Započítanie praxe na účely určenia platu

Od 1. februára 2007 som po prvýkrát uzatvorila pracovný pomer. V júni 2003 som zmaturovala (skončila som obchodnú akadémiu). Pretože som bola tehotná, nenašla som zamestnanie, a tak som od 1. júla 2003 bola evidovaná na úrade práce. 28. decembra 2003 sa mi narodil syn. Môj zamestnávateľ pri odmeňovaní zamestnancov postupuje podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní. Pracujem ako účtovníčka a zamestnávateľ ma zaradil do 7. platovej triedy a do 2. platového stupňa. Pretože ešte nie som zorientovaná v pracovnoprávnej problematike, prosím o stanovisko k problémom v súvislosti s určením platovej triedy a platového stupňa.  

Započítava sa do započítanej praxe na účely určenia platu aj doba materskej dovolenky a doba nezamestnanosti počas evidencie na úrade práce? V prípade, že sa uvedené doby započítavajú, tak v akom rozsahu? 

Odpoveď: 

Problematika zaraďovania zamestnancov do platových tried je upravená v § 5 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o odmeňovaní"). Podľa § 5 ods. 1 tohto zákona zamestnávateľ zaradí zamestnanca do platovej triedy podľa najnáročnejšej vykonávanej pracovnej činnosti, pričom sa vyžaduje splniť kvalifikačné predpoklady ustanovené pre túto pracovnú činnosť. Podľa § 2 ods. 3 zákona o odmeňovaní záväznými kvalifikačnými predpokladmi je stupeň vzdelania a osobitný kvalifikačný predpoklad. Osobitný kvalifikačný predpoklad je potrebný len na vykonávanie tých pracovných činností, pre ktoré je tak ustanovené v osobitnom predpise. Kvalifikačné predpoklady sú pre jednotlivé pracovné činnosti ustanovené v katalógu pracovných činností, ktorý tvorí prílohu nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 341/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú katalógy pracovných činností pri výkone práce vo verejnom záujme a o ich zmenách a dopĺňaní (ďalej len „katalóg“). 

Pracovné činnosti, ktoré vykonáva účtovníčka, sú uvedené v 1. časti katalógu Spoločné pracovné činnosti. V závislosti od náročnosti a zložitosti sú tieto činnosti zaradené do 6. až 8. platovej triedy, pričom na ich vykonávanie sa požaduje úplné stredné vzdelanie. Obsah jednotlivých pracovných činností je uvedený v analytickom liste, pisateľka si ich môže pozrieť na webovej stránke Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky www.employment.gov.sk v sekcii /legislatíva/kľúčové zákony /zamestnanci pri výkone práce vo verejnom záujme/analytické listy. Pisateľka môže skutočne vykonávané činnosti, ktoré má uvedené v pracovnej náplni, porovnať s obsahom predmetných pracovných činností v analytickom liste a overiť si, či ju zamestnávateľ zaradil do 7. platovej triedy správne.  

Problematiku započítanej praxe upravuje § 6 zákona o odmeňovaní. Započítaná prax je jediným kritériom na zaradenie zamestnanca do platového stupňa. O určení započítanej praxe rozhoduje zamestnávateľ individuálne u každého zamestnanca, a to takým spôsobom, že posúdi druh pracovných činností vykonávaných zamestnancom u predchádzajúcich zamestnávateľov. Túto predchádzajúcu prax porovná s pracovnou činnosťou, ktorú má u neho vykonávať, a rozhodne o tom, ktorá prax je odbornou praxou a ktorá je praxou v inom odbore, ako je vykonávaná pracovná činnosť. Odbornú prax zamestnávateľ započíta v plnom rozsahu. Prax v inom odbore pracovnej činnosti započíta v závislosti od miery jej využitia pre úspešné vykonávanie pracovných činností, najviac však v rozsahu dvoch tretín. Toto je maximálny zápočet. Ak zamestnávateľ rozhodne, že prax v inom odbore pracovnej činnosti nie je využiteľná pre pracovné činnosti, ktoré zamestnanec u neho vykonáva, nezapočíta ju vôbec. 

Okrem praxe získanej u predchádzajúcich zamestnávateľov je zamestnávateľ povinný započítať zamestnancovi do započítanej praxe aj náhradné doby. Druhy náhradných dôb, ktoré sa započítajú, sú uvedené v § 6 ods. 4 zákona o odmeňovaní. V súvislosti s náhradnými dobami treba uviesť, že zamestnávateľ je povinný započítať do započítanej praxe zamestnanca len taký druh náhradnej doby, ktorý je ustanovený v zákone o odmeňovaní(vojenská služba, náhradná služba, civilná služba, starostlivosť o dieťa, doba politickej perzekúcie, za ktorú bol zamestnanec rehabilitovaný, doktorandské štúdium, vykonávanie niektorej z verejných funkcií, napr. poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, člen vlády Slovenskej republiky, poslanec krajskej samosprávy alebo obecnej samosprávy, ak bol na výkon tejto funkcie uvoľnený zo zamestnania).  

Ako je uvedené vyššie, zamestnávateľ je povinný započítať do započítanej praxe zamestnanca tiež dobu starostlivosti o dieťa, a to bez ohľadu na to, či starostlivosť o dieťa bola vykonávaná v rámci uzatvoreného pracovného pomeru alebo mimo pracovného pomeru (napr. starostlivosť bola vykonávaná hneď po skončení štúdia a pracovný pomer bol prvýkrát uzatvorený až po skončení tejto doby). Zápočet tejto doby sa vykoná v rozsahu, v akom bola starostlivosť o dieťa vykonávaná, najviac však v rozsahu, v akom bola ustanovená príslušným osobitným predpisom (napr. v súčasnosti do veku troch rokov dieťaťa). Zákon o odmeňovaní súčasne ustanovuje limit zápočtu doby starostlivosti – na jedno dieťa je to v rozsahu najviac tri roky, ako aj celkový limit zápočtu – najviac šesť rokov zo súhrnu všetkých dôb starostlivosti o deti. Zákon o odmeňovaní tiež ustanovuje, že nie je možné započítať dobu starostlivosti o dieťa v prípade, ak táto bola vykonávaná v čase, keď sa rodič súčasne pripravoval v dennom štúdiu na svoje povolanie. Aj v tom prípade, keď starostlivosť o dieťa bola vykonávaná v rámci pracovného pomeru, z ktorého prax je posúdená ako prax v inom odbore, a teda je krátená, doba starostlivosti o dieťa sa zamestnancovi započíta v plnom rozsahu, teda bez krátenia. 

Tak ako je uvedené vyššie, ako náhradnú dobu možno do započítanej praxe započítať len tie doby, ktoré sú uvedené v § 6 ods. 4 zákona o odmeňovaní. Teda do započítanej praxe na účely určenia platových náležitostí zamestnanca nie je možné započítať dobu, v ktorej bol zamestnanec nezamestnaný, aj keď bol evidovaný na úrade práce. Zamestnanec v tejto dobe nepracoval a doba nezamestnanosti nie je v § 6 ods. 4 zákona o odmeňovaní uvedená medzi dobami, ktoré sa do započítanej praxe zamestnanca započítajú ako náhradné doby. 

Podľa údajov uvedených v liste pisateľky zamestnávateľ bol povinný započítať jej náhradnú dobu starostlivosti o dieťa, a to v rozsahu troch rokov (od 28. decembra 2003 do 28. decembra 2006). Dobu od skončenia obchodnej akadémie až do dňa narodenia dieťaťa, i napriek tomu, že bola evidovaná na úrade práce ako nezamestnaná, jej zamestnávateľ nemôže započítať do započítanej praxe. Taktiež dobu od 28. decembra 2006 (keď dieťa dosiahlo vek tri roky) do 31. januára 2007 jej zamestnávateľ nemôže započítať. Keďže započítaná prax pisateľky k 1. februáru 2007 bola tri roky (náhradná doba starostlivosti o dieťa), zamestnávateľ ju zaradil do 2. platového stupňa v súlade so zákonom o odmeňovaní. 

Autor: Ing. Alžbeta Rosenbergerová