Podnikateľský subjekt môže podnikanie ukončiť:
Likvidácia obchodnej spoločnosti
Podnikateľský subjekt, ktorý je právnickou osobou, zaniká výmazom z obchodného registra. Zániku právnickej osoby predchádza jej zrušenie, ktoré môže byť realizované viacerými spôsobmi v závislosti od príčin zrušenia spoločnosti.
Spoločnosť sa podľa ustanovenia § 68 a § 69 Obchodného zákonníka zrušuje:
a) uplynutím doby, na ktorú bola založená,
b) dňom uvedeným v rozhodnutí spoločníkov alebo orgánov spoločnosti o zrušení spoločnosti, inak dňom, kedy bolo rozhodnutie o zrušení prijaté,
c) dňom uvedeným v rozhodnutí súdu o zrušení spoločnosti, inak dňom, kedy toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť,
d) rozhodnutím spoločníkov alebo príslušného orgánu spoločnosti o zrušení, splynutí alebo rozdelení spoločnosti, alebo jej premene na inú formu spoločnosti alebo družstvo,
e) vyhlásením konkurzu alebo zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku.
K zrušeniu spoločnosti môže dôjsť:
1. bez likvidácie:
zlúčením,
splynutím,
rozdelením,
zmenou právnej formy,
2. likvidáciou,
3. konkurzom:
Vyššie uvedené postupy v bode 1 a 2 upravuje Obchodný zákonník v ustanovení § 68 až § 75a a v bode 3 zákon o konkurze.
Všeobecne o likvidácii obchodnej spoločnosti
Likvidáciu obchodných spoločností upravujú ustanovenia § 70 až § 75a Obchodného zákonníka a príslušné ustanovenia podľa jednotlivých foriem obchodných spoločností a družstva. Pojem likvidácia však Obchodný zákonník nedefinuje. Vychádzajúc z obsahu uvedených paragrafov môžeme za likvidáciu obchodnej spoločnosti alebo družstva považovať vyporiadanie majetku a záväzkov spoločnosti mimosúdnym spôsobom pred jej zánikom.
V prípade, že spoločnosť je v predĺžení, nemôže pokračovať v likvidácii a likvidátor je povinný podať bez zbytočného odkladu návrh na konkurz (ustanovenie § 72 ods. 2 Obchodného zákonníka).
Vstup spoločnosti do likvidácie ku dňu jej zrušenia sprevádzajú nasledovné právne skutočnosti:
a) vstup spoločnosti do likvidácie sa zapisuje do obchodného registra, spoločnosť používa obchodné meno s dodatkom „v likvidácii“;
b) zápisom vstupu spoločnosti do likvidácie v obchodnom registri prechádza pôsobnosť štatutárneho orgánu na likvidátora, ktorý je zapísaný v obchodnom registri. Štatutárny orgán môže vykonávať len úkony nevyhnutné na vykonanie likvidácie;
c) vstup spoločnosti do likvidácie je likvidátor povinný oznámiť všetkým známym veriteľom;
d) vstup do likvidácie sa zverejňuje v Obchodnom vestníku s výzvou veriteľom, aby prihlásili svoje pohľadávky a iné práva v stanovenej lehote nie kratšej ako tri mesiace.
Likvidátor spoločnosti
Likvidátora spoločnosti vymenúva štatutárny orgán spoločnosti, ak spoločenská zmluva alebo stanovy spoločnosti nestanovujú inak. V osobitných prípadoch môže likvidátora vymenovať aj súd:
a) v prípade zrušenia spoločnosti súdom,
b) ak príslušný orgán spoločnosti nevymenoval likvidátora bez zbytočného odkladu.
Likvidátor robí v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti. Pri výkone tejto činnosti plní záväzky spoločnosti, uplatňuje pohľadávky a prijíma plnenia a speňažuje majetok spoločnosti. Zastupuje spoločnosť pred súdmi a inými orgánmi, uzatvára zmluvy a dohody o zmene a zániku práv a záväzkov. Nové zmluvy môže uzatvárať len v súvislosti s ukončením nevybavených obchodov. Z uvedeného vyplýva, že spoločnosť v likvidácii nemôže vykonávať podnikateľskú činnosť.
Spoločnosť vstupujúca do likvidácie je povinná odovzdať likvidátorovi písomnú agendu spoločnosti, a to predovšetkým:
inventúrne súpisy,
účtovnú dokumentáciu (účtovné doklady, účtovné zápisy, účtovné knihy),
súpis pohľadávok a záväzkov,
pracovnoprávnu agendu,
súpis platných zmlúv, práv a povinností,
súpis prebiehajúcich súdnych sporov.
Likvidátor je právne zodpovedný za priebeh likvidácie spoločnosti. Jeho náplňou je zabezpečiť optimálny časový priebeh likvidácie spoločnosti s cieľom jej maximálneho urýchlenia pri dodržaní všetkých zákonných postupov a úspornom vynakladaní vecných a finančných zdrojov a dosiahnutia maximálnej výšky likvidačného zostatku. Na realizáciu uvedených cieľov likvidátor zostaví likvidačný plán.
Po ukončení likvidácie likvidátor zabezpečí všetky náležitosti súvisiace s výmazom spoločnosti z obchodného registra.
Účtovný pohľad na likvidáciu obchodnej spoločnosti
Obchodná spoločnosť ako podnikateľský subjekt je povinná viesť účtovníctvo odo dňa svojho vzniku (zápisu do obchodného registra) až do dňa zániku (výmazu z obchodného registra). Táto povinnosť jej vyplýva z ustanovenia § 4 ods. 1 zákona o účtovníctve.
Obchodná spoločnosť je povinná viesť účtovníctvo aj v priebehu likvidácie spoločnosti, t. j. odo dňa zrušenia spoločnosti do dňa výmazu spoločnosti z obchodného registra.
Počas likvidácie vedie spoločnosť účtovníctvo v súlade so zákonom o účtovníctve a postupmi účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, ktoré boli vydané opatrením MF č. 23 586/2002-92. Na obdobie likvidácie spoločnosti nestanovujú postupy účtovania osobitný spôsob účtovania. V priebehu likvidácie sa účtuje o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, v ich časovej a vecnej súvislosti. Predmetom účtovania je účtovanie o:
Ku dňu predchádzajúcemu deň vstupu spoločnosti do likvidácie je účtovná jednotka povinná uzavrieť účtovné knihy a zostaviť mimoriadnu účtovnú závierku v rozsahu riadnej účtovnej závierky. Zákon o účtovníctve a ani postupy účtovania nestanovujú osobitný postup pri uzatváraní účtovných kníh a zostavovaní účtovnej uzávierky a závierky pred vstupom spoločnosti do likvidácie. Mimoriadna účtovná závierka musí obsahovať časti:
V prípade, že účtovná jednotka podlieha auditu, musí byť aj mimoriadna účtovná závierka overená audítorom.
Pred zostavením účtovnej závierky musí byť vykonaná inventarizácia majetku a záväzkov v súlade s ustanovením § 29 a § 30 zákona o účtovníctve, ktorá zabezpečí pravdivý obraz o majetku a záväzkoch spoločnosti. Inventarizácii podliehajú všetky zložky majetku vrátane prechodných položiek – rezerv, opravných položiek a účtov časového rozlíšenia. V rámci inventarizácie je potrebné posúdiť opodstatnenosť trvania vytvorených:
Účtovná jednotka musí individuálne posúdiť výšku a odôvodnenosť každej jednotlivej položky z hľadiska jej trvania po zrušení spoločnosti.
Rezervy predstavujú záväzok účtovnej jednotky na jej budúce výdaje vyplývajúce z minulej činnosti a je pravdepodobné, že v budúcnosti zníži ekonomické úžitky spoločnosti. Účtovná jednotka musí individuálne posúdiť každú jednotlivú rezervu z pohľadu jej odôvodnenosti aj v priebehu likvidácie spoločnosti. Za oprávnené rezervy, ktoré budú ponechané aj do obdobia likvidácie spoločnosti, je možné považovať vytvorené rezervy napr. na:
odstupné,
nevyfakturované dodávky a služby,
rekultiváciu pozemkov,
náklady na zostavenie, overenie, zverejnenie účtovnej závierky a daňového priznania,
náklady na pokuty a penále,
prebiehajúce súdne spory,
náklady na uvedenie prenajatého majetku do pôvodného stavu a podobne.
Povinnosť uhradiť výdavky, na ktoré boli vyššie uvedené rezervy vytvorené, bude trvať aj v priebehu likvidácie spoločnosti.
Niektoré druhy rezerv stratia pri vstupe spoločnosti do likvidácie svoju opodstatnenosť. Za takéto rezervy je možné považovať rezervy na:
vyplácanie prémií a odmien,
členské príspevky do zväzov, spolkov, profesijných komôr,
stratové a nevýhodné zmluvy a podobne.
Opravné položky sa tvoria na základe opatrnosti účtovnej jednotky na ťarchu nákladov k účtom majetku, ak zníženie hodnoty majetku je v účtovníctve preukázateľné a nie je trvalého charakteru. V prípade, že pri inventarizácii sa preukáže opodstatnenosť vytvorených opravných položiek, účtovná jednotka ich aj naďalej ponechá v účtovníctve.
Účty časového rozlíšenia nákladov a výnosov, príjmov a výdavkov slúžia na účtovanie nákladov a výnosov do účtovného obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia. Jednotlivé položky je potrebné individuálne posúdiť. V prípade, že zúčtované časovo rozlíšené náklady a výnosy, príjmy a výdavky budú vecne a časovo súvisieť aj s obdobím likvidácie spoločnosti, ich ponechanie v účtovníctve je opodstatnené.
Náklady budúcich období predstavujú výdavok účtovnej jednotky, ktorý patrí nákladovo do nasledujúceho účtovného obdobia. V prípade, že zaúčtovaný náklad budúceho obdobia bude mať súvislosť s obdobím likvidácie, účtovná jednotka ho ponechá, napr. nájomné zaplatené vopred za priestory, ktoré bude používať aj v priebehu likvidácie.
Podobne výdavky budúcich období, k úhrade ktorých bude účtovná jednotka povinná v priebehu likvidácie spoločnosti, účtovná jednotka ponechá v účtovníctve. Napr. spoločnosť má finančnú pôžičku so splatnosťou v čase likvidácie. Ku dňu splatnosti sú splatné aj úroky z pôžičky.
Výnosy budúcich období predstavujú prijaté sumy na budúce plnenia účtovnej jednotky. Ak sú uvedené sumy opodstatnené a účtovná jednotka ich nebude musieť vrátiť, rozpustia sa pri účtovnej závierke do výnosov na príslušný účet. V prípade, že z dôvodu likvidácie spoločnosti účtovná jednotka nebude môcť plnenia uskutočniť, vznikne jej záväzok voči spoločnosti, ktorá výkon predplatila. Zaúčtovaný výnos budúceho obdobia by mala účtovná jednotka preúčtovať na účet záväzku.
Príjmy budúcich období musí účtovná jednotka v rámci uzávierkových období posúdiť, či jej vznikol právny nárok na uvedený výnos. V prípade oprávnenosti právneho nároku preúčtuje účtovná jednotka príjem budúceho obdobia na ťarchu účtu pohľadávok. V prípade nepreukázateľnosti výnosu tento zaúčtuje účtovná jednotka na ťarchu účtu 588 – Mimoriadne náklady.
O odloženej daňovej pohľadávke sa účtuje len vtedy, ak je pravdepodobné, že základ dane, voči ktorému bude možné vyrovnať sumy odloženej pohľadávky, bude dosiahnuteľný. Pri uzávierke sa prehodnotí účtovná hodnota odloženej daňovej pohľadávky a preverí sa pravdepodobnosť dostatočného základu dane v budúcnosti, ktorý by umožnil vyrovnanie celej jej hodnoty alebo jej časti. V prípade, že v budúcnosti sa nepredpokladá dostatočné vytvorenie daňového základu, odložená daňová pohľadávka sa zruší úplne alebo čiastočne do výšky očakávaného základu dane.
Dňom vstupu do likvidácie začína nové účtovné obdobie. Ku dňu vstupu spoločnosti do likvidácie likvidátor zostaví likvidačnú účtovnú (otváraciu) súvahu. Likvidačná súvaha musí byť podložená inventarizáciou majetku a záväzkov (ustanovenia § 29 až § 30 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve). Likvidačná súvaha nadväzuje na mimoriadnu účtovnú závierku, ktorú spoločnosť zostavuje ku dňu predchádzajúcemu dňu vstupu do likvidácie.
Odo dňa vstupu do likvidácie až do skončenia likvidácie pokračuje účtovná jednotka v účtovaní účtovných prípadov súvisiacich s procesom likvidácie a otvorí účtovné knihy. Okrem bežných prevádzkových účtovných prípadov sa budú účtovať špecifické účtovné operácie súvisiace s likvidáciou spoločnosti, ako sú inkasá pohľadávok, úhrady záväzkov, predaj hmotného a nehmotného majetku, plnenie záväzkov súvisiacich s prepustením zamestnancov. Počas likvidácie sa musia zrušiť opravné položky k majetku, rezervy a účty časového rozlíšenia, ktoré neboli zrušené pri vstupe spoločnosti do likvidácie. K špecifickým účtovným prípadom patria napr.:
odstupné zamestnancom stanovené zákonom alebo dohodnuté v kolektívnej zmluve MD 527/D 331,
odstupné zamestnancom nad rámec zákona a kolektívnej zmluvy
MD 528/D 331,
odpis neuhradených pohľadávok pri upustení od ich vymáhania
MD 546/D 311,
odmena likvidátora MD 518/D 379 v prípade mandátnej zmluvy,
MD 523/365 v prípade, že likvidáciu vykonáva spoločník,
MD 523/D 331, ak likvidátora vykonáva zamestnanec spoločnosti.
Účtovné obdobie po vstupe do likvidácie končí dňom skončenia likvidácie. V prípade, že účtovné obdobie neskončí do konca kalendárneho roka, končí prvé účtovné obdobie dňom 31. 12. kalendárneho roka, v ktorom vstúpila spoločnosť do likvidácie a účtovná jednotka vykoná riadnu účtovnú závierku. Táto riadna účtovná závierka sa zostavuje v súlade so zákonom o účtovníctve. Vzťahuje sa na ňu povinnosť auditu a tiež zverejňovania v Obchodnom vestníku.
Zostaveniu účtovnej závierky predchádza vykonanie inventarizácie majetku a záväzkov spoločnosti v súlade s ustanovením § 29 a § 30 zákona o účtovníctve.
V prípade, že likvidácia trvá viac kalendárnych rokov, účtovná jednotka zostavuje vždy k poslednému dňu účtovného obdobia riadnu účtovnú závierku. Nasledujúce účtovné obdobia budú rovné kalendárnemu roku. V roku skončenia likvidácie bude účtovné obdobia trvať od začiatku roka do dňa skončenia likvidácie.
Ku dňu skončenia likvidácie účtovná jednotka uzavrie účtovné knihy v súlade s ustanovením § 16 ods. 7 zákona o účtovníctve a zostaví účtovnú závierku v zmysle ustanovenia § 17 ods. 6 zákona o účtovníctve. Zákon o účtovníctve a ani postupy účtovania nestanovujú osobitný postup účtovania pri ukončení likvidácie spoločnosti. Účty likvidovanej spoločnosti by nemali vykazovať ku dňu skončenia likvidácie žiadne zostatky, s výnimkou vykázaného likvidačného zostatku. Pri zostavení účtovnej uzávierky by mala účtovná jednotka uskutočniť tieto kroky:
zistiť výsledok hospodárenia ako rozdiel nákladov a výnosov,
mimoúčtovne vyčísliť základ dane za príslušné zdaňovacie obdobie likvidácie,
vypočítať daň z príjmu a vypočítanú daň zaúčtovať,
vyčísliť výsledok hospodárenia po zdanení na účte 710 – Účet ziskov a strát,
vypočítať výšku likvidačného zostatku pomocou účtu 702 – Konečný účet súvahový,
vypočítať spoločníkom podiely na likvidačnom zostatku a tieto zaúčtovať ako záväzky voči spoločníkom súvzťažne na vrub účtov vlastného imania,
zostaviť účtovnú závierku.
Do účtovnej závierky by sa mali zahrnúť aj výdavky spojené s ukončením likvidácie spoločnosti (poplatky súdu, platba za archiváciu a podobne), a to vo forme záväzkov.
Likvidačnú účtovnú závierku, konečnú správu a návrh na rozdelenie likvidačného zostatku musia schváliť spoločníci alebo príslušný orgán spoločnosti. Ak sa k nej nevyjadria ani po opakovanej výzve likvidátora do jedného mesiaca od doručenia výzvy, považujú sa účtovná závierka, konečná správa a návrh na rozdelenie likvidačného zostatku za schválené.
Likvidátor uloží likvidačný zostatok do úschovy, čím sa považuje likvidácia za skončenú. Účtovnú závierku a konečnú správu spolu s návrhom na rozdelenie likvidačného zostatku likvidátor priloží k návrhu na výmaz spoločnosti z obchodného registra. Uvedené materiály sa súčasne zašlú do zbierky listín.
Dňom nasledujúcim po dni ukončenia likvidácie sa už nebudú otvárať účtovné knihy a nebude nasledovať už žiadne účtovné obdobie. Po zaplatení nákladov súvisiacich s ukončením likvidácie a vyplatení likvidačných podielov na likvidačnom zostatku likvidátor vykoná už len úkony spojené s právnym zánikom spoločnosti.
Povinnosťou likvidátora je aj usporiadanie účtovných a iných podnikových písomností a ich zabezpečenie proti strate, zničeniu a následné odovzdanie na archiváciu.
Daňový pohľad na likvidáciu obchodnej spoločnosti
Daňovník, ktorý vstúpil do likvidácie, je povinný túto skutočnosť oznámiť príslušným správcom jednotlivých daní do 15 dní od vstupu do likvidácie v zmysle príslušných ustanovení § 31 zákona o správe daní a poplatkov, príslušných zákonov o spotrebných daniach (ak je daňovník k nim registrovaný) a zákona o miestnych daniach.
Daňovník, ktorý bol zriadený na podnikanie, je povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov za každé zdaňovacie obdobie až do svojho zániku. V prípade, že daňovník platil preddavky na daň z príjmov, dňom vstupu do likvidácie preddavky neplatí, ak správca dane nerozhodne inak, čo vyplýva z ustanovenia § 42 ods. 3 zákona o dani z príjmov.
Daň z príjmov
Daňovník, ktorý vstúpil do likvidácie, je povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov za predchádzajúce zdaňovacie obdobie končiace dňom predchádzajúcim vstupu do likvidácie (ustanovenie § 41 ods. 3 zákona o dani z príjmov).
Základ dane v zdaňovacom období, v ktorom dochádza k zrušeniu daňovníka s likvidáciou, upraví daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva o zostatky:
vytvorených zákonných rezerv,
vytvorených zákonných opravných položiek,
príjmov a výnosov budúcich období,
nákladov a výdavkov budúcich období,
s výnimkou tých, ktoré preukázateľne súvisia s obdobím likvidácie (ustanovenie § 17 ods. 8 zákona o dani z príjmov), za predpokladu, že uvedené položky nie sú premietnuté vo výsledku hospodárenia vyplývajúcom z účtovnej závierky. Úprava základu dane sa uvedie v riadku 170 a v riadku 280 tlačiva daňového priznania podľa vplyvu na základ dane. Uvedený postup sa týka úpravy zaúčtovaných daňovo uznateľných rezerv a opravných položiek účtovaných v súlade s ustanovením § 20 zákona o dani z príjmov.
Daňovník je povinný podať daňové priznanie do troch mesiacov po skončení zdaňovacieho obdobia a v tomto termíne daň aj zaplatiť.
Zdaňovacie obdobie daňovníka, ktorý vstúpil do likvidácie, sa začína dňom jeho vstupu do likvidácie a končí sa dňom skončenia likvidácie (ustanovenie § 41 ods. 3 zákona o dani z príjmov). Ak sa likvidácia neskončí do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie, končí sa toto zdaňovacie obdobie 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie.
Ak daňovník neskončí likvidáciu do 31. 12. druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie, je až do skončenia likvidácie zdaňovacím obdobím kalendárny rok. Ak sa likvidácia skončí v priebehu kalendárneho roka, končí sa toto obdobie dňom skončenia likvidácie (ustanovenie § 41 ods. 4 zákona o dani z príjmov).
Príklad:
Spoločnosť vstúpila do likvidácie 15. 5. 2005. Likvidácia bola ukončená do 30. 11. 2005.
Riešenie:
Spoločnosť podá samostatné daňové priznanie za obdobie likvidácie spoločnosti, t. j. od 15. 5. 2005 do 30. 11. 2005. Spoločnosť je povinná podať daňové priznanie k dani z príjmov do 3 mesiacov od skončenia zdaňovacieho obdobia, t. j. do 28. 2. 2006 a v tejto lehote daň aj zaplatiť.
Príklad:
Spoločnosť vstúpila do likvidácie 30. 11. 2004. Likvidácia bola ukončená do 15. 6. 2005.
Riešenie:
Spoločnosť podá jedno daňové priznanie za zdaňovacie obdobie likvidácie, t. j. od 30. 11. 2004 do 15. 6. 2005. Spoločnosť je povinná podať daňové priznanie k dani z príjmov do 3 mesiacov od skončenia zdaňovacieho obdobia, t. j. do 15. 9. 2005 a v tejto lehote daň aj zaplatiť.
Príklad:
Spoločnosť vstúpila do likvidácie 15. 10. 2004. Likvidácia spoločnosti pokračuje aj v roku 2005 a je pravdepodobné, že bude ukončená až v roku 2007. V akých lehotách bude povinný daňovník podať daňové priznanie?
Riešenie:
V prípade, že likvidácia trvá viac kalendárnych období, daňovník postupuje pri podávaní daňových priznaní podľa ustanovenia § 41 ods. 4 zákona o dani z príjmov. Ak sa likvidácia neskončí do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie, t. j. do 31. 12. 2006, končí sa toto zdaňovacie obdobie 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie, t. j. 31. 12. 2006.
Keďže daňovník neskončí likvidáciu do 31. 12. 2006, je až do skončenia likvidácie zdaňovacím obdobím každý celý nasledujúci kalendárny rok, v našom prípade rok 2007. Ak sa likvidácia skončí v priebehu kalendárneho roka 2007, končí sa toto obdobie dňom skončenia likvidácie.
Základom dane daňovníka v zdaňovacom období v priebehu likvidácie je výsledok hospodárenia zistený z účtovníctva, upravený o pripočítateľné a odpočítateľné položky v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o dani z príjmov. Základ dane je vyčísľovaný rovnako ako v prípade príjmov z bežnej činnosti. Súčasťou hospodárskeho výsledku dosiahnutého počas obdobia likvidácie sú príjmy realizované v súvislosti s likvidáciou majetku, upravené o bežné príjmy a výdavky vzniknuté v priebehu likvidácie. V období likvidácie si daňovník nemôže odpočítať od základu dane daňovú stratu vykázanú v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach (ustanovenie § 14 ods. 2 zákona o dani z príjmov).
Ak je zdaňovacie obdobie dlhšie ako kalendárny rok alebo presahuje koniec kalendárneho roka, celkový základ dane sa rovná súčtu jednotlivých základov dane vypočítaných za jednotlivé kalendárne roky alebo obdobie kratšie ako kalendárny rok. Tento základ dane sa určí z výsledku hospodárenia vykázaného v priebežnej účtovnej závierke zostavenej ku koncu každého kalendárneho roka, ktorý je súčasťou zdaňovacieho obdobia počas trvania likvidácie (ustanovenie § 14 ods. 2 zákona o dani z príjmov).
Príklad:
Spoločnosť vstúpila do likvidácie 30. 11. 2004. Likvidácia bola ukončená do 15. 6. 2005. Ako bude daňovník zisťovať základ dane, z ktorého bude počítať daňovú povinnosť?
Riešenie:
Keďže zdaňovacie obdobie presahuje koniec kalendárneho roka a zasahuje do ďalšieho kalendárneho roka, celkový základ dane sa rovná súčtu jednotlivých základov dane vypočítaných za jednotlivé kalendárne roky alebo obdobie kratšie ako kalendárny rok. Základy dane sa zistia z jednotlivých výsledkov hospodárenia vykázaných v účtovnej závierke za účtovné obdobie 30. 11. 2004 až 31. 12. 2004 a účtovné obdobie 1. 1. 2005 až 15. 6. 2005, upravených o pripočítateľné a odpočítateľné položky v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o dani z príjmov.
Zistený základ dane za obdobie 30. 11. 2004 až 31. 12. 2004 50 000 Sk
Zistený základ dane za obdobie 1. 1. 2005 až 15. 6. 2005 70 000 Sk
Celkový základ dane 120 000 Sk
Daň z príjmov za zdaňovacie obdobie (19 %) 22 800 Sk
Spoločnosť je povinná podať daňové priznanie k dani z príjmov do 3 mesiacov od skončenia zdaňovacieho obdobia, t. j. do 15. 9. 2005 a v tejto lehote daň aj zaplatiť.
Prílohou daňového priznania budú účtovné závierky za účtovné obdobie 30. 11. 2004 až 31. 12. 2004 a účtovné obdobie 1. 1. 2005 až 15. 6. 2005 (ustanovenie § 1 opatrenia MF SR č. 4455/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky a rozsahu údajov určených z individuálnej účtovnej závierky na zverejnenie pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov).
Príklad:
Spoločnosť vstúpila do likvidácie 15. 11. 2004. Likvidácia spoločnosti pokračuje aj v roku 2005 a je pravdepodobné, že bude ukončená až v roku 2007. Ako bude daňovník zisťovať základ dane a podávať daňové priznanie k dani z príjmov?
Riešenie:
Likvidácia spoločnosti trvá viac kalendárnych rokov, z toho dôvodu bude trvať aj viac zdaňovacích období. Prvým zdaňovacím obdobím bude obdobie od 15. 11. 2004 do 31. 12. 2006. Ďalším zdaňovacím obdobím bude kalendárny rok 2007 do dňa skončenia likvidácie.
V prvom zdaňovacom období vypočíta daňovník základ dane ako súčet základov dane za obdobie od 15. 11. 2004 do 31. 12. 2004, obdobie od 1. 1. 2005 do 31. 12. 2005 a obdobie od 1. 1. 2006 do 31. 12. 2006.
Zistený základ dane za obdobie 15. 11. 2004 až 31. 12. 2004 20 000 Sk
Zistený základ dane za obdobie 1. 1. 2005 až 31. 12. 2005 80 000 Sk
Zistený základ dane za obdobie 1. 1. 2006 až 31. 12. 2006 10 000 Sk
Celkový základ dane 110 000 Sk
Daň z príjmov za zdaňovacie obdobie (19 %) 20 900 Sk
Spoločnosť je povinná podať daňové priznanie k dani z príjmov do 3 mesiacov od skončenia zdaňovacieho obdobia, t. j. do 31. 3. 2007 a v tejto lehote daň aj zaplatiť. Prílohou daňového priznania budú účtovné závierky za účtovné obdobie 15. 11. 2004 až 31. 12. 2004, účtovné obdobie 1. 1. 2005 až 31. 12. 2005 a účtovné obdobie od 1. 1. 2006 až 31. 12. 2006.
Posledným zdaňovacím obdobím bude rok 2007 do dňa skončenia likvidácie. Daňovník zistí základ dane z výsledku hospodárenia zisteného z účtovnej závierky za obdobie od 1. 1. 2007 do dňa skončenia likvidácie upravenej o pripočítateľné a odpočítateľné položky v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o dani z príjmov.
Spoločnosť je povinná podať daňové priznanie k dani z príjmov do 3 mesiacov od skončenia zdaňovacieho obdobia a v tejto lehote daň aj zaplatiť.
Poslednou fázou procesu likvidácie spoločnosti je rozdelenie a výplata likvidačného zostatku, t. j. zostatku majetku, ktorý vyplynie z likvidácie medzi spoločníkov. Vyplatený likvidačný zostatok spoločníkov nepodlieha zdaneniu daňou z príjmov. Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 písm. c) a § 12 ods. 7 písm. c) zákona o dani z príjmov vyrovnací podiel na likvidačnom zostatku nie je predmetom dane z príjmov.
Zdaňovanie odmeny likvidátora nie je v zákone o dani z príjmov osobitne upravené. Likvidátorom spoločnosti môže byť podľa Obchodného zákonníka fyzická alebo právnická osoba. Podľa ustanovenia § 70 Obchodného zákonníka ustanovením likvidátora do funkcie prechádza na neho pôsobnosť štatutárneho orgánu konať v mene spoločnosti.
V prípade, že likvidátorom je fyzická osoba, príjem likvidátora predstavuje príjem zo závislej činnosti v zmysle ustanovenia § 5 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov. Vyplatenú odmenu je spoločnosť povinná zdaniť pri výplate.
V prípade, že funkciu likvidátora vykonáva právnická osoba, zahrnie odmenu za výkon funkcie likvidátora medzi svoje zdaniteľné príjmy.
Odmena likvidátora je pre spoločnosť daňovým výdavkom, pretože jej vecný obsah je v súlade s ustanovením § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, keďže na likvidátora prechádza pôsobnosť štatutárneho orgánu spoločnosti, pri výkone svojej funkcie zastupuje spoločnosť pred súdmi a inými orgánmi a vykonáva činnosť smerujúcu k likvidácii spoločnosti.
Daň z pridanej hodnoty
Zákon o DPH neobsahuje osobitnú úpravu pre daňovníkov v období likvidácie spoločnosti, priamo neukladá spoločnosti vstupujúcej do likvidácie požiadať správcu dane o zrušenie registrácie k DPH.
Platiteľ dane v takomto prípade naďalej ostáva aj po vstupe do likvidácie platiteľom DPH, ak nepožiadal o zrušenie registrácie v súlade s ustanovením § 81 zákona o DPH.
Zákon osobitne neupravuje ani zdaňovacie obdobie z dôvodu vstupu spoločnosti do likvidácie.
Príklad:
Spoločnosť – mesačný platiteľ DPH, vstúpila na základe rozhodnutia valného zhromaždenia do likvidácie ku dňu 15. 8. 2005. Ako má postupovať pri podaní daňového priznania k DPH za mesiac august 2005? Za aké zdaňovacie obdobie má podať jedno daňové priznanie k DPH za august alebo má podať dve daňové priznania – od 1. 8. 2005 do dňa likvidácie a odo dňa likvidácie do 31. 8. 2005?
Riešenie:
Zdaňovacie obdobie upravuje zákon o DPH v ustanovení § 77. Zákon definuje ako základné mesačné zdaňovacie obdobie. V prípade, že platiteľ dosiahol za predchádzajúci kalendárny rok obrat nižší ako 10 mil. Sk, zdaňovacím obdobím je kalendárny štvrťrok. Osobitne je upravené len zdaňovacie obdobie platiteľa DPH, na ktorého bol vyhlásený konkurz. Z uvedeného vyplýva, že v prípade vstupu platiteľa DPH do likvidácie sa zdaňovacie obdobie k DPH nemení. Platiteľ je povinný podať jedno daňové priznanie k DPH za celý mesiac august 2005. Platiteľ je povinný podať daňové priznanie do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia a v tej istej lehote daň aj zaplatiť.
Dodania tovarov a služieb uskutočňované v priebehu likvidácie platiteľom DPH sú predmetom dane, ak zákon o DPH nestanovuje inak. K dodávkam tovarov a služieb je povinný uplatňovať DPH. Osobitnými operáciami pri likvidácii firmy sú aj predaj podniku alebo predaj časti podniku. Podľa ustanovenia § 10 zákona o DPH predaj podniku alebo časti podniku tvoriacu samostatnú organizačnú zložku sa nepovažuje za dodanie tovaru a dodanie služby, z čoho vyplýva, že daňovník v tomto prípade neuplatní DPH.
Zákon o DPH však definuje v ustanovení § 3 zdaniteľnú osobu. Zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti.
Ekonomickou činnosťou sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti. Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku za účelom dosahovania zisku.
Podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka likvidátor spoločnosti vykonáva len úkony smerujúce k likvidácii firmy (ustanovenie § 72 Obchodného zákonníka), z čoho vyplýva, že spoločnosť v likvidácii nemôže vykonávať podnikateľskú činnosť a tým aj ekonomickú činnosť, ktorá je predmetom dane.
Diskutabilné je tým aj uplatňovanie odpočítania DPH z prijatých dodávok tovarov a služieb. Podľa ustanovenia § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ si môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ.
Vychádzajúc z uvedeného by mal platiteľ DPH vstupujúci do likvidácie požiadať o zrušenie registrácie ku dňu vstupu do likvidácie. Zákon o DPH v ustanovení § 81 ods. 2 uvádza, že platiteľ DPH môže požiadať o zrušenie registrácie pre daň, keď skončí v tuzemsku činnosť, ktorá je predmetom dane. Platiteľ musí požiadať správcu dane o zrušenie registrácie k DPH najneskôr ku dňu skončenia likvidácie.
Daň z motorových vozidiel
Podľa ustanovenia § 89 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku daňová povinnosť k dani z motorových vozidiel zaniká dňom skončenia užívania motorového vozidla na podnikanie alebo v súvislosti s podnikaním. Činnosť likvidátora je obmedzená len na realizáciu úkonov smerujúcich k likvidácii spoločnosti.
Z uvedeného vyplýva, že motorové vozidlá v majetku spoločnosti už nebudú využívané na podnikanie a ani v súvislosti s podnikaním, s výnimkou automobilu využívaného likvidátorom pri svojej činnosti. Z tohto dôvodu môže likvidátor oznámiť správcovi dane zánik daňovej povinnosti k dani z motorových vozidiel ku dňu vstupu daňovníka do likvidácie a požiadať ho o vrátenie preplatku dane.
Príklad:
Spoločnosť vstúpila do likvidácie na základe rozhodnutia valného zhromaždenia 31. 7. 2005. V podnikaní používala tri nákladné automobily a jeden osobný automobil, ktorý využívalo vedenie spoločnosti pri výkone riadiacej činnosti spoločnosti. Za všetky štyri motorové vozidlá podala spoločnosť na rok 2005 daňové priznanie k dani z motorových vozidiel a daň aj zaplatila jednorazovo.
Riešenie:
Dňom 31. 7. 2005 spoločnosť ukončila svoju podnikateľskú činnosť a smeruje k svojmu zániku likvidáciou. Z uvedeného dôvodu zanikla dňom vstupu do likvidácie daňová povinnosť k dani z motorových vozidiel v zmysle ustanovenia § 89 ods. 2 písm. c) zákona o miestnych daniach. Daňová povinnosť dane z motorových vozidiel zaniká dňom skončenia užívania vozidla na podnikanie alebo v súvislosti s podnikaním.
Daňovník je povinný zánik daňovej povinnosti oznámiť správcovi dane do 15 dní. Súčasne môže písomne požiadať, v zmysle ustanovenia § 92 zákona o miestnych daniach, správcu dane o vrátenie pomernej časti zaplatenej dane pripadajúcej na zostávajúce dni zdaňovacieho obdobia.
Ukončenie podnikania fyzickej osoby
Súčasťou podnikateľského života je aj skončenie podnikateľskej činnosti. Pri vyporiadaní sa s touto situáciou je potrebné uskutočniť množstvo krokov a povinností z právneho, účtovného, a aj daňového hľadiska. Tento príspevok je zameraný najmä na účtovné a daňové povinnosti podnikateľa pri ukončení podnikateľskej činnosti.
Pojem podnikanie je definované v ustanovení § 2 Obchodného zákonníka. Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo svojom mene, na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Za podnikateľa sa považuje:
osoba podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia,
osoba podnikajúca na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov (daňoví poradcovia, audítori, advokáti, súdni exekútori),
-
Podľa ustanovenia § 57 zákona o živnostenskom podnikaní živnostenské oprávnenie zaniká:
smrťou podnikateľa, ak v prevádzkovaní živnosti nepokračujú dedičia alebo správca dedičstva. Oprávnenie zanikne najneskôr uplynutím 6 mesiacov od skončenia konania o dedičstve, ak nezískajú dedičia vlastné oprávnenie;
uplynutím určenej doby, ak bol živnostenský list alebo koncesná listina vydaný na dobu určitú,
zrušením oprávnenia na základe žiadosti podnikateľa. Živnostenské oprávnenie zaniká dňom doručenia oznámenia o ukončení podnikania živnostenskému úradu. Ohlásenie ukončenia podnikania nemožno vziať späť;
rozhodnutím živnostenského úradu:
a) ak podnikateľ prestal spĺňať stanovené podmienky,
b) ak nastanú prekážky prevádzkovania živnosti, napr. na podnikateľa bol vyhlásený konkurz alebo súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu,
c) ak podnikateľ závažným spôsobom porušuje podmienky ustanovené koncesnou listinou, živnostenským zákonom alebo inými právnymi predpismi,
d) ak podnikateľ nezačal prevádzkovať živnosť v lehote dlhšej ako dva roky od vydania živnostenského oprávnenia alebo koncesnej listiny.
O zrušení živnostenského oprávnenia informuje živnostenský úrad správcu dane, príslušný orgán štátnej štatistiky, príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne a orgán, ktorý vedie centrálny register poistencov zdravotného poistenia.
Podľa ustanovenia § 12b ods. 3 zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov súkromne hospodáriaci roľník musí obecnému úradu, ktorý mu vydal osvedčenie o zápise do evidencie, do 15 dní ohlásiť zmenu skutočností uvedených v evidencii, ako aj ukončenie svojej poľnohospodárskej výroby.
V prípade oprávnenia podnikať na základe osobitných predpisov (napr. zákon č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch, zákon č. 73/1992 Zb. o audítoroch, zákon č. 132/1990 Zb. o advokátoch, zákon č. 10/1992 Zb. o súkromných veterinárnych lekároch, zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a podobne) k skončeniu podnikania dochádza väčšinou vyčiarknutím z príslušného zoznamu komory a zrušením osvedčenia o spôsobilosti na výkon príslušnej činnosti. Vyčiarknutie fyzickej osoby zo zoznamu môže byť z dôvodu, ak napr.:
príslušná osoba zomrela,
bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony,
písomne požiada o vyčiarknutie zo zoznamu,
bola právoplatne odsúdená.
Povinnosti podnikateľa pri ukončení podnikania
Podľa ustanovenia § 228 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je účastníkom poistných vzťahov, povinná do 8 dní od zániku oprávnenia na vykonávanie činnosti zakladajúcej účasť na nemocenskom poistení odhlásiť sa v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Odo dňa ukončenia podnikania jej zaniká povinnosť platiť sociálne poistenie.
Podľa ustanovenia § 5 ods. 3 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení verejné zdravotné poistenie zaniká dňom zániku oprávnenia na vykonávanie zárobkovej činnosti.
Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 zákona o zdravotnom poistení je podnikateľ do 8 dní od zániku oprávnenia na podnikanie povinný odhlásiť sa zo zdravotného poistenia. Odo dňa ukončenia podnikania mu zaniká povinnosť platiť zdravotné poistenie.
Príklad:
Ak podnikateľ skončí podnikanie k 31. 10. 2005, bude povinný platiť odvody do poisťovní od 1. 11. 2005 do 30. 6. 2006?
Riešenie:
Nie. Ak podnikateľ skončí podnikanie, prestane byť v zmysle zákona o sociálnom poistení a zákona o zdravotnom poistení samostatne zárobkovo činnou osobou. Povinnosť platiť poistné na sociálne a zdravotné poistenie mu skončí dňom ukončenia podnikania.
Uzatvorenie účtovníctva
Ku dňu skončenia podnikateľskej a inej zárobkovej činnosti sú účtovné jednotky, ktoré sú fyzickými osobami, povinné uzavrieť účtovné knihy a zostaviť účtovnú závierku.
Pri fyzických osobách účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva ide o uzavretie peňažného denníka, knihy pohľadávok a knihy záväzkov a používaných pomocných kníh vypovedajúcich o ostatných zložkách majetku a o záväzkoch z pracovnoprávnych vzťahov. Fyzická osoba účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva podľa ustanovenia § 15 zákona o účtovníctve účtuje v:
Uzavieranie účtovných kníh v jednoduchom účtovníctve je činnosť, pri ktorej sa:
a) zvýšia sa príjmy o doteraz nezaúčtované sumy v peňažnom denníku, ktoré sa zahŕňajú do základu dane z príjmov podľa zákona o dani z príjmov,
b) znižujú príjmy o sumy, ktoré sa nezahrnujú do základu dane z príjmov,
c) zvýšia výdavky o sumy nezaúčtovaných výdavkov v peňažnom denníku, ktoré sa zahrnujú do základu dane podľa zákona o dani z príjmov,
d) znížia výdavky o sumy, ktoré sa nezahrnujú do základu dane z príjmov podľa zákona o dani z príjmov,
zisťujú sa súhrnné sumy údajov v jednotlivých stĺpcoch v peňažnom denníku,
súčasťou uzatvorenia účtovných kníh je uzatvorenie knihy sociálneho fondu a ostatných pomocných kníh majetku a záväzkov,
zisťuje výsledok hospodárenia za účtovné obdobie, ktorým je rozdiel medzi príjmami a výdavkami po zohľadnení uzávierkových účtovných operácií.
V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že v zdaňovacom období, v ktorom skončí podnikanie fyzickej osoby, nie je možné zahrnúť do daňových výdavkov v rámci uzávierkových operácií odpisy hmotného a nehmotného majetku, keďže podľa zákona o dani z príjmov je možné uplatniť iba ročné odpisy, ak daňovník má majetok zahrnutý v obchodnom majetku k 31. 12. kalendárneho roka. Pri skončení podnikania v priebehu kalendárneho roka uvedená podmienka nie je splnená.
Príklad:
Podnikateľ chce ukončiť podnikanie k 30. 9. 2005 alebo k 31. 12. 2005. Ak skončí podnikanie k 30. 9. 2005, môže si uplatniť do daňových výdavkov odpisy?
Riešenie:
Podmienky uplatňovania daňových odpisov do daňových výdavkov sú upravené v ustanovení § 22 až § 28 zákona o dani z príjmov. Podľa § 22 ods. 11 odpis vo výške vypočítaného ročného daňového odpisu z hmotného majetku účtovaného k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia môže daňovník uplatniť k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia. Ak daňovník skončí podnikanie k 30. 9. 2005, do daňových výdavkov za rok 2005 si nemôže uplatniť daňové odpisy, pretože k 31. 12. 2005 nebude účtovať o obchodnom majetku.
Zostavením účtovnej závierky sa v jednoduchom účtovníctve rozumie zostavenie výkazu o majetku a záväzkoch a výkazu o príjmoch a výdavkoch na základe údajov z peňažného denníka, knihy pohľadávok a záväzkov a ostatných pomocných kníh o jednotlivých zložkách majetku a o záväzkoch. Uvedené výkazy musia byť podpísané fyzickou osobou, ktorá je účtovnou jednotkou.
Pri fyzických osobách účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva ide o uzavretie účtovného denníka, hlavnej knihy a analytickej evidencie.
Ku dňu skončenia podnikania je účtovná jednotka povinná uzavrieť účtovné knihy a zostaviť mimoriadnu účtovnú závierku v rozsahu riadnej účtovnej závierky. V rámci prác mimoriadnej účtovnej závierky je potrebné zúčtovať vytvorené:
Mimoriadna účtovná závierka musí obsahovať časti:
Uvedené výkazy musia byť podpísané fyzickou osobou, ktorá je účtovnou jednotkou.
Účtovná závierka musí byť zostavená zrozumiteľne, prehľadne, preukazne a musí poskytovať verný obraz o majetku a záväzkoch a o hospodárskom výsledku a finančnej situácii účtovnej jednotky.
Účtovnej závierke musí predchádzať vykonanie inventarizácie majetku a záväzkov, ktorou účtovná jednotka overí, či stav majetku a záväzkov v účtovníctve zodpovedá skutočnosti, a to:
fyzickou inventúrou zistí skutočný stav pri hmotnom majetku,
dokladovou inventúrou zistí skutočný stav záväzkov a ostatných zložiek majetku, pri ktorom nemožno vykonať fyzickú inventúru.
Zistené inventarizačné rozdiely sú súčasťou uzávierkových účtovných operácií.
Pri ukončení podnikania si daňovník vyporiada majetok, ktorý vložil do podnikania:
odpredajom inej osobe, potom príjem z predaja bude súčasťou príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Výdavkom pri predaji bude zostatková cena pri predaji odpisovaného hmotného a nehmotného majetku. V zmysle ustanovenia
§ 6 ods. 5 zákona o dani z príjmov je príjmom z podnikania akékoľvek nakladanie s majetkom, o ktorom daňovník účtuje ako o obchodnom majetku;
ponechaním majetku v osobnom užívaní. Tento majetok nebude predmetom zdanenia bezprostredne po jeho vyradení z obchodného majetku do osobného užívania. V prípade jeho predaja do piatich rokov po jeho vyradení z obchodného majetku bude tento podliehať dani z príjmov v rámci ostatných príjmov. Daňovým výdavkom bude zostatková cena v čase jeho vyradenia z obchodného majetku. Ak sa majetok, ktorý bol zaradený v obchodnom majetku, predá po 5 rokoch od jeho vyradenia z obchodného majetku, je príjem z predaja tohto majetku oslobodený od dane z príjmov.
Povinnosti vyplývajúce voči správcovi dane
Povinnosti pri skončení podnikania upravuje najmä zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov najmä v nasledovných ustanoveniach:
ustanovenie
§ 31 ods. 7 oznamovacia povinnosť a vrátenie osvedčenia o registrácii,
Podľa ustanovenia § 31 uvedeného zákona je fyzická osoba, ktorá získa oprávnenie alebo povolenie na podnikanie alebo začne vykonávať inú zárobkovú činnosť, povinná registrovať sa do 30 dní u miestne príslušného správcu dane. Súčasne je povinná sa registrovať u správcu dane do 15 dní od vzniku povinnosti zrážať daň alebo preddavky na ňu.
Ak dôjde k zmene skutočností oznámených správcovi dane pri registrácii, najmä ak zanikne daňová povinnosť pri niektorej dani, je daňový subjekt povinný oznámiť ich správcovi dane do 15 dní od dňa, kedy vznikli. Pri zrušení činnosti je daňový subjekt povinný vrátiť správcovi dane do 15 dní od jej zrušenia osvedčenie o registrácii.
ustanovenie
§ 33 postup pri ukončení činnosti.
V prípade, že podnikateľ je zapísaný v Obchodnom registri, je povinný predložiť súčasne s návrhom na výmaz z obchodného registra súhlas správcu dane k návrhu na výmaz z obchodného registra. Tento súhlas je daňový subjekt povinný si od správcu dane vyžiadať.
Podľa ustanovenia § 97 zákona o správe daní a poplatkov daňový subjekt, ktorého predmetom podnikania je predaj tovarov alebo poskytovanie služieb, je povinný používať na evidenciu tržieb elektronickú registračnú pokladnicu za podmienok určených osobitným predpisom. Podnikateľovi, ktorý používa elektronickú registračnú pokladnicu, v súvislosti s ukončením podnikania vzniká podľa ustanovenia § 2 písm. d) vyhlášky č. 55/1994 Z. z. o spôsobe vedenia evidencie tržieb elektronickou registračnou pokladnicou povinnosť požiadať daňový úrad o zrušenie daňového kódu pokladnice, a to najneskôr do 10 kalendárnych dní odo dňa jej vyradenia.
Daňovník registrovaný pre niektorú zo spotrebných daní, ktorý končí podnikanie, je povinný požiadať príslušných správcov jednotlivých daní o zrušenie registrácie v zmysle príslušných zákonov o spotrebných daniach.
Daňové povinnosti pri skončení podnikania
Daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva je povinný upraviť základ dane v zdaňovacom období, v ktorom dochádza k skončeniu podnikania alebo k skončeniu inej samostatnej zárobkovej činnosti, a to:
zvýši o:
cenu nespotrebovaných zásob,
zostatky vytvorených rezerv na lesnú a pestovnú činnosť,
výšku pohľadávok s výnimkou pohľadávok, ktoré je možné odpísať v súlade so zákonom o dani z príjmov (napr. ak dedič zomrel a pohľadávka nemohla byť uspokojená ani na dedičoch),
zníži o:
výšku záväzkov, ktorá sa považuje za daňový výdavok,
pomernú časť výšky nájomného, vrátane finančného prenájmu, ktorá sa považuje za daňový výdavok, ktorá pripadá na príslušnú časť zdaňovacieho obdobia,
zvýši alebo zníži o:
Príklad:
Pri ukončení podnikateľskej činnosti ostali podnikateľovi nepredané zásoby. Ako má postupovať pri úprave základu dane? Je to možné urobiť uzávierkovou operáciou alebo uvedenú skutočnosť je možné vyporiadať v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických osôb na riadku 41? Ako sa nepredané zásoby premietnu pri ukončení činnosti?
Riešenie:
Povinnosti úpravy základu dane pri skončení podnikania u fyzickej osoby sú uvedené v ustanovení § 17 ods. 8 písm. a) zákona o dani z príjmov.
Pri zisťovaní základu dane si podnikateľ, fyzická osoba, zvýši základ dane okrem iného aj o výšku nespotrebovaných zásob. Úpravu základu dane vykoná cez uzávierkové účtovné operácie.
Príklad:
Živnostník chce ukončiť podnikanie, v obchodnom majetku má zaradenú budovu, ktorá nie je úplne daňovo odpísaná. Ak ju ako živnostník preradí z podnikania do osobného užívania, zostatková cena tejto budovy bude v plnej výške daňovým výdavkom alebo zostatková cena neovplyvní daňový základ pri ukončení podnikania?
Riešenie:
Ak podnikateľ preradí z obchodného majetku do osobného majetku budovu, ktorá nie je odpísaná, zostatková cena nie je daňovým výdavkom podnikateľa, čo vyplýva z ustanovenia § 19 ods. 3 zákona o dani z príjmov, v ktorom sú uvedené prípady, v ktorých je zostatková cena hmotného majetku daňovým výdavkom. Prevod budovy do osobného majetku nemá u daňovníka vplyv na daň z príjmov.
V prípade, že daňovník je platiteľom DPH, zo zostatkovej ceny budovy je povinný uplatniť DPH v zmysle § 8 ods. 3 a následne § 22 ods. 5 zákona o DPH.
Ak podnikateľ nevyradí budovu z obchodného majetku a ukončí podnikanie, zostatková hodnota budovy neovplyvní jeho daňový základ pre daň z príjmu. Budova sa stane po skončení podnikania jeho osobným majetkom.
V prípade, že daňovník predá budovu v nasledujúcich 5 rokoch po jej vyradení z obchodného majetku alebo po skončení podnikania, príjem z predaja bude zdaniteľným príjmom. Daňovým výdavkom bude zostatková cena budovy pri jej vyradení z obchodného majetku alebo ukončení podnikania.
Daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb
U fyzickej osoby je zdaňovacím obdobím kalendárny rok. Fyzická osoba je povinná podať daňové priznanie k dani z príjmov do 31. 3. nasledujúceho mesiaca a to aj v prípade, že ukončí podnikanie v priebehu roka. Príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti aj v prípade ukončenia podnikania je čiastkovým základom dane, a to podľa § 6 zákona o dani z príjmov.
Ak daňovník platil preddavky na daň, tieto nie je povinný platiť po ukončení podnikania, a to od platby preddavku, ktorý je splatný po dni, v ktorom došlo k ukončeniu podnikania.
Príklad:
Podnikateľ platí na základe daňového priznania k dani z príjmov za rok 2005 preddavky na daň vo výške 10 500 Sk štvrťročne. K 15. 9. 2005 skončil podnikanie. Je povinný platiť preddavok za 3. štvrťrok na daň v plnej výške alebo v pomernej časti zo štvrťročného preddavku?
Riešenie:
Preddavok za tretí štvrťrok je splatný 30. 9. 2005, t. j. po skončení podnikania. Podľa ustanovenia § 34 ods. 8 zákona o dani z príjmov daňovník nie je povinný platiť preddavky, ktoré sú splatné po ukončení podnikania. Podnikateľ nie je povinný platiť preddavok splatný k 30. 9. ani v pomernej čiastke.
Ak daňovník zomrie, je v zmysle ustanovenia § 49 ods. 4 a ods. 5 o dani z príjmov povinný podať daňové priznanie za príslušnú časť zdaňovacieho obdobia dedič. Ak je dedičov viac, podáva daňové priznanie ten, ktorému to vyplynie z dohody dedičov. Ak sa dedičia nedohodnú, kto z nich priznanie podá, určí ho správca dane. Ak je dedičom Slovenská republika, daňové priznanie sa nepodáva. Daňové priznanie sa podáva do troch mesiacov po smrti daňovníka, pričom správca dane môže túto lehotu na žiadosť dediča predĺžiť. V tejto lehote je dedič povinný daň aj zaplatiť.
Rovnako daňová povinnosť, ktorá vznikla pred smrťou daňovníka – podnikateľa, prechádza na dediča a tento je povinný podať daňové priznanie a zaplatiť daň do troch mesiacov po úmrtí daňovníka.
Príklad:
Daňovník SZČO – neplatiteľ DPH, účtoval v jednoduchom účtovníctve. Zomrel v auguste 2005. Mal pozastavenú živnosť od 31. 7. 2005. Do konca júla podnikal a platby za jeho činnosti nabiehajú na jeho podnikateľský účet ešte stále do dnešného dňa. Akým spôsobom, ku ktorému dňu je povinnosť uzavrieť účtovníctvo?
Riešenie:
Podnikateľ pozastavil podnikanie k 31. 7. 2005 a následne v auguste zomrel. Za predpokladu, že v podnikaní nebudú pokračovať jeho rodinní príslušníci, je potrebné skutočnosť ukončenia podnikania oznámiť živnostenskému úradu.
Ku dňu ukončenia podnikania je zodpovedná osoba povinná ukončiť účtovníctvo v zmysle ustanovenia § 16 zákona o účtovníctve. Účtovná jednotka, ktorá je fyzickou osobou, uzavrie účtovné knihy ku dňu skončenia podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti.
Súčasne je potrebné vypracovať a podať správcovi dane daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb. Pri vyčísľovaní základu dane z podnikania bude daňovník povinný upraviť základ dane v zmysle ustanovenia § 17 ods. 8 zákona o dani z príjmov. Konkrétne:
a) zvýši základ dane o výšku:
nespotrebovaných zásob,
zostatky vytvorených rezerv,
výšku pohľadávok neuhradených ku dňu skončenia podnikania,
b) zníži základ dane:
o neuhradené záväzky, ktoré sa považujú po ich uhradení za daňový výdavok,
o pomernú časť nájomného do dňa skončenia podnikania.
Odpisy z dlhodobého hmotného majetku za rok 2005 nie je možné uplatniť do daňových výdavkov. Odpis možno uplatniť do daňových výdavkov len v prípade, že má majetok evidovaný k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia (31. 12. bežného roka).
Daňové priznanie k dani z príjmov je povinný podať dedič (prípadne niektorý z dedičov na základe ich dohody alebo ho určí správca dane) do troch mesiacov po smrti daňovníka, čo vyplýva z ustanovenia § 49 zákona o dani z príjmov. Správca dane môže túto lehotu na žiadosť dediča predĺžiť.
V prípade, že podnikateľ je platiteľom DPH, pred zánikom oprávnenia na podnikanie požiada o zrušenie registrácie platiteľa. Daňový úrad určí platiteľovi posledné zdaňovacie obdobie a vyzve ho na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie. Skončením posledného zdaňovacieho obdobia podnikateľ prestáva byť platiteľom DPH a do desiatich dní je povinný odovzdať daňovému úradu osvedčenie o registrácii.
Daňová povinnosť k cestnej dani pri vozidlách evidovaných v tuzemsku zaniká v zmysle ustanovenia § 89 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach skončením užívania vozidla na podnikanie alebo v súvislosti s podnikaním z titulu skončenia podnikateľskej činnosti daňovníka. Zánik daňovej povinnosti je v zmysle ustanovenia § 90 zákona o miestnych daniach daňovník povinný oznámiť správcovi dane.
Ak daňovník ukončí podnikateľskú činnosť v priebehu zdaňovacieho obdobia, vzniká mu nárok na vrátenie pomernej časti dane zaplatenej na pripadajúce zostávajúce dni zdaňovacieho obdobia po skončení podnikania. Správca dane vráti príslušnú časť dane na základe písomnej žiadosti daňovníka.
Autor: Ing. Anton Kolembus
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies