zamestnancov a zamestnancov k bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. 

(2) Úlohy bezpečnostnotechnickej služby vykonáva bezpečnostný technik a autorizovaný bezpečnostný technik a podľa potreby aj iný odborník na prevenciu a ochranu v špecifickej oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. 

(3) Úlohy bezpečnostnotechnickej služby vykonáva bezpečnostný technik a u zamestnávateľa, ktorý vykonáva činnosť podľa prílohy č. 1, samostatne vykonáva autorizovaný bezpečnostný technik. Bezpečnostný technik môže vykonávať odborné úlohy u zamestnávateľa, ktorý vykonáva činnosť podľa prílohy č. 1, na účely získania odbornej praxe na vykonanie odbornej skúšky podľa § 24 ods. 1, len pod dozorom autorizovaného bezpečnostného technika. 

(4) Zamestnávateľ je pri určovaní jedného alebo viacerých bezpečnostných technikov alebo autorizovaných bezpečnostných technikov povinný zohľadniť veľkosť organizácie, počet zamestnancov, pracovné podmienky, rôznorodosť a náročnosť pracovných procesov, ako aj rozsah, charakter a rozloženie nebezpečenstiev a z nich vyplývajúcich rizík. Počet bezpečnostných technikov musí zaručovať efektívne a účinné organizovanie a vykonávanie odborných úloh súvisiacich so zaisťovaním bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, predovšetkým s prevenciou rizík a ochranou pred nimi. Jeden bezpečnostný technik musí pripadať najviac na 600 zamestnancov, a ak zamestnávateľ vykonáva činnosti podľa prílohy č. 1, jeden autorizovaný bezpečnostný technik musí pripadať najviac na 400 zamestnancov. 

(5) Funkciu bezpečnostného technika je možné kumulovať s inými obdobnými funkciami; u zamestnávateľa, ktorý vykonáva činnosť podľa prílohy č. 1, je možné funkciu autorizovaného bezpečnostného technika kumulovať len s funkciou koordinátora bezpečnosti²⁷⁾ alebo technika požiarnej ochrany. 

(6) Zamestnávateľ, ktorým je fyzická osoba, alebo štatutárny orgán zamestnávateľa, ktorý je právnickou osobou, môže na svojich pracoviskách osobne vykonávať odborné úlohy bezpečnostného technika alebo autorizovaného bezpečnostného technika, ak je na ich plnenie odborne spôsobilý podľa odseku 7 a 

    a)    zamestnáva menej ako päť zamestnancov, ak vykonáva činnosť uvedenú v prílohe č. 1, 

    b)    zamestnáva menej ako 19 zamestnancov, ak vykonáva inú činnosť, ako je uvedená v prílohe č. 1. 

(7) Zamestnávateľ, ktorým je fyzická osoba, alebo štatutárny orgán zamestnávateľa, ktorý je právnickou osobou, je na osobné plnenie odborných úloh bezpečnostného technika alebo autorizovaného bezpečnostného technika na svojich pracoviskách odborne spôsobilý, ak 

    a)    získal odborné vzdelanie v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci stredoškolským štúdiom alebo vysokoškolským štúdiom, alebo 

    b)    absolvoval špecifickú odbornú prípravu z bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v rozsahu najmenej 16 hodín u osoby oprávnenej na výchovu a vzdelávanie, ktorá je právnickou osobou. 

(8) Bezpečnostný technik a autorizovaný bezpečnostný technik je oprávnený u zamestnávateľa, u ktorého vykonáva odbornú činnosť, uložiť príslušnému vedúcemu zamestnancovi vykonať nevyhnutné opatrenie na ochranu bezpečnosti a zdravia zamestnancov, ak je bezprostredne ohrozený život alebo zdravie zamestnanca; uložené opatrenie, o ktorom bezpečnostný technik alebo autorizovaný bezpečnostný technik bezodkladne informuje štatutárny orgán zamestnávateľa, platí až do jeho zrušenia alebo zmeny štatutárnym orgánom zamestnávateľa. 

K § 22 

Zákonník práce, tento zákon, zákon č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve a ďalšie všeobecne záväzné právne predpisy ustanovujú komplex úloh, ktoré musí vo svojej činnosti realizovať každý zamestnávateľ v záujme zaistenia BOZP – práva, ktoré ustanovuje čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky. Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá podľa § 3 písm. a) tohto zákona zamestnáva čo i len jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, je povinná realizovať opatrenia uvedené v týchto predpisoch a ďalšie požiadavky na zaistenie BOZP prostredníctvom vhodného systému na riadenie ochrany práce (§ 147 ods. 1 Zákonníka práce). 

Zriadenie a fungovanie bezpečnostnotechnickej služby (povinnosť ustanovená v § 21 ods. 2 tohto zákona) sleduje nielen záujmy ochrany zamestnancov, ale svojou činnosťou bezprostredne a výrazne prispieva k bezporuchovej prevádzke, k minimalizovaniu strát spôsbených pracovnými úrazmi a pod. Aby mohli byť tieto úlohy realizované, je potrebné uvážiť začlenenie bezpečnostnotechnickej služby, resp. jednotlivých odborných zamestnancov do organizačnej štruktúry organizácie. Zákon tieto vzťahy neupravuje. Za nevhodné možno považovať začlenenie tohto útvaru napríklad do úsekov, ktoré zodpovedajú za výrobu a prevádzku a pod.  

Spôsob kreovania bezpečnostnotechnickej služby podľa tohto zákona nie je v rozpore s požiadavkami kladenými na preventívne a ochranné služby podľa čl. 7 smernice Rady 89/391/EHS. 

K ods. 1 až 3 

Úlohou bezpečnostnotechnickej služby je odborne napomáhať zamestnávateľovi pri realizácii opatrení v oblasti BOZP, pri zisťovaní nedostatkov na tomto úseku a pri ich odstraňovaní. Zákon spresnil doterajšie postavenie bezpečnostnotechnickej služby tak, že „poskytuje zamestnávateľovi ... poradenské služby“ a vymedzil úlohy, ktoré plní. 

Činnosť bezpečnostnotechnickej služby je potrebné vidieť v celom komplexe starostlivosti o BOZP v organizácii, a to aj v rozsahu úloh podľa § 26 tohto zákona, ktoré sú vymedzené pracovnej zdravotnej službe. Bezpečnostnotechnická služba sa podieľa na ich plnení (ale ich nevykonáva) so zreteľom na svoju technickú orientáciu viac zameranú na zabránenie vzniku pracovného úrazu a iného poškodenia zdravia. Zisťuje nebezpečenstvá a posudzuje riziko pre zdravie zamestnanca [§ 26 ods. 1 písm. a)], dohliada na faktory pracovného prostredia a na stav pracovných podmienok [§ 26 ods. 1 písm. b)], zúčastňuje sa na rozboroch pracovnej neschopnosti [§ 26 ods. 1 písm. e)] tretí bod) a plní aj ďalšie uvedené úlohy. Pri negatívnom vymedzení úloh podľa § 26 ods. 1, ktoré bezpečnostnotechnická služba neplní, ide o úlohy uvedené v § 26 ods. 1 písm. e) štvrtý bod, písm. f), písm. h) a čiastočne v § 26 ods. 1 písm. d) tretí bod a písm. g). 

Na rozdiel od súčasnej situácie založenej doterajšou právnou úpravou, toto ustanovenie výslovne upravuje, že odborní zamestnanci, ktorí vykonávajú činnosť preventívnych a ochranných služieb (tzn. bezpečnostnotechnickej služby i pracovnej zdravotnej služby) u zamestnávateľa sú s ním v pracovnom pomere (alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, napríklad pri služobnom alebo štátnozamestnaneckom vzťahu). 

Činnosť bezpečnostnotechnickej služby v princípe alebo do značnej miery vykonávajú bezpečnostní technici alebo autorizovaní bezpečnostní technici. Podľa rozsahu a rôznorodosti činností vykonávaných v organizácii a najmä nebezpečenstiev a rizík z nich vyplývajúcich sa primerane v potrebnom rozsahu na činnosti bezpečnostnotechnickej služby podieľajú aj iní odborníci. Členovia tímu by mali mať odbornosť zodpovedajúcu povahe ekonomických činností a pracovných podmienok u jednotlivých zamestnávateľov a úlohám odseku 1 tohto ustanovenia, ktoré bude tento tím plniť. Mali by v ňom teda pôsobiť bezpečnostní technici – autorizovaní bezpečnostní technici, revízni technici, odborníci na osvetlenie, na hluk, na vibrácie, na chemické škodliviny a pod. riešiaci problematiku z pohľadu technických aplikácií.  

Zákon ustanovil bezpečnostného technika na vykonávanie úloh bezpečnostnotechnickej služby u zamestnávateľa, ktorý podľa OKEČ nie je zaradený do prílohy č. 1 tohto zákona. U tohto zamestnávateľa môže úlohy bezpečnostnotechnickej služby vykonávať aj autorizovaný bezpečnostný technik. 

U zamestnávateľa, ktorý je podľa OKEČ zaradený do prílohy č. 1 tohto zákona (tzn. vykonáva rizikovejšie činnosti, pri ktorých častejšie dochádza k poškodeniu zdravia), môže samostatne vykonávať úlohy bezpečnostnotechnickej služby len autorizovaný bezpečnostný technik. Výraz samostatne v tomto kontexte vyjadruje, že autorizovaný bezpečnostný technik koná a rozhoduje v odborných záležitostiach ochrany práce samostatne, nezávisle od iných odborníkov a odborné úlohy vykonáva bez cudzej pomoci. Výstupy jeho práce sú plnohodnotné. Opakom je konanie bezpečnostného technika, ktorý u tohto zamestnávateľa môže vykonávať odborné úlohy, len ak získava odbornú prax v príprave na vykonanie skúšky autorizovaného bezpečnostného technika podľa § 24 ods. 1 tohto zákona a jeho pracovné výstupy „odobruje“ autorizovaný bezpečnostný technik. 

K ods. 4 a 5 

Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy, ktorá pri určovaní dostatočného počtu bezpečnostných technikov brala do úvahy len určenú hranicu počtu zamestnancov pracujúcich u zamestnávateľa, týmto zákonom sa v súlade so smernicou Rady 89/391/EHS zohľadňujú aj ďalšie pre BOZP významné kritériá. 

Na určovanie minimálneho počtu bezpečnostných technikov a autorizovaných bezpečnostných technikov má významný vplyv aj 

• charakter ekonomickej činnosti zamestnávateľa podľa OKEČ – či OKEČ zamestnávateľa je, alebo nie je uvedený v prílohe č. 1 a  
• počet zamestnancov v organizácii,  

ktoré ohraničujú maximálny počet zamestnancov pripadajúcich na jedného bezpečnostného technika pracujúceho u zamestnávateľa na plný pracovný úväzok (600 zamestnancov) a autorizovaného bezpečnostného technika pracujúceho u zamestnávateľa na plný pracovný úväzok (400 zamestnancov). 

V rovnakej minimálnej kapacite bezpečnostného technika alebo autorizovaného bezpečnostného technika zodpovedajúcej plnému pracovnému úväzku možno zmluvne (§ 21 ods. 3 tohto zákona) dohodnúť výkon úloh bezpečnostnotechnickej služby s vonkajšími službami.  

Dobré fungovanie bezpečnostnotechnickej služby vlastnými zamestnancami môže narušiť nevhodná alebo neúnosná kumulácia funkcií u jedného bezpečnostného technika – preto zákon upravil aj rámcové kritéria na ich kumuláciu s inými pracovnými pozíciami. Obdobnými pracovnými pozíciami sú napríklad pozície z oblasti životného prostredia, ochrany pred požiarmi, civilnej ochrany a pod. 

K ods. 6 a 7 

Zákon na rozdiel od doterajšej právnej úpravy upravil aj podmienky, po splnení ktorých môže zamestnávateľ vykonávať odborné úlohy bezpečnostného technika alebo autorizovaného bezpečnostného technika  

• výlučne vo svojej organizácii a  
• výlučne osobne. 

Napriek tejto možnosti prax potvrdzuje, že aj v menších organizáciách je vhodné vytvárať funkcie špecializovaného odborného zamestnanca – bezpečnostného technika alebo autorizovaného bezpečnostného technika (aj v pracovnom pomere na kratší pracovný čas – § 49 Zákonníka práce).  

Spôsob zabezpečovania výkonu preventívnych a ochranných úloh osobne zamestnávateľom je v súlade s čl. 7 ods. 7 smernice Rady 89/391/EHS. 

K ods. 8 

Zákon upravil oprávnenie bezpečnostného technika a autorizovaného bezpečnostného technika uložiť pri bezprostrednom ohrození života a zdravia zamestnanca opatrenia príslušnému vedúcemu zamestnancovi, na ktorého pracovisku k takej situácii došlo, aby vykonal nevyhnutné opatrenia na odstránenie takého stavu, napríklad prerušiť prácu, okamžite vybaviť stroj príslušným krytom, uzatvoriť prístup do škodlivého priestoru a pod. Toto oprávnenie majú oba typy bezpečnostných technikov, a to aj pri výkone týchto úlohy dodávateľsky. Formu ani obsah opatrenia zákon nevymedzil, predpokladá sa, že tak urobia organizácie podľa vlastných zvyklostí. 

O tomto opatrení je bezpečnostný technik či autorizovaný bezpečnostný technik povinný okamžite informovať štatutárny orgán, ktorý rozhodne vo veci ďalej. Oprávnenie sleduje myšlienku rýchleho prístupu štatutárneho orgánu k informáciám o „krízových“ situáciách v organizácii. 

§ 23 

Bezpečnostný technik 

(1) Bezpečnostným technikom môže byť fyzická osoba, ktorá 

    a)    má úplné stredné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie, absolvovala odbornú prípravu v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na základe vykonanej skúšky získala osvedčenie o odbornej spôsobilosti bezpečnostného technika (ďalej len „osvedčenie bezpečnostného technika“) u osoby oprávnenej na výchovu a vzdelávanie, ktorá je právnickou osobou, alebo 

    b)    získala odborné vzdelanie v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a osvedčenie bezpečnostného technika na základe vykonanej skúšky v rámci stredoškolského štúdia ukončeného maturitnou skúškou alebo vysokoškolského štúdia na oprávnenej škole (ďalej len „škola“), ktorá obsah a rozsah študijného zamerania bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci vymedzila po dohode s Národným inšpektorátom práce, a tak získala oprávnenie na výchovu a vzdelávanie bezpečnostného technika. 

(2) Minimálny obsah a rozsah odbornej prípravy a odborného vzdelávania bezpečnostného technika a obsah špecifickej odbornej prípravy zamestnávateľa podľa § 22 ods. 7 písm. b) ustanoví osobitný predpis. 

(3) Pri skúške musí fyzická osoba preukázať odborné vedomosti, znalosť a schopnosť uplatňovať právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a schopnosť prakticky vykonávať požiadavky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. V skúšobnej komisii na vykonanie skúšky zriadenej osobou oprávnenou na výchovu a vzdelávanie, ktorá je právnickou osobou, musia byť najmenej traja členovia, z toho najmenej jeden autorizovaný bezpečnostný technik s odbornou praxou aspoň tri roky. Ak fyzická osoba nevykonala skúšku úspešne, môže ju opakovane vykonať najskôr po uplynutí jedného mesiaca odo dňa neúspešne vykonanej skúšky. 

(4) Osvedčenie bezpečnostného technika sa vydá do 15 dní po úspešnom vykonaní skúšky pred komisiou organizovanou školou alebo osobou oprávnenou na výchovu a vzdelávanie, ktorá je právnickou osobou. Škola a osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie, ktorá je právnickou osobou, vedie evidenciu vydaných osvedčení bezpečnostného technika. 

(5) V osvedčení bezpečnostného technika sa uvedie 

    a)    názov školy alebo osoby oprávnenej na výchovu a vzdelávanie, ktorá je právnickou osobou, 

    b)    číslo oprávnenia na výchovu a vzdelávanie, 

    c)    evidenčné číslo osvedčenia, 

    d)    ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, podľa ktorého sa osvedčenie bezpečnostného technika vydáva, 

    e)    meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu fyzickej osoby, ktorej sa osvedčenie bezpečnostného technika vydáva, 

    f)    obdobie, v ktorom sa štúdium alebo odborná príprava absolvovali, 

    g)    dátum vykonania skúšky, 

    h)    dátum a miesto vydania osvedčenia bezpečnostného technika, 

    i)    meno, priezvisko a podpis predsedu skúšobnej komisie, 

    j)    odtlačok pečiatky školy alebo osoby oprávnenej na výchovu a vzdelávanie, ktorá je právnickou osobou, meno, priezvisko a podpis štatutárneho zástupcu školy alebo osoby oprávnenej na výchovu a vzdelávanie, ktorá je právnickou osobou. 

(6) Osvedčenie bezpečnostného technika sa vydáva na neurčitý čas. Bezpečnostný technik je povinný absolvovať najmenej každých päť rokov od vydania osvedčenia bezpečnostného technika aktualizačnú odbornú prípravu podľa osobitného predpisu u osoby oprávnenej na výchovu a vzdelávanie, ktorá je právnickou osobou. Bez potvrdenia o absolvovaní aktualizačnej odbornej prípravy je osvedčenie bezpečnostného technika neplatné. 

(7) Bezpečnostný technik písomne oznámi a doloží škole alebo právnickej osobe, ktorá vydala osvedčenie bezpečnostného technika, každú zmenu údajov podľa odseku 5 písm. e). Škola alebo právnická osoba, ktorá vydala pôvodné osvedčenie bezpečnostného technika, bezplatne vydá nové osvedčenie bezpečnostného technika s aktualizovanými údajmi po predložení pôvodného osvedčenia bezpečnostného technika. 

(8) Bezpečnostný technik, ktorému bolo odobraté osvedčenie bezpečnostného technika, môže vykonať skúšku najskôr po uplynutí šiestich mesiacov od odobratia osvedčenia bezpečnostného technika. 

K § 23 

Základné požiadavky na odbornú spôsobilosť bezpečnostných technikov, ktorí vykonávajú bezpečnostnotechnickú službu, zákon upravil v tomto ustanovení. Konkrétne požiadavky na rozsah a obsah odbornej spôsobilosti bezpečnostných technikov sa vymedzia vo vzorových projektoch na výchovu a vzdelávanie bezpečnostných technikov pripravené osobami oprávnenými na výchovu a vzdelávanie podľa § 27 tohto zákona. Sleduje sa tým harmonizácia tejto oblasti s čl. 7 ods. 8 smernice Rady 89/391/EHS. 

K ods. 1 a 2 

Z doterajšej právnej úpravy zákon prevzal úpravu základných podmienok odbornej spôsobilosti bezpečnostného technika (tzn. schopnosti a spôsobilosti) a novo upravil spôsob získania osvedčenia o odbornej spôsobilosti na výkon jeho úloh. Sleduje sa tým zvýšenie kvality činnosti bezpečnostného technika, a tým aj zlepšenie celkového stavu v oblasti ochrany práce u zamestnávateľa, najmä s prihliadnutím na rozsiahle zmeny právnych predpisov Slovenskej republiky v oblasti BOZP súvisiace s ich harmonizáciou s právom Európskej únie.  

Minimálny rozsah a obsah vzdelávania bezpečnostného technika i zamestnávateľa, ktorý bude vykonávať jeho úlohy osobne vo svojej firme, budú upravené vo všeobecne záväznom právnom predpise – vyhláškou MPSVR SR, ktorou sa ustanovia podrobnosti požiadaviek o rozsahu výchovnej a vzdelávacej činnosti, o projekte výchovy a vzdelávania, vedení predpísanej dokumentácie, overovaní znalostí účastníkov výchovnej a vzdelávacej činnosti. 

K ods. 3 až 5 

Zákon rámcovo vymedzil podmienky (preukázanie vedomostí a zručností), po splnení ktorých možno vydať osvedčenie o odbornej spôsobilosti bezpečnostného technika. Zákon tiež špecifikoval základné podmienky na zloženie skúšobnej komisie a lehotu, po ktorej uplynutí možno opakovať predmetnú skúšku, ak predchádzajúca bola neúspešná. Ustanovenie vymedzuje tiež lehotu, do ktorej musí byť osvedčenie vydané a povinnosť školy a oprávnenej osoby na výchovu a vzdelávanie viesť evidenciu vydaných osvedčení. Tá podlieha dozoru orgánov inšpekcie práce podľa § 7 ods. 3 písm. f) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce. Ustanovené sú tiež formálne náležitosti osvedčenia – údaje, ktoré v ňom musia byť uvedené. 

K ods. 6 a 7 

Osvedčenie sa vydáva na neurčitý čas. Jeho majiteľ však podlieha cyklickému päťročnému aktualizačnému odbornému vzdelávaniu u osoby oprávnenej na výchovu a vzdelávanie. Bez potvrdenia o jeho absolvovaní sa osvedčenie stáva neplatným v deň, keď uplynulo päť rokov od vydania osvedčenia alebo vykonania ostatného aktualizačného odborného vzdelávania. V prípade zmeny mena, priezviska a adresy trvalého pobytu tá škola alebo oprávnená osoba na výchovu a vzdelávanie, ktorá vydala pôvodné osvedčenie, vydá bezplatne nové.  

K ods. 8 

Ak pôvodné osvedčenie o odbornej spôsobilosti bezpečnostného technika bolo odobraté inšpektorátom práce (§ 25 tohto zákona), vykonať novú skúšku na získanie osvedčenia možno najskôr po uplynutí vymedzenej doby pol roka. Táto doba od odobratia osvedčenia do vykonania novej skúšky by mala byť postačujúcou na doplnenie rozsahu a obsahu vedomostí z príslušnej oblasti činnosti. Je zrejmé, že náklady na vykonanie novej skúšky vo výške dohodnutej medzi osobou oprávnenou na výchovu a vzdelávanie a žiadateľom hradí žiadateľ. 

§ 24 

Autorizovaný bezpečnostný technik 

(1) Autorizovaný bezpečnostný technik je bezpečnostný technik podľa § 23, ktorý po absolvovaní najmenej dvoch rokov odbornej praxe po získaní osvedčenia úspešne vykonal skúšku pred skúšobnou komisiou vymenovanou Národným inšpektorátom práce. 

(2) Autorizovaným bezpečnostným technikom je aj osoba, ktorej po preukázaní najmenej päťročného plnenia odborných činností v štátnej správe na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci Národný inšpektorát práce vydá osvedčenie autorizovaného bezpečnostného technika. O vydanie osvedčenia autorizovaného bezpečnostného technika možno písomne požiadať najneskôr do dvoch rokov od skončenia plnenia uvedených odborných činností. 

(3) Žiadateľ o vykonanie skúšky a vydanie osvedčenia autorizovaného bezpečnostného technika (ďalej len „žiadateľ“) podá na Národný inšpektorát práce písomnú žiadosť, v ktorej uvedie meno, priezvisko, titul, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu. K žiadosti priloží 

    a)    doklad o skončení úplného stredného vzdelania, úplného stredného odborného vzdelania alebo vysokoškolského vzdelania, 

    b)    osvedčenie bezpečnostného technika, 

    c)    doklad o splnení podmienky dĺžky odbornej praxe, ak ide o osobu podľa odseku 1, 

    d)    správny poplatok. 

(4) Odborná prax podľa odseku 1 sa preukazuje písomným potvrdením zamestnávateľa o výkone odborných činností a jeho dĺžke s uvedením odvetvia ekonomickej činnosti, do ktorej je zamestnávateľ zaradený. Pri dodávateľskom spôsobe výkonu úloh bezpečnostného technika sa odborná prax preukazuje príslušnou zmluvou o výkone odborných činností s uvedením dĺžky výkonu u jednotlivých odberateľov jeho služieb s priradením odvetvia ekonomickej činnosti, do ktorej je zaradený odberateľ jeho služby. 

(5) Predseda a členovia skúšobnej komisie sú vymenovaní z radov odborníkov z oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Do skúšobnej komisie musí byť vymenovaný najmenej jeden autorizovaný bezpečnostný technik s odbornou praxou aspoň tri roky a jeden inšpektor práce s odbornou praxou inšpektora práce aspoň tri roky. Skúška pozostáva z písomnej časti a ústnej časti. Dátum konania skúšky Národný inšpektorát práce oznámi žiadateľovi najmenej tri týždne vopred. 

(6) Pri odbornej skúške musí žiadateľ preukázať znalosť právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a schopnosť uplatňovať ich a znalosť požiadaviek na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a schopnosť prakticky ich vykonávať; okruh požiadaviek Národný inšpektorát práce zverejňuje obvyklým spôsobom. 

(7) Národný inšpektorát práce je povinný vydať žiadateľovi do 15 dní po úspešne vykonanej skúške alebo podaní žiadosti podľa odseku 2 osvedčenie autorizovaného bezpečnostného technika. Osvedčenie autorizovaného bezpečnostného technika sa vydáva na neurčitú dobu a obsahuje 

    a)    názov a sídlo Národného inšpektorátu práce, 

    b)    ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, na základe ktorého sa vydáva osvedčenie autorizovaného bezpečnostného technika, 

    c)    evidenčné číslo osvedčenia autorizovaného bezpečnostného technika, 

    d)    meno, priezvisko, dátum narodenia a adresu trvalého pobytu, 

    e)    dátum vykonania skúšky; to neplatí pre osvedčenie podľa odseku 2, 

    f)    dátum a miesto vydania osvedčenia autorizovaného bezpečnostného technika, 

    g)    meno, priezvisko a podpis predsedu skúšobnej komisie; to neplatí pre osvedčenie podľa odseku 2, 

    h)    odtlačok pečiatky, meno, priezvisko, funkciu a podpis zástupcu Národného inšpektorátu práce. 

(8) Žiadateľ, ktorý nevykonal skúšku úspešne, môže o jej nové vykonanie požiadať, ak v písomnej žiadosti o opakovanie skúšky preukáže absolvovanie najmenej troch mesiacov odbornej praxe po neúspešne vykonanej skúške. 

(9) Autorizovaný bezpečnostný technik je povinný absolvovať najmenej každých päť rokov od vydania osvedčenia autorizovaného bezpečnostného technika aktualizačnú odbornú prípravu podľa osobitného predpisu u osoby oprávnenej na výchovu a vzdelávanie, ktorá je právnickou osobou. 

(10) Autorizovaný bezpečnostný technik, ktorému bolo odobraté osvedčenie autorizovaného bezpečnostného technika, môže o vykonanie odbornej skúšky požiadať najskôr po uplynutí šiestich mesiacov od odobratia osvedčenia autorizovaného bezpečnostného technika. 

(11) Národný inšpektorát práce je povinný bezplatne vydať autorizovanému bezpečnostnému technikovi nové osvedčenie autorizovaného bezpečnostného technika, ak písomne oznámi a dokladmi preukáže zmenu svojho mena, priezviska alebo adresy trvalého pobytu a priloží pôvodné osvedčenie autorizovaného bezpečnostného technika. 

(12) Národný inšpektorát práce vedie evidenciu osvedčení autorizovaného bezpečnostného technika a zverejňuje ich zoznam. Národný inšpektorát práce vyčiarkne z evidencie vydaných osvedčení autorizovaného bezpečnostného technika osvedčenie, ktoré bolo odobraté podľa § 25. Osvedčenie autorizovaného bezpečnostného technika stráca platnosť, ak autorizovaný bezpečnostný technik neabsolvoval aktualizačnú odbornú prípravu podľa odseku 9. 

K § 24 

Zákon uplatnil inštitút autorizovaného bezpečnostného technika, ktorý plní úlohy bezpečnostnotechnickej služby u zamestnávateľov vykonávajúcich rizikovejšie činnosti, ktorých OKEČ je uvedený v prílohe č. 1 k tomuto zákonu. Účelom tohto opatrenia je zabezpečiť, aby zamestnávateľom, ktorých zamestnanci plnia pracovné úlohy v rizikovejších podmienkach, v oblasti BOZP radili a napomáhali dostatočne skúsení odborníci. 

K ods. 1 a 2 

Autorizovaným bezpečnostným technikom môže byť 

    1.    bezpečnostný technik, ktorý absolvoval najmenej dva roky odbornej praxe po získaní osvedčenia bezpečnostného technika a vykonal skúšku pred odbornou skúšobnou komisiou, 

    2.    osoba vykonávajúca odborné činnosti v štátnej správe na úseku BOZP najmenej päť rokov, ktorá najneskôr do dvoch rokov od skončenia plnenia týchto činností požiadala o vydanie osvedčenia autorizovaného bezpečnostného technika. 

Autorizovaný bezpečnostný technik sa preukazuje osvedčením autorizovaného bezpečnostného technika. 

K ods. 3 až 6 

Ustanovenia upravili obsah žiadosti o vykonanie skúšky a o vydanie osvedčenia autorizovaného bezpečnostného technika, špecifikovali tiež doklady, ktoré je potrebné k žiadosti doložiť vrátane správneho poplatku vo výške 1 000 Sk podľa položky 202 písm. e) zákona NR SR č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Vymedzili spôsob preukázania požadovanej dĺžky odbornej praxe. Upravili zloženie skúšobnej komisie, spôsob vykonania skúšky (písomne a ústne), ako aj lehotu na oznámenie dátumu skúšky. Ustanovenie umožňuje vykonávanie skúšky na ľubovoľnom mieste, spravidla bude usporadúvaná v mieste sídla krajských inšpektorátov práce. Na úspešné vykonanie skúšky zákon požaduje preukázať 

• poznanie predpisov na zaistenie BOZP a požiadaviek BOZP a 
• schopnosť prakticky uplatňovať a vykonávať tieto poznatky a požiadavky. 

Okruh požiadaviek Národný inšpektorát práce zverejní – formu zákon nevymedzil, na tento účel Národný inšpektorát práce použije najmä svoju internetovú stránku (www.safework.gov.sk). 

K ods. 7 a 9 

Osvedčenie autorizovaného bezpečnostného technika bude obsahovať taxatívne vymedzený okruh údajov. Osvedčenie sa vydáva na neurčitý čas, ale jeho majiteľ je povinný najmenej každých päť rokov absolvovať aktualizačnú odbornú prípravu. Bez potvrdenia o jej absolvovaní, ktoré vydáva oprávnená právnická osoba na výchovu a vzdelávanie podľa § 27 tohto zákona, stratí osvedčenie platnosť uplynutím päť rokov od vydania osvedčenia alebo od ostatného aktualizačného odborného vzdelávania. 

K ods. 8 a 10 

Ustanovenie upravilo možnosť opakovať odbornú skúšku po predchádzajúcej neúspešne vykonanej odbornej skúške a tiež postup vykonania novej odbornej skúšky na získanie osvedčenia autorizovaného bezpečnostného po odobratí osvedčenia príslušným orgánom inšpekcie práce podľa § 25 tohto zákona. V oboch prípadoch je potrebné k žiadosti priložiť správny poplatok vo výške 1 000 Sk podľa položky položky 202 písm. e) zákona NR SR č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch.  

K ods. 11 a 12 

V prípade zmeny mena, priezviska alebo adresy trvalého pobytu bezplatne vydá Národný inšpektorát práce nové osvedčenie s novými údajmi, a to po doložení starého osvedčenia. Národný inšpektorát práce vedie zoznam vydaných osvedčení, aktualizuje ho a zverejňuje tento zoznam, napríklad na svojej internetovej stránke, čím sa uľahčuje prístup verejnosti – zamestnávateľov k informáciám podľa tohto ustanovenia. 

Osvedčenie stratí platnosť, ak autorizovaný bezpečnostný technik neabsolvuje aktualizačné odborné vzdelávanie. 

§ 25 

Odobratie osvedčenia
bezpečnostného technika alebo osvedčenia autorizovaného bezpečnostného technika 

Príslušný inšpektorát práce je povinný odobrať osvedčenie bezpečnostného technika a Národný inšpektorát práce je povinný odobrať osvedčenie autorizovaného bezpečnostného technika, ak bezpečnostný technik alebo autorizovaný bezpečnostný technik pri plnení odborných činností závažným spôsobom alebo opakovane konal v rozpore s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. 

K § 25 

Zákon rámcovo upravil dôvody na odobratie osvedčenia bezpečnostného technika alebo osvedčenia autorizovaného bezpečnostného technika, najmä ak v odbornej činnosti neakceptoval právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie BOZP. V prípade zistenia takého konania je inšpektor práce oprávnený [§ 12 ods. 2 písm. j) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce] navrhnúť príslušnému inšpektorátu práce (ak ide o bezpečnostného technika) alebo Národnému inšpektorátu práce (ak ide o autorizovaného bezpečnostného technika) odobratie osvedčenia. Tieto orgány sú tak povinné odobratie vykonať. Aj touto formou zákon motivuje korektný výkon odborných činností zo strany uvedených špecialistov v oblasti ochrany práce. 

§ 26 

Pracovná zdravotná služba 

(1) Pracovná zdravotná služba u zamestnávateľa najmä 

    a)    zisťuje nebezpečenstvá a hodnotí zdravotné riziká, ktoré ohrozujú zdravie zamestnancov pri práci, 

    b)    dohliada na faktory pracovného prostredia a na stav pracovných podmienok, ktoré môžu ovplyvňovať zdravie zamestnancov, 

    c)    podporuje prispôsobovanie práce zamestnancom, 

    d)    poskytuje poradenstvo zamestnávateľovi i zamestnancom, najmä pri 

    1.    plánovaní a organizácii práce a odpočinku vrátane usporiadania pracovísk a pracovných miest, 

    2.    technológiách a látkach, ktoré sa používajú pri práci a ktoré môžu ohroziť zdravie, 

    3.    ochrane a kladnom ovplyvňovaní zdravia, hygiene, fyziológii a psychológii práce, ergonómii vrátane prostriedkov individuálnej ochrany a kolektívnej ochrany, 

    e)    zúčastňuje sa 

    1.    na vypracúvaní programov ochrany a podpory zdravia zamestnancov, na zlepšovaní pracovných podmienok a na vyhodnocovaní nových zariadení a technológií zo zdravotného hľadiska, 

    2.    na opatreniach pracovnej rehabilitácie, 

    3.    na rozboroch pracovnej neschopnosti, chorôb z povolania, ochorení súvisiacich s prácou a zdravotných rizík, 

    4.    na organizovaní systému prvej pomoci v prípade ohrozenia života alebo zdravia zamestnancov, 

    f)    školí zamestnancov na poskytovanie prvej pomoci (§ 8 ods. 1 písm. a) tretí bod), 

    g)    spolupracuje pri poskytovaní informácií, výcviku a výchovy v oblasti ochrany a kladného ovplyvňovania zdravia, hygieny, fyziológie a psychológie práce a ergonómie, 

    h)    dohliada na zdravie zamestnancov v súvislosti s prácou. 

(2) Úlohy pracovnej zdravotnej služby plnia odborní zdravotnícki pracovníci kvalifikovaní na výkon pracovnej zdravotnej služby.²⁸⁾ 

K § 26 

Dôležitým článkom v systéme riadenia ochrany práce podľa § 147 ods. 1 v spojitosti s § 146 ods. 1 Zákonníka práce a v rámci neho aj BOZP u zamestnávateľa je aj výkon zdravotných služieb špecificky zameraných na pracovné podmienky u zamestnávateľa z hľadiska ochrany zdravia pri práci. 

Základná povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť vykonávanie pracovnej zdravotnej služby je upravená v § 21 ods. 2 tohto zákona, vrátane podmienok na vydanie oprávnenia na jej dodávateľský výkon i podmienok na jeho odobratie – upravuje § 21 tohto zákona. Rozsah úloh i spôsob vykonávania pracovnej zdravotnej služby odborným personálom je založený medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky – čl. 7 smernice Rady 89/391/EHS, dohovoru MOP č. 161 z roku 1985 (vyhláška č. 145/1988 Zb.) a Odporúčania MOP č. 171 z roku 1985 o zdravotníckych službách pri práci. Dohovor MOP č. 161 z roku 1985 umožňuje, aby tieto služby boli organizované podľa konkrétnych podmienok, a to ako služby pre jedného alebo aj pre viacerých zamestnávateľov. 

V zmysle čl. 1 dohovoru MOP č. 161 z roku 1985 možno pracovnú zdravotnú službu vnímať ako inštitút poverený plniť preventívne úlohy a poskytovať poradenstvo pre zamestnávateľov, zamestnancov a zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť v organizácii vo veciach 

    a)    vytvárania a udržiavanie bezpečného a zdravého pracovného prostredia, 

    b)    prispôsobenia práce fyzickým, psychickým, senzorickým schopnostiam zamestnancov. 

Pri výkone pracovnej zdravotnej služby ide o realizáciu dvoch hlavných úloh:  

    1.    sledovanie (monitorovanie) podmienok pracovného prostredia, tzn. ide o sledovanie pracovných podmienok, hodnotenie expozície a posúdenie rizika pre zdravie a poskytovanie upozornení o ich dopadoch na zdravie a poskytovanie rád na zlepšenie pracovného prostredia, zdravia a bezpečnosti zamestnancov,  

    2.    sledovanie zdravia zamestnancov vo vzťahu k pracovným podmienkam, tzn. vykonávanie zdravotného dohľadu pred zaradením na prácu, pravidelne (i podľa potreby) počas jej výkonu i po skončení zaradenia na pracovnom mieste, a ak to vyžadujú výsledky predchádzajúceho zdravotného dohľadu, vykonávať aj prehliadky a vyšetrenia na zistenie stupňa expozície. 

K ods. 1 

Ustanovenie rámcovo vymedzilo úlohy pracovnej zdravotnej služby. Nebezpečenstvom je nebezpečenstvo podľa § 3 písm. e) tohto zákona, zdravotným rizikom, ktoré pri práci ohrozuje zdravie zamestnanca, je riziko poškodenia zdravia vymedzené v § 3 písm. g) tohto zákona. Faktormi pracovného prostredia sú fyzikálne, chemické, biologické a iné faktory, ktoré vymedzujú pracovné prostredie a majú vzťah k BOZP v zmysle definície podľa § 146 ods. 2 Zákonníka práce. 

Prácou na účely prispôsobovania práce zamestnancom sa rozumejú všetky súčasti zúčastňujúce sa na práci, tzn. hmotné i nehmotné, technické, ľudské, organizačné, vzdelávacie, odmeňovanie a pod. Organizáciou práce a odpočinku sa rozumie režim práce a odpočinku vhodný na zaistenie bezpečnosti a zdravia zamestnanca z hľadiska fyzického, mentálneho i psychického zaťaženia. 

K ods. 2 

Pracovnú zdravotnú službu nemožno stotožňovať s činnosťou všeobecných lekárov pôsobiacich u/pre zamestnávateľov. Pracovnú zdravotnú službu môžu vykonávať odborní zdravotnícki pracovníci, ktorí sú kvalifikovaní na výkon tejto služby v zmysle nariadenia vlády SR č. 743/2004 Z. z. o spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializovaných odborov a sústave certifikovaných pracovných činností. Najznámejším predstaviteľom pracovnej zdravotnej služby bude špecialista z odboru pracovného lekárstva alebo príbuzného odboru. Tím odborníkov v pracovnej zdravotnej službe by mal mať multidisciplinárny charakter, a to so zreteľom na interdisciplináru povahu pracovných podmienok u jednotlivých zamestnávateľov a z nich vyplývajúcich úloh (a problémov na riešenie) podľa odseku 1 tohto ustanovenia, ktoré bude tento tím plniť.  

Podrobnosti o rozsahu a náplni výkonu pracovnej zdravotnej služby, o zložení tímu odborníkov, ktorí ju vykonávajú a o požiadavkách na ich odbornú spôsobilosť upraví všeobecne záväzný právny predpis MZ SR. V návrhu tohto predpisu sa uvažuje, že minimálne zloženie tímu pracovnej zdravotnej služby bude tvoriť príslušný lekár (napr. so špecializáciou v pracovnom lekárstve), sestra (napr. so špecializáciou na ošetrovateľstvo v zdraví pri práci) a asistent (so špecializáciou v odbore zdravie pri práci). Do tímu budú podľa potreby zaradení aj iní zdravotnícki pracovníci (napr. špecialista na vyšetrovacie metódy v pracovnom lekárstve a toxikológii). Súčasťou vyhlášky bude aj vymedzenie minimálneho rozsahu pracovného úväzku lekára a zdravotnej sestry.  

Zákon v súlade s uvádzanými medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky predpokladá, že pracovná zdravotná služba, či už vnútorná alebo dodávateľská, bude svoje úlohy plniť (§ 21 tohto zákona) v úzkej spolupráci s bezpečnostnotechnickou službou (§ 22), so zástupcami zamestnancov pre bezpečnosť (§ 19) a, samozrejme, aj s príslušnými odbornými útvarmi zamestnávateľa. Bude sa tiež podieľať na činnosti komisie bezpečnosti a zdravia pri práci (§ 20). Na druhej strane zamestnávateľ má povinnosť (§ 6 ods. 7) informovať pracovnú zdravotnú službu o všetkých známych a predpokladaných skutočnostiach týkajúcich sa práce a pracovného prostredia, ktoré môžu ovplyvňovať zdravie zamestnancov, napríklad o chorobách zamestnancov, o ich práceneschopnosti, aby zamestnanci pracovnej zdravotnej služby mohli hľadať odbornú súvislosť medzi pracovnými podmienkami a chorobou zamestnanca. 

§ 27 

Výchova a vzdelávanie 

(1) Problematika bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a metódy prevencie rizík sú predmetom výučby na školách pripravujúcich žiakov a študentov na výkon povolania a ďalšieho vzdelávania dospelých vrátane rekvalifikácií. 

(2) Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby súčasťou programu vzdelávania a odbornej výchovy všetkých zamestnancov bola bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci a prevencia rizík. 

(3) Fyzická osoba a právnická osoba môžu organizovať a vykonávať výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce v rozsahu jednotlivých činností podľa prílohy č. 2 pre inú fyzickú osobu a právnickú osobu len na základe oprávnenia vydaného Národným inšpektorátom práce alebo príslušným orgánom dozoru;²⁹⁾ oprávnenie sa nevyžaduje pre strednú školu a vysokú školu, ktoré pripravujú žiakov a študentov na výkon povolania. Výchovu a vzdelávanie bezpečnostného technika a zamestnávateľa, ktorý bude osobne vykonávať úlohy bezpečnostného technika alebo autorizovaného bezpečnostného technika, môže organizovať a vykonávať len škola alebo osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie, ktorá je právnickou osobou. Oprávnenie na vykonávanie výchovy a vzdelávania v oblasti ochrany práce v rozsahu príslušnej činnosti (ďalej len „oprávnenie na výchovu a vzdelávanie“) sa vydáva na základe písomnej žiadosti. 

(4) O vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie môže požiadať 

    a)    fyzická osoba, ktorá má 

    1.    odbornú spôsobilosť na činnosť, na ktorú žiada vydať oprávnenie na výchovu a vzdelávanie, má odbornú prax najmenej tri roky a má osvedčenie o absolvovaní lektorského kurzu alebo doklad o absolvovaní pedagogickej prípravy (ďalej len „lektorská spôsobilosť“), alebo 

    2.    jedného zástupcu alebo podľa potreby viacerých zástupcov s odbornou spôsobilosťou na činnosť, na ktorú žiada vydať oprávnenie na výchovu a vzdelávanie (ďalej len „odborný zástupca“), a má jednu osobu alebo viaceré osoby s odbornou spôsobilosťou, s odbornou praxou najmenej tri roky a lektorskou spôsobilosťou (ďalej len „školiteľ“) na jednotlivé činnosti, ak sama nemá odbornú spôsobilosť na činnosť, na ktorú žiada vydať oprávnenie na výchovu a vzdelávanie, 

    b)    právnická osoba, ak má určeného jedného odborného zástupcu alebo viacerých odborných zástupcov a určeného jedného školiteľa alebo viacerých školiteľov s odbornou spôsobilosťou na činnosť, na ktorú žiada vydať oprávnenie na výchovu a vzdelávanie. 

(5) Na účely vydania oprávnenia na výchovu a vzdelávanie sa preukazuje 

    a)    odborná spôsobilosť na činnosť, na ktorú sa žiada vydať oprávnenie na výchovu a vzdelávanie, príslušným osvedčením alebo preukazom, alebo iným dokladom, 

    b)    lektorská spôsobilosť osvedčením vydaným akreditovanou vzdelávacou ustanovizňou³⁰⁾ alebo iným dokladom. 

(6) Odborný zástupca zodpovedá za odborné vykonávanie činnosti, na ktorú sa požaduje vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie. Odborný zástupca je k žiadateľovi o vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie v pracovnom pomere alebo je konateľom alebo spoločníkom právnickej osoby a nemôže túto činnosť vykonávať pre inú fyzickú osobu alebo právnickú osobu. 

(7) V žiadosti o vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie fyzická osoba uvedie 

    a)    meno, priezvisko, dátum narodenia a adresu trvalého pobytu, 

    b)    identifikačné číslo, ak už bolo pridelené, obchodné meno a miesto podnikania, 

    c)    osobné údaje odborného zástupcu, 

    d)    osobné údaje školiteľa, 

    e)    činnosť, na ktorú žiada vydať oprávnenie na výchovu a vzdelávanie. 

(8) V žiadosti o vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie právnická osoba uvedie 

    a)    názov, sídlo, právnu formu a identifikačné číslo, 

    b)    osobné údaje štatutárneho orgánu, 

    c)    osobné údaje odborného zástupcu, 

    d)    osobné údaje školiteľa, 

    e)    činnosť, na ktorú žiada vydať oprávnenie na výchovu a vzdelávanie. 

(9) K žiadosti fyzická osoba alebo právnická osoba pripojí aj 

    a)    doklady o svojej odbornej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti odborného zástupcu, 

    b)    doklady o svojej lektorskej spôsobilosti, ak bude školiteľom, 

    c)    doklady o odbornej spôsobilosti a lektorskej spôsobilosti školiteľa, 

    d)    vzorový projekt výchovy a vzdelávania vypracovaný osobitne pre každú požadovanú výchovnú a vzdelávaciu činnosť podľa prílohy č. 2, 

    e)    vyhlásenie o materiálno-technickom zabezpečení výchovy a vzdelávania, 

    f)    kópiu pracovnej zmluvy s odborným zástupcom, 

    g)    správny poplatok na každú požadovanú činnosť osobitne. 

(10) Vzorový projekt výchovy a vzdelávania musí žiadateľ o vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie vypracovať na každú požadovanú výchovnú a vzdelávaciu činnosť samostatne a musí obsahovať 

    a)    názov výchovnej a vzdelávacej aktivity v súlade s činnosťou, na ktorú sa oprávnenie na výchovu a vzdelávanie požaduje, 

    b)    cieľ výchovy a vzdelávania, 

    c)    požadované ukončené vzdelanie na zaradenie uchádzača do výchovnej a vzdelávacej aktivity, 

    d)    používané formy a metódy výchovy a vzdelávania, 

    e)    učebný plán so stanoveným počtom hodín a učebnú osnovu vypracovanú pre teoretickú časť a praktickú časť výchovy a vzdelávania, 

    f)    zoznam školiteľov na jednotlivé témy uvedené v učebnom pláne alebo učebnej osnove, 

    g)    spôsob záverečného overenia vedomostí účastníka výchovnej a vzdelávacej aktivity, osobitne na teoretickú časť a praktickú časť výchovy a vzdelávania. 

(11) Národný inšpektorát práce vydá žiadateľovi oprávnenie na výchovu a vzdelávanie do 60 dní od podania žiadosti. 

(12) Oprávnenie na výchovu a vzdelávanie sa vydáva na päť rokov a obsahuje 

    a)    obchodné meno a osobné údaje fyzickej osoby, 

    b)    názov, sídlo a právnu formu právnickej osoby, 

    c)    ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, na základe ktorého sa oprávnenie na výchovu a vzdelávanie vydáva, 

    d)    evidenčné číslo, 

    e)    názov činnosti, na ktorú sa vydáva oprávnenie na výchovu a vzdelávanie, podľa prílohy č. 2, 

    f)    dátum vydania oprávnenia na výchovu a vzdelávanie a dátum jeho platnosti, 

    g)    odtlačok pečiatky a podpis zástupcu Národného inšpektorátu práce. 

(13) Osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie je povinná 

    a)    Národnému inšpektorátu práce 

    1.    predložiť do 15 dní od získania živnostenského oprávnenia jeho kópiu alebo výpis z obchodného registra s predmetom činnosti podľa vydaného oprávnenia na výchovu a vzdelávanie, ak neboli pripojené k žiadosti o vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie, 

    2.    bezodkladne písomne oznámiť zmenu údajov podľa odseku 7 písm. a) až d) a podľa odseku 8 písm. a) až d) a zmenu ďalších podmienok, za ktorých bolo oprávnenie na výchovu a vzdelávanie vydané, spolu s predložením príslušných dokladov, 

    b)    dodržiavať pri výchove a vzdelávaní podmienky tohto ustanovenia, 

    c)    vypracovať projekt výchovy a vzdelávania pre každú výchovnú a vzdelávaciu aktivitu zameranú na výchovu a vzdelávanie zamestnancov a vedúcich zamestnancov podľa prílohy č. 2 skupiny 01, ktorého obsahová náplň je v súlade s § 7 ods. 1 a 4 prispôsobená charakteru práce vzdelávanej skupiny zamestnancov alebo vedúcich zamestnancov; kópiu projektu je povinná odovzdať príslušnému zamestnávateľovi, 

    d)    založiť a viesť záznamovú knihu o výchovných a vzdelávacích aktivitách, 

    e)    vykonávať výchovu a vzdelávanie len školiteľmi uvedenými v schválenom vzorovom projekte výchovy a vzdelávania alebo inými školiteľmi oznámenými podľa písmena a) druhého bodu, 

    f)    vydať osvedčenie, preukaz alebo iný doklad po úspešnom overení vedomostí účastníkov, 

    g)    viesť osobitnú evidenciu vydaných osvedčení alebo preukazov. 

(14) Národný inšpektorát práce odoberie oprávnenie na výchovu a vzdelávanie, ak 

    a)    zistí závažné alebo opakujúce sa nedostatky pri vykonávaní výchovy a vzdelávania, 

    b)    zistí závažné alebo opakované porušovanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pri vykonávaní výchovy a vzdelávania, 

    c)    osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie nemá živnostenský list alebo výpis z obchodného registra s predmetom činnosti, na ktorú jej bolo vydané oprávnenie na výchovu a vzdelávanie, 

    d)    osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie, ktorá je fyzickou osobou, 

    1.    odobratím príslušného osvedčenia alebo preukazu prestala spĺňať požiadavky odbornej spôsobilosti, 

    2.    neabsolvovala aktualizačnú odbornú prípravu, 

    e)    osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie nemá odborného zástupcu s odbornou spôsobilosťou. 

(15) Platnosť oprávnenia na výchovu a vzdelávanie zaniká 

    a)    uplynutím doby, na ktorú bolo vydané, 

    b)    výmazom osoby oprávnenej na výchovu a vzdelávanie, ktorá je právnickou osobou, z obchodného registra alebo zánikom živnostenského oprávnenia, 

    c)    vyhlásením konkurzu na osobu oprávnenú na výchovu a vzdelávanie alebo zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu na oprávnenú osobu pre nedostatok majetku, 

    d)    smrťou fyzickej osoby, ktorá je osobou oprávnenou na výchovu a vzdelávanie, alebo jej vyhlásením za mŕtvu. 

(16) Národný inšpektorát práce vedie evidenciu ním vydaných a odobratých oprávnení na výchovu a vzdelávanie a zverejňuje ich zoznam. 

K § 27 

Výchova a vzdelávanie k BOZP je spravidla dlhodobý proces, ktorý kontinuálne nadväzuje na už získané vedomosti a skúsenosti a v primeranom spôsobe a rozsahu vo vzťahu k veku žiaka a študenta  

• začína v základnej škole,  
• pokračuje v rámci prípravy na povolanie na stredných a vysokých školách,  
• uplatňuje sa v rekvalifikačnom vzdelávaní,  
• realizuje sa špecifickými formami aj u zamestnávateľov.  

Takto sa buduje ucelený okruh vedomostí, zručností a správania sa (osobných kompetencií), ktoré prispievajú k pracovnému i občianskemu konaniu nespôsobujúceho ujmu vlastnému zdraviu ani zdraviu iných osôb, a to ani v práci, ani mimo nej. V odsekoch 3 až 16 zákon v zásade upravil podmienky výchovy a vzdelávania v oblasti ochrany práce pre dva okruhy, a to na 

    1.    dodávateľský spôsob výchovy a vzdelávania zamestnancov a vedúcich zamestnancov (činnosť 01.1 prílohy č. 2 k tomuto zákonu) – ide o oboznamovanie podľa § 7 ods. 1 až 5 tohto zákona – ktorý je alternatívou k preferovanému spôsobu oboznamovania vlastnými odborníkmi, príslušnými vedúcimi zamestnancami na jednotlivých stupňoch riadenia, 

    2.    odbornú prípravu zamestnancov na výkon určitých osobitných činností, napríklad obsluhu vyhradených technických zariadení, prácu s ručnou motorovou reťazovou pílou a pod., pre ktoré vzhľadom na ich rizikovosť je potrebná osobitná odborná spôsobilosť; túto odbornú prípravu zabezpečujú len osoby oprávnené na výchovu a vzdelávanie podľa § 27 tohto zákona špecializované vo svojej podnikateľskej činnosti na tento okruh poskytovaných vedomostí. 

K ods. 1 

Problematika BOZP musí byť preto, aj v súlade s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z čl. 14 dohovoru MOP č. 155 z roku 1981, predmetom výučby a výchovy na školách, aby ich absolvent mohol takto získané vedomosti neskôr uplatňovať pri výkone svojho povolania. Odborné formovanie žiakov a študentov k bezpečnému správaniu, konaniu a následne aj k BOZP musí byť v primeranom rozsahu a obsahu súčasťou všeobecnovzdelávacích predmetov, odborných predmetov a praktickej výučby na stredných a vysokých školách. Rovnako, v rámci rekvalifikácií je nevyhnutné oboznamovať ich účastníkov o problematike BOZP tak, aby absolvent poznal bezpečný a zdravý spôsob práce v novo získanej kvalifikácii. 

K ods. 2 

Účelom výchovy a vzdelávania u zamestnávateľa je zabezpečiť nielen utváranie pozitívneho vzťahu zamestnancov k ochrane svojho zdravia, ale aj predpokladov na ich aktívny prístup k tejto problematike. Systém výchovy a vzdelávania, aj so zreteľom na vzdelávanie zamestnancov podľa § 153 a nasledujúcich Zákonníka práce, musí v organizácii akceptovať potrebu výchovy a vzdelávania zamestnancov k BOZP a v sebe ju obsiahnuť.  

Jej minimálnym cieľom je zabezpečiť, aby zamestnanec získal potrebný súbor informácií, vedomostí a zručností, ktoré nevyhnutne potrebuje na bezpečný výkon ním vykonávaných pracovných činností. V rámci vzdelávania a odbornej výchovy v organizácii musia byť tiež poskytnuté informácie podľa § 7 ods. 6 tohto zákona. Odborná výchova a vzdelávanie vo vzťahu k BOZP sa  v organizácii realizuje najmä oboznamovaním a informovaním podľa § 7 tohto zákona, tematicky orientovanými školeniami, praktickým výcvikom a pod. V spojitosti s § 6 ods. 4 tohto zákona sa výchova a vzdelávanie primerane týka aj zamestnancov iných zamestnávateľov, ktorí budú vykonávať pracovné aktivity na jeho pracoviskách a v jeho priestoroch. 

K ods. 3 

Systémom výchovy a vzdelávania v oblasti ochrany práce založeným na oprávnení sa sleduje dosiahnutie vysokej odbornej úrovne zabezpečovania daných činností. Rovnako ako doteraz, za kvalitu a primeranosť oboznamovania zamestnancov podľa § 7 (aj pri dodávateľskom výkone vzdelávania) zodpovedá zamestnávateľ. 

Zákon ustanovil, že nielen samotná výchova a vzdelávanie v oblasti ochrany práce pri činnostiach uvedených v prílohy č. 2 k tomuto zákonu sa vykonáva na základe vydaného oprávnenia, ale aj organizácia tejto výchovnovzdelávacej aktivity, ak sa vykonáva dodávateľským spôsobom, prináleží tej právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá je oprávnená na túto výchovu a vzdelávanie. V rozsahu príslušného oprávnenia bude môcť oprávnená osoba zabezpečovať jednak základné školenia a tiež aj aktualizačnú odbornú prípravu podľa § 16 ods. 7, § 23 ods. 6, § 24 ods. 9 tohto zákona.  

Významnou skutočnosťou pre stredné a vysoké školy pripravujúce svojich študentov je fakt, že na túto činnosť nepotrebujú príslušné oprávnenie, inak podľa tohto ustanovenia vyžadované. Na záver tejto výučby a po overení vedomostí žiakov im škola (po splnení ďalších ustanovených predpokladov) vydá príslušné doklady o absolvovaní takého vzdelávania, napríklad preukaz. 

Zákon jednoznačne upravil podmienku, že výchovu a vzdelávanie bezpečnostných technikov a zamestnávateľov, ktorí budú po splnení ďalších podmienok môcť vykonávať úlohy bezpečnostných technikov a autorizovaných bezpečnostných technikov, môže vykonávať len  

• oprávnená škola [ktorá podľa § 23 ods. 1 písm. b) tohto zákona získala oprávnenie] alebo 
• právnická osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie. 

K ods. 4 

Zákon ustanovil základnú štruktúru podmienok na získanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie. Ide o 

    1.    odbornú spôsobilosť na činnosť, ktorá bude predmetom vzdelávania, potrebná pri riadení procesu výchovy a vzdelávania alebo priamo pri školení,  

    2.    odbornú prax najmenej tri roky v činnosti, ktorá bude predmetom vzdelávania a ktorá zabezpečuje minimálne praktické skúsenosti s danou problematikou, ak ide o školiteľa, 

    3.    lektorskú spôsobilosť, ktorá bude využitá pri efektívnom odovzdávaní informácií a vedomostí danej problematiky účastníkom vzdelávania, ak ide o školiteľa. 

Všetky podmienky musí spĺňať každý školiteľ – tá osoba, ktorá bude osobne školiť alebo iným spôsobom priamo vykonávať školenie. Školiť môže teda len osoba spĺňajúca tieto podmienky, nikto iný. 

Keď výchovu a vzdelávanie bude organizovať a/alebo vykonávať fyzická osoba, tak všetky tieto podmienky musí spĺňať táto fyzická osoba. Keď výchovu a vzdelávanie bude organizovať a/alebo vykonávať podnikajúca fyzická osoba, ktorá je zamestnávateľom, tak  

    1.    všetky tieto podmienky musí spĺňať táto fyzická osoba alebo  

    2.    musí mať najmenej jedného odborného zástupcu spĺňajúceho podmienku odbornej spôsobilosti a najmenej jedného školiteľa, ktorý spĺňa podmienku odbornej spôsobilosti, dĺžky odbornej praxe a lektorskej spôsobilosti. 

Keď výchovu a vzdelávanie bude organizovať a/alebo vykonávať právnická osoba, tak musí mať najmenej jedného odborného zástupcu spĺňajúceho podmienku odbornej spôsobilosti a najmenej jedného školiteľa, ktorý spĺňa podmienku odbornej spôsobilosti, dĺžky odbornej praxe a lektorskej spôsobilosti. 

K ods. 5 a 6 

Zákon ustanovil spôsob preukazovania odbornej spôsobilosti a lektorskej spôsobilosti. Ak zákonom vymedzenú odbornú spôsobilosť nemá žiadateľ o oprávnenie, zákon mu umožnil použiť inštitút odborného zástupcu, ktorý je zodpovedný za odborné vedenie výchovnej a vzdelávacej aktivity. Činnosť odborného zástupcu možno vykonávať len v prospech jedného držiteľa oprávnenia. Odborný zástupca musí byť  

• konateľ alebo spoločník právnickej osoby alebo 
• v pracovnom pomere k žiadateľovi o oprávnenie. 

K ods. 7 až 10 

Ustanovenia bližšie špecifikujú základnú požiadavku, ktorou je písomná žiadosť podľa odseku 3 tým, že zákonodarca určuje náležitostí žiadosti a konkretizuje doklady, ktoré musia byť k žiadosti priložené.  

Zákon vymedzil základné náležitosti vzorového projektu výchovy a vzdelávania vypracovaného pre každú činnosť samostatne, ktoré žiadateľ podľa zamerania svojho pôsobenia môže rozšíriť podľa potreby. Z hľadiska ďalších aktivít oprávnenej osoby na výchovu a vzdelávanie je potrebné dbať o aktualizáciu uvedených náležitostí, a to najmä tých, ktoré sú uvedené v odseku 13 písm. a) druhý bod. 

K ods. 11 až 16 

Národný inšpektorát má ustanovenú hraničnú lehotu 60 dní na vydanie oprávnenia. Upravená je tiež formálna stránka oprávnenia, ktoré sa vydáva na päť rokov. Ustanovenia upravili niektoré povinnosti, ktoré musí oprávnená osoba rešpektovať. Vhodné je zvýrazniť povinnosť vypracovať projekt výchovy a vzdelávania zamestnancov a vedúcich zamestnancov „šitý na mieru“ konkrétneho zamestnávateľa, konkrétnej profesnej skupiny vzdelávaných osôb a konkrétnej vzdelávacej aktivity. 

V prípade nedodržiavania ustanovených podmienok a ich zistenia je Národný inšpektorát práce povinný oprávnenie odobrať. Podľa § 7 ods. 3 písm. f) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce inšpektorát práce preveruje dodržiavanie podmienok vydaných oprávnení, osvedčení a preukazov. Inšpektor práce môže na základe výsledkov inšpekcie práce dať návrh na odobratie týchto dokladov. Zákon upravil tiež povinnosť Národného inšpektorátu práce viesť evidenciu vydaných oprávnení na výchovu a vzdelávanie a zverejniť ich zoznam. 

§ 28 

Akreditačná komisia 

(1) Akreditačná komisia zriadená podľa osobitného predpisu¹¹⁾ 

    a)    posudzuje žiadosti na vydanie 

    1.    oprávnenia na vykonávanie bezpečnostnotechnickej služby podľa § 21, 

    2.    osvedčenia autorizovaného bezpečnostného technika podľa § 24, 

    3.    oprávnenia na výchovu a vzdelávanie podľa § 27, 

    b)    preveruje na podnet žiadateľa zamietnutie žiadosti na vydanie oprávnenia na činnosť podľa § 15 a osvedčenia alebo preukazu podľa § 16. 

(2) Národný inšpektorát práce, po preverení podnetu podľa odseku 1 písm. b) akreditačnou komisiou a na jej návrh, vydá odborné stanovisko, ktoré je záväzné pre ďalší postup príslušnej oprávnenej právnickej osoby alebo osoby oprávnenej na výchovu a vzdelávanie. 

K § 28 

Ustanovenie upravilo úlohy akreditačnej komisie, ktorú ako odborný poradný orgán (§ 5 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce) zriaďuje Národný inšpektorát práce. Prvou úlohou komisie je posúdenie žiadostí o vydanie  

• oprávnenia bezpečnostnotechnickej služby (§ 21 ods. 9) a  
• oprávnenia na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce (§ 27 ods. 7 a ďalšie),  
• osvedčenia autorizovaného bezpečnostného technika (§ 24 ods. 3). 

Záver komisie sa predkladá Národnému inšpektorátu práce na účely vydania/nevydania oprávnenia či osvedčenia. Vyhodnotenie splnenia podmienok zo strany zamestnancov Národného inšpektorátu práce a závery komisie sú podkladom na vydanie/nevydanie požadovaného dokladu. 

Druhou úlohou komisie je odborné preverenie podnetu žiadateľa o vydanie oprávnenia na činnosť podľa § 15 a osvedčenia alebo preukazu podľa § 16 tohto zákona, ak oprávnená právnická osoba (podľa § 14) a oprávnená právnická osoba alebo fyzická osoba na výchovu a vzdelávanie (podľa § 27 ods. 11 a nasled.) zamietla z určitých dôvodov vydať žiadateľovi požadovaný doklad. Aj v tomto prípade je návrh komisie podkladom – odporúčaním pre vydanie odborného stanoviska Národného inšpektorátu práce. Toto odborné stanovisko v danej záležitosti je záväzným pre ďalšie konanie dotknutej oprávnenej právnickej osoby alebo osoby oprávnenej na výchovu a vzdelávanie. To znamená, že v prípade akceptovania námietok žiadateľa v podnete odborné stanovisko Národného inšpektorátu práce zaviaže dotknutú oprávnenú právnickú osobu alebo osobu oprávnenú na výchovu a vzdelávanie na vydanie požadovaného dokladu.  

Napriek tomu, že komisia má podľa § 5 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce postavenie odborného konzultanta, pri posudzovaní žiadostí a podnetov plní aj určitú úlohu vonkajšieho supervízora nad činnosťou Národného inšpektorátu práce a je zárukou objektívnosti a nestrannosti jeho zamestnancov pri vydávaní oprávnení, osvedčení alebo odborných stanovísk. Jej zloženie i činnosť by určite mali vyjadrovať a zohľadňovať širšie odborné zázemie a praktické i teoretické skúsenosti v oblasti ochrany práce.  

§ 29 

Kontrolná činnosť orgánov
zastupujúcich zamestnancov 

Odborové orgány a iné orgány zastupujúce zamestnancov kontrolujú plnenie úloh zamestnávateľov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Na plnenie týchto úloh si môžu vytvoriť vlastný systém kontroly. 

K § 29 

Z doterajšej právnej úpravy zákon prebral s menšou modifikáciou týkajúcou sa nahradenia pojmu „iné organizácie“ pojmom „iné orgány“ ustanovenie upravujúce možnosť vytvorenia kontrolného systému v oblasti BOZP zo strany odborových orgánov a iných orgánov zastupujúcich zamestnancov. Zákon umožnil, aby príslušné orgány organizácií zastupujúcich záujmy zamestnancov (odbory, zamestnanecké rady alebo iné organizácie tam, kde uvedené organizácie neexistujú, napríklad v družstvách) kontrolovali zamestnávateľov pri plnení ich úloh v oblasti BOZP.  

Kontrola, ktorú vykonáva odborový orgán nad stavom BOZP podľa § 149 Zákonníka práce u zamestnávateľa, u ktorého je založená odborová organizácia, je súčasťou organizovaného systému kontroly v tejto oblasti. Tieto oprávnenia umožňujú odborovým orgánom významne vplývať na vytváranie a udržiavanie bezpečnejších a zdravších pracovných podmienok. 

§ 30 

Splnomocňovacie ustanovenia 

(1) Všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ustanovia 

    a)    podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností a na obsluhu niektorých technických zariadení, 

    b)    podrobnosti o požiadavkách a rozsahu výchovnej a vzdelávacej činnosti, o projekte výchovy a vzdelávania, vedení predpísanej dokumentácie, overovaní znalostí účastníkov výchovnej a vzdelávacej činnosti, 

    c)    technické zariadenia, ktoré sa považujú za vyhradené technické zariadenia. 

(2) Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky po dohode so Štatistickým úradom Slovenskej republiky, ustanoví vzor záznamu o registrovanom pracovnom úraze, ktorý bude obsahovať klasifikačné prvky podľa osobitného predpisu.³¹⁾ 

(3) Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, ustanoví 

    a)    podrobnosti o rozsahu a náplni výkonu pracovnej zdravotnej služby, o zložení tímu odborníkov, ktorí ju vykonávajú, a o požiadavkách na ich odbornú spôsobilosť, 

    b)    spôsob hlásenia, registrácie a evidencie choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania. 

K § 30 

Zákonodarca upravil aj splnomocňovacie ustanovenia, pretože viaceré okruhy problémov a špecifické otázky BOZP zákon upravuje len rámcovo s tým, že podrobnejšia právna úprava bude realizovaná vykonávacími právnymi úpravami. Nad rámec splnomocňovacieho ustanovenia, ale v súlade s čl. 120 Ústavy Slovenskej republiky, bude nevyhnutné pripraviť aj ďalšie právne predpisy. Tento zákon zrušil zákon NR SR č. 330/1996 Z. z., tým súčasne stratia zákonnú oporu aj príslušné nariadenia vlády Slovenskej republiky a vyhlášky vydané na základe jeho splnomocňovacieho ustanovenia (§ 16 ods. 1 a 3). Preto je potrebné pripraviť nové právne úpravy, ktoré budú vykonávať zákon (čl. 120 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) a budú tiež formou aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky (čl. 120 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) podľa zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a budú transformovať príslušné smernice EÚ v oblasti ochrany bezpečnosti a zdravia zamestnancov pri práci. Nové nariadenia vlády SR budú obsahovo podobné ako súčasné nariadenia vlády SR upravujúce rovnako vymedzený vecný okruh otázok. 

Nadväzne na tento zákon a v súlade so splnomocňovacími ustanoveniami odseku 1 písm. a) a c) MPSVR SR pripravuje vyhlášku ustanovujúcu požiadavky na zaistenie BOZP pri používaní vyhradených technických zariadení, ktorá nahradí súčasnú vyhlášku MPSVR SR č. 718/2002 Z. z. 

Širší okruh podrobností týkajúcich sa zdravých pracovných podmienok a ochrany zdravia zamestnancov pred rôznymi škodlivými faktormi rieši nový zákon č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve, ktorý tiež obsahuje splnomocnenia na prípravu ich nových úprav – ide o rozsiahly súbor viac ako 15 nových právnych predpisov.  

Široko koncipované ustanovenie odseku 1 písm. a) umožňuje Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny SR v blízkej budúcnosti vydať vyhlášky upravujúce požiadavky z hľadiska ochrany života a zdravia v širšom okruhu tém, napríklad na lesné práce, na používanie motorových vozidiel, na prevádzku kotolní, na pracoviská, na používanie vyhradených technických zariadení a pod. Ide o prehodnotenie 14 úprav a vyhlášok bývalého Slovenského úradu bezpečnosti práce a Úradu bezpečnosti práce Slovenskej republiky, ktoré neboli doteraz zrušené a o ich prípadnú náhradu. Dôvodom na prípravu vyhlášok je potreba prekonania vážnych nedostatkov v stave určitých zariadení a chybného konania zamestnancov obsluhujúcich určité stroje, zariadenia alebo vykonávajúcich určité činnosti, ktoré bývajú častejšou príčinou vzniku pracovných úrazov. Sprísnenie kritérií v tejto oblasti je v súlade s čl. 11 písm. a) dohovoru MOP č. 155 z roku 1981. Zákon budú vykonávať aj niektoré novo pripravované právne predpisy, ktoré nadobudnú účinnosť k 1. júlu 2006.  

Zákon tiež splnomocňuje Ministerstvo zdravotníctva SR na vydanie vyhlášky, ktorá v intenciách dohovoru MOP č. 161 z roku 1985 a odporúčania MOP č. 171 z roku 1985 ustanoví požiadavky na výkon pracovnej zdravotnej služby, na zloženie tímu odborníkov, ktorí ju budú vykonávať a tiež podrobnosti požiadaviek na ich odbornú spôsobilosť. To sa týka aj otázok hlásenia, registrácie a evidencie chorôb z povolania a ohrozenia chorobou z povolania. 

TRETIA ČASŤ
TRANSFORMÁCIA
TECHNICKEJ INŠPEKCIE 

§ 31 

Spôsob založenia 

(1) Technická inšpekcia zriadená podľa doterajších predpisov ako príspevková organizácia na overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti vyhradených technických zariadení a technických zariadení sa transformuje na Technickú inšpekciu, akciovú spoločnosť (ďalej len „akciová spoločnosť“). 

(2) Zakladateľom akciovej spoločnosti podľa odseku 1 je štát; v jeho mene koná Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Zakladateľskú listinu a stanovy akciovej spoločnosti schvaľuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. 

(3) Založenie, vznik, postavenie a právne pomery akciovej spoločnosti upravuje Obchodný zákonník, ak tento zákon neustanovuje inak. Osobitný predpis³²⁾ sa pri založení a vzniku akciovej spoločnosti nepoužije. 

§ 32 

Predmet vkladu 

(1) Na založenie akciovej spoločnosti sa použije majetok štátu v správe štátnej príspevkovej organizácie Technická inšpekcia. 

(2) Predmetom nepeňažného vkladu do akciovej spoločnosti je majetok štátu v správe štátnej príspevkovej organizácie Technická inšpekcia, ktorý sa na účely tohto zákona považuje za podnik podľa § 5 a § 59 ods. 4 Obchodného zákonníka. Ustanovenia o prechode záväzku a možnosti podať odpor podľa § 477 ods. 3 a § 478 Obchodného zákonníka sa nepoužijú. 

§ 33 

Určenie hodnoty nepeňažného vkladu 

(1) Hodnota nepeňažného vkladu do akciovej spoločnosti sa určí znaleckým posudkom vypracovaným ku dňu založenia akciovej spoločnosti ako všeobecná hodnota vkladaného majetku. 

(2) Hodnota nepeňažného vkladu do akciovej spoločnosti určená podľa odseku 1 je peňažným vyjadrením súčtu hodnoty vkladu do jej základného imania a hodnoty rezervného fondu vytvoreného dňom jej vzniku. 

§ 34 

Prechod vlastníckeho práva
a práv a povinností z pracovnoprávnych
a iných vzťahov 

(1) K návrhu na zápis akciovej spoločnosti do obchodného registra sa neprikladá doklad o splatení nepeňažného vkladu pred vznikom akciovej spoločnosti. 

(2) Vlastnícke právo k nepeňažnému vkladu prechádza na akciovú spoločnosť dňom jej vzniku. Ku dňu vzniku akciovej spoločnosti je zakladateľ povinný odovzdať a akciová spoločnosť je povinná prevziať veci zahrnuté do nepeňažného vkladu. 

(3) O odovzdaní a prevzatí vecí zahrnutých do nepeňažného vkladu sa spíše zápisnica podpísaná oboma stranami; ustanovenia o povinnosti zaplatiť hodnotu nepeňažného vkladu, o správe vkladu a o prechode vlastníckeho práva podľa § 59 ods. 2, § 60 a § 483 Obchodného zákonníka sa nepoužijú. 

(4) Dňom vzniku akciovej spoločnosti na ňu prechádzajú práva a povinnosti vrátane neukončených prípadov výkonu činnosti a neuhradených pohľadávok voči tretím stranám vyplývajúce z právnych vzťahov, ako aj práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov k zamestnancom. 

§ 35 

Predmet podnikania 

(1) Akciová spoločnosť overuje plnenie požiadaviek bezpečnosti technických zariadení podľa § 14 tohto zákona. 

(2) Akciová spoločnosť môže vykonávať aj iné činnosti za podmienok ustanovených Obchodným zákonníkom. 

§ 36 

Základné imanie, rezervný fond a akcie 

(1) Základné imanie akciovej spoločnosti pri jej vzniku tvorí hodnota nepeňažného vkladu znížená o hodnotu rezervného fondu; ustanovenie o základnom imaní podľa § 58 ods. 1 Obchodného zákonníka sa nepoužije. 

(2) Rezervný fond akciovej spoločnosti pri jej vzniku tvorí 5 % z hodnoty nepeňažného vkladu do majetku spoločnosti. 

(3) Akcie akciovej spoločnosti znejú na meno a majú podobu zaknihovaného cenného papiera; zmena ich podoby alebo formy sa zakazuje. 

§ 37 

Dňom vzniku akciovej spoločnosti zaniká štátna príspevková organizácia Technická inšpekcia. 

K § 31 až § 37 

Zákon upravil základné podmienky na transformáciu právnej formy organizácie Technická inšpekcia, a to z príspevkovej organizácie na akciovú spoločnosť. Transformácia vyplýva z § 21 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ktorý upravuje kritériá pre existenciu príspevkových organizácií. U Technickej inšpekcii je tržbami pokrytá prevažná časť nákladov, a preto je potrebná jej transformácia na iný typ organizácie. 

Vlastná transformácia prebehne v súlade s podmienkami a krokmi transformácie vymedzenými v materiály „Návrh na transformáciu Technickej inšpekcie na akciovú spoločnosť“, ktorý na rokovaní dňa 28. septembra 2005 schválila vláda Slovenskej republiky. Celý majetok novej organizácie Technická inšpekcia, akciová spoločnosť, bude vo vlastníctve štátu. 

Technická inšpekcia, a. s. je založená na overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení podľa § 14 tohto zákona, môže však podľa § 35 ods. 2 tohto zákona a zakladateľskej listiny vykonávať aj iné činnosti za podmienok ustanovených Obchodným zákonníkom. 

ŠTVRTÁ ČASŤ
SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA 

§ 38 

(1) Ak zamestnávateľ a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, plnia povinnosti ustanovené týmto zákonom a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci spôsobom alebo postupom upraveným v slovenskej technickej norme, toto plnenie sa považuje za splnenie požiadaviek na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci; tieto povinnosti možno splniť aj iným preukázateľne primeraným spôsobom. 

(2) Zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť, zamestnanci zamestnávateľa, ktorí vykonávajú preventívne a ochranné služby, zamestnanci fyzickej osoby a právnickej osoby, ktoré vykonávajú preventívne a ochranné služby dodávateľským spôsobom, a zamestnanci oprávnenej právnickej osoby sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva podľa osobitných predpisov,²⁶⁾ o ktorých sa dozvedeli v súvislosti s vykonávaním oprávnení a úloh podľa tohto zákona, ak to tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, alebo povinnosti mlčanlivosti ich nezbaví dotknutá osoba. 

(3) Vo všetkých ustanoveniach právnych predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa slová „Technická inšpekcia“ v príslušnom tvare nahrádzajú slovami „oprávnená právnická osoba“ v príslušnom tvare. 

K § 38 

Zákonodarca tu upravil niektoré opatrenia vzťahujúce sa k určitým špecifickým otázkam. 

K ods. 1 

Výlučná zodpovednosť zamestnávateľa za ochranu bezpečnosti a zdravia zamestnancov pri práci i filozofia práva EÚ v tejto oblasti vyžadujú, aby zamestnávateľovi bol vytvorený priestor pri výbere primeraných a účinných konkrétnych opatrení v oblasti BOZP, a to samozrejme takých, aby boli naplnené základné povinnosti ustanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi. Zákon preto prevzal z doterajšej právnej úpravy zaužívané vykonávanie povinností v oblasti BOZP. Zákon zamestnávateľom umožnil ich realizáciu zabezpečiť 

• spôsobom alebo postupom uvedeným v Slovenskej technickej norme, ak sú tam obsiahnuté, alebo  
• iným primeraným spôsobom podľa povahy konkrétnych pracovných podmienok a potrieb konkrétneho zamestnávateľa.  

Primeranosť opatrení sa vníma prostredníctvom úrovne BOZP, ktorá sa daným opatrením dosiahne v porovnaní s opatreniami upravenými v Slovenských technických normách.  

K ods. 2 

V spojitosti so zabezpečovaním rôznych úloh v oblasti BOZP u zamestnávateľa väčším okruhom osôb, a to aj z externého prostredia, je potrebné zabezpečiť ochranu zamestnávateľovho obchodného tajomstva. Zákon preto ustanovil povinnosť mlčanlivosti o skutočnostiach tvoriacich predmet obchodného tajomstva.  

Obchodné tajomstvo podľa § 17 zákona č. 513/1991 Z. z. Obchodný zákonník tvoria všetky skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace s podnikom, ktoré majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu, nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, majú byť podľa vôle podnikateľa utajené a podnikateľ zodpovedajúcim spôsobom ich utajenie zabezpečuje. Podnikateľ má výlučné právo (§ 18 Obchodného zákonníka) s týmto tajomstvom nakladať, najmä udeliť dovolenie na jeho využitie a určiť podmienky takého využitia. 

K ods. 3 

Ustanovenie premietlo zmeny vyplývajúce z nového vecného riešenia subjektov na overovanie plnenia bezpečnosti technických zariadení v tomto zákone do príslušných právnych predpisov. Prakticky ide len o vyhlášku MPSVR SR č. 718/2002 Z. z. na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení. Táto zmena súvisí s diverzifikáciou činností podľa § 14 tohto zákona medzi viac subjektov.  

§ 39 

Prechodné ustanovenia 

(1) Oprávnenou právnickou osobou na overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení podľa § 14 je do 31. decembra 2006 Technická inšpekcia, akciová spoločnosť. 

(2) Podmienky podľa § 14 ods. 3 sa u Technickej inšpekcie, akciovej spoločnosti, považujú za splnené do 31. decembra 2006. 

(3) Osvedčenie bezpečnostného technika vydané do 30. júna 2006 stráca platnosť 31. decembra 2007, ak bezpečnostný technik neabsolvoval aktualizačnú odbornú prípravu podľa § 23 ods. 6. 

(4) Fyzická osoba s osvedčením bezpečnostného technika vydaným do 30. júna 2006 môže vykonávať činnosť autorizovaného bezpečnostného technika na základe osvedčenia vydaného Národným inšpektorátom práce aj bez vykonania skúšky podľa § 24, ak do 30. júna 2006 sústavne najmenej päť rokov vykonávala úlohy bezpečnostného technika u zamestnávateľa, ktorý vykonáva činnosť podľa prílohy č. 1, a absolvovala aktualizačnú odbornú prípravu podľa § 24 ods. 9 najneskôr do 31. decembra 2007. 

(5) Osvedčenie a preukaz vydané do 30. júna 2006 sa považujú za osvedčenie a preukaz podľa § 16, ak fyzická osoba, ktorá má osvedčenie alebo preukaz, absolvovala aktualizačnú odbornú prípravu podľa § 16 ods. 4; inak osvedčenie alebo preukaz stráca platnosť najneskôr 30. apríla 2008. 

(6) Oprávnenia na činnosť, ktorými sú odborné prehliadky, odborné skúšky a opravy vyhradeného technického zariadenia a plnenie tlakovej nádoby na dopravu plynov vrátane plnenia nádrže motorového vozidla plynom vydané podľa doterajších predpisov do 30. júna 2006, strácajú platnosť najneskôr 31. decembra 2007. 

(7) Oprávnenie na výchovu a vzdelávanie stráca platnosť 

    a)    31. augusta 2006, ak bolo vydané podľa doterajších predpisov do 31. decembra 1996, 

    b)    31. decembra 2006, ak bolo vydané podľa doterajších predpisov od 1. januára 1997 do 31. decembra 1997, 

    c)    30. apríla 2007, ak bolo vydané podľa doterajších predpisov od 1. januára 1998 do 31. decembra 1998, 

    d)    31. augusta 2007, ak bolo vydané podľa doterajších predpisov od 1. januára 1999 do 31. decembra 2000, 

    e)    31. decembra 2007, ak bolo vydané podľa doterajších predpisov od 1. januára 2001 do 31. decembra 2002, 

    f)    30. apríla 2008, ak bolo vydané podľa doterajších predpisov od 1. januára 2003 do 30. júna 2006. 

(8) Oprávnenie na výchovu a vzdelávanie odborných pracovníkov bezpečnosti práce vydané do 30. júna 2006 stráca platnosť 31. augusta 2006. 

(9) Oprávnenie na poradenstvo v oblasti ochrany práce vydané podľa doterajších predpisov stráca platnosť 1. júla 2006. 

K § 39 

Zákonodarca v prechodnom ustanovení upravil dva okruhy problémov, a to 

• overovanie plnenia bezpečnosti technických zariadení podľa § 14 tohto zákona Technickou inšpekciou, a. s., 
• prechodné obdobie na získanie oprávnení, osvedčení a preukazov na výkon aktivít podľa tohto zákona. 

Zákon časovo ohraničil platnosť oprávnení, osvedčení a preukazov vydaných podľa doterajších predpisov tak, že budú postupne – v určených časových horizontoch – nahradené novými podľa tohto zákona. 

K ods. 1 a 2 

Zákonom sa upravilo prechodné obdobie do konca roka 2006, v ktorom bude úlohy oprávnenej právnickej osoby podľa § 14 tohto zákona vykonávať výlučne Technická inšpekcia, a. s. Zákon ustanovil predpoklad, že podmienky na získanie oprávnenia na overovanie plnenia bezpečnosti technických zariadení Technická inšpekcia, a. s. spĺňa do konca roka 2006.  

K ods. 3 

Zákon vymedzil časový horizont do 31. decembra 2007, od ktorého bude platiť osvedčenie bezpečnostného technika vydané do 30. júna 2006 len vtedy, ak jeho nositeľ absolvuje od 1. júla 2006 (najneskôr však do 31. decembra 2007) aktualizačnú odbornú prípravu. Vykonaním tejto aktualizačnej prípravy začne plynúť cyklus päťročných intervalov, ku koncu ktorých budú bezpečnostní technici musieť opäť absolvovať aktualizačnú odbornú prípravu.  

Ak bezpečnostný technik neabsolvuje uvedenú odbornú prípravu, od 1. januára 2008 jeho osvedčenie nebude platné. Tento princíp, samozrejme, platí aj pre ďalšie obdobia päťročného cyklu. 

K ods. 4 

Úlohy bezpečnostného technika podľa doterajších predpisov v organizácii často plnia zamestnanci s dlhoročnou praxou, ktorí absolvovali rôznu odbornú prípravu. Zákonodarca upravil možnosť, aby bezpečnostní technici, ktorí  

• majú oprávnenie bezpečnostného technika získané do 30. júna 2006 a 
• do 30. júna 2006 najmenej päť rokov sústavne vykonávali činnosť bezpečnostného technika u zamestnávateľa s OKEČ-om uvedeným v prílohe č. 1, a  
• najneskôr do 31. decembra 2007 absolvovali odbornú aktualizačnú prípravu  

aj bez vykonania skúšky podľa § 24 ods. 1 a po podaní žiadosti na Národnom inšpektoráte práce mohli získať osvedčenie autorizovaného bezpečnostného technika, a tak mohli naďalej vykonávať činnosť autorizovaného bezpečnostného technika. 

K ods. 5 

Zákon v rovnakom zmysle vymedzil platnosť osvedčenia a preukazu (ktoré boli vydané do 30. júna 2006) najneskôr do 30. apríla 2008, keď ustanovil, že na účely § 16 tohto zákona budú takéto osvedčenia a preukazy platné aj od 1. mája 2008, ak ich majiteľ absolvuje aktualizačnú odbornú prípravu podľa § 16 ods. 4 tohto zákona najneskôr do 30. apríla 2008. Cyklus päťročnej aktualizačnej odbornej prípravy platí aj tu, a to aj s podmienkou straty platnosti osvedčenia alebo preukazu v prípade jej neabsolvovania. 

K ods. 6 

Tento zákon neupravil požiadavku, že ten, kto chce vyrábať, montovať, rekonštruovať a vykonávať údržbu vyhradených technických zariadení, môže robiť tieto činnosti len na základe oprávnenia, tak ako to bolo podľa doterajšej právnej úpravy. Preto aj tieto oprávnenia, vydané podľa doterajších predpisov, sa stávajú od 1. júla 2006 bezpredmetné.  

K ods. 7 

Všetky ďalšie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie vydané podľa doterajších predpisov stratia platnosť v termínoch uvedených v tomto ustanovení. Účelom časového rozvrstvenia dátumu straty ich platnosti je zabezpečiť časový priestor a pripraviť personálne kapacity na vydanie nových oprávnení podľa tohto zákona.  

K ods. 8 

Zákon zrušil platnosť oprávnení vydaných podľa doterajších predpisov na vykonávanie poradenstva, pretože toto poradenstvo budú v budúcnosti vykonávať oprávnené osoby na výkon bezpečnostnotechnickej služby a na výkon pracovnej zdravotnej služby, resp. bezpečnostní technici a autorizovaní bezpečnostní technici. 

§ 40 

Týmto zákonom sa preberá právny akt Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedený v prílohe č. 3. 

K § 40 

V súlade s legislatívnymi pravidlami vlády Slovenskej republiky sa v ustanovení označila do tohto zákona transformovaná smernica Rady 89/391/EHS o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a zdravia pracovníkov pri práci. K slovenskej jazykovej mutácii tejto smernice sa možno dostať napríklad na internetových stránkach Európskej únie (napríklad na adrese http://europa.eu.int). 

§ 41 

Zrušujú sa: 

    1.    zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení zákona č. 95/2000 Z. z., zákona č. 158/2001 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z. a zákona č. 479/2005 Z. z., 

    2.    vyhláška Slovenského úradu bezpečnosti práce a Slovenského banského úradu č. 111/1975 Zb. o evidencii a registrácii pracovných úrazov a o hlásení prevádzkových nehôd (havárií) a porúch technických zariadení v znení vyhlášky Slovenského úradu bezpečnosti práce a Slovenského banského úradu č. 483/1990 Z. z., 

    3.    vyhláška Slovenského úradu bezpečnosti práce č. 66/1989 Zb. na zaistenie bezpečnosti technických zariadení v jadrovej energetike v znení vyhlášky č. 31/1991 Zb. 

K § 41 

Vo väzbe na prijatie tohto zákona zákonodarca zrušil uvedené tri právne úpravy. 

Ďalšia činnosť orgánov inšpekcie práce, konkrétne miestne príslušných inšpektorátov práce, v organizáciách prevádzkujúcich jadrové zariadenia a pod. bude vykonávaná v zmysle právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie BOZP a ďalších predpisov, ktoré sú v pôsobnosti týchto orgánov podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a podľa ich kompetencií vymedzených citovaným zákonom. Dozor nad jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení, rovnako ako doteraz, bude vykonávať Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky. 

Čl. II 

Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení zákona č. 231/1992 Zb., zákona č. 600/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 132/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 200/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 216/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 290/1996 Z. z., zákona č. 288/1997 Z. z., zákona č. 379/1997 Z. z., zákona č. 70/1998 Z. z., zákona č. 76/1998 Z. z., zákona č. 126/1998 Z. z., zákona č. 129/1998 Z. z., zákona č. 140/1998 Z. z., zákona č. 143/1998 Z. z., zákona č. 144/1998 Z. z., zákona č. 161/1998 Z. z., zákona č. 178/1998 Z. z., zákona č. 179/1998 Z. z., zákona č. 194/1998 Z. z., zákona č. 263/1999 Z. z., zákona č. 264/1999 Z. z., zákona č. 119/2000 Z. z., zákona č. 142/2000 Z. z., zákona č. 236/2000 Z. z., zákona č. 238/2000 Z. z., zákona č. 268/2000 Z. z., zákona č. 338/2000 Z. z., zákona č. 223/2001 Z. z., zákona č. 279/2001 Z. z., zákona č. 488/2001 Z. z., zákona č. 554/2001 Z. z., zákona č. 261/2002 Z. z., zákona č. 284/2002 Z. z., zákona č. 506/2002 Z. z., zákona č. 190/2003 Z. z., zákona č. 219/2003 Z. z., zákona č. 245/2003 Z. z., zákona č. 423/2003 Z. z., zákona č. 515/2003 Z. z., zákona č. 586/2003 Z. z., zákona č. 602/2003 Z. z., zákona č. 347/2004 Z. z., zákona č. 350/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 420/2004 Z. z., zákona č. 533/2004 Z. z., zákona č. 544/2004 Z. z., zákona č. 578/2004 Z. z., zákona č. 624/2004 Z. z., zákona č. 650/2004 Z. z., zákona č. 656/2004 Z. z., zákona č. 725/2004 Z. z., zákona č. 8/2005 Z. z., zákona č. 93/2005 Z. z., zákona č. 331/2005 Z. z., zákona č. 340/2005 Z. z., zákona č. 351/2005 Z. z., zákona č. 470/2005 Z. z., zákona č. 473/2005 Z. z., zákona č. 491/2005 Z. z., zákona č. 555/2005 Z. z. a zákona č. 567/2005 Z. z. sa mení a dopĺňa takto: 

1. V § 3 ods. 1 písm. d) bode 1 sa na konci pripájajú tieto slová: „a zdravotníckych pracovníkov v pracovnej zdravotnej službe,^2b)“. 

Poznámka pod čiarou k odkazu 2b znie: 

    „2b)    Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“. 

2. V § 3 sa odsek 2 dopĺňa písmenom zu, ktoré znie: 

    „zu)    overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení.^2b)“. 

3. V prílohe č. 2 – VIAZANÉ ŽIVNOSTI v SKUPINE 202 – Výroba strojov a prístrojov všeobecná a pre určité hospodárske odvetvia Živnosť poradové číslo 2 znie: 

„2.    Opravy, odborné prehliadky a odborné skúšky vyhradených technických zariadení	1.    oprávnenie	§ 15 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov
	2.    doklad o odbornej spôsobilosti	§ 15 ods. 9 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov“.
4. V prílohe č. 2 – VIAZANÉ ŽIVNOSTI v SKUPINE 202 – Výroba strojov a prístrojov všeobecná a pre určité hospodárske odvetvia Živnosť poradové číslo 5 znie:
„5.    Projektovanie a konštruovanie vyhradených technických zariadení elektrických	osvedčenie	§ 24 ods. 1 vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 718/2002 Z. z. na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení“.
5. V prílohe č. 2 – VIAZANÉ ŽIVNOSTI v SKUPINE 202 – Výroba strojov a prístrojov všeobecná a pre určité hospodárske odvetvia sa vypúšťa živnosť pod por. č. 6.
6. V prílohe č. 2 – VIAZANÉ ŽIVNOSTI v SKUPINE 213 – Stavebníctvo Živnosť sa dopĺňa poradovým číslom 18b, ktoré znie:
„18b.    Vykonávanie činnosti koordinátora bezpečnosti	1.    vysokoškolské vzdelanie stavebného alebo architektonického smeru alebo odborné stredoškolské vzdelanie stavebného smeru a najmenej tri roky praxe v odbore alebo      2.    osvedčenie autorizovaného bezpečnostného technika	§ 22 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 5 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 510/2001 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisko v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 282/2004 Z. z.“.
7. V prílohe č. 2 – VIAZANÉ ŽIVNOSTI v SKUPINE 214 – Ostatné Živnosť poradové číslo 22 znie:
„22.    Poradenstvo, výchova a vzdelávanie v oblasti ochrany práce *)	oprávnenie	§ 5 ods. 7 zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov *) len v oblasti pôsobnosti dozoru štátnej banskej správy“.
8. V prílohe č. 2 – VIAZANÉ ŽIVNOSTI v SKUPINE 214 – Ostatné Živnosť sa za poradové číslo 22 vkladá poradové číslo 22a, ktoré znie:
„22a.    Výchova a vzdelávanie v oblasti ochrany práce	oprávnenie	§ 27 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov
9. V prílohe č. 2 – VIAZANÉ ŽIVNOSTI v SKUPINE 214 – Ostatné Živnosť poradové číslo 54 znie:
„54.        Bezpečnostnotechnická služba	1.    oprávnenie	§ 21 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov
	2.    osvedčenie bezpečnostného technika	§ 23 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov
	3.    osvedčenie autorizovaného bezpečnostného technika	§ 24 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov“.
10. V prílohe č. 2 – VIAZANÉ ŽIVNOSTI v SKUPINE 214 – Ostatné Živnosť sa za poradové číslo 54 vkladajú poradové čísla 54a, 54b, 54c, ktoré znejú:
„54a.     Bezpečnostný technik	osvedčenie bezpečnostného technika	§ 23 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov
54b.     Autorizovaný bezpečnostný technik	osvedčenie autorizovaného bezpečnostného technika	§ 24 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov
54c.    Pracovná zdravotná služba	oprávnenie	§ 21 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K čl. II 

V zákone č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov sa upravili právne inštitúty uvedené ako viazané činnosti v prílohe č. 2 vo väzbe na tento zákon. 

V spojitosti s úpravou pracovnej zdravotnej služby podľa § 26 tohto zákona sa doplnilo ustanovenie § 3 ods. 1 písm. c) bod 1 zákona č. 455/1991 Zb. o zdravotníckych pracovníkov, ktorí vykonávajú pracovnú zdravotnú službu. Týmto doplnením sa umožnilo zdravotníckym pracovníkom vykonávať viazanú živnosť uvedenú v prílohe č. 2 živnostenského zákona pod poradovým číslom 54c. Pracovná zdravotná služba. 

Doplnením ustanovenia § 3 ods. 2 živnostenského zákona sa spod režimu tohto zákona vyňala činnosť oprávnenej právnickej osoby podľa § 14 tohto zákona pri overovaní plnenia bezpečnosti technických zariadení. Na činnosť oprávnenej právnickej osoby podľa citovaného § 14 tohto zákona nie je potrebný živnostenský list, ale len oprávnenie Národného inšpektorátu práce. 

Týmto zákonom sa v skupine viazaných živností (príloha č. 2 živnostenského zákona) vecne i so zreteľom na legislatívne zmeny precizujú živnosti poradové číslo 2 a 4. 

Týmto zákonom sa do prílohy č. 2 živnostenského zákona doplnila viazaná živnosť poradové číslo 18b Vykonávanie činnosti koordinátora bezpečnosti podľa platnej právnej úpravy minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadaviek na stavenisku (v súčasnosti nariadenie vlády SR č. 510/2001 Z. z. v znení nariadenia vlády SR č. 282/2004 Z. z.). 

Týmto zákonom sa v skupine viazaných živností (príloha č. 2 živnostenského zákona) 

1.    oddelila živnosť poradové číslo 22, ktorá bude vykonávaná len v organizáciách v pôsobnosti štátnej banskej správy,  

2.    upravila obdobná živnosť 22a. Výchova a vzdelávanie v oblasti ochrany práce, ktorá bude vykonávaná v ostatných sektoroch mimo pôsobnosti štátnej banskej správy,  

3.    precizuje živnosť poradové číslo 54. vo vzťahu k ustanoveniu § 21 ods. 8 tohto zákona a 

4.    novo sa upravili živnosti poradové čísla 54a. Bezpečnostný technik, 54b. Autorizovaný bezpečnostný technik a 54c. Pracovná zdravotná služba, ktoré vyplývajú z ich právnej úpravy v ustanoveniach § 23, § 24 a § 26 tohto zákona. 

Pri jednotlivých živnostiach sa vymedzili doklady podľa ustanovení tohto zákona, ktoré sú nevyhnutné na vydanie živnostenského oprávnenia. 

Čl. III 

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. Z. o správnych poplatkoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 224/1996 Z. z., zákona č. 70/1997 Z. z., zákona č. 1/1998 Z. z., zákona č. 232/1999 Z. z., zákona č. 3/2000 Z. z., zákona č. 142/2000 Z. z., zákona č. 211/2000 Z. z., zákona č. 468/2000 Z. z., zákona č. 553/2001 Z. z., zákona č. 96/2002 Z. z., zákona č. 118/2002 Z. z., zákona č. 215/2002 Z. z., zákona č. 237/2002 Z. z., zákona č. 418/2002 Z. z., zákona č. 457/2002 Z. z., zákona č. 465/2002 Z. z., zákona č. 477/2002 Z. z., zákona č. 480/2002 Z. z., zákona č. 190/2003 Z. z., zákona č. 217/2003 Z. z., zákona č. 245/2003 Z. z., zákona č. 450/2003 Z. z., zákona č. 469/2003 Z. z., zákona č. 583/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 199/2004 Z. z., zákona č. 204/2004 Z. z., zákona č. 347/2004 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona č. 434/2004 Z. z., zákona č. 533/2004 Z. z., zákona č. 541/2004 Z. z., zákona č. 572/2004 Z. z., zákona č. 578/2004 Z. z., zákona č. 581/2004 Z. z., zákona č. 633/2004 Z. z., zákona č. 653/2004 Z. z., zákona č. 656/2004 Z. z., zákona č. 725/2004 Z. z., zákona č. 5/2005 Z. z., zákona č. 8/2005 Z. z., zákona č. 15/2005 Z. z., zákona č. 93/2005 Z. z., zákona č. 171/2005 Z. z., zákona č. 308/2005 Z. z., zákona č. 331/2005 Z. z., zákona č. 341/2005 Z. z., zákona č. 342/2005 Z. z., zákona č. 473/2005 Z. z., zákona č. 491/2005 Z. z., zákona č. 538/2005 Z. z., zákona č. 558/2005 Z. z., zákona č. 572/2005 Z. z., zákona č. 573/2005 Z. z., zákona č. 610/2005 Z. z., zákona č. 14/2006 Z. z., zákona č. 15/2006 Z. z. a zákona č. 24/2006 Z. z. sa mení takto: 

1. V prílohe k zákonu č. 145/1995 Z. z. v časti XIII Bezpečnosť práce a technické zariadenia položka 202 znie: 

„Položka 202 

    a)    Vydanie oprávnenia právnickej osobe na vykonávanie bezpečnostnotechnickej
služby⁴²⁾    5 000 Sk 

    b)    Vydanie oprávnenia fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a podnikateľom na vykonávanie
bezpečnostnotechnickej služby⁴²⁾     2 500 Sk 

    c)    Vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce právnickej osobe⁴²⁾     5 000 Sk 

    d)    Vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce fyzickej osobe,⁴²⁾
ktorá je zamestnávateľom a podnikateľom     2 500 Sk 

    e)    Vydanie osvedčenia autorizovanému bezpečnostnému technikovi⁴²⁾    1 000 Sk 

    f)    Vydanie povolenia zamestnávateľovi na výkon ľahkých prác fyzickými osobami, ktoré
nedovŕšili 15 rokov veku podľa Zákonníka práce⁴²⁾    500 Sk
 

2. V poznámke pod čiarou k odkazu 42 sa citácia „§ 4 ods. 1 písm. i) a § 6 písm. d) zákona č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov“ nahrádza citáciou „Zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov“. 

K čl. III  

Zmenila sa položka 202 Bezpečnosť práce a technické zariadenia, v rámci ktorej sa rozširujú spoplatnené úkony podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce, ktoré vykonáva Národný inšpektorát práce podľa § 6 ods. 1 v nadväznosti na jeho vecnú pôsobnosť pri vydávaní oprávnení a osvedčenia podľa § 21 ods. 9, § 24 ods. 7 a § 27 ods. 3 tohto zákona.  

Do tejto položky pribudol aj nový spoplatnený úkon – vydávanie povolenia na ľahké práce deťmi mladšími ako 15 rokov. Tento úkon vykonáva inšpektorát práce podľa § 7 ods. 3 písm. d) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce v spojitosti s § 11 ods. 5 Zákonníka práce. 

Zvýšili sa tiež sumy jednotlivých správnych poplatkov a so zreteľom na ostatné aktuálne legislatívne zmeny sa príslušne zmenila aj citácia poznámky pod čiarou. 

Čl. IV 

Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení zákona č. 165/2002 Z. z., zákona č. 408/2002 Z. z., zákona č. 413/2002 Z. z., zákona č. 210/2003 Z. z., zákona č. 461/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 82/2005 Z. z., zákona č. 131/2005 Z. z., zákona č. 244/2005 Z. z. a zákona č. 570/2005 Z. z. sa mení a dopĺňa takto: 

1. V § 11 ods. 4 sa za slovo „dochádzku“ vkladá slovo „len“. 

2. V § 11 odsek 5 znie: 

„(5) Fyzickej osobe, ktorá nedovŕšila 15 rokov veku, výkon ľahkých prác povoľuje príslušný inšpektorát práce po dohode s príslušným orgánom štátnej správy v oblasti verejného zdravotníctva. V povolení sa určí počet hodín a podmienky, za ktorých sa ľahké práce môžu vykonávať. Príslušný inšpektorát práce odoberie povolenie, ak podmienky povolenia nie sú dodržiavané.“. 

3. V § 39 ods. 2 sa vypúšťajú slová „po dohode s príslušným orgánom inšpekcie práce, s príslušným orgánom na ochranu zdravia a so zástupcami zamestnancov“. 

4. V § 41 odsek 2 znie: 

„(2) Ak osobitný právny predpis vyžaduje na výkon práce zdravotnú spôsobilosť na prácu, psychickú spôsobilosť na prácu alebo iný predpoklad, zamestnávateľ môže uzatvoriť pracovnú zmluvu len s fyzickou osobou zdravotne spôsobilou alebo psychicky spôsobilou na túto prácu alebo s fyzickou osobou, ktorá spĺňa iný predpoklad.“. 

5. V § 75 sa odsek 2 dopĺňa písmenom f), ktoré znie: 

    „f)    údaj o poskytnutí odchodného podľa § 76 ods. 6.“. 

6. V § 76 odsek 6 znie: 

„(6) Pri prvom skončení pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na predčasný starobný dôchodok, starobný dôchodok a invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, patrí zamestnancovi odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku podľa § 134, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo bezprostredne po jeho skončení.“. 

7. Doterajší text § 150 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie: 

„(2) Zamestnanci, ktorí sú poškodení porušením povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, môžu podať sťažnosť na príslušnom orgáne inšpekcie práce.“. 

8. Doterajší text § 254 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie: 

„(2) Slová „orgány na ochranu zdravia“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahrádzajú slovami „orgány štátnej správy v oblasti verejného zdravotníctva“ v príslušnom tvare a slová „zamestnanec so zmenenou pracovnou schopnosťou“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahrádzajú slovami „zamestnanec so zdravotným postihnutím“ v príslušnom tvare.“. 

K čl. IV 

Zákonodarca v súvislosti s výnimkou zo zákazu výkonu detskej práce doplnil znenie § 11 ods. 4 Zákonníka práce tak, že ustanovil možnosť vykonávania ľahkých prác fyzickou osobou, ktorá nedovŕšila 15 rokov veku  

za podmienok určených v odseku 4, 

výlučne len pri činnostiach taxatívne vymenovaných v odseku 4.  

Doplnením § 11 ods. 5 Zákonníka práce sa reaguje na zmeny v systéme orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a orgánov verejného zdravotníctva. Upravila sa kompetenciu inšpektorátu práce odobrať povolenie – hrozba sankciou by mala preventívne pôsobiť v záujme uplatňovania vymedzených podmienok povolenia.  

Zmenou ustanovenia § 39 ods. 2 Zákonníka práce sa zjednodušil proces vydávanie pravidiel o BOZP zamestnávateľom. Táto zmena by nemala vyvolať zníženie kvality pravidiel, pretože účastníkom ich vypracovania za zamestnávateľa, prípadne odborný dohľad nad ich prípravou, prislúcha bezpečnostnotechnickej službe a pracovnej zdravotnej služby, ktoré je povinný mať (§ 21 ods. 2 tohto zákona), resp. dodávateľským spôsobom zabezpečovať (§ 21 ods. 3 tohto zákona) každý zamestnávateľ.  

V súvislosti s predzmluvnými vzťahmi bola formulačne precíznejšie upravená povinnosť týkajúca sa splnenia podmienky zdravotnej spôsobilosti na prácu, psychickej spôsobilosti na prácu alebo iného predpokladu, ak ich vyžaduje osobitný predpis.  

Do zákona sa tiež doplnilo vyznačenie poskytnutého peňažného nároku – odchodného – do potvrdenia o zamestnaní, čim by sa malo zamedziť nekalým praktikám v spojitosti so skončením pracovného pomeru.  

Ustanovenie sa harmonizuje tiež so zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Tento zákon precizoval doterajšie znenie ustanovenia vo vzťahu k miere poklesu pracovnej schopnosti a vo vzťahu k vymedzeniu časového obdobia, kedy sa požiada o dôchodok v spojitosti s ukončením pracovného pomeru, čím sa uľahčuje jeho praktická realizácia a predchádza sa možným sporom. Zákon tiež rozšíril dôvody na poskytnutie odchodného aj na prípad odchodu do predčasného starobného dôchodku, čím sa odstraňuje nerovnovážny stav so zreteľom na poskytovanie tohto nároku v iných prípadoch podľa doterajšieho ustanovenia. 

Týmto zákonom sa bližšie vymedzil štátny orgán príslušný na vybavovanie sťažností zamestnancov na porušenie povinností v pracovnoprávnych vzťahoch u zamestnávateľa. Ide o miestne príslušný inšpektorát práce podľa § 7 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce. V prípade podania sťažnosti musí sťažovateľ dbať, aby neuplynuli subjektívne a objektívne lehoty podľa Zákonníka práce a z toho dôvodu aj prípadné znemožnenie domôcť sa svojho pracovnoprávneho nároku spôsobom upraveným v Zákonníku práce, napríklad na súde podľa § 14. 

Úpravou pojmov používaných v Zákonníku práce zákonodarca reaguje na zmeny v právnych predpisoch týkajúcich sa  

pojmu „orgány štátnej správy v oblasti verejného zdravotníctva“ upravený zákonom č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve, ktorým nahradil pojem „orgány na ochranu zdravia“ podľa doterajšieho zákona NR SR č. 272/1994 Z. z. a  

pojmu „zamestnanec so zdravotným postihnutím“ podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým nahradil doterajší pojem „zamestnanec so zmenenou pracovnou schopnosťou“. 

Čl. V 

Účinnosť 

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2006. 

Príloha č. 1
k zákonu č. 124/2006 Z. z. 

ZOZNAM
činností s vyšším rizikom, pri ktorých môže dôjsť k závažnému poškodeniu zdravia zamestnancov alebo pri ktorých častejšie dochádza k poškodeniu ich zdravia 

Činnosti s vyšším rizikom, pri ktorých môže pri plnení pracovných povinností dôjsť k závažnému poškodeniu zdravia zamestnancov alebo pri ktorých častejšie dochádza k poškodeniu ich zdravia, podľa tohto zákona sa na základe odvetvovej klasifikácie ekonomických činností rozdeľujú takto: 

Kód odvetvovej klasifikácie ekonomických činností (OKEČ)	Ekonomická činnosť
A	Poľnohospodárstvo, poľovníctvo a lesníctvo
C	Ťažba nerastných surovín
DA	Výroba potravín, nápojov a tabakových výrobkov
DC	Spracúvanie kože a výroba kožených výrobkov
DD	Spracúvanie dreva a výroba výrobkov z dreva
DE	Výroba celulózy, papiera a výrobkov z papiera; vydavateľstvo a tlač
DF	Výroba koksu, rafinovaných ropných produktov a jadrového paliva
DG	Výroba chemikálií, chemických výrobkov a chemických vláken
DH	Výroba výrobkov z gumy a plastov
DI	Výroba ostatných nekovových minerálnych výrobkov
DJ	Výroba kovov a výroba kovových výrobkov
DK	Výroba strojov a zariadení inde nezaradených
DL	Výroba elektrických a optických zariadení
DM	Výroba dopravných prostriedkov
DN	Výroba i. n.
E	Výroba a rozvod elektriny, plynu, pary a vody
F	Stavebníctvo
I	Doprava, skladovanie a pošty okrem telekomunikácií, vzdušnej dopravy a činnosti cestovných kancelárií
N	Zdravotníctvo a sociálna pomoc
O	Ostatné spoločenské, sociálne a osobné služby

K prílohe č. 1 

Príloha tohto zákona obsahuje kódy odvetvovej klasifikácie ekonomických činností (OKEČ), v ktorých sa v takto označených činnostiach podľa štatistických údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky, za dlhšie časové obdobie kumulujú horšie výsledky pracovnej úrazovosti a chorôb z povolania, ako je celoslovenský priemer.  

U zamestnávateľov, ktorí sú zaradení do kódov OKEČ uvedených v prílohe č. 1, sa uplatňujú opatrenia podľa tohto zákona upravené napríklad v § 19 ods. 2, § 22 ods. 3 a 4. Realizáciou v nich uvedených opatrení sa u zamestnávateľov sleduje skvalitnenie preventívnych a ochranných aktivít, zlepšenie pracovných podmienok, pozitívnejší vývoj pracovnej úrazovosti a chorôb z povolania, z čoho vyplýva aj zlepšenie celkového hospodárenia organizácií.  

Odvetvová klasifikácia ekonomických činností je vydaná vyhláškou Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 552/2002 Z. z. Slúži na štatistické účely a na účely medzinárodného porovnávania štatistických ukazovateľov. Predmetom klasifikácie je triedenie ekonomických činností vykonávaných právnickými osobami a fyzickými osobami. Príloha vyhlášky obsahuje kódy OKEČ v jednotlivých kategóriách a názov činnosti.  

Príloha č. 2
k zákonu č. 124/2006 Z. z. 

DRUHY OPRÁVNENÍ NA VÝCHOVU A VZDELÁVANIE
V OBLASTI OCHRANY PRÁCE 

Oprávnenie na výchovu a vzdelávanie vydáva príslušný orgán inšpekcie práce a príslušný orgán dozoru podľa § 27 ods. 3 v rozsahu 

skupina 01 Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci a ustanovené pracovné podmienky 

V rámci tejto skupiny činnosťou je výchova a vzdelávanie 

    01.1    zamestnancov a vedúcich zamestnancov 

    01.2    bezpečnostných technikov 

    01.3    zamestnávateľov, ktorí budú osobne vykonať úlohy bezpečnostných technikov a autorizovaných bezpečnostných technikov 

    skupina 02 Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci na vyhradených technických zariadeniach tlakových 

V rámci tejto skupiny činnosťou je výchova a vzdelávanie 

    02.1    revíznych technikov 

    02.2    osôb na obsluhu 

    02.3    osôb na opravy 

    skupina 03 Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci na vyhradených technických zariadeniach zdvíhacích 

V rámci tejto skupiny činnosťou je výchova a vzdelávanie 

    03.1    revíznych technikov 

    03.2    osôb na obsluhu 

    03.3    osôb na opravy 

    03.4    viazačov bremien 

    skupina 04 Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci na vyhradených technických zariadeniach plynových 

V rámci tejto skupiny činnosťou je výchova a vzdelávanie 

    04.1    revíznych technikov 

    04.2    osôb na obsluhu 

    04.3    osôb na opravy 

skupina 05 Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci na vyhradených technických zariadeniach elektrických 

V rámci tejto skupiny činnosťou je výchova a vzdelávanie 

    05.1    elektrotechnikov, samostatných elektrotechnikov a elektrotechnikov na riadenie činností alebo na riadenie prevádzky 

    05.2    revíznych technikov 

    skupina 06 Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci pri obsluhe motorových vozíkov 

V rámci tejto skupiny činnosťou je výchova a vzdelávanie 

    06.1    vodičov motorových vozíkov 

    skupina 07 Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci vo výške 

V rámci tejto skupiny činnosťou je výchova a vzdelávanie 

    07.1    zamestnancov pracujúcich vo výške 

    07.2    osôb na montáž a demontáž lešenia (lešenári) 

    skupina 08 Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci so stavebnými strojmi a zariadeniami 

V rámci tejto skupiny činnosťou je výchova a vzdelávanie zamestnancov 

    08.1    na obsluhu vybraných stavebných strojov a zariadení 

    skupina 09 Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci s poľnohospodárskymi strojmi a zariadeniami 

V rámci tejto skupiny činnosťou je výchova a vzdelávanie 

    09.1    zamestnancov na obsluhu vybraných poľnohospodárskych strojov a zariadení 

    skupina 10 Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci s lesníckymi strojmi a zariadeniami 

V rámci tejto skupiny činnosťou je výchova a vzdelávanie osôb na obsluhu 

    10.1    vybraných lesníckych strojov a zariadení 

    10.2    ručnej motorovej reťazovej píly pri ťažbe dreva 

    10.3    ručnej motorovej reťazovej píly pri inej činnosti 

K prílohe č. 2 

Príloha obsahuje desať skupín činností, v ktorých môžu osoby oprávnené na výchovu a vzdelávanie podľa § 27 poskytovať dodávateľským spôsobom výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce. Oprávnená osoba poskytuje zamestnávateľovi svoje výchovnovzdelávacie služby v rozsahu  

• oboznamovania zamestnancov a vedúcich zamestnancov podľa § 7 ods. 4 tohto zákona najmenej raz za dva roky, ak osobitný predpis neustanovuje kratšiu periodicitu a 
• odbornej prípravy fyzických osôb vykonávajúcich špecifické činnosti podľa § 16, § 22 ods. 7, § 23, § 24 tohto zákona, a to základného školenia zameraného na získanie osvedčenia alebo preukazu a opakujúcej sa aktualizačnej odbornej prípravy. 

Príloha č. 3
k zákonu č. 124/2006 Z. z. 

ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNYCH AKTOV
EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV A EURÓPSKEJ ÚNIE 

Smernica Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a zdravia pracovníkov pri práci (Ú. v. ES L 183, 29. 6. 1989). 

Autor: Ing. Dušan Adamček