Vymeriavací základ zamestnanca na účely sociálneho poistenia

Jedným z najdôležitejších, ale pritom problematických ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej „zákon“) je v § 138 definovaný vymeriavací základ zamestnanca. Definícia vymeriavacieho základu v novom zákone je do značnej miery veľmi podobná ako bola v už zrušenom zákone č. 273/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni. Pri pozornejšom štúdiu zákona však nájdeme niekoľko dôležitých rozdielov, na ktoré si treba v praxi pri stanovení vymeriavacieho základu zamestnanca dávať pozor. Niektoré ustanovenia nového zákona v minulosti neexistovali a treba ich správne chápať. 

Čo tvorí vymeriavací základ zamestnanca 

Podľa § 138 odsek 1 písmeno a) sa do vymeriavacieho základu zahŕňa akýkoľvek zdaniteľný príjem zamestnanca za vykonanú prácu. Nový zákon pri definícii pojmu „príjem zamestnanca za vykonanú prácu“, na rozdiel od stavu platného do konca roka 2003, už neodkazuje na § 118 Zákonníka práce, ale odkazuje na § 3 ods. 1 písm. a) už zrušeného zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov. „Nástupcom“ zrušeného zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov je nový zákon č. 595/2003 Z. z. o dani príjmov, kde paralelu pri definícii príjmu zo závislej činnosti môžeme nájsť zhodou okolností znova v § 3 ods. 1 písmene a). Ak to uzavrieme, do vymeriavacieho základu patrí akýkoľvek zdaniteľný príjem zamestnanca za vykonanú prácu, ktorý sa podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov považuje za príjem zo závislej činnosti. 

Dôležité však je, že v tejto časti definície vymeriavacieho základu je prívlastok „za vykonanú prácu“. Pojem „príjem zo závislej činnosti“ v zmysle § 3 ods. 1 písmeno a) a následne v zmysle § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov je totiž koncipovaný omnoho širšie. Príjem zo závislej činnosti v zmysle zákona o dani z príjmov je akýkoľvek príjem dosiahnutý v súvislosti s výkonom „závislej činnosti“ – a to aj príjem za „nevykonanú prácu“ – napríklad náhrady mzdy, príjmy zo sociálneho fondu, akékoľvek nepeňažné príjmy (napr. príjem v súvislosti s využívaním služobného vozidla na súkromné účely). Pri posudzovaní, či zdaniteľný príjem zamestnanca patrí do vymeriavacieho základu, je podstatné, či je to „príjem za vykonanú prácu“. 

Do konca roku 2003 platilo, že do vymeriavacieho základu sa zahŕňal príjem zamestnanca za vykonanú prácu s odkazom na § 118 Zákonníka práce. Znamenalo to, že do vymeriavacieho základu zamestnanca patrila mzda zamestnanca. Nová definícia vymeriavacieho základu podľa § 138 odsek 1 písm. a) je teda koncipovaná širšie a podľa nej do vymeriavacieho základu patrí akýkoľvek peňažný či nepeňažný zdaniteľný príjem poskytnutý zamestnancovi za vykonanú prácu. 

V praxi to znamená, že pri stanovení vymeriavacieho základu doň napočítame akúkoľvek mzdu za vykonanú prácu v zmysle § 118 Zákonníka práce. 

Ako už bolo povedané vyššie, do vymeriavacieho základu na rozdiel od stavu do konca roku 2003 zahŕňame i nepeňažné príjmy zamestnanca v zmysle § 5 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ak ich možno považovať za súčasť príjmu za vykonanú prácu – napríklad, ak tieto výhody má zamestnanec „zakotvené“ v pracovnej zmluve. Opakujeme, že je to preto, lebo do vymeriavacieho základu patrí každý zdaniteľný príjem za vykonanú prácu, o ktorom nie je vyslovene povedané, že do vymeriavacieho základu nepatrí. Výnimkou je len nepeňažný príjem súvisiaci s používaním služobného motorového vozidla na súkromné účely. 

Príklad: 

Zamestnanec má v pracovnej zmluve uvedené, že súčasťou jeho výhod je i používanie služobného mobilného telefónu na súkromné účely. V zmysle § 5 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov ide o zdaniteľný príjem. Keďže toto zvýhodnenie je uvedené v pracovnej zmluve zamestnanca a tvorí súčasť „odmeny“ za vykonanú prácu, tak alikvotné sumy za súkromné hovory je potrebné zahrnúť do vymeriavacieho základu. Ak by táto výhoda v pracovnej zmluve nebola, sumy za súkromné hovory do vymeriavacieho základu nezahrnieme (samozrejme pre účely zdanenia budeme toto i naďalej považovať za nepeňažný zdaniteľný príjem). 

Rovnako, ako tomu bolo do konca roku 2003 podľa § 138 odsek 1 písm. b), do vymeriavacieho základu patrí aj prípadný príjem zamestnanca, ktorý nepodlieha dani z príjmu fyzických osôb preto, že tak ustanovujú predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia. 

Napokon do vymeriavacieho základu zamestnanca patria podľa § 138 ods. 1 písm. c) niektoré vymenované náhrady mzdy s odkazom na príslušné ustanovenia Zákonníka práce. 

Do vymeriavacieho základu zahŕňame tieto náhrady mzdy: 

• za dovolenku – vyčerpanú i nevyčerpanú (§ 116 Zákonníka práce), 
• za sviatok (§ 122 Zákonníka práce), 
• pri prekážkach v práci – z dôvodov všeobecného záujmu, pri výkone vojenskej alebo civilnej služby, pri zvyšovaní kvalifikácie, pri akýchkoľvek osobných prekážkach v práci, pri dočasnom prerušení výkonu práce, pri prekážkach v práci na strane zamestnávateľa (§ 136 až § 144 Zákonníka práce), 
• plynúce z neplatného skončenia pracovného pomeru (§ 77 až § 80 Zákonníka práce), 
• za pohotovosť poskytovanú podľa zákona o Hasičskom a záchrannom zbore. 

Na rozdiel od stavu do konca roku 2003, nový zákon jednoznačne stanovuje, že do vymeriavacieho základu treba zahrnúť náhrady mzdy poskytované zamestnancom pri zvyšovaní kvalifikácie (školeniach) a náhrady mzdy poskytované v súvislosti s nástupom na vojenskú službu. 

Do vymeriavacieho základu, na rozdiel od stavu do konca roku 2003, zahŕňame i tú časť príspevkov na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca podľa zákona č. 123/1996 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom poistení, ktorá je nad úrovňou 3 % hrubých ročných príjmov zamestnanca. A to preto, lebo do vymeriavacieho základu patrí každý zdaniteľný príjem, o ktorom nie je vyslovene povedané, že do vymeriavacieho základu nepatrí. Príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca, pritom sú od 1. 1. 2004 podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov zdaniteľným príjmom zamestnanca. 

V súvislosti so systematickým začlenením úrazového poistenia do systému sociálneho poistenia platí pre vymeriavací základ zamestnávateľa na účely úrazového poistenia, že sa doň zahŕňa aj odmena jeho zamestnanca za prácu, ktorú vykonáva na základe dohôd o vykonaní práce alebo dohôd o brigádnickej práci študentov. 

Čo nejde do vymeriavacieho základu zamestnanca 

Zákon v § 138 ods. 2 vymenúva tie zdaniteľné a prípadne i nezdaniteľné príjmy – pozri výnosy z kapitálových podielov, plnenia zo zisku – ktoré sa do vymeriavacieho základu zamestnanca nezahŕňajú. 

Do vymeriavacieho základu nezahŕňame: 

• odstupné a odchodné (§ 76 Zákonníka práce), 
• cestovné náhrady poskytované podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, 
• výnosy z kapitálových podielov, akcií, obligácií, 
• odmeny za pracovnú pohotovosť (§ 96 Zákonníka práce), 
• príspevky zo sociálneho fondu poskytované podľa zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde, a to akékoľvek príspevky zo sociálneho fondu bez ohľadu na to, či sú zdaniteľnými príjmami alebo sú od dane oslobodené, 
• príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie do výšky 3 % hrubých ročných príjmov zamestnanca, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca podľa zákona č. 123/1996 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom poistení, 
• príjem (nepeňažný) zamestnanca v súvislosti s používaním služobného motorového vozidla na súkromné účely, 
• odmeny podľa zákona č. 527/1990 Zb. z 27. 11. 1990 o vynálezoch, priemyselných vzoroch a zlepšovacích návrhoch v znení zákonov č. 519/1991 Zb., č. 90/1993 Z. z. a č. 185/1994 Z. z., 
• odmeny vyplácané pri pracovných jubileách a životných jubileách, 
• odmeny pri odchode do starobného dôchodku, 
• akékoľvek plnenia poskytované zo zisku po zdanení, 
• akékoľvek plnenia poskytnuté zamestnávateľom po skončení pracovného pomeru, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru, 
• náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca poskytovanú podľa zákona č. 462/2003 Z. z. 

Na rozdiel od stavu do konca roku 2003, zákon jednoznačne stanovuje, že do vymeriavacieho základu sa nezahŕňajú plnenia poskytované bývalému zamestnancovi po skončení pracovného pomeru. 

Príklad: 

Zamestnanec ukončil pracovný pomer k 31. 1. 2004. V mesiaci apríl 2004 mu boli dodatočne vyplatené odmeny, ktorých výška závisela od pracovných výsledkov zamestnanca a hospodárskeho výsledku za rok 2003. Tieto odmeny sa nezahŕňajú do vymeriavacieho základu, poistné do Sociálnej poisťovne sa neplatí. 

Minimálny vymeriavací základ 

Do konca roku 2003 platilo ustanovenie, podľa ktorého vymeriavací základ bol najmenej 4 000 Sk mesačne s výnimkami pre poberateľov invalidných dôchodkov a mladistvých. 

Podľa nového zákona už nie je stanovená pevná suma minimálneho vymeriavacieho základu, ale je stanovené, že vymeriavací základ je mesačne najmenej vo výške minimálnej mzdy. A to s odkazom na § 2 odsek 1 písmeno b) zákona č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde, teda na minimálnu mzdu zamestnancov odmeňovaných mesačnou mzdou. Jej výška je aktuálne 6 080 Sk. 

Ak to zhrnieme, tak v zásade platí, že vymeriavací základ má byť minimálne vo výške 6 080 Sk. 

Pri takto stanovenom minimálnom vymeriavacom základe treba dávať pozor na aktualizácie sumy minimálnej mzdy. Podľa zákona o minimálnej mzde sa má suma minimálnej mzdy každoročne upravovať k prvému októbru. Najbližšia úprava minimálnej mzdy nás teda čaká 1. 10. 2004. Treba však počítať s tým, že k úprave výšky minimálnej mzdy môže dôjsť za istých okolností novelizáciou zákona o minimálnej mzde i mimo tohto termínu. 

V zákone je uvedená výnimka pre poberateľov invalidného dôchodku a pre mladistvých zamestnancov (podobne ako tomu bolo do konca roku 2003). 

Poberatelia invalidných dôchodkov, priznaných z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 % a mladiství zamestnanci vo veku 16 a 17 rokov, majú stanovený minimálny vymeriavací základ vo výške 75 % minimálnej mzdy zamestnancov odmeňovaných mesačnou mzdou, teda aktuálne vo výške 4 560 Sk. 

Poberatelia invalidných dôchodkov, priznaných z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, mladiství invalidní zamestnanci a mladiství zamestnanci vo veku 15 rokov (prípadne ešte mladší), majú stanovený minimálny vymeriavací základ vo výške 50 % minimálnej mzdy zamestnancov odmeňovaných mesačnou mzdou, teda aktuálne vo výške 3 040 Sk. 

Ďalšia výnimka je v zákone uvedená pre zamestnancov, ktorí majú dohodnutý kratší pracovný čas podľa § 49 Zákonníka práce. V ich prípade musí byť vymeriavací základ aspoň vo výške príjmu zodpovedajúceho kratšiemu pracovnému času. V praxi to znamená, že pri zamestnancoch, ktorí majú dohodnutý kratší pracovný čas, nemusíme „dávať pozor“, či ich vymeriavací základ daný ako ich príjem je aspoň v nejakej určenej výške. 

Novozavedená výnimka (oproti praxi do konca roka 2003) je v prípadoch, kedy zamestnanci poberajú náhrady mzdy poskytnuté zamestnávateľom z dôvodu prekážok v práci na strane zamestnávateľa (prestoje). Vtedy musí byť vymeriavací základ aspoň vo výške poskytnutej náhrady mzdy. Ako v predošlom prípade, opäť to v praxi znamená, že pri zamestnancoch, ktorí poberajú náhradu mzdy pri „prestojoch“, nemusíme dávať pozor, či ich vymeriavací základ daný ako ich príjem je aspoň v nejakej určenej výške. 

Pri stanovení vymeriavacieho základu môže nastať problém u zamestnancov odmeňovaných hodinovou mzdou. V ich prípade totiž musí zamestnávateľ dodržať ustanovenie zákona o minimálnej mzde, podľa ktorého ich minimálna mzda je 35 Sk na hodinu. Napríklad ak zamestnávateľ, u ktorého je stanovený pracovný čas 8 hodín denne, vo februári 2004 vyplatí svojim zamestnancom, odmeňovaným minimálnou hodinovou mzdou 35 Sk na hodinu, za skutočne odpracovaný plný pracovný čas 20 dní krát 8 hodín, bude mzda týchto zamestnancov spolu 5 600 Sk. Zamestnávateľ dodržal zákon o minimálnej mzde. Podľa zákona o sociálnom poistení vymeriavací základ zamestnanca má byť vo výške aspoň 6 080 Sk, teda vo výške minimálnej mzdy zamestnancov odmeňovaných mesačnou mzdou. Výklad Sociálnej poisťovne k tomuto problému je však taký, že v prípade zamestnancov odmeňovaných minimálnou hodinovou mzdou  má byť vymeriavací základ aspoň vo výške ich zodpovedajúcej hodinovej mzde (v prepočte na odpracované hodiny za daný mesiac), a teda nemusí byť vo výške aspoň 6 080 Sk. V danom príklade bude vymeriavací základ zamestnanca jeho skutočne dosiahnutá mzda, teda 5 600 Sk. 

Problematické je stanovenie minimálneho vymeriavacieho základu na účely úrazového poistenia, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnancov, ktorí vykonávajú práce na základe dohôd o vykonaní práce alebo dohôd o brigádnickej práci študentov. Títo zamestnanci, samozrejme, nie sú zamestnaní v pracovnom pomere ani v pracovnom pomere na kratší pracovný čas. V zákone sa nepamätalo na stanovenie minimálneho vymeriavacieho základu za takýchto zamestnancov. Podľa výkladu Sociálnej poisťovne sa má v týchto prípadoch postupovať tak, že vymeriavací základ zamestnávateľa za takýchto zamestnancov bude rovný odmene zamestnanca. 

Príklad: 

Zamestnanec pracujúci na dohodu o vykonaní práce dostane v marci 2004 za prácu odmenu 1 000 Sk. Zamestnávateľ odvedie úrazové poistenie vo výške 0,8 % zo sumy 1 000 Sk. 

Maximálny vymeriavací základ 

Do konca roku 2003 platilo ustanovenie, podľa ktorého vymeriavací základ bol najviac 32 000 Sk mesačne bez akýchkoľvek výnimiek. 

Podľa nového zákona je stanovená suma maximálneho vymeriavacieho základu s väzbou na priemernú mzdu v hospodárstve Slovenskej republiky. 

Na účely odvodu poistného na nemocenské poistenie a garančné poistenie je vymeriavací základ mesačne najviac vo výške 1,5-násobku priemernej mesačnej mzdy na Slovensku z predminulého roka (pre mesiace január až jún) alebo minulého roka (pre mesiace júl až december). 

Na účely odvodu poistného na starobné poistenie, invalidné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a poistenie do rezervného fondu je vymeriavací základ mesačne najviac vo výške 3-násobku priemernej mesačnej mzdy na Slovensku z predminulého roka (pre mesiace január až jún) alebo minulého roka (pre mesiace júl až december). 

Konkrétne to znamená, že v mesiacoch január až jún 2004 je maximálny vymeriavací základ na nemocenské poistenie a garančné poistenie vo výške 20 267 Sk a maximálny vymeriavací základ na starobné poistenie, invalidné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a poistenie do rezervného fondu je vo výške 40 533 Sk. Vychádzame pritom z faktu, že priemerná mesačná mzda na Slovensku v roku 2002 bola 13 511 Sk. 

Štatistický úrad SR koncom marca 2004 zverejnil výšku priemernej mesačnej mzdy na Slovensku za rok 2003 – jej výška dosiahla 14 365 Sk. To znamená, že v mesiacoch júl 2004 až jún 2005 bude maximálny vymeriavací základ na nemocenské poistenie a garančné poistenie vo výške 21 548 Sk a maximálny vymeriavací základ na starobné poistenie, invalidné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a poistenie do rezervného fondu bude vo výške 43 095 Sk. 

Pri stanovení maximálneho možného vymeriavacieho základu nie sú žiadne výnimky pre poberateľov invalidného dôchodku ani pre mladistvých, ani pre zamestnancov, ktorí majú dohodnutý kratší pracovný čas atď. 

Výnimkou je vymeriavací základ zamestnávateľa na úrazové poistenie, kde maximum nie je stanovené. 

Príklad: 

Zamestnanec, pracujúci na základe pracovnej zmluvy, dosiahne hrubý príjem 60 000 Sk. Vymeriavací základ na nemocenské a garančné poistenie bude 20 267 Sk. Vymeriavací základ na starobné poistenie, invalidné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a poistenie do rezervného fondu bude 40 533 Sk. Vymeriavací základ na úrazové poistenie bude 60 000 Sk. 

Vymeriavací základ v prípade, že poistenie trvalo len časť mesiaca 

Sumy minimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu sa v niektorých prípadoch znižujú.  

V prvom rade ide o prípady, kedy pracovný pomer trval len časť mesiaca. Vtedy sú tieto sumy alikvotne upravené vzhľadom k pomeru počtu dní trvania zamestnania a celkového počtu dní v danom mesiaci. Postupuje sa pritom tak, že najskôr sa určí minimálny a maximálny vymeriavací základ pripadajúci na jeden deň, výsledok sa zaokrúhli na dve desatinné miesta nahor a týmto výsledkom sa vynásobí počet dní trvania zamestnania. 

Príklad: 

Zamestnancovi vznikol pracovný pomer 15. 3. 2004. Jeho minimálny a maximálny vymeriavací základ určíme takto: 

Minimum pripadajúce na jeden deň: 

Minimum pripadajúce na 17 dní trvania zamestnania počnúc 15. 3. 2004: 

Maximum pripadajúce na jeden deň: 

Maximum pripadajúce na 17 dní trvania zamestnania počnúc 15. 3. 2004: 

Vymeriavací základ tohto zamestnanca za marec 2004 teda má byť v rozmedzí 3 335 Sk až 11 115/22 228 Sk. 

K alikvotnému kráteniu minimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu dochádza aj v prípadoch prerušenia povinného poistenia v zmysle § 26 zákona (tzv. prerušenia) a podľa výkladu Sociálnej poisťovne aj v prípadoch výskytu období, počas ktorých nie je povinnosť platiť poistné v zmysle § 140 (tzv. vylúčiteľné doby). 

Príklad: 

Zamestnanec v mesiaci marec 2004 ošetroval člena rodiny počas 21 dní. Počas prvých 10 dní ošetrovania sa v zmysle § 140 ods. 1 písm. c) poistné neplatí. Od 11. dňa do 21. dňa ošetrovania dochádza v zmysle § 26 ods. 3 k prerušeniu povinného poistenia. Poistné sa v marci platí za 31 mínus 10 dní vylúčiteľnej doby a mínus 11 dní prerušenia, teda za 10 dní. 

Minimálny a maximálny vymeriavací základ zamestnanca určíme takto: 

Minimum pripadajúce na jeden deň: 

Minimum pripadajúce na 10 dní, za ktoré sa platí poistné: 

Maximum pripadajúce na jeden deň: 

Maximum pripadajúce na 10 dní, za ktoré sa platí poistné: 

Vymeriavací základ tohto zamestnanca za marec 2004 teda má byť v rozmedzí 1 962 Sk až 6 538/13 076 Sk. 

Vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva viac činností 

V § 138 ods. 17 zákon definuje postup v prípade, že: 

• zamestnanec vykonáva viac činností zamestnanca, 
• okrem zamestnania je zároveň povinne poistený ako SZČO, 
• okrem zamestnania je zároveň dobrovoľne poistený. 

Na rozdiel od stavu platného do konca roka 2003, nový zákon zavádza filozofiu, že vymeriavací základ jedného poistenca, ktorý vykonáva súbežne viac činností zakladajúcich povinnosť platiť poistné, nesmie v úhrne zo všetkých týchto činností prekročiť maximálny možný vymeriavací základ. 

Príklad: 

Zamestnanec má dve zamestnania. Za marec v prvom z nich dosiahol príjem 30 000 Sk, v druhom 20 000 Sk. Vymeriavací základ v oboch týchto zamestnaniach nesmie v úhrne prevýšiť sumu 20 267 Sk na nemocenské a garančné poistenie a sumu 40 533 Sk na starobné poistenie, invalidné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a poistenie do rezervného fondu. Vymeriavací základ na úrazové poistenie ohraničený maximálnou sumou nie je. 

Zákon stanovuje v prípade zamestnancov povinnosť platiť poistné tak, že: 

• ak ide o súbeh zamestnania a činnosti SZČO, prednostne sa platí poistné v zamestnaní, 
• ak ide o súbeh zamestnania a dobrovoľného poistenia, prednostne sa platí poistné v zamestnaní, 
• ak ide o súbeh dvoch a viacerých zamestnaní, prednostne sa platí poistné v tom zamestnaní, v ktorom zamestnanec dosiahol vyšší vymeriavací základ. V prípade rovnakej výšky vymeriavacích základov potom prednostne v zamestnaní, v ktorom vzniklo poistenie skôr (skôr vznikol pracovný pomer). 

Príklad: 

Zamestnanec je zároveň povinne poistený ako SZČO. Z činnosti SZČO má stanovený vymeriavací základ 10 000 Sk. V zamestnaní dosahuje príjem v rozmedzí 15 000 až 35 000 Sk. 

V mesiaci marec 2004 má v zamestnaní príjem 15 000 Sk. 

Tento príjem bude zároveň jeho vymeriavacím základom za marec 2004 v zamestnaní. 

Ako SZČO zaplatí za marec 2004 poistné na nemocenské poistenie zo základu (20 267 - 15 000)  5 267 Sk a na starobné a invalidné poistenie a poistenie do rezervného fondu z 10 000 Sk. 

V súčte teda zaplatí poistné na nemocenské poistenie z maximálneho možného vymeriavacieho základu 20 267 Sk. Na starobné a invalidné poistenie a poistenie do rezervného fondu zaplatí z vymeriavacieho základu 25 000 Sk. 

V mesiaci apríl 2004 má v zamestnaní príjem 25 000 Sk. 

V zamestnaní zaplatí za apríl 2004 poistné na nemocenské poistenie zo základu 20 267 Sk a na starobné a invalidné poistenie a poistenie do rezervného fondu zo základu 25 000 Sk. 

Ako SZČO zaplatí za apríl 2004 poistné na nemocenské poistenie zo základu 0 Sk a na starobné a invalidné poistenie a poistenie do rezervného fondu z 10 000 Sk. 

V súčte teda zaplatí poistné za apríl 2004 na nemocenské poistenie z maximálneho možného vymeriavacieho základu 20 267 Sk. Na starobné a invalidné poistenie a poistenie do rezervného fondu zaplatí z vymeriavacieho základu 35 000 Sk. 

V mesiaci máj 2004 má v zamestnaní príjem 35 000 Sk. 

V zamestnaní zaplatí za máj 2004 poistné na nemocenské poistenie zo základu 20 267 Sk a na starobné a invalidné poistenie a poistenie do rezervného fondu zo základu 35 000 Sk. 

Ako SZČO zaplatí za máj 2004 poistné na nemocenské poistenie zo základu 0 Sk a na starobné a invalidné poistenie a poistenie do rezervného fondu z (40 533 - 35 000) 5 533 Sk. 

V súčte teda zaplatí poistné za máj 2004 na nemocenské poistenie z maximálneho možného vymeriavacieho základu 20 267 Sk. Na starobné a invalidné poistenie a poistenie do rezervného fondu zaplatí z maximálneho možného vymeriavacieho základu 35 000 Sk. 

Postup uvedený v príklade sa použije podobne i pri súbehu dvoch zamestnaní. V takomto prípade je pre „druhého“ zamestnávateľa dôležité, že ak dôjde v druhom zamestnaní ku kráteniu vymeriavacieho základu, tak podľa výkladu Sociálnej poisťovne takto krátený vymeriavací základ sa týka len zamestnanca. Druhý zamestnávateľ odvedie poistné (za zamestnanca) z pôvodne dosiahnutého (plného) vymeriavacieho základu. 

Príklad: 

Zamestnanec má dve zamestnania. V prvom má príjem 35 000 Sk, v druhom 10 000 Sk. 

V prvom zamestnaní zaplatí on i jeho zamestnávateľ poistné na nemocenské poistenie zo základu 20 267 Sk a na starobné a invalidné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a poistenie do rezervného fondu zo základu 35 000 Sk. Zamestnávateľ zaplatí garančné poistenie zo základu 20 267 Sk a úrazové poistenie zo základu 35 000 Sk. 

V druhom zamestnaní zaplatí zamestnanec poistné na nemocenské poistenie zo základu 0 Sk a na starobné a invalidné poistenie a poistenie do rezervného fondu zo základu 5 533 Sk (40 533 - 35 000 = 5 533). Druhý zamestnávateľ zaplatí poistné na nemocenské poistenie, na starobné a invalidné poistenie a poistenie do rezervného fondu zo základu 10 000 Sk. Druhý zamestnávateľ zaplatí garančné poistenie zo základu 10 000 Sk a úrazové poistenie zo základu 10 000 Sk. 

Podľa názoru autora tohto príspevku je tento výklad ustanovenia § 138 ods. 17 nesprávny a druhý zamestnávateľ by mal odviesť poistné z rovnakého vymeriavacieho základu ako jeho zamestnanec. A to hlavne z týchto dôvodov: 

1.    „Prispievanie do nového dôchodkového systému by malo byť založené na princípe zásluhovosti v priebežnom systéme…“ – čo je citácia z koncepcie reformy dôchodkového zabezpečenia zverejnenej na www stránkach Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. V prípade, že druhý zamestnávateľ bude platiť poistné z vymeriavacieho základu bez zohľadnenia výšky súčtu vymeriavacích základov zamestnanca v oboch (všetkých) zamestnaniach, dospejeme k tomu, že zamestnanec a jeho zamestnávatelia odvedú do Sociálnej poisťovne poistné, z ktorého však nebudú vyplývať pre zamestnanca žiadne nároky na budúce dávky. Z vyššieho poistného zaplateného druhým zamestnávateľom nebude mať zamestnanec ani vyššiu nemocenskú dávku, ani vyšší dôchodok a, samozrejme, ani vyššiu dávku v nezamestnanosti – výška týchto dávok sa totiž podľa zákona odvíja zásadne len od výšky vymeriavacieho základu zamestnanca. 

2.    Pri použití výkladu Sociálnej poisťovne dochádza k nejednotnému uplatňovaniu zákona v prípade súbehu dvoch zamestnaní v porovnaní so súbehom zamestnania a povinného poistenia SZČO. V prípade súbehu zamestnania a činnosti SZČO sa pri odvode poistného pre SZČO plne zohľadňuje vymeriavací základ, ktorý tá istá osoba dosiahla ako zamestnanec. 

Napríklad, ak poistenec ako zamestnanec už dosiahol maximálny možný vymeriavací základ, ako SZČO už poistné platiť nebude.  

Avšak v prípade súbehu dvoch zamestnaní, kde zamestnanec v prvom zamestnaní už dosiahol maximálny možný vymeriavací základ, v druhom zamestnaní síce on ako zamestnanec poistné platiť nebude, ale jeho zamestnávateľ platiť bude. Sociálna poisťovňa v tomto prípade získa od zamestnanca a jeho zamestnávateľov vcelku vyššie poistné, pričom výška budúcich nárokov na dávky bude v oboch prípadoch rovnaká! Podľa názoru autora sa tým narušuje základný ústavný princíp rovnosti práv. 

Problematický výklad § 138 ods. 17 je však v prvom rade spôsobený samotnou nejasnou a nepresnou formuláciou tohto ustanovenia, kde by orgány, kompetentné k zmene legislatívy, mali tento stav napraviť a § 138 ods. 17 nanovo upraviť zmenou zákona. 

Podľa názoru autora tohto príspevku, pokiaľ ide o vymeriavací základ zamestnávateľa na garančné poistenie, tak z pohľadu konštrukcie nárokov zamestnanca na dávky z garančného fondu podľa § 103 zákona by vymeriavací základ „druhého“ zamestnávateľa na garančné poistenie skutočne nemal byť z dôvodu súbehu upravovaný. 

Ustanovenie § 138 ods. 17 zákona je dôležité z týchto dôvodov: 

• prečo by mal zamestnanec (a zamestnávateľ) platiť vyššie poistné než zákon prikazuje, 
• ak by zamestnanec zaplatil poistné v súčte z vyššieho než maximálneho vymeriavacieho základu, išlo by o poistné zaplatené bez právneho dôvodu a pri budúcich nárokoch na dávky Sociálna poisťovňa nebude brať do úvahy poistné zaplatené nad rámec zákona, 
• pri posudzovaní správnosti výpočtu dane z príjmu daňový úrad nebude akceptovať zníženie základu dane o poistné zaplatené nad rámec zákona. Týka sa to zamestnávateľa, ktorému poistné zaplatené ním, ako zamestnávateľom, neuzná do daňových výdavkov v zmysle § 19 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. A rovnako u zamestnanca, prípadne SZČO, daňový úrad neuzná zníženie základu dane o poistné zaplatené nad rámec zákona. 

Pri uplatňovaní uvedeného ustanovenia zákona sú v praxi veľké problémy. Ako už bolo skôr povedané, samotné ustanovenie § 138 ods. 17 je formulované veľmi voľne a nepresne. 

Autor tohto príspevku môže v súčasnosti pracovníkom mzdových učtární odporučiť len to, aby využili ustanovenie § 143 ods. 2 zákona, podľa ktorého ak u zamestnávateľa nie je určený deň poslednej výplaty príjmov, tak poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Tým si predĺžia obdobie, do ktorého musia predložiť pobočke výkaz, až do posledného dňa mesiaca a za ten čas by mali mať informácie o vymeriavacích základoch svojich zamestnancov súbežne zamestnaných u iných zamestnávateľov od týchto ich iných zamestnávateľov. Ak túto stratégiu nie je možné použiť, potom nezostáva nič iné, len zamestnancovi v prípade druhého zamestnania vypočítať odvody poistného z plného vymeriavacieho základu a po doručení dokladov od prvého zamestnávateľa požiadať Sociálnu poisťovňu o vrátenie poistného v zmysle § 145 zákona. V takom prípade je vhodné kontaktovať príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne s vyžiadaním jej stanoviska ako postupovať – ako žiadať o vrátenie poistného, či a ako podať opravný mesačný výkaz poistného atď. V čase písania tohto príspevku mnoho otázok k tomuto problému zostalo žiaľ zo strany Sociálnej poisťovne otvorených a nezodpovedaných. 

Záver 

Správne stanoviť vymeriavací základ zamestnanca nebude vždy jednoduché. Problémy sa dajú očakávať pri určení, či niektoré zdaniteľné nepeňažné príjmy zahrnúť alebo nezahrnúť do vymeriavacieho základu. V zákone nie je uspokojivo vyriešené ustanovenie o minimálnom vymeriavacom základe pre zamestnancov pracujúcich za minimálnu hodinovú mzdu. Zákon nerieši dostatočne problém ako určiť, či vymeriavací základ je aspoň v zákonom určenej výške a, naopak, či neprekračuje najvyššiu možnú sumu v prípade vylúčiteľných dôb. Napokon veľmi problematické je ustanovenie § 138 ods. 17, ktoré síce v dobrom úmysle chce  obmedziť povinnosti poistencov pri platení poistného v prípadoch „súbehu“, ale toto ustanovenie je nelogicky formulované a v praxi bude problém dodržať ho. 

Autor: RNDr. Jozef Mihál